Milé deti, dnes vám porozprávam príbeh o jednom veľmi odvážnom mužovi z Biblie, ktorý sa volal Mojžiš. Jeho život bol veľmi zaujímavý - od chvíle, keď bol bábätkom v košíku na rieke, až po okamih, keď s Božou pomocou viedol svoj ľud cez more. Tento príbeh nám ukazuje, že Boh môže mať pre každého z nás veľký plán, aj keď sa nám najprv môže zdať, že sme príliš slabí alebo nedokonalí. Je to príbeh o sile viery, o úcte k Bohu a o láske k blížnemu, ktoré sú dôležité pre život všetkých ľudí.
Nebezpečné Časy a Tajné Narodenie
Kedysi dávno, v ďalekej krajine zvanej Egypt, vládol faraón, krutý vládca, ktorý si z Božieho ľudu, Židov, spravil otrokov. Odkedy Jozefova rodina prišla do časti Egyptu, zvanej Góšen, uplynulo už mnoho, asi 400 rokov. Nevlastnili už pôdu a neboli už viac slobodní žiť, ako chceli. Izraeliti, ako sa Jakobova rodina v Egypte stala známou, museli pre faraóna každý deň ťažko pracovať, od rána do večera. Museli vyrábať tehly a tvrdo pracovať na poliach. Aj keď boli ako otroci užitoční, faraón sa bál, že sa Izraeliti stanú silnejšími než Egypťania a že ich je priveľa a že by sa mohli proti nemu postaviť. Egyptský kráľ sa tohto rastu veľmi obával. Povedal svojmu ľudu: „Izraelský ľud je pre nás príliš početný a silný.“ Faraónovi sa to nepáčilo, a tak prikázal zabiť všetkých izraelských chlapcov, ktorí sa narodia. Bol to zlý rozkaz, aby sa všetci hebrejskí chlapci po narodení hodili do rieky Níl, kde by sa utopili.
Faraón dokonca povedal hebrejským pôrodným asistentkám, z ktorých jedna sa volala Šifra a druhá Pua: „Keď budete Hebrejkám pomáhať pri pôrode a zistíte, že je to chlapec, usmrťte ho, keď to bude dievča, nech ostane nažive.“ Ale pôrodné asistentky sa báli Boha a neposlúchli faraónov príkaz. Boh preukazoval pôrodným asistentkám dobrodenie a ľud sa množil a bol veľmi zdatný. Pretože sa pôrodné asistentky báli Boha, dal im potomstvo. Ale faraón prikázal celému svojmu ľudu: „Každého chlapca, ktorý sa narodí Hebrejom, hoďte do Nílu, každé dievča však nechajte nažive!“
V tom čase sa jednej izraelskej žene, ktorá sa volala Jochebed, narodil krásny chlapček. Bola to dievčina z kmeňa Lévi, ktorá si vzala muža z Léviho rodu. Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, veľmi sa oňho bála, a tak sa ho snažila skrývať. Ukrývala ho tri mesiace. Ale chlapček rástol a začal viac a hlasnejšie plakať, a mama už nevedela, ako ho ochrániť a ďalej ho skrývať.
Aby chlapček v košíku nezostal sám, a aby ho ochránila, vzala papyrusový košík. Papyrus je rastlina, z ktorej mäkkej, vnútornej časti sa dajú vyklepať a roztiahnuť dlhé rovné kusy, ktoré sa používajú ako papier. Egypťania používali kusy papyru na písanie a kreslenie obrázkov. Z papyru sa taktiež dajú upliesť košíky. Mojžišova matka vyrobila z papyru košík, vymazala ho asfaltom a smolou, aby doň neprenikla voda. Vložila doňho chlapčeka a následne ho položila na rieku Níl, medzi vysoké steblá na kraji rieky, do trstiny pri brehu Nílu. Jeho staršia sestra, ktorá sa volala Miriam, sa postavila obďaleč, aby z diaľky dávala pozor, čo sa s ním stane a čo sa s jej malým bračekom Mojžišom odplávajúcim v košíku po rieke stane.
Onedlho sa k rieke prišla kúpať samotná faraónova dcéra so svojimi slúžkami. Jej služobnice sa zatiaľ prechádzali po brehu. Keď v tŕstí zazrela podivný košík na vode, poslala svoju slúžku, aby ho priniesla a vytiahla na breh. Keď ho otvorila, uvidela plačúce hebrejské dieťatko. Bol to chlapec a plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: „To je chlapec z hebrejských detí!“
Vtedy sa jeho sestra, Miriam, spýtala faraónovej dcéry: „Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien, aby ti to dieťa dojčila?“ Faraónova dcéra jej odpovedala: „Choď!“ Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa - Jochebed. Miriam tak zabezpečila, aby túto prácu dostala Mojžišova vlastná matka! Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi toto dieťa, dojči mi ho a ja ťa odmením.“ Žena vzala dieťa a dojčila ho.
Keď chlapec odrástol, Jochebed ho priviedla k faraónovej dcére. Tá si ho osvojila a dala mu meno Mojžiš. Dodala: „Veď som ho vytiahla z vody.“ Jeho meno znamená „vytiahnutý z vody“.
Život v Paláci a Odvážny Útek
Mojžiš tak odišiel bývať do kráľovského paláca. Vyrastal obklopený bohatstvom a všetkým pohodlím, ktoré si len mohol predstaviť. Mojžiš vyrastal ako princ a mohol mať všetko, čo len chcel. Ale nikdy nezabudol na Jehovu. Vedel, že v skutočnosti je Izraelita, a nie Egypťan.
Roky plynuli a Mojžiš postupne zisťoval, ako veľmi faraón utláča hebrejský národ. Títo ľudia, jeho vlastní bratia a sestry, museli ťažko pracovať a boli bití strážcami, ktorí nad nimi dohliadali. V tom čase, keď Mojžiš dospel, vyšiel ku svojim krajanom a videl ich útrapy.
Keď mal Mojžiš 40 rokov, chcel pomôcť svojmu ľudu. Jedného dňa Mojžiš uvidel, ako jeden dozorca, Egypťan, surovo bije hebrejského robotníka, jedného z jeho krajanov. Nezvládol sa pozerať na to nespravodlivé zaobchádzanie a nakoniec sa s dozorcom pustil do potýčky. Mojžiš za to Egypťana tak silno udrel, že zomrel. Potom ukryl jeho telo v piesku. Ten zahynul a Mojžiš sa zrazu ocitol v obrovskom nebezpečenstve.
Druhého dňa vyšiel a hľa - dvaja hebrejskí muži sa spolu hádali. „Prečo biješ svojho druha?“ spýtal sa Mojžiš toho, ktorý jednal nespravodlivo. Ale ten mu odpovedal: „Kto ťa ustanovil za nášho vodcu a sudcu? Chceš ma zabiť, ako si zabil Egypťana?“ Mojžiš dostal strach a pomyslel si: „Predsa sa tá vec rozhlásila!“
Faraón sa o tejto záležitosti dopočul a chcel Mojžiša zabiť. Mojžiš vedel, že ak zostane v Egypte, budú ho prenasledovať. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a tak sa rozhodol ujsť do púšte. Opustil všetok prepych, palác aj kráľovský život, aby zachránil vlastný život. Putoval púšťou dlhé dni, až dorazil do kraja zvaného Midján.
Usadil sa v krajine Midjan, a posadil sa pri jednej studni. Midjanský kňaz mal sedem dcér. Tie prišli, čerpali vodu a plnili ňou žľaby, aby napojili stádo svojho otca. Objavili sa však pastieri a odohnali ich. Tu Mojžiš vstal, ujal sa ich a napojil ich stádo. Keď prišli k svojmu otcovi Reuelovi, spýtal sa ich: „Čo sa stalo, že dnes prichádzate tak skoro?“ Povedali mu: „Jeden Egypťan nás zachránil pred pastiermi. Dokonca nám aj načerpal vodu a napojil stádo.“ Spýtal sa dcér: „Kde je? Prečo ste ho tam nechali?" Reuel, ktorý bol zároveň menovaný Jithro, bol pre Mojžiša veľmi vďačný.
Tam sa Mojžiš usadil, vzal si za ženu jednu z dcér miestneho pastiera, Ziporu, a začal nový život ako pastier oviec.
Horiaci Krík a Boží Hlas
Po dlhej dobe zomrel egyptský kráľ. Ale Izraeliti naďalej úpeli vo svojej robote a z nej vystúpil ich krik o pomoc k Bohu. Počul ich nárek a rozpomenul sa na zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. Boh videl utrpenie svojho ľudu, ktorý bol v Egypte, počul ich nárek na biřicov; áno, poznal ich bolesti. Preto sa rozhodol zostúpiť, aby ich vyslobodil z ruky Egypťanov a vyviedol ich z onej zeme do zeme úrodnej a širokej, do zeme oplývajúcej mliekom a medom.
Jedného dňa, keď Mojžiš pásol stádo svojho tchána Jithra, midjanského kňaza, pri hore Sinaj, zazrel zvláštny jav. Keď vyhnal stádo za step, prišiel k Božej hore Choreb. Tu sa mu zjavil Hospodinov anjel v plameni ohňa, ktorý šľahal zo stredu kríka. Díval sa, a hľa - krík horel plameňom, ale nezhorel. To znamená, že horel, ale plamene ho neničili. Mojžiš si povedal: „Pôjdem sa pozrieť na ten zvláštny jav, prečo krík nehorí.“
Príbeh o Mojžišovi a horiacom kríku | Biblické príbehy pre deti
Keď Hospodin videl, že sa Mojžiš prichádza pozrieť, zavolal z kríka: „Mojžiš, Mojžiš!“ A on odpovedal: „Tu som!“ Boh povedal: „Nepribližuj sa sem, zuj si opánky z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je pôda svätá.“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca, ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakubov!“ Mojžiš zahalil svoju tvár, pretože sa bál pozrieť na Boha.
Boh Mojžišovi povedal, že počul nárek hebrejského ľudu v Egypte a že vie o ich utrpení. Vysvetlil mu, že ho posiela späť do Egypta, aby vyslobodil Hebrejov z faraónovho otroctva. Mojžiš sa spočiatku bál. Nevedel si predstaviť, že by sa mal postaviť mocnému faraónovi. Boh ho však uistil, že nebude sám. Povedal mu, že dá Mojžišovi schopnosť robiť zázraky, a že Mojžišov brat Áron mu bude pomáhať s rečnením.
Desiatky Rán a Cesta k Slobode
Keď sa Mojžiš vrátil do Egypta, stretol sa s bratom Áronom a začal rozprávať ostatným Hebrejom o tom, čo mu povedal Boh pri horiacom kríku. Sľúbil im, že Boh zasiahne a vyslobodí svoj ľud. Dokážete si predstaviť, akí boli šťastní, keď to počuli?
Mojžiš potom spolu s Áronom predstúpil pred faraóna a odvážne mu povedal: „Takto hovorí Pán, Boh Izraela: ‘Prepusti môj ľud, aby mi mohol slúžiť.’“ No faraón bol tvrdohlavý a odmietol prepustiť otrokov.
Mojžiš preto prosil Boha o pomoc. A Boh na znamenie svojej moci zoslal na Egypt rôzne pohromy - hovoríme im „egyptské rany“. Boli veľmi nepríjemné veci, napríklad obrovská spústa žiab, komárov, boľavé vredy, nálety kobyliek, ba dokonca i hustá tma, ktorá zakryla celé nebo. Faraón bol tvrdohlavý a odmietal Boží príkaz, napriek narastajúcim pohromám, ktoré postihovali celú jeho krajinu, zatiaľ čo Izraeliti boli často ušetrení.
Každý raz Mojžiš prišiel za faraónom a povedal mu, aby prepustil hebrejský ľud, inak Boh pošle ďalšiu pohromu. Faraón vždy na chvíľu ustúpil, no keď pohroma prešla, opäť zatvrdil svoje srdce. Až napokon prišla posledná rana, ktorá faraóna nadobro presvedčila, že je načase prepustiť otrokov. V tú noc Boh ochránil svoje deti z Izraela, ale nad egyptskými domami prebehla zlá správa a zabíjala prvorodených synov. Bolo to strašné utrpenie pre Egypťanov. Faraón v žiali konečne povedal: „Choďte preč!“
Zázračný Prechod cez Červené More
Mojžiš a Hebreji tak vyrazili na dlhú cestu za slobodou. Bola to obrovská skupina ľudí, možno státisíce, vrátane žien, detí a dobytka. Keď už boli ďaleko, faraón si uvedomil, že tým prišiel o svojich otrokov, ktorí preňho pracovali a budovali jeho ríšu. Rozzúril sa a poslal za nimi svoje vojsko s koňmi a bojovými vozmi, aby ich priviedol späť.
Hebreji sa veľmi zľakli, keď za sebou uvideli víriť prach z prichádzajúcich vojsk. A pred nimi sa rozprestieralo Červené more, ktoré im bránilo v úteku. Zdalo sa, že sú v pasci, nemali kam utiecť. Ľudia začali reptať a obviňovať Mojžiša, prečo ich vôbec vyviedol z Egypta.
Mojžiš uprostred strachu a zmätku upokojoval ľud: „Nebojte sa, Pán Boh nás zachráni!“ A Boh mu prikázal, aby zdvihol svoju palicu smerom k moru. Mojžiš poslúchol a stal sa ohromný zázrak - voda sa rozdelila na dve strany a uprostred sa objavila cesta suchá ako púšť. Bol to dychberúci pohľad, keď steny vody stáli po oboch stranách, kým izraelský ľud prechádzal bezpečne po suchom dne.
Egyptské vojsko sa nerozhodne vrhlo za nimi, videli, že ich korisť uteká, a tak sa snažili prejsť po rovnakej ceste. Ale keď už boli všetci Hebreji na druhej strane, Boh prikázal Mojžišovi opäť vztýčiť svoju palicu. Vtom sa vody mora zavreli a znova zaplavili svoje koryto, pohlcujúc faraónovo vojsko. Ani jeden Egypťan neprežil. Izraeliti boli zachránení a mohli oslavovať Božiu moc a lásku. O mnoho rokov neskôr, keď Izraelci bezpečne dosiahli vzdialený koniec Červeného mora, viedla Miriam, Mojžišova sestra, ženy v speve a tanci.
Život na Púšti a Boží Zákon
Potom sa Mojžiš a Izraeliti ocitli v púšti. Vôbec to nebolo jednoduché. V púšti bolo málo vody a jedla a ľudia začali reptať. Často sa sťažovali a pochybovali o tom, či ich Boh opustil. Ale Boh sa o nich postaral s nekonečnou trpezlivosťou a láskavosťou. Raz dokonca spôsobil, že z oblakov začala padať zvláštna manna - malé kúsky chleba ako zrnká, ktoré mohli zbierať každé ráno a jesť. Táto manna ich živila počas celého putovania púšťou a bola dôkazom Božej neustálej starostlivosti. Okrem toho, Boh zázračne poskytoval vodu zo skaly, keď ľudia smädili.
Medzičasom Mojžiš viedol ľud stále ďalej a ďalej, až ASI o dva mesiace po odchode z Egypta, prichádzajú Izraelčania k vrchu Sinaj, ktorý sa nazýva tiež Choreb. To je miesto, kde Jehova hovoril Mojžišovi z horiaceho kríka. Keď dorazili k vrchu Sinaj, Mojžiš vystúpil na horu, aby sa stretol s Bohom.
Tam, na vrchole kopca, Jehova hovorí Mojžišovi, že si praje, aby ho Izraelčania poslúchali a aby sa stali jeho zvláštnym ľudom. Keď Mojžiš zostúpi dolu, oznamuje Izraelčanom, čo povedal Jehova. Teraz Jehova spôsobuje zvláštnu vec: z temena vrchu sa dymí a ozýva sa silné hrmenie. To bol Boží spôsob, ako ukázať svoju moc a prítomnosť. Ľud sa veľmi bojí.
Neskôr Jehova hovorí Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch. Dám ti dva ploché kamene, na ktoré som napísal zákony, ktoré má ľud dodržiavať.“ A tak Mojžiš zas vystupuje na vrch. Tu mu Boh dal Desatoro prikázaní, aby vedel, ako majú ľudia správne žiť a správať sa jedni k druhým. Boh dáva Izraelčanom ešte deväť ďalších prikázaní alebo zákonov. Boh má pre svoj ľud veľmi mnoho zákonov, ktoré zapisuje Mojžiš. Boh dáva Mojžišovi tiež dva ploché kamene, na ktoré sám napísal 10 zákonov, ktoré oznámil všetkému ľudu.
Desať prikázaní sú dôležité zákony, základné pravidlá pre správny život. Ale rovnako dôležité sú i všetky ďalšie zákony, ktoré Boh dáva Izraelčanom, pretože ukazujú, ako máme žiť v láske a spravodlivosti. Jeden z týchto zákonov znie: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou dušou a celou svojou silou.“ A iný znie: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ Tieto dva zákony sú základom všetkých ostatných. Boží Syn, Ježiš Kristus, povedal, že to sú dva najväčšie zákony, ktoré Jehova dal svojmu izraelskému ľudu.
Mojžišov Odkaz a Väčší Boží Plán
A tak Mojžiš slúžil svojmu ľudu a Bohu dlhé roky. Bol múdrym a pokorným vodcom, ktorý prekonal strach pred faraónom a verne plnil Božie príkazy. Viedol Izraelitov cez púšť štyridsať rokov, staral sa o ich potreby a pomáhal im rozumieť Božím zákonom. Niekto by mohol povedať, že Mojžišov život bol plný dobrodružstiev - a mal by úplnú pravdu! Celý jeho život bol svedectvom o Božej moci a vernosti.
Mojžišov príbeh je úžasným príkladom toho, ako Boh používa obyčajných ľudí na splnenie svojich veľkých zámerov. Bol vyvolený, aby vyviedol svoj ľud z otroctva a viedol ho k slobode, k zasľúbenej zemi oplývajúcej mliekom a medom. Aj keď sa Izraeliti často hnevali a pochybovali, Boh ich nikdy neopustil a vždy ich viedol cez Mojžiša. Mojžiš nám ukázal, aké dôležité je poslúchať Boha a dôverovať mu aj v tých najťažších situáciách.
Narodenie Spasiteľa: Naplnenie Božieho Sľubu
Boží plán však neskončil Mojžišom a Desatorom prikázaní. Boh mal pre ľudstvo ešte väčší a úžasnejší plán, ktorý nadväzoval na všetky predchádzajúce prísľuby. Tento plán sa týkal príchodu Spasiteľa, toho, kto by všetkých ľudí oslobodil od hriechu a smrti. A tak vám, milé deti, rozpoviem príbeh, ktorý sa stal pred mnohými rokmi v ďalekej krajine, o narodení Božieho Syna.
V tých časoch žila v malej dedinke Nazaret mladá žena menom Mária. Bola dobrosrdečná, láskavá a vždy ochotná pomôcť ostatným. Jedného pokojného večera, keď Mária sedela v záhrade, sa pred ňou zrazu zjavil anjel Gabriel. Jeho tvár žiarila ako slnko a hlas mal jemný ako vánok. Povedal jej: „Neboj sa, Mária, lebo našla si milosť u Boha. Porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Syn Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Mária bola zasnúbená s mužom menom Jozef. Jozef bol tesár, pracovitý a čestný muž. Keď sa dozvedel o Máriinom očakávaní, bol zmätený, ale anjel mu vo sne vysvetlil, že dieťa je od Boha.
V tom čase cisár Augustus vydal rozkaz, aby sa všetci ľudia zapísali do sčítania ľudu vo svojom rodnom meste. Jozef pochádzal z Betlehema, a tak sa spolu s Máriou vydali na dlhú cestu. Cesta bola náročná, cez kopce a údolia, a Mária bola už veľmi unavená. Oslica, na ktorej sedela, kráčala pomaly.
Keď konečne dorazili do Betlehema, mesto bolo preplnené ľuďmi. Hľadali miesto na prenocovanie, klopali na dvere hostincov, ale všade bolo plno. Unavení a zúfalí našli napokon starú stajňu, kde sa mohli uchýliť medzi zvieratá. V tej tichej noci, medzi zvieratami, sa Márii narodil syn, Ježiš. Položila ho do jasličiek, krmelca pre zvieratá, lebo iné miesto nemali.
Na neďalekých poliach pásli pastieri svoje stáda. Noc bola tmavá, ale hviezdy žiarili jasne. Zrazu sa okolo nich rozžiarilo svetlo a zjavil sa anjel Pánov. Pastieri sa vystrašili, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude pre všetkých ľudí. Dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete dieťatko zavinuté v plienkach a ležiace v jasličkách.“
Potom sa k anjelovi pridalo množstvo nebeských bytostí, anjelov, ktoré spievali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Keď anjeli odišli, pastieri sa rozhodli ísť hneď do Betlehema. Ponáhľali sa cez noc, až našli Máriu, Jozefa a malé dieťa v jasličkách, presne tak, ako im anjel povedal.
V tom istom čase mudrci z východu, múdri muži, ktorí skúmali hviezdy, videli na oblohe zvláštnu hviezdu. Verili, že táto hviezda oznamuje narodenie veľkého kráľa. Nasledovali hviezdu, ktorá ich viedla až do Jeruzalema. Tam sa pýtali: „Kde je ten narodený kráľ Židov? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“
Keď sa o tom dopočul kráľ Herodes, veľmi sa znepokojil, pretože sa bál o svoj trón. Zavolal mudrcov a požiadal ich, aby mu prezradili, kde sa Ježiš nachádza, aby sa mu aj on mohol pokloniť - no v skutočnosti ho chcel zabiť. Mudrci pokračovali v ceste a hviezda ich doviedla až do domu, kde žila Mária a Jozef so svojim dieťaťom. Pred dieťaťom sa poklonili a priniesli mu vzácne dary: zlato, kadidlo a myrhu.
V noci sa však mudrcom vo sne zjavil anjel, ktorý ich varoval, aby sa nevracali k Herodesovi. Anjel varoval aj Jozefa: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a utekaj do Egypta. Zostaň tam, kým ti nepoviem, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zabil.“ A tak Jozef s Máriou a malým Ježišom utiekli do Egypta, čím sa splnilo staré proroctvo.
Keď Herodes zistil, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval. Rozkázal, aby v Betleheme a okolí zabili všetkých chlapcov do dvoch rokov. Bolo to smutné a temné obdobie plné plaču. Ale Ježiš bol už v bezpečí v Egypte.
Príbeh o Mojžišovi a horiacom kríku | Biblické príbehy pre deti
Ježišov Život, Smrť a Vzkriesenie
Ježiš vyrastal a učil ľudí o láske, odpustení a Božom kráľovstve. Robil mnohé zázraky: uzdravoval chorých, sýtil zástupy ľudí s málom jedla a dokonca kriesil mŕtvych. Učil, že najväčšie zákony sú milovať Boha celým srdcom a milovať svojho blížneho ako samého seba, čo pripomenul Mojžišove slová.
Avšak niektorí ľudia, ktorí mali moc, ho nemali radi, lebo sa báli, že im vezme ich pozíciu. Nakoniec Ježiša odsúdili a kruto ho popravili - pribili ho na kríž. Keď Ježiš zomrel, jeden bohatý muž menom Jozef z Arimatey požiadal Piláta, rímskeho miestodržiteľa, aby mu dovolil zložiť Ježišovo telo z kola. Potom Jozef zabalil telo do jemného plátna s voňavými bylinami a uložil ho do novej hrobky, ktorá bola vytesaná v skale. Vchod do hrobky dal zavaliť ťažkým kameňom.
Všetci Ježišovi priatelia boli veľmi smutní a zúfalí. Ale Boží plán nebol ešte na konci. O tri dni skoro ráno, v nedeľu, prišli k hrobke nejaké ženy, vrátane Márie Magdalény, aby telo natreli voňavými olejmi, ako to bolo zvykom. Keď prišli, zistili, že kameň je odvalený. Vnútri hrobky uvideli anjela, ktorý im povedal: „Nebojte sa. Hľadáte Ježiša Nazaretského, ukrižovaného. Nie je tu, bol vzkriesený. Choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi, že ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“
Mária Magdaléna sa ponáhľala za Petrom a Jánom. Povedala im: „Niekto odniesol Ježišovo telo z hrobky a nevieme, kam ho položili!“ Peter a Ján bežali k hrobke, a keď tam prišli, videli len plátenné rúška ležať.
Keď sa Mária vrátila k hrobke, našla v nej dvoch anjelov v bielom, ktorí sedeli tam, kde ležalo Ježišovo telo. Anjeli sa jej spýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Povedala im: „Neviem, kam odniesli môjho Pána.“ Potom sa otočila a uvidela nejakého muža, ktorý tam stál. Myslela si, že je to záhradník, a prihovorila sa mu: „Pane, ak si ho odniesol, povedz mi, kam si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ale keď ju oslovil: „Mária!“, spoznala, že je to Ježiš. Vykríkla: „Učiteľ!“ a objala ho. Ježiš jej potom povedal, aby išla a oznámila jeho učeníkom, že ho videla.
Neskôr v ten deň dvaja učeníci putovali z Jeruzalema do dediny Emauzy. Po ceste sa k nim pripojil nejaký muž a opýtal sa ich, o čom sa rozprávajú. Povedali mu: „Nepočul si? Pred troma dňami dali hlavní kňazi zabiť Ježiša. A teraz niektoré ženy hovoria, že žije!“ Ten muž sa opýtal: „Neveríte prorokom? Tí predsa predpovedali, že Kristus musí trpieť a potom vstane z mŕtvych.“ Potom im trpezlivo vysvetľoval ďalšie veci z Písma, ktoré hovorili o ňom, počnúc Mojžišom a všetkými prorokmi.
Keď prišli do Emauz, učeníci ho pozvali, aby išiel s nimi a zostal u nich. Pri večeri sa posadil s nimi, vzal chlieb, pomodlil sa, poďakoval za chlieb, rozlámal ho a dal im ho. Vtedy sa im otvorili oči a spoznali, že je to Ježiš. Ale on im zmizol z očí. Dvaja učeníci hneď vstali a ponáhľali sa späť do domu v Jeruzaleme, kde boli apoštoli, a vyrozprávali im, čo sa stalo na ceste a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Zrazu sa tam pred všetkými objavil Ježiš. Spočiatku apoštoli nemohli uveriť, že je to on, mysleli si, že vidia ducha. Preto im povedal: „Prečo sa tak ľakáte a prečo vám v srdciach povstávajú pochybnosti? Pozrite sa na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, lebo duch nemá mäso a kosti, ako vidíte, že ja mám.“ Ukázal im svoje ruky a bok, a keď ich videli, radovali sa. Potom im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak aj ja posielam vás.“
Ježiš, Boží Syn, je „cesta, pravda a život.“ Jeho príchod, život, smrť a vzkriesenie sú naplnením Božieho plánu pre celé ľudstvo, sľubu, ktorý sa začal už v Mojžišových časoch. Ukazuje nám, že Božia láska a milosť sú nekonečné a že aj po Mojžišovi a jeho zákonoch nám Boh otvoril novú cestu k sebe prostredníctvom Ježiša Krista. Toto je koniec nášho dlhého rozprávania o Mojžišovi a o Božom pláne spásy, ktorý pretrváva veky.
tags: #mojzisovo #narodenie #pribeh #pre #deti