Nikdy sa nehnevá, vždy ochotne pomôže, úctivo pozdraví… Vzor ideálneho dieťaťa, ktoré dávajú dospelí tým „menej poslušným“ za príklad. Prečo? Pretože s takýmto dieťaťom majú najmenej starostí. To, čo je najlepšie, alebo najpohodlnejšie pre dospelých, nebýva však najlepšie pre samotné dieťa. Predovšetkým pre rozvoj jeho osobnosti a pre sebavedomie v budúcich rokoch.
Dynamika vyrovnaného vzťahu
Spoločná práca s deťmi je fajn. Opak je pravdou. Práve to, že dieťa bez zábran pokračuje v tom, čo práve robí, svedčí o tom, že má k dospelému vyrovnaný vzťah. Je dostatočne sebaisté, samé sebou, bez obáv z negatívnej reakcie rodiča. Naopak, ak svoju činnosť rýchlo preruší, prípadne sa ju snaží utajiť, naznačuje to problém. Bojí sa pokarhania, nesúhlasu, hnevu, radšej začne hrať úctivé dieťa. Teda - začína klamať. Vtedy ho uistite o svojej podpore, že sa nemá čoho báť, nech robí čokoľvek. Nemá.
Ani dospelým sa nechce vždy robiť to, čo od neho žiadajú iní. Ak sa chce práve hrať a rodičia by radi, aby im pomohlo napríklad v kuchyni, mali by ho nechať. Pomoc má byť dobrovoľná. Samozrejme, možno ju aj vynútiť, u detí zvlášť ľahko zvýšením hlasu alebo inou hrozbou. Prečo? Lebo si dospelý želá, aby sa v danej chvíli správalo podľa jeho predstáv? Vôľu dieťaťa treba rešpektovať, ako aj to, čomu sa práve venuje. Ak sa práve hrá s kamarátmi a vy ste mu to dovolili, nie je asi celkom vhodné, aby ste ho zavolali späť, lebo chcete, aby prišlo pozdraviť tetu, ktorá práve došla na návštevu. Vcíťte sa ale do jeho postavenia, ako by sa to páčilo vám? Nie je to váš psík, ale človek s vlastnou vôľou a osobnosťou.
Emócie ako prirodzená súčasť vývoja
Radosť a hnev sa u dieťaťa striedajú rovnako u dospelého. Isteže, pohľad na kričiace či dupotajúce dieťa nie je nič príjemné, prečo by aj malo byť? Hnev ako taký nie je príjemný. Ale existuje, a ak sa hneváte vy, nemôžete to zakazovať dieťaťu. Potláčanie emócií vedie k neurózam, prípadne k chorobám. Áno, je pekné a najmä pre rodičov pohodlné, ak sa dieťa dokáže samé zbaliť, obliecť, upratať si. Aby sa však dostalo na túto úroveň, musí ho to najprv niekto naučiť. A ak má dieťa mať zo samostatnej činnosti radosť, nesmie mať pocit, že samostatné byť musí. Oveľa ľahšie a skôr sa osamostatní, keď vie, že sa môže kedykoľvek na rodičov obrátiť s prosbou o pomoc, a že tí mu radi pomôžu, prípadne niečo urobia aj zaňho.
Láska ako základ bezpečia
Aby sa z vášho dieťaťa stal zodpovedný dospelý človek, potrebuje vedieť, že je milované. Láska je základom pocitu bezpečia, ktorý vytvára priestor, aby sa z dieťaťa vyvíjal milujúci a dávajúci človek. Ak dieťa cíti a vníma vašu lásku ako pravdivú a trvalú, bude oveľa prirodzenejšie zvažovať a akceptovať vaše návrhy, a aj jeho pocity hnevu môžu byť usmernené pozitívnym smerom. Pri výchove detí závisí všetko od vzťahu lásky medzi rodičom a dieťaťom. Čo je však najdôležitejšie, že ide predovšetkým o bezpodmienečnú lásku. Pretože skutočná láska si nikdy nekladie podmienky.
Bezpodmienečná láska je plnohodnotná láska, ktorá prijíma a uisťuje dieťa na základe toho, kým je. Bez ohľadu na to, čo robí (alebo nerobí). Bez ohľadu na to, aké dieťa dosahuje výsledky, aké má slabosti a nedostatky. Bez ohľadu na to, čo od neho očakávate a azda najťažšie, bez ohľadu na to, ako sa správa. Nemusí sa vám páčiť každý ich prejav. Prejavujte dieťaťu lásku stále, dokonca aj vtedy, keď je jeho správanie nevhodné. Majte na pamäti, že len vaša láska rozhodne, či z vašich detí vyrastú schopní a šťastní ľudia, alebo neistí, neprístupní, zatrpknutí a nezrelí ľudia.
Fenomén "opičej lásky"
Najnovšie vedecké štúdie naznačujú, že istý druh lásky, hoci s dobrým úmyslom, môže dieťa v dospelosti doslova zničiť. Je to takmer rovnako zlé ako zanedbávanie. Opičiu lásku charakterizuje prílišné ochranárstvo s prvkami majetnosti. Môžeme ju nájsť pod rôznymi termínmi - napríklad „hyperprotektívne“ či „helikoptérové rodičovstvo“. V jadre tejto výchovy sa rodičia snažia svoje deti uchrániť od ublíženia, zranenia, zlých skúseností, odmietnutia, zranených pocitov, neúspechov a sklamaní. Termín láska je v tomto prípade trochu zavádzajúci.
How Do You Know If You’re a Helicopter Parent? | The Signs and How to Stop
Deti vychovávané systémom odmien a trestov sa naučia nerobiť správnu vec len preto, že je to správne. Hyperprotektívni rodičia priorizujú dodržiavanie pravidiel a disciplíny, a to na úkor komunikácie so svojimi deťmi. Keď tieto deti musia odísť samé, nie sú pripravené čeliť každodenným výzvam. Tieto deti sú potom neschopné nájsť kreatívne riešenia a samostatne sa rozhodovať. Na základe toho tieto deti pociťujú úzkosť, depresiu, nedostatok sebadôvery a nízke sebavedomie.
Vplyv otca a dôležitosť vzťahovej väzby
Správanie k mužom, či budovanie dôvery k nim, súvisí s naším otcom. Uznanie od otca je pre dcéru podnetom niečo dokázať. Navyše, jeho reakcie sú iné ako mamine. Poskytol lásku, aj ochrannú rukou. Otec je dôležitý už od začiatku: ak chýbal, prejavia sa nedostatky v oblasti kognitívnej, sociálnej, morálnej, sexuálnej, pričom chlapci, ktorí prišli o otca v prvých dvoch rokoch života, sú viacej hendikepovaní, ako tí, ktorí o neho prišli neskôr.
Konferencia „Láska a hranice“ zdôraznila, že vzťahová väzba predstavuje základný kameň zdravého vývoja dieťaťa. Kvalita vzťahovej väzby medzi dieťaťom a jeho primárnymi osobami ovplyvňuje jeho emocionálnu, sociálnu a kognitívnu zrelosť. Umožňuje tiež dieťaťu rozvíjať jeho samostatnosť, sebavedomie a schopnosť budovať zdravé vzťahy v budúcnosti. Mnohé výskumy potvrdili, deti potrebujú na svoj zdravý psychický vývin lásku a hranice.
Tieň a generačný prenos
Psychológ Carl Gustav Jung vnímal silu projekcie - prenesenia vlastných nežiaducich charakteristík na iných ľudí. Tieň je súbor všetkého, čo na vlastnej osobe neprijímame. Je to súhrn vlastností, za ktoré sme boli v detstve trestaní, zosmiešnení alebo neakceptovaní. Rodič, ktorý trestá svoje deti za chyby, bol za ne tiež v detstve trestaný. Robiť chyby je pre neho neprípustné. Sme hákliví na ľudské vlastnosti, s ktorými máme sami problém. Vzťahy sú naším zrkadlom. Čo je však najhoršie? Že to isté robíme aj deťom. Zastavte generačný prenos a pozrite sa svojmu Tieňu do očí. Možno zistíte, že nie ste vždy milá a príjemná, nie ste rozhodný a pokojný - a to je úplne v poriadku. Nikto nie je dokonalá osobnosť, to však neznamená, že nie sme hodní lásky.
Ak sme neboli dostatočne dobrí pre našich rodičov, znamená to, že oni sami sa necítili dostatočne dobrí. Vypovedá to o nich, o ich príbehu a utrpení - nie o nás. Budúcnosť je hmota, ktorá sa dá tvarovať v našich rukách. Otec má nezanedbateľný vplyv aj na našu kariéru. Odborníci sa zhodujú, že pre zdravý psychický vývoj dieťaťa je kľúčové vnímať ho ako jedinečnú bytosť, nie ako prostriedok na naplnenie vlastných nesplnených ambícií alebo ako zrkadlo vlastných nedostatkov. Prijatie dieťaťa takého, aké je, bez podmienok, je tou najväčšou devízou, ktorú môžeme do jeho dospelosti vložiť.
tags: #moze #dieta #milovat #dospeleho