Starostlivosť o zdravie dieťaťa je prioritou každého rodiča a v centre tejto starostlivosti stojí aj otázka očkovania. Očkovanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie dieťaťa a chráni ho pred mnohými závažnými infekčnými chorobami. Napriek tomu, že sa vďaka očkovaniu podarilo eliminovať alebo výrazne potlačiť mnohé kedysi smrteľné choroby, v spoločnosti pretrvávajú otázky a obavy, najmä pokiaľ ide o možné riziká a účinnosť vakcín. Jednou z kľúčových otázok, ktorá často rezonuje medzi rodičmi, je, či zaočkované dieťa môže ochorieť od nezaočkovaného, a aké sú širšie dôsledky kolektívnej imunity pre celú populáciu. Pochopenie mechanizmov účinku vakcín, ich bezpečnosti a princípov šírenia infekčných ochorení je pre informované rozhodovanie nevyhnutné. Imunitný systém detí sa stále vyvíja, čo znamená, že sú oveľa citlivejšie na rôzne druhy bacilov. Práve preto je vakcinácia kritickým nástrojom na zabezpečenie ich ochrany.
Význam očkovania a príprava dieťaťa
Očkovanie predstavuje jeden z najúčinnejších spôsobov prevencie infekčných ochorení. Imunitný systém detí je vo vývoji, a preto sú oveľa vnímavejšie voči rozličným patogénom. Vakcíny pomáhajú imunitnému systému dieťaťa chrániť sa proti závažným ochoreniam tak, že zavedú malé množstvo ochorenia či choroby do jeho telíčka. Aj keď sa môžete ľahko domnievať, že niektoré choroby sa u nás už nevyskytujú, že vaše dieťa očkovanie proti nim nepotrebuje, opak je pravdou. Skutočnosť, že sa u nás tieto nebezpečné ochorenia takmer nevyskytujú je práve preto, že je zavedené povinné očkovanie.
Pred každým očkovaním by mal pediater dôkladne vyšetriť dieťa a zistiť, či je jeho zdravotný stav v poriadku. Existujú určité situácie, kedy sa očkovanie neodporúča. Očkovanie sa neodporúča v prípade akútneho horúčkovitého ochorenia alebo ak je dieťa liečené antibiotikami (a taktiež by sa nemalo očkovať aspoň dva týždne po dobratí antibiotík). Niektorí lekári neodporúčajú očkovať pri hnačkovitom ochorení, alebo ak má dieťa kašeľ. Ani bábätká, u ktorých sa vyskytnú rôzne vážnejšie neurologické poruchy, by nemali byť očkované, respektíve je nutné očkovanie konzultovať s detským neurológom. Očkovanie ostatnými vakcínami sa odkladá aj vtedy, ak nie je poriadne zahojená jazvička na pliecku po očkovaní proti tuberkulóze. Kontraindikáciou je aj závažná alergia na niektorú zo zložiek vakcíny. Ak je vaše dieťatko pravdepodobne v inkubačnej dobe nejakého ochorenia, je takisto lepšie očkovanie odložiť, napríklad ak sa v škôlke alebo vo vašom okolí objavia kiahne a váš drobec ich ešte neprekonal, je pravdepodobné, že uňho čoskoro ochorenie prepukne. Pediater MUDr. Andrej Čižmár vysvetľuje, že nezhoršujúce sa nachladnutie alebo nádcha bez zvýšenej teploty nie sú kontraindikáciou akéhokoľvek očkovania. Pri žalúdočných alebo črevných problémoch alebo pri obavách zákonného zástupcu možno očkovanie odložiť do sedem dní. Ak sa zdravotný stav nezhorší, môže sa pokojne zaočkovať. Týždennú prestávku odporúča aj po prekonaní vážnejšieho ochorenia, s tým, že týždeň sa počíta od vymiznutia príznakov alebo od ukončenia podávania antibiotík. Lekár by pred samotným očkovaním mal dieťaťu zmerať teplotu. Ak je dieťa choré, má horúčku, prípadne potvrdenú diagnózu pediatrom, treba termín u lekára zmeniť. Zahraničné zdroje pritom uvádzajú, že ľahká choroba, ako prechladnutie alebo mierne zvýšená teplota, nie sú dôvodom na odklad očkovania.
Mnohé mamičky sa snažia dieťa pred očkovaním pripraviť. V strachu pred tým, aby dieťa z vakcíny neochorelo, mu nasadia zvýšené dávky vitamínov. Podľa lekára to ale nie je potrebné. „Zvýšené podávanie vitamínov v období pred očkovaním neovplyvní reakciu detského organizmu na očkovanie, nemá preventívny význam," radí Čižmár. Dostatok ovocia a vitamíny však dieťatku rozhodne nepoškodia. Ak chcú mamy urobiť niečo navyše, mali by sa podľa pediatra zamerať na prípravu dieťaťa po psychickej stránke. „Psychická príprava na očkovanie je veľmi dôležitá. Dieťa možno pripravovať v domácom prostredí formou hry, na sociálnych sieťach sú dostupné videá ukážkového prístupu lekárov k očkovaniu. Pomáha aj lokálne znecitlivenie kože pred podaním očkovacej látky. S výberom pomôcok poradí lekár alebo lekárnik," radí lekár. Pediater Andrej Čižmár odporúča aj test bezpečnosti očkovania (TREC/KREC), ktorý pomôže identifikovať prípadné problémy imunitného systému dieťaťa po očkovaní živými vakcínami.
Ako fungujú vakcíny? | #aumsum #deti #veda #vzdelávanie #deti
Ako vakcíny fungujú a vyvracanie mýtov
Princíp fungovania vakcín spočíva v bezpečnom vystavení imunitného systému patogénu, aby si telo vytvorilo pamäť a bolo pripravené reagovať na skutočnú infekciu. Z pohľadu pacienta je očkovanie rýchly a jednoduchý proces. Po očkovaní sa väčšina obsahu vakcíny dostane do svalových buniek v priamom okolí miesta vpichu. Časť zostane v medzibunkovom priestore, odkiaľ je odčerpaná do sekundárnych lymfatických orgánov, kde sídlia bunky imunitného systému. Menšia časť sa dostane do krvi. Tá je však v pečeni pravidelne zbavovaná cudzích látok, medzi ktoré patrí aj obsah vakcíny.
Vakcíny, ktorými sa u nás aktuálne očkuje, obsahujú návod na výrobu iba jedného proteínu. Ďalšie proteíny, z ktorých vírus pozostáva a ktoré potrebuje pre svoje množenie, vo vakcíne chýbajú. Spike proteín je vyrobený v cytoplazme buniek a následne je vložený do bunkovej membrány, kde je prezentovaný bunkám imunitného systému. Takto prezentovaný Spike proteín na povrchu svalových a lymfatických buniek je vyhodnotený naším imunitným systémom ako cudzí.
Na sociálnych sieťach sa rozšíril hoax, ktorý tvrdí, že očkovacia látka spôsobí degradáciu ľudskej DNA, v dôsledku čoho nemôže človek už nikdy darovať krv. Tento hoax je v rozpore s vedeckými poznatkami. Ohľadom darcovstva krvi po očkovaní proti COVID-19 existujú len dočasné obmedzenia. Darca, ktorý podstúpil očkovanie proti ochoreniu COVID-19, môže znovu darovať krv najskôr 14 dní po aplikácii očkovacej dávky mRNA vakcín (Pfizer/BioNTech, Moderna). Tieto odporúčania vychádzajú zrejme práve z pozorovaní súvisiacich s vedľajšími účinkami týchto dvoch typov vakcín. Všeobecne sa po očkovaní odporúča nejaký čas počkať pre možné vedľajšie účinky, ktoré by mali po stanovenej dobe odznieť. Očkovanie aj odber krvi môžu byť pre organizmus vyčerpávajúce a je vhodné mať medzi nimi pauzu. V Spojených štátoch amerických sa po podaní vakcíny na darovanie krvi čakať nemusí, pokiaľ sa darca cíti dobre a vie, akou vakcínou bol očkovaný. To poukazuje na rôzne prístupy k odporúčaniam, avšak v žiadnom prípade sa nejedná o trvalú diskvalifikáciu kvôli degradácii DNA.
Ďalším často dezinterpretovaným mýtom je tvrdenie, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje vznik autizmu. Tieto tvrdenia vznikli v roku 1998 a boli opakovane vyvrátené rozsiahlymi vedeckými štúdiami. Údaje z Dánska, ktoré zahŕňali vyše 500 000 detí narodených v rokoch 1982 až 1998, nepotvrdili riziko vzniku autizmu po očkovaní. Následne ďalšia rozsiahla dánska štúdia, ktorá skúmala viac ako pol milióna detí narodených medzi rokmi 1999 až 2010, nenašla žiadny štatisticky významný rozdiel vo výskyte autizmu medzi očkovanými deťmi a tými, ktoré očkované neboli. Vedecká obec opakovane potvrdila, že neexistuje žiadny vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu. Systémový prehľad 408 epidemiologických štúdií publikovaných do apríla 2014, ktorý zahŕňal aj 30 štúdií typu prípad-kontrola s celkovým počtom 9 920 skúmaných detí, rovnako nepotvrdil žiadnu súvislosť.
Bezpečnosť očkovania je na vynikajúcej úrovni a alergické reakcie na očkovanie sú veľmi vzácne. Očkovacie látky prechádzajú prísnym schvaľovacím procesom Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý dohliada na kvalitu, bezpečnosť a účinnosť humánnych liekov. ŠÚKL kontroluje výrobu vakcín od surovín, medziproduktov až po finálny liek/vakcínu. Kontroluje aj kontrolnú dokumentáciu a priebežne posudzuje, či účinnosť výrobku prevažuje nad jeho potenciálnymi rizikami. Používanie očkovacích látok sa neustále zlepšuje a zvyšuje sa ich účinnosť a bezpečnosť. Tiež sa vyvíjajú nové prenášateľové systémy s cieľom znížiť počet vpichov a tým aj traumatizáciu dieťaťa. Očkovanie je regulované platnou legislatívou a je každoročne kontrolované. Akékoľvek podozrenie na nežiaduce účinky hlási ŠÚKL a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Hliník v podobe hlinitých solí, ktorý sa používa ako adjuvant (látka zvyšujúca imunitnú odpoveď), má vo vakcínach svoje opodstatnenie. Hliník v takýchto množstvách, v akých sa nachádza v súčasných vakcínach, nepôsobí pre ľudský organizmus toxicky, čo potvrdzujú aj medzinárodní experti.
Očkovací kalendár a povinné vakcinácie na Slovensku
Aktuálny očkovací kalendár platí od januára a zaviedol oproti minulým rokom niekoľko drobných zmien. Poradie očkovania je záväzné, nemení sa. To znamená, že kým dieťa neabsolvuje očkovanie zodpovedajúce jeho veku, nemôže ho „preskočiť“ a podstúpiť ďalšiu vakcináciu podľa očkovacieho kalendára.
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti desiatim závažným infekčným ochoreniam: záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde B, hemofilovým invazívnym nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu, ružienke (rubeole).Očkovací kalendár možno doplniť aj dobrovoľnými vakcináciami, niektoré z nich hradia zdravotné poisťovne v rámci výhod pre svojich poistencov.Povinné očkovania sú rozvrhnuté podľa veku dieťaťa:
- Ročník narodenia 2022: V 3. mesiaci života dostane dieťa 1 dávku očkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B, invazívnej hemifilovej nákaze, detskej obrne a preumokokovej invazívnej nákaze. 2. dávku základného očkovania proti vymenovaným infekčným ochoreniam dostane dieťa v 5. mesiaci a 3. dávku základného očkovania v 11. mesiaci.
- Ročník narodenia 2021: Najskôr v prvý deň 15. mesiaca a najneskôr v 18. mesiaci.
- Ročník narodenia 2018: V piatom roku života pozve pediater deti opäť na očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
- Ročník narodenia 2012: V jedenástom roku života deti na Slovensku dostanú opäť vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
- Ročník narodenia 2010: V 13. roku života dieťa čaká preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Z dobrovoľných očkovaní je možné zvážiť:
- Po narodení môže dieťa dostať vakcínu proti tuberkulóze.
- Od mesiaca možno dať dieťa zaočkovať proti meningokovým infekciám, do 24. mesiaca.
- Od šiestich mesiacov možno deti očkovať proti chrípke, od jedného roka proti ovčím kiahňam.
Všetky deti - aj tie predčasne narodené - by mali byť očkované od ukončeného druhého mesiaca, kedy začínajú pomaly strácať ten malý kúsok imunity, ktorý získali od matky. Zvyčajne rodičia dostanú pozvánku od detského lekára s dátumom očkovania.
Ako fungujú vakcíny? | #aumsum #deti #veda #vzdelávanie #deti
Živé atenuované vakcíny a „pseudo-ochorenia“: Môžu zaočkované deti šíriť nákazu?
Otázka, či zaočkované dieťa môže ochorieť od nezaočkovaného, úzko súvisí aj s pochopením fungovania tzv. živých atenuovaných vakcín. Pri živých atenuovaných vakcínach, ako je napríklad MMR vakcína (proti osýpkam, mumpsu a rubeole), sa do tela vpraví oslabená, avirulentná forma vírusu. Tieto „atenuované“ vírusy majú nízku virulenciu, čo znamená, že sa v bunke množia oveľa pomalšie a slabšie ako pri normálnej nákaze. Takto je vírus „stopnutý“ normálnou imunitou. Iba pri ťažkých imunodeficientoch si imunitný systém nevie poradiť s oslabenou vakcínou, preto je napríklad imunodeficit kontraindikáciou pri očkovaní živými vakcínami. Výrobcovia neodporúčajú takýchto pacientov očkovať, keďže chýbajú klinické dáta o možnom prenose ochorenia.
Mnoho mamičiek sa domnieva, často na základe vedľajších účinkov, najčastejšie po MMR vakcíne, že ich dieťa dostane napríklad vyrážku podobnú osýpkam, no to neznamená, že má osýpky. Ide o pseudoochorenie, ktoré nie je nákazlivé. Napríklad, po šiestich až desiatich dňoch môže osýpková vakcína spôsobiť horúčku, vyrážku podobnú osýpkam a stratu chuti do jedla. Tri až štyri týždne po injekcii môže mumps vakcína spôsobiť symptómy podobné mumpsu u niektorých detí (horúčka a zväčšené uzliny). Rubeolová vakcína môže spôsobiť krátkotrvajúcu vyrážku a prípadne mierne zvýšenú teplotu, najčastejšie okolo 12. až 14. dňa po injekcii. Vyrážka sa môže objaviť až do šiestich týždňov, ale toto je veľmi vzácne. Tieto prejavy sú reakciou imunitného systému na oslabený vírus, nie však plnohodnotnou infekciou.
Samotné očkovanie živou vakcínou, napríklad MMR, chorobu nespôsobuje u očkovaného jedinca, a tým pádom nie je nákazlivé na iného. Avšak, ako už bolo spomenuté, u očkovaného môže spôsobiť podobné príznaky, ide však o pseudoochorenie, ktoré nie je nákazlivé. Druhá vec je, že vírusy zo živých vakcín sa môžu vylučovať istý čas po očkovaní, napríklad rotavírus stolicou s najvyššou hladinou po 7. dni, alebo rubeolová zložka do materského mlieka (avšak ochorenie sa nezaznamenalo). Lenže, opäť, keďže sú „avirulentné“, nespôsobia za normálnych okolností ochorenie, ale takzvanú pasívnu imunizáciu (v zmysle, že nevedú k šíreniu ochorenia vo forme aktívnej infekcie), a teda nepredstavujú riziko pre okolie. Tieto vedľajšie účinky sú zvyčajne mierne a krátkodobé.
Z tohto vyplýva, že zaočkované dieťa, hoci môže prežívať mierne reakcie na vakcínu, nepredstavuje hrozbu šírenia ochorenia pre iné deti. Skutočným rizikom sú nezaočkované deti v kontakte s divokým vírusom, ktoré môžu ochorieť a prenášať ochorenie ďalej, ohrozujúc aj tých, ktorí nemohli byť očkovaní alebo u ktorých očkovanie nevyvolalo dostatočnú imunitnú odpoveď.
Ohrozenie kolektívnej imunity a riziká pre nezaočkovaných
Kolektívna imunita, alebo tiež stádová imunita, je kľúčová pre ochranu celej populácie pred infekčnými chorobami. Dosahuje sa, keď je dostatočne vysoké percento populácie imúnne voči konkrétnej chorobe, či už očkovaním alebo prekonaním ochorenia. Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie nám zabezpečí ochranu pre všetkých ľudí. Jediné vypuknutie choroby medzi nezaočkovanými deťmi stačí, aby sa opäť začala šíriť. Tento jav je obzvlášť dôležitý pre najzraniteľnejšie skupiny populácie - malé deti, ktoré ešte nemôžu byť očkované kvôli veku, alebo osoby s oslabeným imunitným systémom, ktoré očkovať nemožno.
Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95 %, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. mesiaci, preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. roku života a preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 13. roku života. Podľa výsledkov administratívnej kontroly očkovania možno konštatovať, že celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 % dosahujeme pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do 5 rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak u detí narodených v roku 2021 nedosahujeme zaočkovanosť nad 95 % pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Žiaľ, evidujeme aj zaočkovanosť iba 77 % v okrese Prievidza a 88 % v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves práve v ročníku narodenia detí 2017. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku, ktoré sa šírili z okresu Spišská Nová Ves, konkrétne z obcí Bystrany a Krompachy, odkiaľ sa nákaza preniesla do okresu Gelnica a vyžiadala si minimálne 470 prípadov.
S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení. Epidémiu čierneho kašľa evidujeme v Českej republike, kde počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. Počet prípadov tam dosiahol k 14. aprílu 2024 celkom 7 888 chorých s najvyššou chorobnosťou vo vekovej kategórii 15 - 19 ročných. Česká republika pristupuje k mimoriadnym dodávkam vakcín, pretože eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko. Na Slovensku epidemiologickú situáciu nepretržite monitorujeme a k 17. aprílu 2023 sme mali spolu hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ (chorobnosť 7,18/100 000 obyvateľov). Najvyššiu chorobnosť evidujeme u detí do 1 roka, ktoré ešte neboli pre svoj vek zaočkované všetkými dávkami proti ochoreniu čierneho kašľa. Nárast chorobnosti na osýpky evidujú najmä v Rumunsku, ale aj v Rakúsku, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a v ďalších 13 krajinách EÚ. Napríklad Rumunsko hlási od januára 2023 viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí. Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40 chorých na osýpky.
Nezaočkované deti ohrozujú nielen seba, ale aj deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok. To môže byť z dôvodu, že očkované dieťa má oslabený imunitný systém, alebo má chronické ochorenie. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže 1 - 2 % detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých. Ďalej ohrozujú aj deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením a pod. Tieto deti sú závislé od kolektívnej imunity. Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia. Infekčné ochorenie častokrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že takto chorý človek sa dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je tu veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie. Šírenie sa však nedeje iba v kolektívnych zariadeniach, ale aj v domácom prostredí, vonku na ihrisku alebo napríklad v prostriedku verejnej dopravy. Vďaka očkovaniu sa v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky. Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že aj v našej krajine sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení.
Legislatívne riešenia a odborné odporúčania
Slovenská republika má povinnosť už dávno ukladanú, s cieľom zabezpečovať ochranu verejného zdravia, a túto skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd SR, ktorý sa v minulosti zaoberal ústavnosťou legislatívy o povinnom očkovaní. Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním (najmä osýpok) v SR, ale aj celej Európe, je veľmi žiadúce zaviesť navrhované opatrenia. Jedným z takýchto opatrení je návrh, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté len zaočkované dieťa.
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská potvrdila, že v pripravovanej novele zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa navrhuje zabezpečiť povinnosť, aby do predškolského zariadenia bolo prijaté len dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára, alebo má potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že je proti nákaze imúnne alebo nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu. Cieľom je efektívnejšie chrániť deti v predškolských zariadeniach pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu. Zároveň sa navrhuje aj zrušenie pokút za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej výške 331 eur. Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia, pretože, ako uvádzajú, v súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické. Rovnako podporujú zrušenie pokút za odmietnutie povinného očkovania, pretože zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni.
Odborníci, ako napríklad prednosta Kliniky pediatrie FN Trenčín a trenčiansky krajský odborník ministerstva zdravotníctva pre pediatriu Pavol Šimurka, odkazujú na to, že každé dieťa má podľa WHO právo ochrániť svoje zdravie proti infekcii očkovaním. Zdôrazňuje, že „cukor a bič“ je vhodný prístup. Očkovaní majú svoje výhody - plne hradená vakcína aj zdravotná starostlivosť od štátu pri očkovaní, to nie je inde samozrejmosť, a tiež zabezpečenie stavu, kedy očkovaný v budúcnosti ochorenie nebude mať. Na druhej strane, keď rodičia túto ochranu odmietnu, mali by podľa neho prísť o iné benefity v zdravotníctve či v školstve. Stratu benefitov podporuje aj všeobecná lekárka pre deti a dorast Kristína Visolajská. Odporučila by, aby bolo prijatie do škôlky podmienené zaočkovaním. „Nie je fér, že pre malých škôlkarov chodia do škôlky rodičia s malými (ešte nezaočkovanými) bábätkami, ktoré sú tak ohrozené nezaočkovanými deťmi v škôlke,“ spresnila.
Pediatri sa pri očkovaní detí najčastejšie stretávajú s tým, že rodičia nevedia proti čomu presne sa ich deti očkujú a aké reakcie u nich majú po očkovaní očakávať. Medzi problémy zaradila doktorka Visolajská aj dezinformácie o následkoch očkovania. „Občas sa stretnem s tým, že rodičia odkladajú povinné očkovanie alebo deti nedajú vôbec zaočkovať z dôvodu strachu z vakcíny. Žiaľ, často majú informácie z rôznych pokútnych internetových zdrojov,“ vysvetlila. Poukázala aj na to, že ešte pred pár rokmi sa anti-vax rodičia spoliehali na to, že zaočkované boli takmer všetky deti v ich okolí a skutočne, dostať vtedy osýpky bolo takmer nemožné. Situácia sa však zmenila. „Jednak dnes zaočkovanosť klesla pod kritickú hranicu a tiež k nám ročne prúdia tisícky migrantov, ktorí zaočkovaní nie sú. Pomoc ľuďom z ohrozených krajín považujem za správne a ľudské, ale treba si uvedomiť, že už žiadne nezaočkované dieťa nie je chránené pred ochorením a situácia sa stále zhoršuje,“ uviedla. Visolajská má pri rodičoch odmietajúcich očkovanie zavedený jasný postup. Najprv si ich opakovane volá na pohovor. „Vždy sa snažím vypočuť ich obavy a nájsť pre ich strach pochopenie. Často svoje rozhodnutie nemyslia zle, len majú strach z neznámeho,“ uviedla. Zároveň sa im snaží vysvetliť reálne riziká. Spoločne si pozrú fotografie a videá, ako ochorenie vyzerá v realite. Mnohí rodičia tak podľa nej svoje rozhodnutie zmenia, viacerí však nie. „Tých potom nahlasujem Úradu verejného zdravotníctva,“ dodala. Najlepšou motiváciou k očkovaniu je pre rodičov vidieť ochorenie a jeho šírenie v okolí. Význam vakcíny pochopia, keď sa ochorenie v okolí týka aj priamo ich vlastného dieťaťa. „Starí rodičia, ktorí priebeh ochorení poznali v minulosti, boli jednoznačnými podporovateľmi očkovania v rodine,“ dodal Šimurka.
Príkladom z iných krajín je Francúzsko, ktoré malo do roku 2018 zavedené dobrovoľné očkovanie. V tom čase patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 % Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, ešte aj v USA to bolo vtedy len 13,5 %). Úroveň zaočkovanosti bola totiž pred zavedením povinného očkovania dlhodobo prinízka, dochádzalo k výskytu epidémií ochorení (napríklad počas epidémie osýpok v rokoch 2008 - 2011 bolo vo Francúzsku vyše 22-tisíc prípadov, skoro 5-tisíc ľudí bolo hospitalizovaných s vážnymi komplikáciami a 10 ľudí zomrelo; ochorenie sa šírilo v lokalitách s najnižšou zaočkovanosťou, pričom najvyššiu incidenciu ochorenia mali najmenšie deti, ktoré ešte ani nemohli byť očkované). V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam. V roku 2010 dosiahlo Francúzsko zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke 61 %, po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahlo v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam 90 %. Na ďalšom príklade možno uviesť Švédsko, kde je zavedené dobrovoľné očkovanie proti 11 ochoreniam, majú obdobný očkovací kalendár, zohľadňujú v ňom u menších detí najskôr vek, následne pobyt v škole. Zaočkovanosť sa napriek dobrovoľnosti pohybuje vysoko, napríklad v roku 2021 bolo v súlade s programom zaočkovaných 97 % dvojročných detí.
Ako fungujú vakcíny? | #aumsum #deti #veda #vzdelávanie #deti
Závažné dôsledky chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním
Ochorenia, proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania, majú často závažný priebeh alebo závažné komplikácie. Pri osýpkach, mumpse a rubeole (ružienke) ide o vírusové ochorenia. „Čiže proti nim nemáme antiinfekčnú liečbu ako u bakteriálnych ochorení, pri ktorých sa používajú antibiotiká,“ vysvetlil Šimurka. Protivírusová liečba je v tomto prípade len nešpecifická a jediným riešením je preto prevencia, a tou je očkovanie.
MUDr. Šimurka pripomenul, že u starších osôb je priebeh niekedy ťažší ako v skorom veku, napríklad pri osýpkach či mumpse. „Osýpky majú komplikáciu - závažný zápal pľúc. Najzávažnejšie je poškodenie mozgu. Mumps u chlapcov môže vyvolať zápal semenníkov a následnú neplodnosť v dospelosti, rizikom je aj zápal mozgových blán,“ spresnil. Ku komplikáciám osýpok sa vyjadrila aj MUDr. Visolajská. „Aj u predtým zdravých detí môžu osýpky spôsobiť vážne ochorenie vyžadujúce hospitalizáciu. U jedného z 1 000 prípadov osýpok sa vyvinie akútny zápal mozgu, ktorý často vedie k trvalému poškodeniu mozgu. Jedno až tri z každých 1 000 detí, ktoré sa nakazia osýpkami, zomrú na respiračné a neurologické komplikácie,“ vysvetlila. Pripomenula tiež, že subakútna sklerotizujúca panencefalitída (SSPE) je zriedkavé, ale smrteľné degeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému charakterizované zhoršením správania a intelektu a záchvatmi, ktoré sa vo všeobecnosti vyvinú sedem až desať rokov po infekcii osýpkami.
Šimurka vysvetlil, že ružienka nie je ochorením nebezpečná. Závažné je však jej prekonanie v tehotenstve, ktorého následkami sú potraty, pôrody mŕtvych plodov, ale aj závažné vrodené chyby. V klinickom obraze čierneho kašľa dominuje protrahovaný dráždivý neproduktívny kašeľ trvajúci týždne až mesiace. Iné príznaky nebývajú prítomné. Je preto dôležité, aby lekári prvého kontaktu v rámci diferenciálnej diagnostiky brali do úvahy aj toto ochorenie, najmä u dojčiat. Najvyššiu chorobnosť na čierny kašeľ evidujeme u detí do 1 roka, ktoré ešte neboli pre svoj vek zaočkované všetkými dávkami proti ochoreniu.
Tieto príklady zdôrazňujú, prečo je očkovanie tak nevyhnutné. Ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť. Ochranou pred týmito ochoreniami je kolektívna imunita, ktorú však pri klesajúcej zaočkovanosti detí v SR proti niektorým ochoreniam nevieme dostatočne zabezpečiť. Očkovanie zabraňuje utrpeniu, trvalým následkom a v mnohých prípadoch aj smrti, ktoré tieto choroby prinášajú.
Podpora a poradenstvo pre rodičov
Epidemiológovia úradov verejného zdravotníctva, pediatri, infektológovia a v neposlednom rade i rodičia - všetkým ide o ochranu zdravia detí. Poradne očkovania sú zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a sú tu pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať alebo nedať zaočkovať. Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania. Ich cieľom nie je vyberanie pokút za odmietnutie očkovania, ale poskytovanie informácií. Oznámenie pediatra o odmietnutí očkovania dieťaťa je pre nich dôležitá informácia, že dieťa nie je očkované proti určitému infekčnému ochoreniu, a teda je zraniteľné v prípade vzniku ohniska nákazy. Medzi rodičmi existuje aj skupina tých, ktorí sa rozhodli svoje dieťa nezaočkovať, a teda idú do rizika, že dieťa môže byť ohrozené na zdraví i na živote. Dnes ľudia cestujú za prácou aj oddychom a infekčné ochorenia hranice krajín nepoznajú. Poradne očkovania na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v SR, v ktorých pracujú skúsení epidemiológovia, poskytujú konzultácie pre rodičov o očkovaní. Spoločne s pediatrami v úzkej súčinnosti prinášajú odpovede a hľadajú pochopenie, aké sú príčiny odmietavých postojov, odkladu očkovania do neskoršieho veku, prípadne aké sú ďalšie dôvody odmietania očkovania.
tags: #moze #sa #nakazit #zaockovane #dieta #od