V situáciách rozpadu rodinných zväzkov, či už ide o rozvod manželstva alebo rozchod nahláseného partnerstva, sa nevyhnutne vynára citlivá a právne zložitá otázka úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom. Centrálnym bodom týchto procesov je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného alebo oboch rodičov. Slovenský právny systém, podobne ako aj iné moderné právne poriadky, kladie pri rozhodovaní o osude dieťaťa na prvé miesto jeho najlepší záujem. Tento princíp je základným kameňom, od ktorého sa odvíjajú všetky rozhodnutia súdu. Rozhodovanie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti nie je len formálnym právnym aktom, ale hlboko ovplyvňuje budúci život dieťaťa, jeho vývin a vzťahy s oboma rodičmi. Preto je dôležité rozumieť právnym možnostiam, postupom a faktorom, ktoré súd pri takomto rozhodovaní zohľadňuje, aby sa zabezpečila čo najstabilnejšia a najpriaznivejšia budúcnosť pre maloletého. Tento článok poskytuje komplexný prehľad problematiky zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, objasňuje právne nuansy a ponúka praktické rady.
Právny rámec a základné princípy zverenia dieťaťa
V Slovenskej republike je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom komplexne obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení. Tento právny predpis je základným pilierom, ktorý stanovuje podmienky a postupy pre rozhodovanie súdu v týchto citlivých záležitostiach. Ak majú s partnerom spoločné deti, tak po rozchode môžu rodičia na súde podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Alternatívne sa môžu o úprave práv a povinností dohodnúť a dať túto dohodu schváliť súdu, čo je preferovaná cesta pre minimalizáciu stresu pre deti. Súd v tomto konaní rozhoduje o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností, čo zahŕňa osobnú starostlivosť, výživné a styk s druhým rodičom.
Kľúčovým princípom, ktorý súd bezvýhradne rešpektuje, je "najlepší záujem maloletého dieťaťa". Toto hľadisko je prvoradé pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Znamená to, že súd berie do úvahy širokú škálu faktorov, ktoré presahujú len samotné želania rodičov. Jeho cieľom je zabezpečiť také prostredie a takú úpravu, ktorá bude pre dieťa najprospešnejšia z emocionálneho, psychologického a fyzického hľadiska. V prípadoch, keď sa rodičia nevedia dohodnúť na styku otca s maloletým synom, potom môžu vec riešiť súdnou cestou.
Je dôležité poznamenať, že v právnom vzťahu k dieťaťu matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky, vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne. Toto spoločné vykonávanie rodičovských práv a povinností je základom, ktorý súd vždy zohľadňuje, pokiaľ nerozhodne inak. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia, keďže každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách.
Typy osobnej starostlivosti a ich dôsledky
Slovenský právny poriadok rozlišuje niekoľko základných foriem zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, ktoré sú prispôsobené rôznym rodinným situáciám a potrebám dieťaťa. Pochopenie týchto typov je kľúčové pre rodičov, ktorí sa ocitajú v situácii rozpadu vzťahu.
Výlučná osobná starostlivosť
Ak súd rozhodne o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, znamená to, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých alebo súdom určených časoch stretávať. V praxi sa prihliada aj na frekvenciu a kvalitu kontaktu druhého rodiča s dieťaťom, ako aj jeho celkový prístup k starostlivosti. Ak matka chce, aby bola jej dcérka výlučne zverená do jej osobnej starostlivosti, odporúča sa podať na príslušný súd návrh na zverenie dieťaťa podľa zákona o rodine.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť predstavuje model, pri ktorom je dieťa zverené do osobnej starostlivosti oboch rodičov a obidvaja rodičia sa oň starajú striedavo v pravidelných časových úsekoch. Pri písaní návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti je dôležité zahrnúť niekoľko kľúčových náležitostí. Návrh by mal obsahovať označenie súdu, ktorému je adresovaný (súd v obvode, ktorého má dieťa bydlisko), údaje rodičov a dieťaťa, stručný opis situácie a dôvody, prečo je striedavá starostlivosť považovaná za vhodnú. Môže sa stať, že partner sa bude taktiež chcieť o dieťa starať a bude navrhovať súdu striedavú starostlivosť. V takomto prípade bude súd musieť skúmať, či je dieťa možné zveriť do striedavej starostlivosti. Súd v rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí musí zo zákona zisťovať tzv. skutočný stav veci a tiež záujem maloletého dieťaťa. Ak by matka chcela prejsť zo striedavej starostlivosti na výlučnú, najmä ak sa otec dieťaťu nevenuje, zanedbáva jeho školské povinnosti alebo mu nekúpi ani len obuv, kľúčovým bude vyjadrenie syna, najmä ak má už 14 rokov.
Náhradná osobná starostlivosť
V prípade, že ani jeden z rodičov nemôže vykonávať svoje rodičovské práva, alebo ak súd pozastavil alebo obmedzil výkon rodičovských práv vo vzťahu k jednému žijúcemu rodičovi, ustanoví maloletému dieťaťu poručníka. Ak súd rozhodne o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností oboch rodičov alebo jedného žijúceho rodiča, zároveň ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka. Rodinní príslušníci môžu súdu navrhnúť zverenie maloletého dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti aj bez toho, aby súd rozhodol o zásahoch do rodičovských práv. Osoba, ktorá takýto návrh podáva, musí spĺňať zákonom ustanovené predpoklady: musí mať trvalý pobyt na území SR, musí byť spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu, musí mať osobné, najmä zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, musí zaručovať, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine rozlišuje viac druhov náhradnej starostlivosti. Okrem toho existujú možnosti náhradnej osobnej starostlivosti, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť svojmu dieťaťu starostlivosť. V neposlednom rade zákon o rodine pozná inštitút osvojenia (adopcia), kedy dieťa nie je zverená do osobnej starostlivosti, ale vzniká rovnaký vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, ako medzi rodičmi a dieťaťom.
Proces zverenia dieťaťa do starostlivosti
Samotný proces zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti je právne definovaný a vyžaduje si dodržanie určitých postupov. Je dôležité poznať kroky, ktoré je potrebné podniknúť, ako aj možnosti, ktoré sa rodičom ponúkajú.
Iniciovanie konania
Prvým krokom je podanie návrhu na príslušný okresný súd. Ak sa rodičia plánujú rozviesť, je dôležité podať na príslušný okresný súd návrh na rozvod manželstva podľa § 23 a nasl. zákona o rodine. Súd pri rozvode, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vždy rozhoduje aj o ich zverení do starostlivosti, výživnom a styku s druhým rodičom. Ak partner odíde od matky a majú dcérku, matka podá na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to na súd v obvode, ktorého má maloleté dieťa bydlisko. V návrhu popíše, že od partnera odišla a že momentálne vychováva dcéru ona. Ak matka navrhuje, aby bolo dieťa zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti, musí popísať, že u nej sú lepšie predpoklady na jej výchovu a pod. Zákonná úprava zásahov do rodičovských práv a povinností je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je širší pojem, pod ktorý sa zaraďuje aj zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Je to závislé najmä od konkrétneho prípadu.
Dohoda rodičov a súdne konanie
Dôležitým rozdielom sa stáva, či je návrh na zverenie dieťaťa podložený dohodou rodičov alebo ide o jednostranný návrh, voči ktorému bude druhý rodič namietať. Ak sa rodičia s partnerom vedia dohodnúť na úprave starostlivosti, súd dohodu schváli, ak je v záujme dieťaťa. Ak dohoda nie je dosiahnutá a sudca musí autoritatívne rozhodnúť, konanie sa značne predlžuje o čas potrebný na obstaranie podkladov (najmä psychologických posudkov), čo súdne konanie predĺži o mesiace. Keďže druhá alternatíva je nielen časovo a finančne náročnejšia, ale najmä zaťažujúca pre dieťa, súd má povinnosť účastníkov viesť k zmierlivému riešeniu. Rýchlosť súdneho konania závisí najmä od schopnosti rodičov dosiahnuť dohodu. Ak ju dosiahnu sami alebo za pomoci mediátora, súdne konania bývajú spravidla rýchle a ukončené na prvom pojednávaní.
Miestna príslušnosť súdu
Miestne príslušný súd na konanie vo veciach maloletých detí sa určuje podľa miesta bydliska maloletého dieťaťa. Ak sa matka s dieťaťom bude sťahovať v rámci územného obvodu toho istého súdu, miestna príslušnosť sa nezmení. Ak by sa však sťahovala do územného obvodu nového súdu, miestne príslušným sa stane tento súd. Niekedy sa však stáva, že ak je návrh podaný 1-2 dni po presťahovaní a druhá strana (najmä z dôvodu veľkej vzdialenosti) namieta miestnu príslušnosť, môže súd postúpiť vec na predchádzajúci, miestne príslušný, súd. Stáva sa to však zriedkavo, nakoľko žiadny zákon neupravuje, či musí uplynúť nejaká doba, počas ktorej sa ako keby prenesie miestna príslušnosť jedného súdu na druhý v prípade sťahovania dieťaťa.
Faktory rozhodovania súdu: Čo súd zohľadňuje?
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko majú deti. Priezvisko maloletých detí nie je podkladom pre rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy v prvom rade záujem maloletých detí. Rovnako súd prihliadne na to, kto sa o maloleté deti staral doteraz, akým spôsobom, ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti. Tzn. že rodič má možnosť získať deti do svojej osobnej starostlivosti, aj keď nemajú jeho priezvisko.
Medzi kľúčové faktory, ktoré súd podrobne skúma, patria:
- Doterajšia starostlivosť a podmienky: Súd prihliada na to, kto sa o dieťa doteraz staral, akým spôsobom a ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti. Ak matka žije sama s deťmi v podnájme, má ešte staršieho syna a bývalý partner býva v podnájme s kamarátom, súd bude tieto okolnosti zvažovať. Ak bývalý partner nemá stabilné bývanie, nemá príjem, doteraz sa o dieťa nezaujímal a navyše vykazuje známky psychickej lability či agresivity, jeho šance na získanie dieťaťa do osobnej starostlivosti sú podľa doterajšej judikatúry a praxe slovenských súdov veľmi nízke. Súd bude prihliadať na to, že o maloletú dcérku sa už dlhodobo stará matka, že ju má de facto vo výlučnej osobnej starostlivosti a otec sa s dcérkou len stýka.
- Správanie rodiča: Súd podrobne skúma správanie oboch rodičov. Ak je dôvodom rozvodu manželova povaha - je silný narcista a cholerik, a on sa o dieťa nedokáže, alebo skôr nechce starať ani niekoľko minút denne, je extrémne výbušný, vyhráža sa dieťaťu a používa voči nemu aj voči matke vulgárne nadávky, súd to bude považovať za závažné. Ak súd zistí, že otec maloletého dieťaťa pije alkohol a nijakým spôsobom neumožňuje matke prístup k dcére, súd skúma pomery na strane matky aj na strane otca. Ak matka preukáže, že otec je pre dcérku rizikový (výbušnosť, vulgarizmy, vyhrážky), je vysoká šanca, že súd ju zverí do jej výlučnej starostlivosti. Matka by mala podrobne opísať dôvody rozvratu manželstva, najmä správanie manžela, ktoré ohrozuje psychickú pohodu jej aj dcérky. Uveďte konkrétne prípady jeho nevhodného správania, výbuchy hnevu, vyhrážky, vulgarizmy a nezáujem o starostlivosť.
- Zanedbávanie starostlivosti: Ak dieťa, keď je so svojím otcom, trávi veľa času na telefóne, má mastné vlasy a nevie, kedy sa naposledy sprchovala, alebo keď chcelo, aby jej otec kúpil nejaké oblečenie a povedal jej, že nemajú peniaze, no o chvíľu si v inom obchode sám kúpil nohavice, sú to všetko indície zanedbávania, ktoré súd zohľadní. Odporúča sa zhromaždiť dôkazy o zanedbávaní starostlivosti (napr. fotografie, svedectvá, správy zo školy, lekára, prípadne psychológa).
- Názor a želanie dieťaťa: Súd bude vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, pričom od 9 rokov už súd berie do úvahy aj názor dieťaťa, a od 12 rokov je povinný ho vypočuť, ak to dieťa chce. Ak dcérka súdu povie, že chce bývať s matkou, je to veľmi dôležitý argument. Ak matka bola s bývalým partnerom na súde, v júni 2022 obaja súhlasili, že dajú dieťa do náhradnej starostlivosti, a následne sa situácia zmenila, súd bude skúmať, či sa zmenili okolnosti v danom prípade, teda či je dôvod aj na zmenu starostlivosti.
- Stabilita a prostredie: Súd zohľadňuje stabilitu domáceho prostredia, vytvorené sociálne väzby a skutočnosť, kto sa o dieťa dlhodobo stará. Matka môže zdôrazniť, že vie zabezpečiť stabilné bývanie a starostlivosť u rodičov, kde už s dcérkou žila.
- Dôkazy a znalecké posudky: Súd vždy skúma najlepší záujem dieťaťa a môže nariadiť znalecké dokazovanie (psychologické posudky). Ak by matka nemala dostatok dôkazov o nevhodnosti otca, môže súd zvážiť aj inú formu starostlivosti. Preto sa odporúča zhromaždiť čo najviac dôkazov o jeho správaní.
Neodkladné opatrenia a ochrana dieťaťa
V situáciách, keď je ohrozená bezpečnosť alebo stabilita dieťaťa, môže súd nariadiť tzv. neodkladné opatrenie. Toto opatrenie slúži na dočasnú úpravu pomerov, kým sa o veci nerozhodne v plnom rozsahu.
Kedy požiadať o neodkladné opatrenie
Ak sa matka obáva o bezpečnosť seba aj dcérky, môže požiadať aj o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví starostlivosť o dieťa a prípadne aj užívanie spoločného domu, kým nebude rozhodnuté vo veci samej v zmysle ust. § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku. Súd rozhoduje o neodkladnom opatrení spravidla do 30 dní. Neodkladné opatrenie by mohlo matke aspoň dočasne v určitom rozsahu umožniť styk s maloletým dieťaťom, pričom otec dieťaťa by bol povinný toto súdne rozhodnutie rešpektovať. Uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení je predbežne vykonateľné.
Civilný mimosporový poriadok upravuje účinné a rýchle prostriedky možnosti dosiahnutia nápravy právnych pomerov, ak otec dieťaťa bráni matke v styku, prípadne ak je dieťa v starostlivosti otca ohrozené. Na posúdenie možnosti využitia týchto prostriedkov je však potrebné mať k dispozícii viac a detailnejších informácií o stave v rodine, aby bolo možné odporučiť najlepší postup.Súd nemôže neodkladným opatrením nariadiť prespávanie ešte dojčeného dieťaťa u otca, ak s tým matka nesúhlasí a súd ešte nerozhodol o zverení do starostlivosti. Aj keď je dcéra dojčená a matka sa s otcom nevie dohodnúť na styku, otec si chce vziať ešte kojenú dcéru na prespanie, s čím matka nesúhlasí. Súd zvažuje vždy najlepší záujem dieťaťa a v takýchto prípadoch by bral do úvahy vek dieťaťa a jeho potreby.
Odňatie dieťaťa a medializované prípady
V minulosti bol značne medializovaný prípad, kedy bol zo starostlivosti starej matky odňatý maloletý Marko. Stará matka zabezpečovala starostlivosť o maloletého takmer od narodenia, jeho matka o neho nejavila riadny záujem, neprispievala na jeho výživu a dokonca sa ani nepodieľala na zabezpečovaní jeho osobnej starostlivosti. Matka žijúca v zahraničí začala o maloletého javiť záujem nečakane po siedmich rokoch. Stará matka podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré však krajský súd zrušil s odôvodnením, že matka má na syna väčšie právo ako stará matka, a to všetko napriek skutočnosti, že po celú dobu zabezpečovala o maloletého osobnú starostlivosť stará matka, na dané prostredie bol zvyknutý, nakoľko v tomto vyrastal. Následne bol realizovaný výkon rozhodnutia, keď bol v základnej škole počas vyučovania odňatý maloletý za prítomnosti sociálnej pracovníčky, vyššieho súdneho úradníka a matky, ktorá s ním vycestovala do zahraničia. Tento výkon rozhodnutia spôsobil značný rozruch. Zákonodarca reagoval na nesprávny postup príslušných orgánov, ktoré neprihliadali na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktoré od starej matky nechcelo odísť, prijatí vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Účelom vyhlášky je úprava pravidiel pri výkone súdnych rozhodnutí.
Rodičovské práva a povinnosti aj po zverení: Rozhodovanie o dieťati
Často sa rodičia mylne domnievajú, že zverením dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z nich, ten druhý rodič stráca všetky rozhodovacie právomoci. Veta "Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!" je bežným, no mylným predpokladom.
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené, môže rozhodovať sám absolútne o všetkom, a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného, uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“
Bežné a podstatné veci
Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci.
- Bežné veci: Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života, ako napríklad výber oblečenia na daný deň, denný program, stravovanie a podobne.
- Podstatné veci: Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť súd. Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého: "Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd." Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť, a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.
Zastupovanie a správa majetku dieťaťa
Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom, ak súd nerozhodne inak. Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok. Zhrnutím vyššie uvedeného dospejeme k veľmi jednoduchému záveru, a síce, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič o ňom môže tiež rozhodovať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd. Nie rodič, ktorému dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti.
Cestovanie do zahraničia
Otázkou je, či môže rodič s dcérou, ktorá je zverená do jeho osobnej starostlivosti, vycestovať do zahraničia, konkrétne na dovolenku, bez písomného súhlasu druhého rodiča. Ide teda o krátkodobé vycestovanie. Otec dieťaťa tvrdí, že súhlas potrebuje. V prípade krátkodobého vycestovania dieťaťa na dovolenku s jedným z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, sa spravidla súhlas druhého rodiča nevyžaduje. Krátkodobá dovolenka sa považuje za bežnú vec. Je však dôležité zistiť na strane Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, či konkrétna destinácia, kde bude dovolenkovať, nevyžaduje pre vstup do krajiny aj súhlas otca dieťaťa a príslušné testy na COVID, prípadne splnenie ďalších podmienok. Vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, t.j. zmena jeho obvyklého pobytu, je však podstatnou záležitosťou, pri ktorej je potrebná dohoda oboch rodičov alebo rozhodnutie súdu.
Súdne zásahy do rodičovských práv a náhradná starostlivosť
Zákon o rodine definuje aj možnosti súdu zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, keď rodičia nie sú schopní alebo ochotní zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Tieto zásahy sa líšia stupňom závažnosti.
Obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv
Tvrdším zásahom do výkonu rodičovských práv je ich obmedzenie. Súd pristúpi k tomuto kroku vtedy, ak je to nevyhnutné pre záujem maloletého a ak jeho rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, nevykonávajú svoje rodičovské povinnosti vôbec alebo ak nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. Najfatálnejším zásahom súdu do výkonu rodičovských práv je ich pozbavenie. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona o rodine, súd pozbaví rodičov výkonu ich rodičovských práv a povinností, ak zneužívajú svoje rodičovské práva, alebo si ich závažným spôsobom opakovane zanedbávajú.
Vyššie definované zásahy do výkonu rodičovských práv môže súd učiniť tak voči jednému z rodičov, ako aj vo vzťahu k obom rodičom maloletého dieťaťa. Je ale potrebné konštatovať, že pri obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv jedného rodiča môže tieto vykonávať v celom rozsahu druhý rodič. Ak ani jeden z rodičov nemôže vykonávať svoje rodičovské práva, alebo ak súd pozastavil alebo obmedzil výkon rodičovských práv vo vzťahu k jednému žijúcemu rodičovi, ustanoví maloletému dieťaťu poručníka.
Výživné a styk s dieťaťom: Neoddeliteľné súčasti úpravy
Súčasťou každého rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je aj úprava výživného a styku s druhým rodičom. Tieto aspekty sú neoddeliteľné od samotného zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti a majú významný vplyv na jeho život.
Určenie výživného
V návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností by matka mala žiadost určiť aj výživné na maloletú dcéru. Tu môže vychádzať z tabuľkového výživného, ktoré sa počíta ako určité percento z čistého príjmu bývalého partnera. V takomto návrhu by sa malo súčasne určiť, akou sumou je otec povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Ak otec neplatí žiadne výživné na dieťa a matka chce, aby začal platiť, je potrebné túto vec riešiť súdnou cestou. Najlepšie je podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, aby súd upravil komplexne výkon rodičovských práv a povinností (nerozhodne iba o výživnom, ale aj osobnej starostlivosti a tiež úprave styku).
Úprava styku s dieťaťom
Styk rodiča s dieťaťom je kľúčový pre zachovanie vzťahu medzi nimi. Styk môžete navrhnúť aj neupraviť, ak sa viete s partnerom na tom, kedy bude s dcérou on, dohodnúť. Ak nie, potom navrhnite striktnú úpravu styku, napr. každý týždeň v pondelok a vo štvrtok od 15:30 hod do 19:30 hod. Štandardne sa určuje styk otcovi maloletého dieťaťa dvakrát cez pracovný týždeň na 2-4 hodiny a každý druhý víkend.
Ak sa rodičia nevedia na styku s maloletým synom s expartnerom dohodnúť, potom môžu vec riešiť súdnou cestou. Môžu podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti úpravy styku. V návrhu odôvodnite, že na styku otca s maloletým synom sa nedokážete s expartnerom dohodnúť a žiadajte, aby súd striktne určil styk dieťaťa s jeho otcom. Popíšte, ako si otec príde vziať syna hocikedy nedbajúc na váš plánovaný program. V návrhu uveďte váš návrh, ako si predstavujete, že kedy bude otec mať maloletého syna. Dôležitým dôvodom na zmenu zverenia je aj skutočnosť, ak rodič bráni druhému rodičovi, ktorému deti nie sú zverené, v styku s nimi. Odporúča sa zaznamenať si situácie, kedy bolo bránené v kontakte s dcérou.
Medzinárodný aspekt zverenia dieťaťa
V dnešnej globalizovanej spoločnosti nie sú neobvyklé situácie, kedy rodičia pochádzajú z rôznych krajín alebo žijú v odlišných štátoch. V takýchto prípadoch je dôležité poznať medzinárodné pravidlá, ktoré určujú právomoc súdov.
Ak matka žije v Českej republike, kde má obe s dcérou obvyklý pobyt, právomoc na rozhodovanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu bude mať súd ČR. Je tomu tak z toho dôvodu, že vždy má právomoc v rodinných veciach súd tej krajiny, na území ktorej má dieťa obvyklý pobyt. To znamená, že štátne občianstvo nie je v tomto prípade rozhodujúce. Z vyššie uvedeného dôvodu sa na takýto prípad bude aplikovať aj české právo.
Rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré sú vydané v jednom členskom štáte EÚ, sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. Tým sa zabezpečuje, že rozhodnutia súdu, napríklad o tom, či bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti s jedným alebo striedavo s oboma rodičmi, sú platné a vykonateľné aj v ostatných členských štátoch. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napr. uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
Odborná pomoc v konaní o zverení dieťaťa
Vzhľadom na právnu zložitosť a citlivosť problematiky zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti je často nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc. Na Slovensku sú k dispozícii rôzne typy profesionálov, ktorí môžu rodičom v tomto procese pomôcť. V prípade nejasností alebo komplikácií môže pomôcť advokát.
Advokát
Advokát je právnym poradcom a zástupcom jedného z rodičov, pričom má povinnosť presadzovať jeho záujmy a práva. Jeho úlohou je poskytovať právne poradenstvo, pripravovať návrhy na súd, zastupovať klienta pred súdom a zabezpečovať dodržiavanie jeho práv. JUDr. poskytuje aj komentáre pre médiá a publikované v médiách Forbes, Hospodárske noviny a Trend, čo svedčí o jeho skúsenostiach a odbornosti v oblasti rodinného práva.
Mediátor
Mediátor je nezávislá a nestranná osoba, ktorá má oboch rodičov viesť k zmierlivému riešeniu a k dohode. Mediácia je alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý môže pomôcť rodičom nájsť spoločnú reč a dohodnúť sa na úprave rodičovských práv a povinností bez zdĺhavého súdneho konania. Je nevyhnutné zdôrazniť, že na žiadnom súde nepôsobí mediátor (s výnimkou probačných a mediačných úradníkov v trestných veciach). Mediátori sú viazaní zákonom o mediácii a podľa tohto zákona sú nezávislými podnikateľmi, ktorí vykonávajú mediačné služby.
Koordinátor
Niekoľko rokov na vybraných súdoch funguje tzv. koordinátor, ktorý je vyšším súdnym úradníkom a zamestnancom súdu. Jeho základnou úlohou by mala byť edukácia rodičov v rámci možností dosiahnutia rodičovskej dohody, prípadne môže rodičom s dohodou priamo pomôcť. Napriek tomu nie je možné takúhoto zamestnanca súdu nazvať mediátorom, resp. s mediátorom zameniť.
Vždy sa odporúča osloviť oboch odborníkov - advokáta aj mediátora. Ich úlohy a postavenie sa značne líšia a z povahy ich postavenia sa nemôžu suplovať. Kvalifikovaná a promptná odpoveď na položené otázky je kľúčová pre úspešné riešenie problému. Super prístup, rýchle poradenstvo a vysvetlenie situácie, profesionálne a zrozumiteľné jednanie sú vysoko cenené.
tags: #moze #sa #zverit #do #osobnej #starostlivosti