Očkovanie alebo vakcinácia je jedným z najvýznamnejších a súčasne najúčinnejších preventívnych opatrení v udržiavaní zdravia a v predchádzaní šírenia infekcií pre celú populáciu. Nemali by sme zabúdať, že pred zavedením očkovania boli práve infekčné ochorenia najčastejšou príčinou smrti. V súčasnosti je téma očkovania detí celospoločenskou témou, najmä medzi vami, rodičmi. Informácie čerpáte z viacerých zdrojov, od známych, priateľov, lekárov, ako aj z internetu. V súčasnosti sa dostávate k protichodným informáciám o očkovaní. Dostupné sú nielen objektívne informácie zo strany odborníkov, ale aj názory osôb odmietajúcich očkovanie, zväčša neodborníkov, ktorí boli väčšinou sami v minulosti očkovaní. Je dôležité mať prístup k objektívnym informáciám, ktoré poskytujú odborníci, aby ste sa mohli správne rozhodnúť pre zdravie vášho dieťaťa a celej spoločnosti. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, kedy a proti čomu očkovať bábätko, aký je rozdiel medzi povinným a odporúčaným očkovaním, a aké možnosti výberu máte v rámci starostlivosti o imunizáciu vašich detí.
Význam a princípy očkovania pre zdravie detí a spoločnosti
Očkovanie je témou dôležitou pre celú spoločnosť. Patrí medzi najvýznamnejšie a najúčinnejšie výdobytky modernej medicíny, jednoznačným dôkazom je fakt, že pred jeho zavedením boli infekčné choroby najčastejšou príčinou úmrtí. Nie, vo všeobecnosti je lepšie predchádzať chorobe očkovaním, ako dostať infekciu. Infikovanie choroboplodným zárodkom môže niektorým ľuďom poskytnúť dlhšie trvajúcu imunitnú odpoveď, ale s oveľa vyšším rizikom. Napríklad bakteriálna infekcia Haemophilus influenzae typu B môže viesť k trvalej hluchote, poškodeniu mozgu alebo dokonca k smrti. Vakcinácia chráni deti pred týmito vážnymi chorobami a komplikáciami. Očkovanie poskytuje ochranu pred vážnymi ochoreniami, ktoré môžu spôsobiť komplikácie až alebo dokonca úmrtie nakazeného. Vakcíny tiež znižujú pravdepodobnosť šírenia choroby.
Infekciami sú najviac ohrozené bábätká. Protilátky od matky po narodení rýchlo klesajú, a preto sú práve bábätká najviac ohrozenou skupinou. Tieto infekcie majú u nich ťažký priebeh, často v život ohrozujúcej forme. Rovnako ani dojčenie nedokáže poskytnúť dostatočnú obranu pred vznikom infekčných chorôb, a preto je nutné očkovanie zaistiť v prvých mesiacoch po narodení. Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, najviac ohrozujú deti najmladšej vekovej skupiny. Mávajú u nich ťažký priebeh, pretože ich imunitný systém ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Protilátky vytvorené v organizme po očkovaní spolu s ďalšími zložkami imunitného systému infekciu rozpoznajú a zničia. Dĺžka ochrany po očkovaní závisí od viacerých faktorov (typ očkovacej látky, spôsob aplikácie, imunitný stav očkovaného). Dlhodobú ochranu je možné dosiahnuť podaním viacerých dávok vakcíny. Po podaní prvej dávky sa naštartuje odpoveď imunitného systému, ochrana pred infekciou je ešte nízka. Dostatočnú ochranu zaistí obvykle druhá a tretia dávka vakcíny. Posilňovacia, tzv. preočkovacia dávka, má za úlohu udržať dlhodobú imunitu. Intervaly podávania jednotlivých druhov vakcín a počet dávok sa určujú tak, aby poskytovali čo najlepšiu ochranu. V súčasnosti sa používajú kombinované vakcíny, vďaka čomu sa znížil počet vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa. Kvalita súčasných vakcín umožňuje podávať viaceré vakcíny naraz. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz, dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov.
Ako fungujú vakcíny, Kolektívna imunita, Typy vakcín, Animácia
Očkovanie prispieva k vytvoreniu kolektívnej imunity. Vakcinácia je kľúčová aj v prevencii epidémií. Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať.
Roky výskumu hovoria jasne: Vakcíny nespôsobujú autizmus. Viac ako tucet štúdií sa pokúšalo nájsť spojenie medzi autizmom a očkovaním. Ani jedna nedokázala nájsť prepojenie. Samotná debata ohľadom autizmu sa začala v roku 1998, keď britský vedec zverejnil dokument, v ktorom sa uvádza, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. Spomínaná štúdia sa totiž zamerala na výskum iba u 12 detí. Nanešťastie však vyvolala veľa diskusií o bezpečnosti vakcín, ktoré bohužiaľ pokračujú dodnes. Odborníci zdôrazňujú, že bežné vakcíny nespôsobujú diabetes - ani jedna vedecká štúdia nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. Naopak, ukazuje sa, že niektoré druhy vakcinácie môžu mať ochranný vplyv pred diabetom 1. typu. Téma nežiaducich účinkov vakcín je medzi ľuďmi posledné roky veľmi diskutovaná, avšak nemusíte sa báť.
Povinné očkovanie na Slovensku: Očkovací kalendár a jeho význam
Očkovací kalendár je plán s odporúčaniami o tom, ktoré vakcíny by mali vaše deti dostať a kedy by ich mali dostať. Vakcíny sú jedným z najdôležitejších spôsobov, ako zabrániť tomu, aby sa deti nakazili niektorými nebezpečnými chorobami. Na Slovensku sa povinne očkuje proti 10 závažným infekčným ochoreniam, ktoré v minulosti spôsobili celosvetové epidémie a boli príčinou veľkého počtu úmrtí. Povinné očkovanie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Základné očkovanie detí by malo byť ukončené do dovŕšenia roka a pol. Očkovací kalendár bol vypracovaný v súlade s § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z.
Na Slovensku sa deti očkujú podľa aktuálneho očkovacieho kalendára, ktorý stanovuje presné vekové kategórie pre jednotlivé dávky. V prvom roku života dieťaťa by malo absolvovať očkovanie troma typmi vakcín: hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou. Hexavalentnou a pneumokokovou vakcínou sa môže očkovať súčasne, teda pri jednej návšteve pediatra, alebo sa dá toto očkovanie rozdeliť. V prvom roku sa nimi očkuje celkom trikrát.
Podrobný prehľad povinného pravidelného očkovania detí na Slovensku:
Očkovanie hexavakcínou (proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (acelulárna zložka), vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a detskej obrne (inaktivovaná vakcína - DTaP-VHB-Hib-IPV)):
- I. dávka: V 3. mesiaci života (od prvého dňa 10. týždňa života). Táto prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa.
- II. dávka: V 5. mesiaci života (od prvého dňa 18. týždňa života).
- III. dávka: V 11. mesiaci života (od prvého dňa 40. týždňa života).
- Preočkovanie tetravalentnou vakcínou (proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (acelulárna zložka) a detskej obrne (inaktivovaná vakcína - dTap-IPV)):
- V 6. roku života.
- V 13. roku života.
Očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam:
- I. dávka: V 3. mesiaci života (od prvého dňa 10. týždňa života).
- II. dávka: V 5. mesiaci života (od prvého dňa 18. týždňa života).
- III. dávka: V 11. mesiaci života (od prvého dňa 40. týždňa života).
- Očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života. Rodičia majú v rámci povinného očkovania proti pneumokokom na výber z dvoch vakcín. 10-valentná vakcína chráni proti 10 typom pneumokoka a je bez doplatku. Momentálne je k dispozícii vakcína proti 13 kmeňom (Prevenar) a proti 15 kmeňom (Vaxneuvance). Pneumokoky vyvolávajú zápaly pľúc, zápaly mozgových blán, respiračné a ušné infekcie. Celkovo ich je asi 90 kmeňov, my však očkujeme tie najnebezpečnejšie kmene a tie, kde už je vytvorená rezistencia (odolnosť) na antibiotiká.
Očkovanie MMR vakcínou (proti osýpkam, mumpsu a ružienke):
- I. dávka: Najskôr prvý deň 15. mesiaca, najneskôr v 18. mesiaci života.
- II. dávka: V 5. roku života.
- Dôležité špecifikum pre staršie ročníky: Pre deti narodené do 31. 12. 2015 platí, že 2. dávka MMR vakcíny sa podávala a bude podávať až v 11. roku života. Deti narodené od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života, kým tie neskôr narodené už v 5. roku života, v súlade so zmenou, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2020 na základe Imunologického prehľadu z roku 2018.
Očkovanie bolo na Slovensku zavedené v 50-tych rokoch 20. storočia, odkedy sa do imunizačného programu zavádzali nové druhy očkovania. Od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať také závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval. Infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, patria medzi vážne stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, prečo hazardovať so zdravím detí a odmietať účinnú prevenciu?
Prehľad zavedenia povinného očkovania proti vybraným ochoreniam v SR:
- 1951 - tuberkulóza (plošné očkovanie zrušené v roku 2012)
- 1956 - čierny kašeľ
- 1957 - detská obrna
- 1958 - záškrt, tetanus
- 1969 - osýpky
- 1984 - ružienka
- 1987 - mumps
- 1998 - vírusová hepatitída typu B
- 2000 - hemofilové invazívne nákazy
- 2009 - pneumokokové invazívne ochorenia
Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí od imunity očkovanej osoby. Vakcíny možno považovať za vysoko účinné. Čím viac osôb v populácii je zaočkovaných, tým viac sa znižuje riziko vzniku a šírenia ochorenia. Preto je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré nemajú zdravotnú kontraindikáciu na očkovanie, boli zaočkované.
Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti.
Odporúčané očkovania: Rozšírené možnosti ochrany a individuálny výber
Okrem povinného očkovania poznáme aj odporúčané očkovania, ktoré môžeme my alebo naše deti absolvovať. Niektoré očkovania prešli z pôvodne povinného očkovania do odporúčaného očkovania. Príkladom je tuberkulóza, u ktorej sa dňom 1.1.2012 zrušilo povinné pravidelné očkovanie novorodencov. Tieto dobrovoľné odporúčané očkovania nie sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Pri niektorých preto treba rátať s doplatkami za vakcíny. Je na dohode medzi detským lekárom a rodičom, ktoré z nasledujúcich odporúčaných očkovaní s dieťaťom absolvovať. Každé očkovanie má svoje špecifiká, preto sa o nich vždy poraďte so svojim pediatrom.
Ako fungujú vakcíny, Kolektívna imunita, Typy vakcín, Animácia
Prehľad odporúčaných očkovaní:
- Tuberkulóza: Očkovaní môžu byť už novorodenci, avšak toto očkovanie bolo zrušené ako plošné povinné od 1.1.2012.
- Meningokokové infekcie: Očkuje sa od 2 mesiacov veku.
- Rotavírusové ochorenia: Očkovanie je potrebné ukončiť do 24, resp. 32 týždňov veku dieťaťa. Rotavírusové ochorenia patria medzi časté infekcie u malých detí.
- Chrípka: Očkuje sa od 6 mesiacov veku dieťaťa. Očkovanie proti chrípke sa odporúča vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov, nakoľko vtedy patria k najrizikovejším skupinám. Pri chrípke je však nutná vakcinácia každý rok pred chrípkovou sezónou. Vírus chrípky veľmi rýchlo podlieha genetickým zmenám a imunita získaná po prechádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní nemusí byť dostatočná. Očkovacia látka sa každý rok aktualizuje, aby poskytla ochranu proti najnovším modifikáciám vírusu chrípky.
- Kiahne (varicella): Očkuje sa od 9 alebo 12 mesiacov veku dieťaťa. Ak sa rozhodnete pre očkovanie proti kiahňam, spýtajte sa detského lekára na možnosť zaočkovať dieťa v rámci MMR očkovania. Nemuselo by tak absolvovať dve očkovania (MMR a proti kiahňam), ale by bolo pichnuté len raz tzv. MMRV vakcínou, ktorá chráni proti osýpkam, mumpsu, ružienke a kiahňam.
- Žltačka typu A (vírusová hepatitída typu A): Očkuje sa od 1 roka. Odporúčané očkovanie proti VHA je v súlade s § 9 ods.4 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/5007 Z.z.
- Kliešťová encefalitída: Očkuje sa od 1 roka. Zdrojom infekcie sú niektorí jedinci, tzv. rezervoáre, najčastejšie malé hlodavce. K prenosu nákazy dochádza prisatím infikovaného kliešťa na kožu človeka, infekciu prenášajú aj larvy a nymfy, ktoré možno prehliadnuť. Ochorenie prebieha v dvoch vlnách. Začiatok ochorenia - prvá fáza nastáva obvykle 7-14 dní po napadnutí kliešťom a pripomína typickú ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, pokašliavaním, sťaženým dýchaním, tečením z nosa, nechutenstvom, prípadne ľahkými črevnými problémami. Po troch až piatich dňoch príznaky ustúpia, nastáva tzv. bezpríznakové obdobie, pacient sa cíti relatívne zdravý. Čo sa týka liečby, tak na rozdiel od lymskej boreliózy, pri kliešťovej encefalitíde neexistuje špecifická liečba na toto ochorenie. Liečba spočíva v podstate len v tlmení samotných príznakov. Schéma očkovania proti kliešťovej encefalitíde: podá sa prvá dávka (kedykoľvek počas roka), druhá dávka sa podáva po mesiaci, tretia dávka po deviatich až dvanástich mesiacoch. Už prvé dve dávky chránia človeka pred ochorením. Keďže tieto tri dávky zabezpečujú ochranu na tri roky, potom po troch rokoch treba preočkovanie jednou dávkou.
- HPV (Human Papillomavirus): Očkovať by sa malo ideálne ešte pred prvým pohlavným stykom. HPV (Human papilloma virus) je vysoko nákazlivý vírus a počas svojho života sa ním infikuje pomerne veľká časť populácie - cca 80 %. Vďaka imunitnému systému však väčšina infekcií spontánne ustúpi. V prípade, že si imunita s vírusom neporadí, môže sa prejaviť v podobe závažných ochorení, ako je napríklad rakovina krčka maternice. HPV vírus sa prenáša vo väčšine prípadov pohlavným stykom, preto sa očkovanie odporúča ešte vo veku, kedy sa aktívny sexuálny život nepredpokladá. Zároveň imunitný systém v tomto veku vyprodukuje po aplikácii vakcín najvyššie hladiny protilátok. Odporúčané očkovanie hradené ZP proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa aplikuje v 13. roku života. Catch-up očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa môže aplikovať adolescentom v 14. a 15. roku veku (13-ročným a 14-ročným adolescentom), pokiaľ boli prekážkou očkovania v 13. roku života. Plošné očkovania pre rôzne skupiny mladých žien s plnou úhradou vakcíny zaviedli v priebehu posledných 10 rokov takmer všetky krajiny v Európe v rámci národných imunizačných programov. Postupne tak dosiahli preočkovanosť v danej vekovej skupine priemerne 60 - 70 %, ale napríklad až 80 % v Maďarsku (2015), 85 % v Írsku (2015 pre 12 až 13-ročné dievčatá) alebo 87 % v Portugalsku (2015). Očkovanie sa realizuje od 9. roku života. U detí do 9 rokov, ktoré sú očkované prvýkrát, sa podávajú dve dávky vakcíny, nasledujúce roky len jedna dávka.
Očkovacie látky môžu vyrábať rôzni výrobcovia, preto sa pripravte aj na to, že vám dá lekár pravdepodobne na výber medzi viacerými vakcínami. Rozdiel medzi nimi môže byť nielen v cene, ale aj v počte dávok (koľkokrát sa očkuje vakcínou), či v šírke ochrany (napr. 10-valentná vs. 13-valentná pneumokoková vakcína). Pokiaľ sa rozhodnete pre niektoré z odporúčaných očkovaní, skúste sa informovať vo svojej zdravotnej poisťovni na možnosť preplatenia očkovacej látky. Niektoré zdravotné poisťovne poskytujú príspevky, napríklad príspevok vo výške ceny 3. dávky očkovacej látky proti rotavírusom alebo 100 % z ceny 3. dávky vakcíny proti pneumokokom pre deti narodené od 1. januára 2020. Rovnako je možné získať príspevok vo výške 50 % na 2, resp. 3 dávky očkovacej látky proti HPV pre 13-ročné dievčatá.
Priebeh očkovania a manažment možných reakcií
Chápeme obavy niektorých rodičov z toho, ako dieťatko zvládne priebeh očkovania. Vedci, epidemiológovia a lekári majú však potrebné odborné vzdelanie i prax na to, aby vám poskytli starostlivosť a poradenstvo. Očkovanie je v našom záujme zaočkovať dieťa v čase, keď je zdravotne úplne v poriadku. Preto vás žiadame, aby ste nás telefonicky informovali ak sa u dieťaťa v plánovanom termíne očkovania vyskytnú aj minimálne zdravotné problémy (soplíky, mierne zvýšená teplota…). V takomto prípade zvolíme nový termín očkovania.
Pre zmiernenie diskomfortu počas vpichu je možné použiť lokálne anestetikum - EMLA krém či náplasť - aplikujete 30 minút pred očkovaním na miesto, kde bude dieťa očkované. Prineste si so sebou k lekárovi chladivú náplasť, ktorú dieťatku nalepíte na miesto vpichu hneď po zaočkovaní.
Po očkovaní sa môžu objaviť nežiaduce účinky, t.j. reakcie v mieste vpichu (začervenanie, opuch, bolesť) alebo celkové reakcie (zvýšená teplota, nepokoj, plač, zvracanie, hnačka, ospalosť, strata chuti do jedla). Všetky tieto reakcie by mali do 48 hodín odznieť. Výnimku tvorí MMR očkovanie, kde sa reakcia môže objaviť až po 7.-10. dňoch. Na mieste vpichu sa môže objaviť aj malá hrčka - zatvrdnutie, ktoré môže byť prítomné až 4-6 týždňov a vymizne samé. Teplota po očkovaní presahuje hranicu 39 °C len zriedkavo a netrvá dlhšie ako 48 hodín. Pokiaľ sa u dieťaťa objaví teplota nad 38stC, resp. javí známky bolestivosti v mieste vpichu, podáme dieťaťu Paralen alebo Brufen. Po očkovaní sa doporučuje 24-48 hodín kľudový režim.
K ostatným celkovým reakciám na očkovanie možno zaradiť stratu vedomia (synkopa), ktorá je prítomná bezprostredne po alebo aj pred vpichom ihly - ide o psychogénnu odpoveď organizmu. Závažné alergické reakcie sú extrémne zriedkavé.
Kolektívna imunita a legislatívne zmeny v predškolskom veku
Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku. Počas epidémie osýpok na Slovensku boli choré najmä malé deti. Častokrát išlo o vážny zdravotný stav. Infekčné ochorenia nepoznajú hranice štátov. Môžu sa nebezpečne šíriť. Nižšia zaočkovanosť otvorila dvere k vzniku epidémie osýpok.
V súčasnosti zaznamenávame nárast odmietaní očkovania z rôznych osobných či názorových dôvodov rodičov. Vedie to k výskytu epidémií ochorení, proti ktorým je očkovanie účinné, a teda zbytočne nám chorejú neočkované deti. Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95 %, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. mesiaci života, preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. roku života a preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu detskej obrne v 13. roku života. Od zavedenia očkovania sa na Slovensku celková zaočkovanosť detí proti ochoreniam v rámci povinného očkovania pohybovala výrazne nad 95 % - pri väčšine ochorení dosahovala hranicu 98 % až 99 %. Tieto štatistiky naznačujú pokles v poslednom období. Najviac rodičov odmieta očkovanie prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke, a to v priemere 1 700 odmietnutých očkovaní každý rok (v roku 2018 je zaznamenaný mierny pokles odmietnutí očkovania), ďalej je to odmietanie očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam, a to v priemere 1 200 odmietnutých očkovaní každý rok a očkovanie hexavalentnou vakcínou odmieta v priemere 1 100 rodičov každý rok. Počet rodičov odmietajúcich očkovanie sa pohybuje každý rok približne na tej istej úrovni pri všetkých druhoch očkovania.
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva po odborných diskusiách, s cieľom prevencie a ochrany zdravia detskej populácie, navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa. Do predškolského zariadenia budú môcť byť v budúcnosti prijaté len deti zaočkované povinným očkovaním. Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR preto po takmer ročnej veľmi dôslednej odbornej diskusii prichádzajú s legislatívnym návrhom, ktorý uvádza zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu, a to v záujme ochrániť najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva. Deti v predškolských zariadeniach budú podľa pripravovaného nového legislatívneho znenia efektívnejšie chránené pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu.
Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12-tich rokoch od zavedenia do praxe. Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR pristúpili k rozhodnutiu zrušiť sankcie za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu. „V súčasnosti môže byť do predškolského zariadenia prijaté aj dieťa, ktoré neabsolvovalo povinné očkovanie. Zdôraznili, že i epidemiológovia si uvedomujú, že uvedená téma je pre rodičov mimoriadne citlivou témou.“
Pri súčasných zdravotných hrozbách ako sú napríklad osýpky, v krajinách EÚ ako aj na Slovensku odborníci zdôrazňujú nevyhnutnosť zabezpečiť kolektívnu imunitu pred infekčnými ochoreniami. Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie nám zabezpečí ochranu pre všetkých ľudí. Z tohto dôvodu je potrebné realizovať aj zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu. V prípade zavlečenia závažných infekčných ochorení do detského kolektívu je potrebné v týchto kolektívnych zariadeniach bezodkladne reagovať. Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia. V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické. Neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok. To môže byť z dôvodu, že očkované dieťa má oslabený imunitný systém, alebo má chronické ochorenie. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže 1-2% detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých. Ďalej ohrozujú aj deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením a pod. Rovnako podporujeme zrušenie pokút za odmietnutie povinného očkovania, pretože zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni.
Ako fungujú vakcíny, Kolektívna imunita, Typy vakcín, Animácia
Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním (najmä osýpok) v SR, ale aj celej Európe je veľmi žiaduce zaviesť navrhované opatrenie. Ochorenia proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania majú často závažný priebeh, alebo závažné komplikácie. Mnohé deti však vzhľadom na ich zdravotný stav nemôžu byť očkované. Ochranu pred týmito ochoreniami im mala zabezpečiť kolektívna imunita (vysoký počet zaočkovaných detí zabráni šíreniu ochorenia). Keďže zaočkovanosť detí v SR proti niektorým ochoreniam klesá, nevieme dostatočnú kolektívnu imunitu zabezpečiť. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia. Bolo by veľmi žiaduce, keby verejnosť vnímala toto opatrenie nie ako opatrenie represívne, ale naozaj preventívne, s cieľom ochrániť mnohé deti pred závažnými ochoreniami. Treba si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť.
V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali (Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko) a v niektorých krajinách sa diskutuje o jeho dôležitosti. Dokonca v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, v ktorých bol dlhé roky zavedený systém dobrovoľného očkovania, pristúpili k povinnej vakcinácii - napríklad proti osýpkam, a to z dôvodu rozsiahlych epidémií až úmrtí. Očkovanie v Slovenskej republike plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike.
tags: #mozem #si #vybrat #ockovanie #pre #dieta