Genetika je veda plná paradoxov a zaujímavostí, ktorá neustále mení náš pohľad na to, ako dedíme fyzické črty. Jednou z najčastejších otázok, ktoré trápia budúcich rodičov, je otázka farby očí ich potomka. Často sa stretávame s názorom, že hnedá farba je dominantná a modrá recesívna, pričom mnohí ľudia veria, že ak sú obaja rodičia modrookí, nemôžu mať hnedooké dieťa. Hoci je hneda farba dominantná, v genetike je možné takmer všetko.
Komplexnosť ľudskej dúhovky
Farba našich očí je jedinečná, podobne ako my samotní. Ľudské oči môžu mať stovky odtieňov a rôznych kombinácií farieb. Farba dúhovky a teda aj našich očí závisí od množstva a hĺbky uloženia pigmentu melanínu. Ak je pigmentu málo a nachádza sa hlbšie v oku, dúhovka je modrá alebo sivá. Naopak, ak je pigmentu veľa a je skôr na povrchu, oči majú tmavohnedú farbu.
Celosvetovo najrozšírenejšie sú hnedé oči (tmavohnedé), ktoré má viac ako polovica ľudstva. Niektoré zdroje uvádzajú až 70 - 80 % populácie. V mnohých častiach Ázie, Afriky a Ameriky je to takmer jediná farba očí, ak neberieme do úvahy albinizmus. Orieškové oči sú podobné hnedým, ale majú zvyčajne svetlejšiu farbu a obsahujú viac zelenožltých tónov. Majú vyššiu koncentráciu melanínu okolo okraja oka, čo môže mať za následok viacfarebný vzhľad, ktorý sa pohybuje od medenej až po zelenú v závislosti od osvetlenia.
Približne 8 - 10 % sveta je modrooká. Táto farba očí je najrozšírenejšia v severnej Európe (Škandinávia, pobaltské štáty a britské ostrovy), pričom najviac modrookých ľudí žije v Estónsku, kde má až 99 % populácie modré oči. Modrookí ľudia žijú aj v západnej Ázii (Afganistan, Libanon, Irak, Izrael). Vedci tvrdia, že pred 6 až 10 tisícmi rokmi boli na svete len hnedookí ľudia. Sivá farba očí je celosvetovo málo početná a najmenej ľudí na svete je zelenookých, asi len 1,5 % zo svetovej populácie.
Evolúcia genetického pohľadu
Pred rokom 2008 si vedci mysleli, že farba očí je určená len jedným dominantným génom. Predpokladalo sa, že existuje hierarchia farieb očí, pričom hnedá je dominantná a modrá farba recesívna. Inými slovami, hnedá je „silnejšia“. Podľa tejto teórie by prakticky nebolo možné, aby mali dvaja modrookí rodičia dieťa s hnedými alebo zelenými očami.
Nový výskum, prezentovaný v publikácii American Journal of Human Genetics z roku 2008, však zmazal starý spôsob myslenia ohľadne očí a ich farby. Naznačuje, že až 16 génov môže ovplyvniť spôsob, akým je farba v dúhovke vyjadrená. Dedičstvo farby očí je zložitejšie, než sa pôvodne predpokladalo, pretože sa na ňom podieľajú viaceré gény. Farba očí taktiež nie je zmes farieb rodičov, ako pri zmiešaní farieb. Každý rodič má na každom chromozóme dva páry génov. Existuje teda niekoľko možností, v závislosti od toho, ako sa potočí „kolesom šťastia“.
Pohlavne viazané znaky! Ako sa dedia farby očí u ovocných mušiek?
Prečo sa farba očí u detí mení
Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať. Väčšina detí sa rodí s modrými alebo sivými očami, pretože melanocyty v dúhovke začínajú produkovať pigment melanín postupne, potom ako je dieťa vystavované slnečnému žiareniu. Dr. Jen Trachtenberg, riaditeľka pediatrie na Icahnskej lekárskej škole, vysvetľuje, že farba očí je určená množstvom tmavého pigmentu, ktorý sa aktivuje svetlom pri pôrode.
Hneď po pôrode má dieťatko len málo pigmentových buniek. Oko nadobúda svoju konečnú farbu postupne, nejde o náhlu zmenu. Až v 9. až 12. mesiaci bude farba dúhovky konečná. Zatiaľ čo väčšine ľudí zostane farba očí po prvých narodeninách rovnaká, asi u 15 percent sa ešte môže zmeniť buď v puberte alebo aj v dospelosti.
Genetické anomálie a „slabé“ gény
Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. Silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane. Ak máte vy aj váš partner oči hnedé, ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí, vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré.
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný, napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá.
Poznáme kuriozne prípady, ktoré sú prednášané na univerzitách, kedy sa bielemu páru narodilo dieťa tmavej pleti. Dôvodom bol predok, ktorého gény sa prejavili až po niekoľkých generáciách. Genetika je v tomto ohľade skutočne plná paradoxov. Ak má teda vaše dieťa oči modré, pričom vy a váš partner máte oči hnedé, nemusí to hneď znamenať, že váš partner nie je otcom dieťaťa. Deti môžu mať úplne odlišné farby očí než ktorýkoľvek z ich rodičov.
Vplyv prostredia a evolučná história
Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. Genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy sa datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Podľa teórie kanadského antropológa Petra Frosta sa blond vlasy vyvinuli veľmi rýchlo najmä vďaka sexuálnej selekcii, keď severský vzhľad zabezpečoval žene výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov.
Podobne je to s ryšavými vlasmi, ktorých nositeľmi sú asi dve percentá svetovej populácie. Štúdie preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R. Ak tento gén nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy.
Či oči vášho drobca budú oceánske alebo zemité závisí nielen od vás a vášho partnera, ale aj od vašich rodičov a prarodičov z ktorejkoľvek strany. Genetika je komplexný systém, ktorý zahŕňa nielen dominantné a recesívne gény, ale aj množstvo vzájomne pôsobiacich faktorov, ktoré robia z každého človeka genetický unikát.
tags: #mozu #mat #dvaja #modrooki #hnedooke #dieta