Niekedy máte možno pocit, že vaše dieťa žije vo svete, ktorý beží trochu iným tempom. Ľahko sa stratí v myšlienkach, nedokončí vetu alebo zabudne, čo chcelo urobiť - a pritom sa tak veľmi snaží. Možno vás okolie upokojuje, že z toho „vyrastie“, alebo naopak naznačuje, že by stačilo viac prísnosti. Lenže vy cítite, že to nie je také jednoduché. Ak vám toto znie povedome, verte, že v tom nie ste sami. Tento článok sa zameriava na praktické dopady ADHD v každodennom živote dieťaťa a ponúka zrozumiteľné tipy, ako ho podporiť doma aj v škole. Prináša odporúčania k nastaveniu režimu, komunikácie a hraníc, pripomína význam bezpečného vzťahu a spomína aj rolu výživy ako podpornej súčasti starostlivosti. Okrem toho poskytuje komplexný prehľad o diétnych odporúčaniach pre deti s ADHD, ako aj o nárokoch na preukaz ZŤP (Ťažko zdravotne postihnutý) a súvisiacich peňažných príspevkoch pre rodiny detí s týmito diagnózami na Slovensku. Autizmus a poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADD/ADHD) predstavujú komplexné neurologické vývinové poruchy, ktoré ovplyvňujú fungovanie dieťaťa v rôznych oblastiach života. Ide to.
Čo sú Poruchy Pozornosti a Hyperaktivity (ADHD/ADD) a Autizmus?
ADHD je označenie pre stav, ktorý ovplyvňuje pozornosť, mieru vnútorného nepokoja a niekedy aj spôsob reagovania na podnety. Vo väčšine prípadov sa objavuje už od narodenia a nesúvisí s výchovou ani s nedostatkom snahy zo strany dieťaťa či rodičov. S ADHD súvisí aj to, ako mozog pracuje s dopamínom - látkou, ktorá hrá dôležitú rolu v motivácii, sústredení a schopnosti vytrvať pri činnosti. V slovenčine poznáme ADHD ako poruchu hyperaktivity a deficitu pozornosti, skratka pochádza z anglického "Attention Deficit and Hyperactivity Disorder". Ide o neurovývinovú poruchu, ktorá sa prejavuje hyperaktivitou, impulzívnymi reakciami a problémami s pozornosťou. Väčšina rodičov prvýkrát počuje tento názov v školských rokoch svojho dieťaťa, kedy sa najčastejšie diagnostikuje, keď dieťa nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Mozog dieťaťa s ADHD dozrieva inak ako u rovesníkov, čo môže viesť k neprimeraným reakciám a označeniu dieťaťa za "neposlušné". Prvé signály si zvykne všimnúť škôlka a sťažnosti sa môžu kopiť.
ADD (Attention Deficit Disorder) je porucha pozornosti, pri ktorej sa nevyskytuje fyzický nepokoj, čo bola predtým označovaná forma, kde prevažuje nepozornosť a zasnenosť. Deti s touto poruchou bývajú viac zasnené, neprítomné, pomalé a uzavreté vo svojich fantazijných svetoch. Ak ich niečo baví, dokážu sa do toho ponoriť. Tieto deti majú väčšinou problém s nižším výkonom v škole, ale nemávajú výraznejšie problémy so správaním. Deti s poruchou ADD zvykneme hovoriť aj zasnené deti. Táto porucha sa prejavuje neschopnosťou primerane sa koncentrovať na určitý podnet v dostatočne dlhom čase. Typickým prejavom je slabá pozornosť, unaviteľnosť, dieťa sa nevie na dlhšiu dobu sústrediť. Väčšinou ho nič dlhšiu dobu nebaví. Deti majú najväčšie problémy s udržaním pozornosti pri plnení zadaných úloh a s ich dokončením v určitom časovom limite. Naopak deti s ADD sú označované za veľmi dobré, pokojné, ale niekedy veľmi pomalé. Deti s ADD mávajú podobne ako deti s ADHD problémy s učením. Tieto problémy vznikajú hlavne preto, lebo často nedokončia úlohu do konca, v myšlienkach zabehnú niekde inde, ako by mali, a tak na okolie často pôsobia zasnene. V škole sa ich problémy najčastejšie prejavujú tak, že odovzdajú nedokončenú písomnú prácu alebo keď ich učiteľ vyvolá čítať, nevedia, kde spolužiak s čítaním prestal. Keď píšu diktát, buď sa sústredia na krásne písmo, alebo na pravopis. „Deti s ADD rozhodne nie sú hlúpe. Práve naopak. Často majú vyššiu inteligenciu a v určitých oblastiach sú veľmi nadané, ale svoj potenciál kvôli poruche nedokážu dostatočne využiť. Niekedy sa v úlohách strácajú, nedokážu sa rozhodnúť, čo je priorita, čomu majú dať prednosť, ako postupovať.“
Druhou výraznejšou poruchou pozornosti s hyperaktivitou je ADHD. Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň veľmi živé a dynamické. Pri ADHD sa k príznakom nepozornosti pridáva neustála aktivita, keď dieťa ani chvíľku neobsedí a je stále v pohybe, aj keď je unavené. Má problémy s prechodom na inú činnosť. Pre označenie syndrómu poruchy pozornosti bez hyperaktivity sa používa označenie ADD. ADHD je skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života, pretrváva najmenej šesť mesiacov a je relatívne trvalá. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa - učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne.
Autizmus je široký pojem, ktorý zahŕňa všetky poruchy autistického spektra. Tieto poruchy sa vyznačujú narušením v sociálnej a citovej rovine, problémami v komunikácii a opakujúcim sa správaním. Deti s autizmom majú tendenciu vyhýbať sa očnému kontaktu, zbožňujú rituály a v určitých činnostiach výrazne vynikajú. Diagnostika autizmu je v útlom detstve náročná a vyžaduje si absolvovanie viacerých špeciálnych vyšetrení. Skresľujúce je, že ľudia s autistickými znakmi sa bežne vyskytujú v zdravej populácii a že príčina autizmu nie je jasná.
Príčiny a Diagnostika Porúch Pozornosti a Hyperaktivity
Medicína dnes ADHD definuje ako vrodenú malformáciu centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Môže sa stať, že sa príznaky nikdy neobjavia, alebo sa prejavia neskôr, niekedy v dospelosti. Na pozadí tohto javu stojí faktor prostredia. Napríklad, keď matka fajčí počas tehotenstva alebo konzumuje alkohol, lieky, drogy. Spomenúť môžeme aj pôrod, ťažký či predčasný - pri oboch stúpa riziko poruchy zásobenia krvou a kyslíkom nervového systému. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, napríklad potravinová alergia alebo infekčné choroby (zápal stredného ucha), či nesprávne fungovanie imunitného systému. Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80 %. Existuje aj vzťah medzi inými psychickými chorobami rodičov a prejavmi ADHD u dieťaťa. Presné príčiny porúch pozornosti nie sú celkom známe. Je pritom dôležité zdôrazniť, že ADHD je len jeden z mnohých dôvodov, ktoré spôsobujú neobvyklé správanie dieťaťa. Napriek tomu dostane veľa detí túto nálepku nesprávne, bez preskúmania pravého dôvodu problémov.
Rozpoznanie príznakov ADHD často nie je jednoduché. Stanovenie diagnózy ADHD je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou. Ak máte pochybnosti, je vždy dobré situáciu prebrať s učiteľom alebo odborníkom. Obvykle sa vychádza z rozhovorov, dlhšieho pozorovania a celkového posúdenia toho, ako dieťa funguje v bežnom živote. Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní. Najdôležitejšie informácie vedia poskytnúť rodičia alebo pedagógovia. Tí môžu počas svojej práce pozorovať detské správanie v určitých situáciách a zbadať vážne odchýlky. Hoci existujú testy, pomocou ktorých je možné predbežne zistiť, či dieťa trpí ADHD, pre presnú diagnózu je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanovuje predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov. Diagnostika porúch aktivity a pozornosti je založená na hodnotení klinických príznakov správania dieťaťa v minimálne dvoch rôznych prostrediach. Zahŕňa komplexný proces a spoluprácu viacerých odborníkov. Využívajú sa pritom štandardné psychodiagnostické testy, posudzovacie škály, dotazníky, pozorovanie dieťaťa, anamnéza (rodinná, školská, zdravotná). V oblasti medicíny sa využívajú zobrazovacie metódy (CT - počítačová tomografia, MR - magnetická rezonancia) pri atypickom obraze ADHD, respektíve podozrení na organicitu, a elektrofyziologické metódy (EEG - elektroencefalografia, EKG - elektrokardiografia) v súvislosti s plánovanou farmakoterapiou. Konečnú diagnózu stanovuje klinické pracovisko detskej neurológie alebo detskej psychiatrie.
Prejavy ADHD/ADD a Ich Vplyv na Každodenný Život
ADHD sa môže prejavovať niekoľkými spôsobmi, a to, čo funguje jednému dieťaťu, nemusí vyhovovať inému. Každé dieťa je iné a aj prejavy môžu vyzerať rôzne. Medzi najčastejšie spomínané prejavy patria napríklad kratšie udržanie pozornosti, ľahké rozptýlenie okolnými podnetmi, skákanie do reči, časté zmeny nálad alebo ťažkosti s dokončovaním úloh. U niektorých detí sa môže pridať aj horšie vnímanie času, ťažšie určovanie priorít alebo silnejšie emocionálne reakcie. Deti s poruchou pozornosti majú problémy s počúvaním a plnením pokynov. Dieťa nie je schopné udržať pozornosť ani po dobu, než mu vysvetlíte, čo po ňom chcete. Veľmi ľahko sa nechá rozptýliť, sledujú, „kde čo lieta“. Má problémy so zameraním sa na jednu vec a udržaním pozornosti. Častý je aj nevyrovnaný výkon v škole a ťažkosti so samostatnou prácou. Zasnenosť - t. j. vypínanie pozornosti je na dennom poriadku.
Každodenné situácie bývajú pre dieťa s ADHD náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Ráno začína pomalšie než u iných detí. Obliekanie je prerušované, raňajky roztiahnuté a každá maličkosť ľahko odvedie pozornosť inam. U iných detí sa deň naopak rozbieha veľmi rýchlo, prechádzajú z jednej činnosti do druhej a reagujú impulzívne. Vydržať v pokoji pri jednej úlohe môže byť rovnako náročné ako pre iné deti spomaliť. Nejde pritom len o jedno konkrétne ráno. Podobné situácie sa môžu počas dňa vracať znovu a znovu - doma, v škole aj pri bežných činnostiach. Dieťa rozumie úlohe, ale nedokončí ju. Pokyn počuje, ale po chvíli už nevie, čo malo urobiť. Niekedy odpovedá nesústredene, inokedy hovorí veľmi rýchlo, preskakuje z témy na tému alebo reaguje skôr, než si stihne všetko premyslieť. Z toho môže plynúť únava, frustrácia alebo podráždenosť.
V materskej škole sa dieťa s ADHD stretáva s mnohými novými výzvami. Napríklad počas čítania rozprávky nevie zostať pokojné, rozpráva, neudrží pozornosť. Dieťa s ADHD väčšinou zle znáša poobedňajší oddych, nevydrží zostať v posteli. Ťažkosti s prispôsobovaním môžu vo veľkej miere zhoršiť správanie. Deti s ADHD často nie sú schopné hrať sa so svojimi rovesníkmi, často sa k nim stavajú agresívne, môže sa stať, že im ubližujú a fyzicky ich napádajú.
ADHD je vo väčšine prípadov diagnostikované až v školskom veku. Každodenná príprava a učenie si žiadajú veľa času a energie. Zatiaľ nerozpoznané a neliečené dieťa s ADHD nie je schopné sedieť 45 minút na vyučovacej hodine potichu vo svojej lavici na jednom mieste. Výkladom učiteľov a učivu nevenuje pozornosť, väčšinou sa hrá so svojimi vecami, rozpráva a vyrušuje spolužiakov. Napriek závažným formám správania u detí s ADHD je pre ne typická kreativita a túžba učiť sa. Všeobecne majú dobré sociálne zručnosti, sú empatické a majú zmysel pre humor. V dôsledku toho môžu byť duševne zranené, nešikovné, cítiť sa neschopné a bez nadania, čím trpí aj ich motivácia a ochota k učeniu a začleneniu sa do kolektívu. Aj preto je dôležitá včasná diagnostika a liečba.
Niekedy zostáva ADHD skryté až do obdobia puberty. V tomto období vyplávajú na povrch hlavné znaky hyperaktivity, ako negatívne sebahodnotenie, labilita, úzkostlivé správanie kvôli požiadavkám naň kladených, deviantné správanie, užívanie alkoholu a drog. Viacerí považujú ADHD za typickú detskú poruchu, no vyskytuje sa aj u dospelých. Pre ADHD v dospelom veku je typické, že znaky hyperaktivity sa zmierňujú, ale poruchy pozornosti naďalej pretrvávajú, ba časom môžu ukázať aj na ťažší stav. Zábudlivosť je taktiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami.
Typy ADHD Podľa Závažnosti Poruchy
Na základe závažnosti prejavov je možné rozlíšiť tri základné typy ADHD, ktoré vyžadujú odlišný prístup a úroveň podpory:
- Mierny typ ADHD: Tento typ sa prejavuje len malým počtom symptómov, alebo ich prejavy sú mierne. Dieťa môže pociťovať pokles schopnosti koncentrovať sa, ale problémy v škole alebo v sociálnych kontaktoch sú mierne alebo žiadne. V takýchto prípadoch sa deti zvyčajne zaobídu bez odbornej pomoci a často stačí individuálny prístup zo strany rodičov a pedagógov.
- Stredný typ ADHD: Pri strednom type ADHD sa symptómy pohybujú v rozmedzí od miernych až po vážne. Pozorujeme nepokoj, nesústredenie, emočnú nestabilitu a zníženú sebakontrolu. Okrem individuálneho prístupu je pri tomto type už žiaduca aj odborná starostlivosť.
- Závažný typ ADHD: Symptómy potrebné na stanovenie diagnózy sa prejavujú v nadmernej miere. Tento stav ovplyvňuje negatívne život dieťaťa v škole aj v spoločnosti. Typický je výrazný nepokoj, sklon k rizikovému správaniu, nízka až nulová schopnosť sebakontroly a problémy vo vzťahoch s ostatnými. Často sa vyskytujú aj špecifické poruchy učenia. Pri závažnom type ADHD je odborná starostlivosť nevyhnutná a zahŕňa komplexné terapeutické a podporné stratégie.
Vplyv Stravy na ADHD a Diétne Odporúčania
Výskum ukázal, že nevhodná strava môže zhoršiť symptómy ADHD až o 92 %. Preto je výber potravín pre ľudí s ADHD kľúčový. Správne zvolená strava môže symptómy ADHD výrazne zmierniť. Všetky pochody v tele a teda aj pozornosť do značnej miery ovplyvňuje aj to, čo jeme. Základom je vždy pestrá a vyvážená strava a dostatočný pitný režim. Mozog je náročný orgán a pre svoje fungovanie potrebuje pravidelný prísun bielkovín, kvalitných tukov, vitamínov aj minerálnych látok. Ak bežná strava niektoré živiny nepokrýva v dostatočnej miere, môžu svoju rolu zohrávať aj vhodne zvolené výživové doplnky, no výživové doplnky nie sú náhradou pestrej a vyváženej stravy.
Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať:Niektoré potraviny môžu prejavy ADHD zhoršovať. Po niekoľkých týždňoch ich postupne skúste zasa nasadiť, aby ste zistili ich vplyv.
- Fosfáty: Nachádzajú sa v mnohých priemyselne spracovaných potravinách, ako sú kypriace látky, difosfáty, trifosfáty a polyfosfáty.
- Potravinárske farbivá a prídavné látky (É-čka): Potraviny s vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napríklad benzoát sodný) a É-čiek tiež nie sú vhodné pre deti. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch. Medzi ne patria napríklad: E 102 (Tartrazín), E 104 (Chinolínová žltá), E 110 (Žltá SY), E 120 (Karmín, kyselina karmínová), E 122 (Azorubín), E 124 (Ponceau 4R), E 131 (Patentná modrá), E 211-213 (Kyselina benzoová a benzoáty).
- Soľ a cukor: Soľ zvyšuje tlak v tepnách. Medzi 7-10 rokom by dieťa nemalo zjesť viac než 5 gramov soli za deň. Väčšina výrobkov soľ obsahuje. Celkovo znížte spotrebu cukru. Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Aj džúsy sú veľmi sladké a aj tie bez pridaného cukru. Glukóza, fruktóza, sacharóza (stolový cukor), invertný cukor, glukózovo-fruktózové sirupy nemajú v strave detí s ADHD čo robiť. Cukor spôsobuje neurochemické zmeny mozgu, uvoľňuje dopamín a endogénne opioidy, ďalej neurálnu adaptáciu - zmeny na receptoroch pre dopamín a opioidy. Cukor teda spôsobuje závislosť a podporuje hyperaktívne správanie. Cukor spôsobuje prudké výkyvy hladiny glukózy v krvi, čo vedie k nárastu nepokoja a hyperaktivity.
- Mlieko: Mlieko obsahuje fosfáty, cukor, kazeíny a opioidy, ktoré sa viažu na opioidové receptory v mozgu. Odborníci tvrdia, že konzumácia mlieka sa tiež podieľa na agresivite a nedostatku pozornosti. Najnevhodnejšie je hlavne odtučnené a prevarené mlieko, lebo v takomto mlieku je málo enzýmov, ktoré napomáhajú tráveniu. Takéto mlieko tiež neobsahuje tuky, ktoré spomaľujú vyplavovanie cukru do krvi. Isabelle Filliozat uvádza, že výsledky už vidno 24 hodín od vysadenia kravského mlieka. Autorka tiež upozorňuje rodičov na to, aby dávali pozor na sójové mlieko, ktoré obsahuje estrogény. Toto mlieko je nevhodné pre dievčatá v mladšom veku, pretože im môže urýchliť pubertu.
- Lepok: Ak je črevo priepustné následkom bakteriálnej a enzýmovej nerovnováhy, lepkové bielkoviny môžu prechádzať stenou čreva a zároveň sa viazať na opioidové receptory v mozgu, čo často spôsobuje zmeny nálad k horšiemu. Napríklad nervozitu, napätie, agresivitu. Medzi takéto potraviny patrí biele pečivo, ktoré obsahuje pšenicu a lepok. Farebné pečivo, ktoré neobsahuje celozrnnú múku, ale pšeničnú, tiež nie je vhodné. Tmavé pečivo sa často mylne považuje za zdravé, ale mnohé z nich sú len dofarbované a nemajú nutričné hodnoty potrebné pre správne fungovanie mozgu.
- Sladkosti a sladké bublinkové nápoje: Obsahujú veľké množstvo cukru, umelé farbivá a konzervanty, ktoré môžu zhoršovať priebeh ADHD.
- Priemyselne spracované potraviny: Plné umelých prísad a konzervantov, môžu taktiež prispieť k zhoršeniu symptómov ADHD.
- Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
- Konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá: Všeobecne je vhodné obmedziť tieto potraviny.
Potraviny, ktoré by mali byť súčasťou jedálnička:Výživové doplnky môžu byť jednou z podporných možností, ale samy o sebe nie sú tým najdôležitejším. Základ vždy tvorí každodenné pochopenie, pokojné prostredie a vzťah, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne.
- Bielkoviny: Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole. Dostatočná konzumácia bielkovín môže zlepšiť pozornosť a koncentráciu detí v škole, ich správanie a sociálne prejavy. Raňajky by mali tiež obsahovať komplexné sacharidy, ktoré napomáhajú syntéze neurotransmiterov rovnováhy, celkovej pohody a pokoja. Ovplyvňujú tiež správne fungovanie serotonínu. Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofán, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a noradrenalínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie.
- Omega-3 mastné kyseliny (DHA a EPA): Sú prirodzenou súčasťou bunkových membrán. Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí. Kyselina DHA prispieva k udržaniu normálnej činnosti mozgu. EPA a DHA zároveň prispievajú k normálnej činnosti srdca. Preto bývajú omega-3 mastné kyseliny považované za dôležitú súčasť pestrého jedálnička. Nájdete ich v rybom tuku, vo vlašských orechoch a v ľanových semienkach. Denná odporúčaná dávka je 1-3 g. Tučné ryby, ako napríklad losos, sú vynikajúcim zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú zdravie mozgu a zlepšujú kognitívne funkcie. Chia semienka a ľanové semienka sú skvelým zdrojom Omega-3 mastných kyselín a antioxidantov. Ľanový olej je ďalším nápomocným zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú správne fungovanie mozgu. „U detí s ADHD je potrebné mať v jedálničku aspoň 2 gramy Omega-3 mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývoj mozgu.“
- Horčík: Horčík je minerál, ktorý prispieva k zníženiu miery únavy a vyčerpania a k normálnej psychickej činnosti. Podieľa sa tiež na správnom fungovaní nervovej sústavy a svalov. Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát, orechy (vlašské orechy, arašidy a mandle), avokádo, olejnaté semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), mliečne výrobky a zemiaky pečené v šupke. Odporúča sa prijať 30-160 mg horčíka denne v závislosti od veku. Špenát, bohatý na horčík a ďalšie minerály, pomáhajú pri regulácii nálady a pozornosti.
- Zinok: Je dôležitý minerál pre radu procesov v tele. V jedálničku sa objavuje napríklad v mäse, semienkach, orechoch, strukovinách alebo celozrnných obilninách. Potravinovými zdrojmi zinku sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka a zelené vňate.
- Vitamín D: V tele vzniká pri pôsobení slnečného žiarenia a jeho potreba sa môže líšiť podľa veku aj životného štýlu. Zvýšený príjem vitamínu D môže zlepšiť kognitívne funkcie.
- Vitamín B6: Nájdeme v bežných potravinách, napríklad v hydinovom mäse, rybách, vajciach, strukovinách, zemiakoch alebo banánoch. Pestrý jedálniček tak môže byť prirodzeným spôsobom, ako jeho príjem podporiť, prípadne ho doplniť aj formou výživového doplnku.
- Jód: Nedostatok jódu môže viesť, okrem problémov so štítnou žľazou, aj k vzniku psychických porúch.
- Bacopa monnieri: Je rastlina tradične využívaná v ajurvéde. Zlepšuje duševnú výkonnosť, pretože interaguje s dopamínom a serotonínom.
- L-theanín: Je aminokyselina prirodzene sa vyskytujúca v listoch zeleného čaju.
- Ginkgo biloba: Pýši sa protizápalovými účinkami, podporuje koncentráciu, zlepšuje pamäť.
- Avokádo: Obsahuje zdravé tuky prospešné pre mozog a nervovú sústavu.
- Celozrnné obilniny, dozreté ovocie, zelenina: Cukry v potrave majú byť zložené, ktoré uvoľňujú glukózu pomaly, teda majú dobrý glykemický index (GI). Doplniť deťom vitamíny a minerály môžeme predovšetkým pestrou stravou.
Podpora a Praktické Tipy pre Rodičov a Pedagógov
Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžeme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzívnosť. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD/ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.
Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD/ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.
Ako pomôcť dieťaťu doma:Podľa odborníkov je rodič najdôležitejšou súčasťou pomoci dieťaťu. On je ten, kto ho podporuje a nech sa deje čokoľvek, stojí pri svojom dieťati. Čím je rodič angažovanejší pri liečbe svojho dieťaťa, tým je pomoc účinnejšia. Empatia a trpezlivosť sú základom. Pocit bezpečia, pochopenia a prijatia je pre deti s ADHD kľúčový. Chvála, povzbudenie a rešpekt k ich tempu posilňujú sebavedomie a vytvárajú priestor, v ktorom môžu rásť. Hranice sú dôležité, ale nemusia byť tvrdé. Keď sú pokojné, zrozumiteľné a konzistentné, stávajú sa pre dieťa pevným bodom, o ktorý sa môže oprieť.
- Denná rutina a režim: Dôležité je dodržiavať denný režim a časový rozvrh. Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať TV, učiť sa, pomáhať, ísť spať. Doma môže pomôcť opakujúci sa rytmus dňa, ktorý dieťaťu dáva istotu a pomáha mu lepšie sa orientovať v tom, čo ho čaká. Držte sa ho, pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
- Komunikácia: Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Snažte sa používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčite, či vás dieťa počúva. Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
- Výchovné prostriedky a hranice: Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Nezakazujte im veci, ktoré sami robíte. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Dovoľte dieťaťu uchovať si tvár (dieťa vie, že by malo počúvnuť, a preto mu umožnite to urobiť po svojom, resp. v pokoji a s jeho plnou pozornosťou).
- Pochvala a povzbudenie: Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou. Pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu. Deti s ADHD/ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť.
- Rozdelenie úloh a učenie: Zadané úlohy je lepšie rozložiť na menšie kroky a po každom kroku dieťaťu poskytnúť spätnú informáciu o výsledku. Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje. Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhod
tags: #na #co #narok #dieta #s #add