V mnohých jazykoch je slovo "nadanie" odvodené od slov "dar, dávanie" (byť obdarovaným, talentovaným). V priebehu histórie dochádzalo k premenám v chápaní tohto pojmu, preto sa pri definovaní nadania často uvádzajú najpoužívanejšie pojmy - nadanie a talent. Pojem nadanie sa však netýka len intelektových schopností, ale zahrňuje celú osobnosť. Vývoj nadaného dieťaťa je akcelerovaný. Pre nadané deti je typický vývojový predstih, včasné intelektuálne záujmy, veľká energia, široké spektrum záujmov, rané čítanie, vynikajúca pamäť a pozornosť, záujem o náročné témy, intelektová hravosť, bohatá fantázia, rýchle tempo učenia, bystrosť pri pozorovaní, kreatívne myslenie a perfekcionizmus. Žiadne z intelektovo nadaných detí sa však neprejavuje všetkými typickými spôsobmi. U nadaných detí sa môže vyskytovať asynchrónnosť, čo znamená, že nadaní môžu byť aktuálne na rôznej úrovni vývinu v oblasti kognitívnej, fyzickej a emocionálnej.
Charakteristika a prejavy intelektového nadania
Čo si vlastne predstavíme pod pojmom výnimočne nadané dieťa? Mnohým ľuďom sa vybaví šikovný a veľmi výkonný žiak, ktorý vo všetkom exceluje a nemá problém sa učiť. Avšak nadané deti, často označované ako MiND (Mimoriadne Intelektovo Nadané Deti), majú určité neštandardné prejavy v správaní, prežívaní a myslení. Nadané deti myslia inak, zložitejšie. Hlava výnimočne nadaných detí je pod neustálym prílivom vnemov, myšlienok, informácií, ale aj emócií. Štandardne sa prenosová rýchlosť nervovej sústavy pohybuje okolo 2 m/s na 1 bod inteligenčnej škály. U MiND detí je ale o 0,05 m/s rýchlejšie. Práve kvôli rýchlejším procesom, ktoré sa im dejú v hlave, sú mimoriadne intelektovo nadané deti precitlivené, nepokojné a ich reakcie bývajú búrlivé.
Medzi typické prejavy intelektového nadania patria:
- Hypersenzitivita a emotívnosť: Sú veľmi emotívne alebo socio-ekonomicky nezrelé.
- Netypické záujmy: Už od predškolského veku sa zaujímajú o živočíchy, vesmír, dopravu alebo techniku.
- Skoré čítanie, písanie a počítanie: Tieto zručnosti sa často naučia samé ešte pred nástupom do školy. Mnoho detí samé od seba javí záujem o písmená a čísla, a to už zhruba od 10 až 12 mesiacov.
- Široká slovná zásoba: Deti majú pestrú slovnú zásobu, čo si všimnete už v 12 mesiacoch dieťaťa.
- Intelektuálna zvedavosť: Kladú otázky, ktoré nútia dospelých nahliadnuť do encyklopédií alebo internetu.
- Vyhľadávanie spoločnosti dospelých: Starších kamarátov väčšinou nájdu vo vekovo rôznorodých záujmových krúžkoch. Niektoré nadané deti si kamaráta nenájdu, a preto hľadajú útočisko pri knižkách a počítači.
VZOSTUP: MIMORIADNA CESTA VÝNIMOČNE A HRBOKO NADANÉHO
Identifikácia a diagnostika nadania
Vyhľadávanie, rozpoznávanie, nominácia a identifikácia nadania je dlhodobý proces. Na diagnostike nadania spolupracujú psychológovia, pedagógovia a špecialisti. Dôležité je vyhľadávať nadaných už pred vstupom do základnej školy, keďže vtedy prebiehajú prudké rastové a najmä vývinové zmeny. Medzi podstatné patria dva kroky: nominácia a identifikácia. Nominácia znamená osvedčenie, označenie niekoho ako potenciálne nadaného, napríklad v rámci pozorovania nadpriemerných schopností dieťaťa učiteľkou v materskej škole. Identifikácia následne prebieha v centrách poradenstva a prevencie.
Intelektové nadanie sa diagnostikuje najmä prostredníctvom štandardizovaných intelektových testov. Hranica nadania sa považuje za dosiahnutie minimálne 130 bodov inteligenčného kvocientu (IQ), teda minimálne dve štandardné odchýlky od priemeru. Je však dôležité si uvedomiť, že nie všetky deti s „diagnózou“ nadané dieťa zodpovedajú štandardným bodovým hodnotám v IQ škále. Je celý rad MiND detí, u ktorých nie sú schopnosti rovnomerne rozložené alebo rozvinuté. S tým potom korešponduje aj správanie detí.
Vzdelávanie nadaných žiakov v školskom prostredí
Nadané dieťa potrebuje v školskom prostredí obrovskú podporu. Mylné sú predstavy laickej, ale často aj odbornej verejnosti o nadaných deťoch ako o dostatočne obdarovaných, bez potreby špeciálnej starostlivosti. Vzdelávanie intelektovo nadaných detí vyžaduje diferencované vzdelávacie osnovy a obsah vzdelávania. Medzi základné oblasti potrieb nadaných detí v škole patria: erudovaný, otvorený a empatický učiteľ, obsah a metódy vzdelávania prispôsobené nadanému dieťaťu a osobnostná a sociálna výchova.
V Slovenskej republike sa, podľa súčasne platnej legislatívy, vzdelávanie intelektovo nadaných detí uskutočňuje v školských podmienkach podľa vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Intelektovo nadaného žiaka je možné vzdelávať v škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, v triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov alebo inkluzívne.
Pri vzdelávaní intelektovo nadaných žiakov sa používajú metódy a prístupy: najmä projektové vyučovanie, induktívne vyučovanie, pozorovanie, objavovanie a experimentovanie, diskusia, práca s informáciami, riešenie problémov, poskytovanie spätnej väzby a sebahodnotenie. Intelektovo nadaný žiak môže byť preradený do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe úspešne vykonanej komisionálnej skúšky z predmetov, ktoré určí riaditeľ školy.
Nadané deti a špecifické poruchy
Nadanie je fenomén, ktorý má najmä v extrémnejších polohách spoločné črty s niektorými poruchami, alebo sa s týmito poruchami spája. Ide najčastejšie o vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia), vývinové poruchy správania (najmä ADHD) a Aspergerov syndróm. Na prvý pohľad spojenie intelektového nadania a poruchy učenia vyzerá paradoxne. Samotná vývinová porucha učenia neznamená znížený intelekt, ale len zníženú schopnosť spracovávať určité informácie.
Nadané deti sú známe svojou hyperaktivitou, ktorá pripomína prejavy ADHD syndrómu. Deti s ADHD sú impulzívne, neobsedia, nevedia si organizovať veci ani čas, majú prelietavú pozornosť, v škole vykrikujú, nedokážu vyčkať na rad. Posledný prejav - neschopnosť dlhšej koncentrácie - sa považuje za rozlišovacie diagnostické kritérium medzi prejavmi nadania a syndrómu ADHD. Nadané deti sa dokážu dlhodobo sústrediť najmä v prípadoch, ak sa zaoberajú pre nich zaujímavou a podnetnou činnosťou.
Sociálne a emocionálne aspekty nadaných detí
Existuje veľmi častý mýtus o intelektovo nadaných deťoch, že sú málo empatické. V skutočnosti je to často presne naopak. Pojem empatie definuje schopnosť vycítiť, vnímať, pochopiť a dokonca aj intenzívne prežívať emocionálny stav druhého človeka. Nadané deti sú často senzitívnejšie na ľudí vo svojom okolí alebo prejavujú väčšiu mieru perfekcionizmu.
Hoci byť dievčaťom samo osebe nie je problém, nadanie u dievčat je niekedy spájané s ťažkosťami, súvisiacimi najmä s pretrvávajúcimi rodovými stereotypmi v spoločnosti. Nadané dievčatá sa v niektorých školách a triedach pre nadaných žiakov vyskytujú v menšine. Niekedy sa stáva, že rodičia nemusia pochopiť postupy učiteľov, niekedy je ich nespokojnosť oprávnená, ale zmeny sú dosiahnuteľné. Výchova a vzdelávanie nadaného dieťaťa nie sú len otázkou IQ, ale predovšetkým otázkou citlivého prístupu, ktorý rešpektuje jeho odlišnosť a potrebu poznávať svet do hĺbky.
Rodičia a učitelia, ktorí si neuvedomujú, s kým majú tú česť, majú tendenciu nadané dieťa a rozvoj jeho schopností brzdiť. Ich snaha však nemá zmysel. Je potrebné dieťa podporovať, ale tak, aby to malo zmysel. Nejde len o samoúčelné opisovanie a čítanie telefónnych zoznamov. Kľúčom je ponúknuť dieťaťu rôznorodú ponuku podnetov z rôznych okruhov ľudskej činnosti, ako napríklad šach, chemické pokusy pre deti, hry s rôznym zameraním či aktivity podporujúce fantáziu a slovnú zásobu. Život s nadaným dieťaťom môže byť pre rodičov niekedy zákerný, pretože deti sa môžu správať inak, než očakáva spoločnosť, ale práve to môže byť ukazovateľom ich jedinečného talentu.