Identifikácia vysokého intelektuálneho nadania prináša rodičom často pocit zadosťučinenia. Prevláda intuitívna predstava, že kognitívny náskok dieťaťa je akýmsi „predplateným lístkom“ k bezproblémovej vzdelávacej ceste. Avšak realita, ktorú vedecky zdokumentoval tím BAUDRY et al. (2025) v aktuálnej štúdii pre Journal for the Education of the Gifted, odhaľuje oveľa komplikovanejší obraz. Nadané deti, hoci disponujú mimoriadnymi schopnosťami, čelia jedinečným výzvam vo svojom vývoji, vzdelávaní a sociálnom začlenení. Pre každého rodiča je jeho dieťa jedinečné, výnimočné a úžasné, aspoň do istého veku. Avšak ako zistiť, že je skutočne nadané viac ako iné deti? Táto otázka otvára dvere k hlbšiemu pochopeniu sveta mimoriadne inteligentných detí.
Čo znamená byť nadpriemerne inteligentným dieťaťom? Definície a kritériá
Pojem intelektového nadania má tri hlavné znaky, ktoré ho odlišujú od bežnej úrovne inteligencie. V prvom rade, IQ je rovné alebo vyššie ako 130, čo sa týka približne 3 % populácie detí. Ďalej je tvorivosť a nápaditosť dieťaťa na vysokej úrovni, čo je neoddeliteľnou súčasťou intelektového nadania. Dieťa s intelektovým nadaním má mimoriadne vysokú úroveň schopností v celom okruhu oblastí, a tým pádom jeho mentálny vek je vyšší ako u jeho rovesníkov. Intelektovo nadaný jedinec je nositeľom nielen vysoko nadpriemerných intelektových schopností, ale aj istej dávky tvorivosti a, samozrejme, aj osobnostných vlastností.
Existuje množstvo definícií nadania a nadaného jedinca, ktoré sa vyvíjali v priebehu času. Prvou formálnou definíciou nadaných detí s cieľom ich adekvátneho vzdelávania bola Marlandova definícia, prednesená na Kongrese Spojených štátov amerických v roku 1972. Podľa nej sú nadané a talentované deti tie deti, ktoré sú identifikované kvalifikovanými profesionálmi, a ktoré sú vzhľadom na svoj výnimočný potenciál schopné vysokých výkonov. Hoci Marlandova definícia sa zameriava len na výkonovú stránku nadaného jedinca a vníma ho ako zdroj vysokého výkonu, neberie do úvahy osobnostné špecifiká nadaných, riziká v ich vývine a potrebu špeciálneho prístupu a komplexného vnímania ich osobnosti vo výchove a vzdelávaní.
Preto bola vyvinutá podrobnejšia definícia. Columbus Group v júli 1991 predstavila definíciu, ktorá zdôrazňuje nerovnomerný vývin nadaného jedinca, jeho odlišné myslenie a vnútorný svet: Nadanie je asynchrónny vývin, v ktorom sa predčasne rozvinuté kognitívne schopnosti a vysoká intenzita kognitívnej aktivity kombinujú a vytvárajú vnútorné skúsenosti a vedomie, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normy. Táto asynchrónnosť vzrastá s vyššou intelektuálnou kapacitou. Jedinečnosť nadaných ich činí zvlášť zraniteľnými a vyžaduje modifikácie v rodičovskom prístupe, vzdelávaní a poradenstve s cieľom ich optimálneho rozvíjania.
Na určenie nadania neexistujú žiadne tabuľky, keďže každá krajina a dokonca aj jednotlivé súkromné školy pre nadaných alebo nadpriemerne inteligentných môžu mať iné kritériá a definície, či požiadavky na takzvané nadané dieťa. Nadanie je v každom prípade však viac ako len hodnota IQ. Podľa mnohých svetových organizácií sú za nadané deti považované tie, ktoré majú výnimočnú schopnosť premýšľať a učiť sa. Zvyčajne vynikajú v jednej konkrétnej oblasti, napríklad v matematike, hudbe, v jazykoch, maľovaní, tanci, v športe a majú aj veľkú kapacitu priestorového uvažovania.
Charakteristické znaky a prejavy nadania v rôznych vekových obdobiach
Znaky na rozpoznanie nadaného dieťaťa sú veľmi individuálne a niekedy je náročné aj pre rodiča ich správne identifikovať. Líšia sa vekom dieťaťa a rovnako aj jeho individualitou. Napriek tomu existuje niekoľko hlavných čŕt nadaných detí, avšak aj tie sú individuálne svojou intenzitou a závisia aj od povahy dieťaťa. Intelektovo nadané deti sa vyznačujú mnohými špecifickými charakteristikami a jedinečnými prejavmi.
Prejavy v najútlejšom veku (do 4 rokov):Už od útleho veku sú nadané deti veľmi náročné a treba sa im veľa venovať. Často skoro začínajú chodiť aj rozprávať, hoci toto nemusí byť pravidlom. Všetko chápu skôr ako rovesníci a majú výbornú pamäť. V tomto ranom období sa môžu prejaviť nasledovné signály:
- Zvláštny talent alebo schopnosti: Môžu mať zvláštny talent, umelecké schopnosti alebo dobre pracovať s číslami. Výnimočnými môžu byť napríklad deti, ktoré dokážu v tomto veku z hlavy manipulovať s číslami alebo vytvárať realistické obrázky.
- Predčasný vývoj: Vývojové míľniky dosahujú ďaleko pred svojimi vrstovníkmi.
- Pokročilý jazykový vývoj: Sú pokročilé vo vývoji jazyka, majú rozsiahlu slovnú zásobu, vedia tvoriť vety a hovoriť vo vetách omnoho skôr ako ostatné deti v rovnakom veku. Pestrú slovnú zásobu si u dieťaťa všimnete už v 12 mesiacoch, zatiaľ čo štandardne sa slovná zásoba rozširuje až od 18 mesiacov.
- Intenzívna zvedavosť: Sú veľmi zvedavé a neustále kladú otázky. Chcú zistiť, ako veci fungujú a túžia po odpovediach. Túto zvedavosť by rodičia nemali odbíjať.
- Neobvyklá aktivita a sústredenie: Sú nezvyčajne aktívne a stále chcú niečo robiť. Nemali by sme si to však zamieňať s hyperaktivitou, keďže tieto deti majú zvyčajne veľmi dobrú schopnosť sústrediť sa na to, čo práve robia, a dokážu pri tom stráviť čas až dovtedy, kým úlohu nedokončia.
- Zanietenie pre záľuby: Do oblasti svojich záľub vie dieťa vložiť veľa energie. Uprednostňuje svoje záľuby pred všetkým ostatným a často ho môžeme objaviť v stave zasnenia alebo akoby bolo vo vlastnom svete.
- Živá predstavivosť: Majú veľmi živú predstavivosť. Nadané deti si často vytvárajú rozsiahlu a zložitú sieť vymyslených priateľov. Môžu si vytvárať svoje vlastné slová, hry alebo spôsob komunikácie. Ide o jeden zo spôsobov, ako dokážu spracovať všetky svoje znalosti.
Prejavy v predškolskom a mladšom školskom veku:V tomto období sa záujmy nadaných detí stávajú špecifickejšími a ich kognitívne schopnosti sú ešte evidentnejšie. Okolo piateho roku vedia čítať, písať, počítať. Stále sa pýtajú a experimentujú.
- Špeciálne záujmy: Zaujímajú ich veci, ktoré sú skôr pre staršie deti, ako napríklad otázky ľudského tela, života a smrti, náboženstva a iných oblastí. Zaujíma ich zemepis, slnečná sústava, svet zvierat, ľudské telo. Majú vysokú úroveň logiky a abstraktného myslenia a zaujímajú sa o nezvyčajné veci.
- Predčasné akademické zručnosti: Už ako predškoláci poznajú písmenká a čísla, a v mnohých prípadoch nastupujú do školy s tým, že vedia čítať, písať, počítať. Mnoho detí samých od seba javí záujem o písmená a čísla, a to už zhruba od 10 až 12 mesiacov. Trebárs ešte nehovorí, ale už si podmanili celú abecedu. Okrem toho, že písmená a číslice čoskoro čítajú, začínajú aj s ich písaním. Pokiaľ dieťa vie čítať ešte pred štvrtým rokom, je to silný indikátor nadania.
- Výnimočná pamäť: Nielen, že sa im dobre a rýchlo učí, ale všetky informácie a vedomosti si aj zapamätajú. Pamätajú si aj maličkosti každodenného života, ktoré dospelým dávno vypadli z hlavy. Vyznačujú sa napríklad nadpriemerne dobrou pamäťou, čo je užitočné nielen pri učení, ale aj v každodennom živote.
- Vyspelá komunikácia: Niekedy vás až prekvapuje, aké rozhovory môžete viesť so svojím dieťaťom. Často sa s ním môžete porozprávať lepšie ako s iným dospelákom, pretože jeho slovná zásoba je naozaj veľká.
- Schopnosť rýchleho učenia a spracovania informácií: Nové informácie si rýchlo osvoja, v oblasti svojho záujmu si pamätajú mnohé podrobnosti, napríklad rôzne druhy žralokov, ich výzor, veľkosť, spôsob života.
- Inovatívne riešenie problémov: Ak sa ocitne pred nejakým problémom, hľadá rôzne spôsoby na riešenie. Často dokonca nájde úplne iné možnosti než jeho rovesníci alebo vy.
- Perfekcionizmus: Približne 20 % vysoko inteligentných detí má sklony k perfekcionizmu. Môžu si nastavovať vlastné štandardy pomerne vysoko a pokiaľ ich nesplnia, budú sa kvôli tomu cítiť zle alebo sa budú trápiť. Sú citlivé na neúspech, pretože bývajú perfekcionistami a sú hrdé na svoje schopnosti a vedomosti. Vo výsledku si môžu stanoviť veľmi vysoké štandardy a môžu byť rozrušené, keď niečo pokazia.
- Vyspelý zmysel pre humor: Už od útleho veku môžete pozorovať, že je vaše dieťa vtipné. Nielen, že robí vtipné veci ako ostatné deti, ale rozumie humoru a dokáže vás rozosmiať svojím dôvtipom. Humor je v skutočnosti nezhoda, t.j. očakávame, že sa niečo stane, ale stane sa niečo úplne iné - a to je to, čo robí väčšinu vtipov zábavnými.
- Preferovanie komplexnosti: Majú väčší záujem o komplexné a zložité úlohy.
- Nonkonformita: Deti sa vyznačujú menším prispôsobovaním sa prevládajúcim postojom, presvedčeniam a spôsobom správania v sociálnej skupine. Nie sú ochotné prijať inštrukcie dospelých bez ich zvnútornenia, príkazy musia mať zdôvodnené, často uplatňujú protiargumentáciu. Majú zmysel pre presné vyjadrovanie, dospelých často chytajú za slovíčka a tieto nezrovnalosti využívajú vo svojej, najmä negatívnej argumentácii.
JE MOJE DIEŤA NADANÉ? (Zistite to pomocou týchto 10 znakov)
Asynchrónny vývoj - jedinečná výzva v detstve
Typické pre nadpriemerne inteligentné deti je takzvaný asynchrónny vývoj. Zatiaľ čo v jednej oblasti vynikajú a viete sa vynačudovať, koľko informácií si vyhľadali, zapamätali a naštudovali z určitej témy a aké projekty vám títo drobci priniesli ukázať, v druhej sú na tom horšie ako deti v tom istom veku. Napríklad si nevedia zaviazať šnúrky na topánkach a zabúdajú základné veci ako vložiť jedlo do úst alebo umyť si zuby. Ich poznávací, intelektový vývin predbieha telesný vývin. Asynchrónnosť je typická aj v rámci schopností a zručností súvisiacich s intelektovou oblasťou. Môže sa to prejavovať tak, že v škole je nadané dieťa vynikajúce v matematike, ale menej úspešné na slovenčine, hoci v oboch môže byť nadpriemerné. Alebo aj v rámci jednej oblasti - môže vynikajúco riešiť problémové úlohy a geometrické problémy, ale byť menej zručné v kalkulačných činnostiach, napríklad v násobilke.
Predstavte si 8-ročné dieťa, ktoré má schopnosti čítať a porozumieť textu, vypracovať projekt a naštudovať si tému, kým v nej nie sú majstri, na úrovni 14-ročného tínedžera, matematiku ovláda na úrovni 10-ročného dieťaťa, emócie si však reguluje na úrovni 4-ročného. Z toho vyplývajú počudovania učiteľov alebo dospelých okolo dieťaťa - ako je možné, že je taký šikovný, múdry, ale nevie poriadne napísať slovo tak, aby sa to dalo čítať, alebo nevie zniesť prehru, alebo sa nevie normálne zahrať s kamarátmi? Ide o prejavy nadaných, ktoré sa okoliu môžu zdať čudné, problémové a dokonca môžu byť príčinou nesprávnej diagnózy, ako upozorňujú Webb a ďalší (Webb, J. T., Amend, E.R., Webb, N. E., Goerss J., Beljan P., Olenchak F. R., 2004). K týmto záverom autorov dodávame, že podobné dôvody, posilnené silnou introverziou niektorých nadaných, môžu viesť k nie vždy oprávneným podozreniam na Aspergerov syndróm. Nadané deti však môžu zároveň trpieť niektorou z uvedených porúch, a mať tak „dvojnásobnú výnimočnosť“.
Emócie a sociálne interakcie nadaných detí: Mýty vs. realita
Sú inteligentní ľudia skutočne emocionálne chladní a sociálne neohrabaní? Filmové stereotypy nás o tom často presviedčajú, no vedecké dáta hovoria niečo celkom iné. Predstava vysoko inteligentného človeka je v našej kultúre často spätá s obrazom asociálneho génia, ktorý bojuje s emóciami a svet vníma len cez chladné dáta. Avšak asociálny génius je mýtus. Veda odhaľuje 5 skutočných čŕt vysokej inteligencie, ktoré zahŕňajú aj vysokú mieru empatie.
Existuje veľmi častý mýtus o intelektovo nadaných deťoch, že sú málo empatické. Možno vás prekvapí, ale je to presne naopak! Empatia nadaných ako šiesty zmysel je skutočnosťou; tieto deti cítia, že pani učiteľka je smutná, alebo dokážu vycítiť, vnímať, pochopiť a dokonca aj intenzívne prežívať emocionálny stav druhého človeka. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nadané deti sa vyznačujú citlivejším a vnímavejším prežívaním ako bežné deti. Výskumy poukázali aj na vysokú emočnú inteligenciu nadaných detí.
Napriek tomu môžu nadané deti prejavovať špecifické emocionálne a sociálne správanie. Ich hlava je pod neustálym prílivom vnemov, myšlienok, informácií, ale aj emócií. Štandardne sa prenosová rýchlosť nervovej sústavy pohybuje okolo 2 m/s na 1 bod inteligenčnej škály. U mimoriadne nadaných detí (MiND deti) je ale o 0,05 m/s rýchlejšia. Práve kvôli rýchlejším procesom, ktoré sa im dejú v hlave, sú mimoriadne intelektovo nadané deti precitlivené, nepokojné a ich reakcie bývajú búrlivé. Bolo vedecky zistené, že tieto deti majú zväčšené časti mozgu v istých oblastiach limbického systému (asociované s emocionálnym spracovaním), preto sa im silné emócie spracúvajú ťažšie a nevedia sa s nimi vysporiadať, regulovať ich a manažovať svoje reakcie. Nadpriemerne inteligentné deti môžu oveľa intenzívnejšie reagovať na svet vôkol nich - majú silné emocionálne reakcie a udalosti a veci, ktoré sa dejú vôkol nich, na ne majú silnejší dopad a intenzívnejšie na ne reagujú než ostatné deti alebo dospelí.
Množstvo informácií z okolia tiež spracúvajú cez emocionálny filter. Nadané deti hľadajú zmysel v tom, čo vykonávajú, preto vás niekedy prekvapia ich existenčné otázky (dôležité pre určenie príčin a následkov). Zaujíma ich smrť, chudoba, klimatické zmeny. Sú preto úzkostlivejšie, deprimovanejšie a frustrovanejšie. Okrem toho majú vyvinutý silný zmysel pre spravodlivosť, preto sa môžu cítiť frustrované, ak ich dospelí vynechávajú z rozhovorov alebo hľadania riešenia problémov.
Čo sa týka sociálnych interakcií, nadané deti dokážu byť veľmi uzavreté do seba, precitlivené a len ťažko nadväzujú priateľstvá a získavajú si rovesníkov. Vyhľadávajú skôr kontakty so staršími deťmi alebo s dospelými osobami. Niekedy sa hrajú samy - nie preto, že by nemali rady iných ľudí, ale preto, že majú rozšírenú predstavivosť, vďaka ktorej menej potrebujú spoločnosť. Alebo naopak prejavujú záujem oveľa viac sa rozprávať a diskutovať so staršími deťmi alebo dospelými, než s rovesníkmi, s ktorými nevedia nájsť spoločnú reč, nudia sa pri nich alebo ich nezaujímajú rovnaké veci. Práve konverzácie so staršími ich viac stimulujú a podporujú v uspokojovaní zvedavosti a túžby po nových informáciách a náhľadoch. Uzavretie pred spoločnosťou však vedie k tomu, že si dieťa neosvojí sociálne zručnosti.
Potreby a výzvy vo vzdelávaní nadaných detí
Paradox nadania - prečo ani vysoké IQ nie je zárukou školského úspechu. Ukazuje sa, že kognitívny náskok dieťaťa nie je vždy „predplateným lístkom“ k bezproblémovej vzdelávacej ceste. Hoci je dieťa nadpriemerne inteligentné, potrebuje pomoc rodičov aj učiteľov. Má špecifické potreby nielen vo vzdelávaní.
V bežnej škole sa učitelia väčšinou nemajú čas venovať mimoriadne nadaným deťom, pretože sa musia venovať skôr slabším členom kolektívu. Nadané dieťa potrebuje v škole náročnejšie výzvy, keďže mu nestačia bežné detské hry a činnosti, aké robia ostatné deti jeho veku, neuspokojujú ho aktivity, aké ponúka napríklad materská škôlka. Potrebuje výrazne podnetné prostredie, ktoré by uspokojilo jeho prirodzené záujmy a nadviazalo na jeho vedomostnú úroveň. Ak sú tieto deti zaradené do bežnej triedy, naozaj sa môžu nudiť, nenaplnia sa ich vzdelávacie potreby, môžu vyrušovať a mať problémy v škole. Učitelia a rodičia, ktorí si neuvedomujú, s kým majú tú česť, majú tendenciu nadané dieťa a rozvoj jeho schopností brzdiť. Dôvod? Aby sa nenudilo v škole. Lenže práve týmto idú proti prirodzenému vývoju. Ich snaha aj tak nemá zmysel.
Nadané deti si každý učiteľ určite všimne, pretože všetko vedia a chápu oveľa skôr, ako spolužiaci. Často však malí géniovia nevynikajú v škole, teda vám nemusia prinášať dôkaz o ich vysokej inteligencii alebo vodcovských schopnostiach. Dôvodom môže byť to, že sa v škole nudia. Práve to môže byť dôvodom, prečo sa v škole ťažko sústredia, alebo nevedia odpovedať na jednoduché otázky - keďže ich zložité podotázky riešia už poriadne dlhú dobu a dívajú sa na problém z úplne iného uhla pohľadu. Naopak cítia extrémnu potrebu byť konštantne mentálne stimulované a nie sa zaoberať tak jednoduchými témami. Strácajú motiváciu v škole čokoľvek dokazovať. Majú však obrovský potenciál, ktorý môžete podporou doma spoločne rozvíjať.
Na nadané deti sa zameriavajú školy na to špeciálne určené alebo sa im venujú niektoré súkromné školy, kde je v triede menej žiakov. Ku každému nadanému dieťaťu by mal učiteľ pristupovať citlivo a pripraviť mu individuálny vzdelávací program.
JE MOJE DIEŤA NADANÉ? (Zistite to pomocou týchto 10 znakov)
Úloha rodičov a identifikácia nadania
Pre každého rodiča je jeho dieťa výnimočné. Sú však aj deti, ktoré sú skutočne extra a svojimi schopnosťami predbiehajú rovesníkov. Ak u svojho dieťaťa spozorujete znaky nadania, určite to nenechávajte len tak. Rodičia totiž často samotní nevedia, ako správne výchovne postupovať a usmerňovať vývin svojho dieťaťa.
Ako odlíšiť bystré dieťa od nadaného?Mnohí rodičia spozornejú v období, keď má ich dieťa od 5 do 7 rokov, kedy sa mozog vyvíja veľmi rýchlo a dieťa sa prirodzene zaujíma o rôzne témy. Nemusí to však znamenať, že je nadpriemerne inteligentné. Jednoducho v tomto vývinovom období sa javia deti „múdrejšie“. Niekedy si inteligenciu svojej ratolesti ani nemusíte uvedomiť, čo znamená, že ju nemôžete ďalej ani rozvíjať. Zahraničný portál Hack Spirit predstavil 10 netypických znakov, na základe ktorých môžete zistiť, že je vaše dieťa inteligentnejšie, ako napríklad jeho rovesníci. Niekedy ide naozaj o maličkosti, nad ktorými sa nepozastavujete alebo nad ktorými len mávnete rukou. No mali by ste si viac všímať to, čo robí váš syn alebo dcéra. „Najdôležitejšie je sledovať nadšenie dieťaťa pre určitú oblasť a vnútornú motiváciu k zvolenému odboru,“ hovorí psychológ.
Proces identifikácie a diagnostiky:Aby sa dieťa mohlo identifikovať ako intelektovo nadané, potrebuje prejsť psychologickými testami, ktoré je možné urobiť v CPP (centrum poradenstva a prevencie). CPP nájdete v každom okrese. Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo byť mimoriadne nadané, je potrebné s ním zájsť do štátnej pedagogicko-psychologickej poradne, špeciálne-psychologického centra alebo do súkromnej psychologickej praxe, kde sa venujú oblasti intelektového nadania. Práve tu sa vášmu dieťaťu dostane komplexného psychologického vyšetrenia, ktoré odborne posúdi úroveň intelektových schopností, ale aj kreativitu, motiváciu, odhodlanie, vytrvalosť a divergentné myslenie (myšlienky rozbiehajúce sa do asociácií a paralelných smerov).Výsledky testov pomôžu aj rodičom správne postupovať pri ich výchove a zorientovať sa pri výbere školy. Čo najskorší kontakt s odborníkmi a odborná konzultácia mnohokrát pomôžu pri výchovných problémoch s nadanými deťmi.
Podpora zo strany rodičov:Nadané deti potrebujú iný prístup a štýl komunikácie. Viac ako ostatné deti potrebujú partnerský a empatický prístup. Potrebujú priestor na sebavyjadrenie, sebarealizáciu, autonómiu a kreativitu. Deti s vysokým rozumovým intelektom prahnú po nových vedomostiach, znalostiach a zručnostiach. Preto im v tom nebráňte, ale naopak ich podporte. Zaobstarajte im napríklad výtvarné potreby, s ktorými ešte nepracovali. Ak sa chystá vaše dieťa do školy, kúpte mu školské potreby s motívmi, ktoré ho zaujímajú, čo napríklad dopravné prostriedky alebo vesmír? Buď sa veci naučia ešte pred nástupom do školy, alebo ich pochopia skoro.
Niekedy rodičia nepodporia nadanie dieťaťa. Môže sa tak diať napríklad vtedy, keď sami rodičia boli nadaní, ale od svojich rovesníkov sa dočkali šikanovania a odmietania. Je potrebné, dieťa podporovať, ale tak, aby to malo zmysel. Nejde len o samoúčelné opisovanie a čítanie telefónnych zoznamov. Dôležité je tiež si uvedomiť, že život s nadaným dieťaťom môže byť pre rodičov niekedy zákerný. Deti sa môžu správať inak, než očakáva spoločnosť. Ale práve to môže byť ukazovateľom nadania alebo talentu.
Typológia nadaných jedincov: Rôzne cesty rozvoja
V závislosti od okolia dieťaťa, jeho výchovy, sociálnych vplyvov, vzdelávania, ale samozrejme aj od jeho daností a sebaregulácie sa niektoré jeho charakteristiky a prejavy časom zvýrazňujú, iné sa eliminujú. Prelomovým obdobím, tak ako u väčšiny detí, je obdobie adolescencie. V tejto súvislosti Betts a Neihart (1988) vyčlenili niekoľko typov nadaných jedincov, ktoré ilustrujú rôznorodosť prejavov nadania.
Úspešní nadaní: Táto skupina tvorí najväčšiu časť medzi nadanými, autori uvádzajú až 90 %. Ide o jedincov, ktorí sa dobre učia a majú vhodné správanie. Túžia po ocenení zo strany učiteľov a okolia. V škole sa často nudia a zvyknú si učiť sa s čo najmenším vynaložením námahy. Prispôsobia sa školskému systému, sledujú inštrukcie a vypĺňajú požiadavky, ale na úkor napĺňania vlastných záujmov. Sú závislí od rodičov a učiteľov a nerozvíjajú si vlastnosti potrebné na získanie autonómie. Majú pozitívny sebaobraz, pretože sa stretávajú s častou chválou za svoje výkony. Medzi vrstovníkmi sú obľúbení. V dospelosti sú kompetentní, ale s nízkou imagináciou - nerozvinú naplno svoje nadanie. Mladí nadaní dospelí, ktorí sú podvýkonoví, často pochádzajú práve z tejto skupiny. Nemajú potrebné zručnosti na celoživotné učenie, sú dobre adaptovaní na spoločnosť, ale nedostatočne pripravení na každodenné zmeny v živote.
Divergentne (tvorivo) nadaní: Títo jedinci častokrát zostávajú neidentifikovaní. Sú veľmi tvoriví, ale zdajú sa byť tvrdohlaví, netaktní až sarkastickí. Vyzývajú autority a provokujú učiteľa pred celou triedou. Sú nekonformní, nezriedka sú v konflikte a málokedy sú oceňovaní. Cítia sa frustrovaní, pretože školský systém nedoceňuje ich talent a schopnosti. Nebývajú obľúbení pri spoločných aktivitách a dostávajú sa do konfliktov s vrstovníkmi. Na druhej strane však majú zmysel pre humor a tvorivosť, ktoré spolužiakov oslovujú. Ich spontánnosť ale môže vyrušovať triedu. Môžu byť ohrození inklinovaním k drogovým závislostiam alebo delikventnému správaniu.
Dievčatá odmietajúce nadanie: Najčastejšie ide o dievčatá na strednej škole, u ktorých prevládne pocit spolupatričnosti. Začnú odmietať svoj talent, aby sa stali súčasťou kolektívu, strácajú svoju predošlú motiváciu a záujmy. Často pociťujú úzkosť. Ich meniace sa potreby sú v konflikte s očakávaniami od učiteľov a rodičov. Dospelí ich nútia do predošlých výkonov bez ohľadu na ich pocity.
Nadaní v riziku: Títo nadaní sú zlostní k dospelým aj k sebe samým, pretože cítia odmietanie systémom, ktorý nesaturoval ich potreby celé roky. Nedostáva sa im porozumenia a podpory ich talentu. Svoje netradičné aktivity a záujmy si uplatňujú mimo školy. Škola pre nich nie je podstatná. Potrebujú dospelého, ktorému môžu dôverovať. Nie je pre nich vhodné zaradenie do typického programu, vhodného pre iných nadaných. Individuálne poradenstvo je silno odporúčané.
Nadaní s hendikepom alebo poruchou: Ide o nadaných s nejakým hendikepom alebo poruchou, napríklad poruchou učenia, zmyslovým alebo telesným hendikepom. Ich prejavy nebývajú v zhode s typickými prejavmi nadaných, preto bývajú často neidentifikovaní. Môžu mať škaredé písmo alebo rušivé správanie. Sú zmätení svojou neschopnosťou prospievať v škole a pociťujú frustráciu z výkonov, ktoré sú pod úrovňou ich očakávaní. Svoje ťažkosti zakrývajú prehláseniami, že úlohy sú nudné, príliš ľahké a stupídne, čím zakrývajú svoj strach pred zlyhaním. Sú odmietaví ku kritike. V škole bývajú vnímaní skôr pre svoju poruchu a ich talent zostáva nepovšimnutý.
Autonómne typy nadaných: Podobne ako skupina „úspešných nadaných“, dokážu autonómne typy nadaných efektívne pracovať v školskom systéme. Oproti typu I., ktorý robí len to minimum, čo treba, autonómny nadaný využíva systém na vznik nových výziev a možností pre seba a svoje aktivity. Nepracujú pre systém, ale využívajú ho v prospech svojho rozvíjania. Majú silné, pozitívne sebaponímanie, pretože ich potreby sú saturované, sú úspešní, dostáva sa im pozitívnej pozornosti a podpory pre ich výkony aj správanie. Sú rešpektovaní dospelými aj vrstovníkmi a často bývajú lídrami. Sú nezávislí, vytvárajú si vlastné ciele, dokážu riskovať a akceptujú sa. Nečakajú na druhých, aby im vytvárali podnety, podmienky si vytvárajú sami.
Od nadania k genialite: Cesta plná výziev
Pojem génius v spojitosti s malými deťmi nepoužívame vôbec. Géniom sa človek stane, až keď niečo výnimočné a prevratné vo svojej oblasti vymyslí alebo vynájde. Géniami boli napríklad v hudbe Mozart, Beethoven a ďalší. Geniálny vo svojom obore je Steven Hawking či bol Steve Jobs.
Genialita nemá jedinú definíciu. Podľa psychológov a psychologičiek môžeme geniálnymi nazvať ľudí s IQ nad 180. Ľudia s nadpriemernou inteligenciou vykazujú známky geniality už v detstve. Napríklad sa vyznačujú mimoriadnou tvorivosťou, zvedavosťou voči svetu a schopnosťou rýchlo prijímať a spracovávať informácie. V 70. rokoch 20. storočia psychológovia ako prví začali merať a definovať genialitu pomocou inteligenčného kvocientu (IQ). Pôvodne bol za génia označený človek s IQ približne 140, čo dosiahol 1 z 250 ľudí. V 40. rokoch 20. storočia sa úroveň zvýšila na IQ nad 180. Takýmto výsledkom sa môže pochváliť len 1 z 2 miliónov ľudí. Mimoriadne nadaných detí je v Európe okolo 3 percent a geniálnych je len 0,1 percenta.
Transformácia vysokého nadania do vysokých výkonov nie je automatická. Okrem intelektu treba disponovať vytrvalosťou, pracovitosťou a v istom okamihu treba mať aj šťastie. Nie z každého mimoriadne nadaného dieťaťa vyrastie mimoriadne úspešný dospelý. Na školách pre nadané deti sa však snažia dávať deťom ten najlepší základ do života, aby svoje schopnosti a osobnosť rozvinuli do maximálnej miery.
Súčasné trendy a význam podpory nadania
V porovnaní s minulými obdobiami sa ukázalo, že pribúda viac detí s rôznymi poruchami a problémami (napríklad ADHD, Aspergerov syndróm a iné, ktoré poznáme len odnedávna, t. j. 15 - 20 rokov), a zároveň pribúda detí mimoriadnych, nadpriemerne nadaných. Je to spôsobené aj tým, že rodičia dnes majú vyššie vzdelanie, zabezpečujú deťom veľmi kvalitné a podnetné prostredie, veľa cestujú, oboznamujú ich s novými informáciami atď. Dôležitú úlohu zohráva najmä komunikácia matky s dieťaťom. Zároveň v posledných rokoch sa začalo na túto tému viac písať a rozprávať, a tak si aj rodičia svoje deti začali viac všímať a prestali sa hanbiť nadanie svojich detí priznať.
Mnoho rodičov má taký názor, že deťom netreba brať detstvo, učiť ich niečo dopredu a podobne. To je však nesprávny postoj a dnes už takmer prekonaný. Ak dieťa začne chodiť do školy, do ktorej patrí, kde sa dobre cíti a je šťastné, nič mu neberiete, naopak, dávate. Dostane sa do kolektívu jemu podobných detí a dostáva prísun nových informácií na takej úrovni, akú ono potrebuje. Učitelia čoskoro zistia, v akej oblasti vyniká to-ktoré dieťa a špeciálne tieto schopnosti rozvíjajú. Psychológovia zas pomáhajú zvládnuť iné ťažkosti, ktoré tieto deti môžu mať.
Samozrejme, môže sa aj dvom úplne bežným rodičom narodiť mimoriadne nadané dieťa. Ak je dobrý genetický, respektíve biologický základ, môže sa to stať. Výskumne sa potvrdilo, že nadanie ako také nie je závislé od sociálnych, ekonomických či geografických podmienok. Ak sa objaví hocikde, je treba ho podporovať a rozvíjať.
Je dôležité uvedomiť si, že tak, ako venujeme zvláštnu pozornosť napríklad postihnutým deťom, treba akceptovať aj zvláštnosti nadaných a starať sa o ne najviac, ako je to možné. Ide totiž o budúcnosť celého národa. Nadané deti sú považované za strategické bohatstvo každej krajiny. Sú to ľudia, z ktorých pravdepodobne budú vedci, umelci či iní odborníci.
tags: #nadpriemerne #inteligentne #dieta #problem