Samovoľný potrat je najčastejšou komplikáciou raného tehotenstva. Je to veľmi bolestivá skúsenosť, ktorá však nie je nijak ojedinelá. Väčšina samovoľných alebo spontánnych potratov (cca 80 %) nastáva v prvom trimestri, teda do 13. týždňa tehotenstva. Štatisticky najvyššie riziko potratu je medzi 6. a 8. týždňom. V raných štádiách tehotenstva sú príznaky samovoľného potratu podobné menštruácii. Niektoré ženy tak ani nemusia zistiť, že boli tehotné a namiesto klasickej menštruácie prekonali potrat.
Príznaky a diagnostika tehotenských strát
Vo vyšších stupňoch tehotenstva môže samovoľný potrat sprevádzať silné krvácanie, kŕče v podbruší, bolesť v chrbte, výtok tkaniva alebo zrazenín z pošvy a zmiznutie tehotenských príznakov, ako je nevoľnosť alebo bolesť pŕs. Tieto príznaky sú pre potrat bežné, avšak nemusia nutne znamenať stratu bábätka. Vaginálne krvácanie sa môže objaviť aj počas normálneho tehotenstva, bez toho aby signalizovalo problém.
Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu. Medicínsky portál WebMed definuje potrat ako stratu plodu do 20. týždňa tehotenstva. Spontánnym potratom končí približne 10 % potvrdených tehotenstiev. V prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených lekárom) je to približne 10 %. Podľa gynekológa MUDr. Drába sa odhaduje, že až 26 % všetkých tehotenstiev končí potratom.
Príčiny samovoľných potratov v prvom trimestri
Samovoľné potraty sú často spôsobené genetickými anomáliami v embryu, ktoré bránia jeho ďalšiemu rozvoju. Poruchy chromozómov sa nachádzajú približne v 46 % potratených plodov. Ďalšími možnými príčinami môžu byť hormonálna nerovnováha, problémy s maternicou alebo krčkom maternice, infekcie (bakteriálna vaginóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy a koronavírusy), a tiež zdravotný stav matky, ako je autoimunitné ochorenie (napr. antifosfolipidový syndróm), znížená funkcia štítnej žľazy alebo diabetes.
Významným faktorom je aj vek otca (nad 40 rokov) a faktory životného štýlu, ako sú fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu, nočná práca a chronický stres. Každá žena je jedinečná a preto sa aj priebeh samovoľného potratu môže u každej z nás líšiť.
Prevencia a starostlivosť pri opakovaných stratách
Jeden či dva samovoľné potraty nie sú nič, čoho by sa bolo treba výraznejšie obávať. Ak sa však samovoľné potraty opakujú častejšie, je dôležité začať hľadať príčinu. Na mieste je nielen štandardné lekárske vyšetrenie, ale tiež genetické testy a laboratórne analýzy pre vás i vášho partnera. V prípade, že je príčina potratu genetická, je najlepšou prevenciou práve genetické vyšetrenie ženy i muža. To môže odhaliť príčinu a vďaka moderným metódam asistovanej reprodukcie môžu odborníci páru účelne pomôcť.
Všeobecne by sa ale pár snažiaci sa o bábätko mal vyhýbať alkoholu, tabaku a drogám. Obaja by tiež mali udržovať zdravú hmotnosť a dodržiavať správnu životosprávu. Odporučenia sa líšia v závislosti na individuálnej situácii, ale zvyčajne sa odporúča počkať jeden až niekoľko menštruačných cyklov, než sa pokúsite otehotnieť znovu. Vašu situáciu by ale vždy mal posúdiť lekár.
Zvládanie smútku (pre deti)
Úmrtie plodu v druhom a treťom trimestri
Úmrtie plodu v maternici (mŕtvorodenosť) nastáva v pokročilých týždňoch tehotenstva. Príčiny sa delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne alebo pupočníkové príčiny. K najčastejším patria preeklampsia, placentárne komplikácie (abrupcia placenty, placenta praevia), ochorenia pečene, cukrovka či komplikácie s pupočníkom (pravý uzol, naliehanie pupočníka).
Spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu sa často pozoruje pri plodoch s chromozómovými abnormalitami, infekciami, u matiek, ktoré fajčia, majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. V 20-50 % prípadov sa príčina úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí.
Psychologické aspekty a podpora po strate
Potrat je nesmierne náročná skúsenosť. Je preto dôležité dať svojmu telu aj mysli dostatočný čas k uzdraveniu. Mnoho žien po potrate vykazuje znaky depresie a iných ťažkostí, vrátane pocitu viny, straty sebaúcty, myšlienok na samovraždu, úzkosti, nespavosti, hnevu, sexuálnych problémov a nočných môr. Tieto dôsledky sú dnes dobre známe a nazývajú sa „postabortívnym syndrómom“.
Psychické problémy po potrate sa môžu aj somatizovať. Spúšťačom alebo dôvodom zintenzívnenia popotratových psychických problémov môžu byť podnety - ako vypočutie správ o deťoch, o potratoch, o zabitom či nájdenom dieťati, ale aj zhliadnutie dieťatka v kočíku či dátum potratu alebo možného narodenia. Na Slovensku ženám po potrate pomáha niekoľko organizácií, ako napríklad Poradňa Alexis, Ráchelina vinica, Zachráňme životy, Kontaktné infocentrum FEMINA či Áno pre život.
Etické a právne vymedzenie umelého potratu
Potrat (abort) je predčasná smrť embrya alebo plodu počas jeho prenatálneho vývoja. Rozoznávame spontánny a umelý potrat. Spontánny potrat je bez úmyselného zavinenia, bez zásahu človeka a nie je tam morálna vina. Na otázku interrupcií neexistuje jednotný morálny a etický názor. Pre niektorých ľudí predstavuje etický problém, v niektorých krajinách sú interrupcie zakázané a ich vykonávanie je trestné, kým v iných krajinách sú do určitého časového okamihu legálne.
Niektorí ľudia vnímajú interrupciu ako vraždu, zatiaľ čo iní ju považujú za morálne ospravedlniteľnú ako súčasť slobody jednotlivca a práva žien. Umelé prerušenie resp. ukončenie tehotenstva je jav vyskytujúci sa vo všetkých spoločnostiach od nepamäti. Na Slovensku je uzákonená legálna interrupcia do 12. týždňa tehotenstva. Zákon rozlišuje dva druhy umelého prerušenia tehotenstva, a to na žiadosť tehotnej ženy a zo zdravotných dôvodov.
Metódy umelého prerušenia tehotenstva a riziká
Chirurgický potrat sa na Slovensku vykonáva dvoma spôsobmi. Pri oboch sa najprv násilne rozšíri kŕčok maternice. Následne sa ľudský zárodok odsaje pomocou odsávačky alebo vyškrabe pomocou ostrej kovovej lyžičky - kyrety. Po potrate majú ženy kŕčovité sťahy maternice a krvácanie. Riziká zákroku sú spojené so samotnou anestézou pacientky. Okrem toho hrozí žene krvácanie, infekcia, zriedkavé je prederavenie maternice, výnimočne je nutné vybrať celú maternicu (hysterectomia). K možným neskorým komplikáciám patrí neplodnosť, nechcené spontánne potraty a predčasné pôrody ďalšieho dieťaťa.
Chemický potrat, ktorý na Slovensku nie je zákonom povolený, sa najčastejšie vykonáva kombináciou dvoch látok. Prvá látka - mifepriston (RU 486) - blokuje pôsobenie prirodzeného ženského hormónu progesterónu, čím spôsobuje odumretie vyvíjajúceho sa ľudského plodu v maternici.
Viacpočetné tehotenstvo a špecifické riziká
Viacpočetné tehotenstvo vystavuje nastávajúcu mamičku i tehotenstvo samotné vyššej miere rizika a komplikácií. Medzi tieto závažné stavy patrí aj transfúzny syndróm dvojčiat (TTTS), kedy jedno z dvojčiat dostáva z placenty príliš veľa krvi a druhé jej má zasa nedostatok. Syndróm miznúceho dvojčaťa nastáva, keď u ženy, u ktorej bolo predtým určené tehotenstvo s dvojčatami, sa zistí iba jeden plod. V mnohých prípadoch sa zmiznuté dvojča reabsorbuje do placenty.
Právo na pochovanie a dôstojnosť
Právna úprava na Slovensku umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Rodičia majú 96 hodín na rozhodnutie, či chcú svoje dieťa pochovať. Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky a žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí dospelého človeka.
Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá. Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.
Globálny kontext a štatistiky
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že každý rok sa vykoná asi 73 miliónov indukovaných potratov. Podľa americkej štatistickej stránky „Worldometer“ zomrelo minulý rok po celom svete vyše 45 miliónov nenarodených detí cieleným potratom. Ak spočítame počet úmrtí narodených detí a predčasne potratených, dospejeme k výsledku, že potrat je príčinou vyše 40 percent úmrtí na svete. Tieto čísla poukazujú na obrovský rozsah problematiky, ktorá zahŕňa nielen medicínske, ale aj hlboké etické, spoločenské a osobné otázky, ktoré ovplyvňujú životy miliónov rodín na celom svete. Starostlivosť o zdravie matky, prevencia rizikových faktorov a dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti zostávajú kľúčovými piliermi pri minimalizácii rizík spojených s tehotenstvom a prenatálnym vývojom.
tags: #najcastejsia #pricina #smrti #potrat