Skúmanie demografických trendov, najmä počtu narodených detí, poskytuje cenný pohľad do sociálneho a ekonomického vývoja spoločnosti. Pri zameraní sa na konkrétny rok a miesto, ako je Humenné v roku 1987, je dôležité brať do úvahy nielen lokálne štatistiky, ak sú dostupné, ale aj širšie národné a historické súvislosti, ktoré formovali vtedajšiu populačnú dynamiku. Hoci špecifické údaje o počte narodených detí v Humennom pre rok 1987 nemusia byť rozsiahlo a priamo dostupné v archívnych štatistikách, kontext demografického vývoja na Slovensku v danom období nám umožňuje vytvoriť komplexný obraz. Rok 1987 spadal do záverečnej fázy takzvaného fenoménu „Husákových detí“, ktorý výrazne ovplyvnil pôrodnosť v celom bývalom Československu, a jeho dozvuky boli citeľné aj v regionálnych centrách, akým je Humenné. Okrem demografických čísiel je prínosné spomenúť aj významné osobnosti spojené s týmto mestom, ktoré pomáhajú dotvoriť kolorit miesta a času.
Humenné ako rodisko talentov a odraz historických zmien
Humenné, mesto ležiace na východnom Slovensku, je domovom mnohých významných osobností, ktoré svojou prácou obohatili kultúru a umenie. Jednou z takýchto osobností je svetový virtuóz Peter Breiner, ktorý sa narodil 3. januára 1957 práve v Humennom. Jeho kariéra je ukážkou výnimočného talentu a húževnatosti. Na klavír začal hrať vo veku 4 rokov. V rokoch 1971 - 1975 študoval na konzervatóriu v Košiciach hru na klavíri, skladbu, dirigovanie a hru na bicie nástroje. Počas svojej profesionálnej dráhy pracoval ako hudobný režisér v Slovenskom rozhlase a v rokoch 1980 - 1985 hral s džezovým hudobníkom Petrom Lipom. V období 1985 - 1987 bol členom Orchestra Gustava Broma, čo spadá priamo do obdobia, ktoré nás zaujíma.
Peter Breiner sa venuje interpretácii klasickej hudby, džezu, tanga a filmovej hudby. Na koncertoch často kombinuje hru na klavír s dirigovaním. Pod jeho taktovkou hrali viaceré veľké svetové hudobné telesá. Je aj oceňovaným skladateľom a autorom netradičných aranžmánov diel populárnej hudby. V roku 1995 bol v Spojených štátoch zaradený do nahrávok série The Best of 1995. Jeho literárna činnosť je tiež rozsiahla; v Denníku SME publikoval svoje kritické postrehy pod názvom Z druhého brehu, v týždenníku Domino fórum Javorové listy. V apríli 1998 vydal svoju prvú knihu pod názvom Javorové listy, ktorá sa stala bestsellerom. Jeho druhá kniha, Iný glóbus nemáte?, nadviazala na úspech prvej. V roku 2007 mal v mesačníku o klasickej hudbe Hudobný život pravidelnú rubriku „Z iného sveta“. Na „Javorové listy“ nadviazal rubrikou „New York Petra Breinera“ v týždenníku .týždeň. Za svoje zásluhy mu 1. januára 2018 prezident Andrej Kiska udelil vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. Jeho príbeh, začínajúci v Humennom, ilustruje bohatstvo regiónu a jeho schopnosť vychovávať talentovaných jedincov.
Demografické trendy na Slovensku v kontexte neskorých 80. rokov
Obdobie okolo roku 1987 na Slovensku bolo charakteristické postupným poklesom pôrodnosti po silnej populačnej vlne, ktorá sa začala v čase tzv. „normalizácie“ začiatkom 70. rokov 20. storočia. Táto generácia, často označovaná ako „Husákove deti“, bola výsledkom rozsiahlej propopulačnej politiky, ktorá trvala niekoľko desaťročí. Aj keď presné údaje pre Humenné v roku 1987 nie sú priamo k dispozícii, môžeme extrapolovať na základe národných trendov. Miera plodnosti, teda počet detí na jednu ženu, sa od hodnoty okolo 3 na počiatku 60-tych rokov postupne znižovala na hodnoty okolo 2,0 na počiatku 90-tych rokov. Rok 1987 sa teda nachádzal v období, keď bola miera plodnosti už pod vrcholom 70. rokov, ale stále vyššia ako minimum, ktoré dosiahla v roku 2002, len 1,19 dieťaťa na ženu.
Vždy proti mafii #24 | Ako SIS ovládli Gašparovci
Celkový počet obyvateľov na území Slovenska sa medzi rokmi 1900 a 1930 zvýšil o viac ako 19 %. Nárast počtu obyvateľov štátotvornej národnosti v medzivojnovom období bol spôsobený viacerými možnosťami, vrátane príchodu českého obyvateľstva, prirodzeného prírastku, ako aj prekláňania národnosti v prospech štátotvorného národa, čo spôsobilo nárast na 72,09 % Čechov a Slovákov. Maďari v tom čase tvorili 17,58 % a Nemci 4,53 %. Priemerný vek obyvateľov bol na začiatku 90. rokov výrazne nižší ako dnes; v roku 2016 bol priemerný vek obyvateľov 40,4 roka a podľa prognóz sa bude v najbližších štyroch desaťročiach (po roku 2022) priemerný vek obyvateľov zvyšovať. Do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny, keď sa v priebehu necelých 20 rokov priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.
Fenomén „Husákových detí“: Vplyv propopulačnej politiky a širších súvislostí
Generácia „Husákových detí“ je označenie pre silnú populačnú vlnu v bývalom Česko-Slovensku, ktorá sa začala v čase tzv. „normalizácie“ začiatkom 70. rokov 20. storočia. Po nástupe normalizácie v roku 1969 skutočne narastala štátna podpora propopulačnej politiky v Česku aj Slovensku. Pozvoľný nárast pôrodnosti na Slovensku v roku 1970 z viac ako 80 tisíc živonarodených až na 100 tisíc v roku 1978 dosiahol nárast počtu detí narodených po skončení druhej svetovej vojny v 50. rokoch (maximum 1952: 100 824).
Termín Husákove deti je však pomerne zavádzajúci a nepresný, keď je vysvetľovaný ako úspech sociálneho inžinierstva komunistického režimu. Nárast počtu narodených detí bol ovplyvnený aj pozitívnym dôsledkom skončenia druhej svetovej vojny. Do veku najvyššej plodnosti vtedy vstupovali alebo sa nachádzali početné generácie žien narodené v druhej polovici 40. a na začiatku 50. rokov. Je pritom paradoxné, že spomínaný komplex opatrení vznikol ešte v rokoch 1964 - 1967 za Antonína Novotného, no pre nedostatok finančných prostriedkov nebol aplikovaný.
Dôležitým faktorom vo vývoji pôrodnosti a plodnosti v ČSR sa stalo prijatie zákona o umelom prerušení tehotenstva od roku 1958. Medzi rokmi 1957 a 1959 klesol počet živonarodených detí. Zastavenie poklesu počtu narodených v prvej polovici 60. rokov (roky 1963 a 1964) bolo podľa Kučeru spájané so sľubovaným predĺžením materskej dovolenky. K prijatiu proklamovaných propopulačných opatrení však došlo neskôr a do roku 1968 pokračoval pokles pôrodnosti, tak že v rokoch 1967 a 1968 sa počet narodených detí dostal už pod hranicu 80 tisíc.
Od roku 1968 do roku 1972 boli okrem pôrodného, ktoré bolo zavedené už v roku 1947 ako jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa, zavedené alebo reformované ďalšie opatrenia prorodinnej politiky. Boli reformované novomanželské pôžičky, zavedená ďalšia materská (v súčasnosti rodičovská) dovolenka a ženám bolo postupne umožnené zostať doma s deťmi do veku troch rokov. Od januára 1973 boli opäť zvýšené prídavky na deti na 300 korún za dieťa na mesiac. Priemerné rodinné prídavky rodiny s dvoma deťmi boli 21 % výšky priemernej mzdy. Relatívne výhodné mladomanželské pôžičky (vek do 30 rokov) začali byť poskytované od apríla 1973 (napríklad 30 000 Kčs na zariadenie bytu so splatnosťou 10 rokov a úrokom 1 %). Štát na obstaranie bytu požičiaval za jedno percento a na vybavenie domácnosti za 2,5 percenta. Lehota splatnosti potom bola maximálne 15 rokov (do roku 1987 10 rokov). Na čiastočnú úhradu pôžičky slúžil príspevok za deti narodené po uzavretí zmluvy. Rodiny s deťmi boli zvýhodnené pri poskytovaní bývania.
Vysoká pôrodnosť, ktorá sa blížila ku 300 000 detí ročne (200 000 v Česku v roku 1974, 100 000 na Slovensku v 1978 a 1979), býva často považovaná práve za výsledok tejto politiky. Okrem vládnej pomoci mladým bolo ďalším faktorom zakladania rodín inou silnou populačnou vlnou - ľuďmi narodenými po 2. svetovej vojne. K zvýšeniu pôrodnosti na začiatku 70. rokov mohlo tiež prispieť odloženie plánovaného rodičovstva v čase neistoty po invázii sovietskych vojsk do ČSSR v roku 1968 a následných búrlivých udalostiach roku 1969 (normalizácia). Ďalším faktorom nárastu pôrodnosti v začiatku 70. rokov bolo, že si rodiny zakladala prvá výrazná populačná vlna ľudí narodených po 2. svetovej vojne. Vzhľadom na to, že najväčší počet narodených detí v Česku bol v roku 1974 a potom už klesal, je pravdepodobné, že normalizačné finančné podnety nemali až taký vplyv, ako sa predpokladá. Koncom 70. rokov 20. storočia sa početnosť novonarodených detí v Česku začala približovať k bežnej úrovni. Na Slovensku vrcholila v rokoch 1978 a 1979, keď sa narodilo viac ako 100 000 detí. Na konci normalizácie (90. roky) bol počet narodených detí dokonca menší, než v roku 1969.
Všeobecne rozšírený názor, že propopulačná politika bola z hľadiska vývoja obyvateľstva pozitívna, je v odborných kruhoch často spochybňovaný. Demografický nárast po roku 1946 (skončení vojny) existoval nielen u nás ale celosvetovo a tento fenomén dostal názov baby boom. V USA to boli roky 1945 - 1961, kedy sa narodilo 65 miliónov detí. Vo väčšine krajín severnej Európy toto obdobie siahalo od roku 1945 do roku 1975. V niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku, baby boom začal aj skončil skôr (1942 - 1974). Na Západe bolo potom množstvo narodených detí omnoho nižšie (generácia narodená medzi polovicou 60. a 80. rokov sa nazýva Generácia X). Oproti tomu na Slovensku v rokoch 1971 až 1979 pôrodnosť výrazne rástla (v Česku do roku 1974) a preto fenomén "Husákových detí" bol výnimočný. Rok 1987 tak predstavoval obdobie, kedy sa vlna "Husákových detí" už dobiehala a pôrodnosť sa postupne stabilizovala na nižších úrovniach.
Súčasná demografická situácia v Humennom a na Slovensku
Pre porovnanie s históriou je zaujímavé pozrieť sa na aktuálne demografické údaje pre Humenné a Slovensko, ktoré ilustrujú, ako sa populačné trendy zmenili. V roku 2024 sa v Humennom narodilo 207 Humenčanov, z toho 102 dievčat a 105 chlapcov. Veronika Latta Mattová z tlačového referátu Mestského úradu v Humennom informovala, že medzi dievčenskými menami dominovali Mia a Nina, za nimi nasledovali Diana, Eliška a Timea. Na popularite už niekoľko rokov naberajú netradičné zahraničné mená aj v našom meste, pri dievčatách sú to Aicha, Ayshe, Arla, Jeylin, Nazli a Lia.
Vlani zomrelo 329 Humenčanov, z toho 167 mužov a 162 žien. Na humenskom cintoríne bolo vlani 248 pohrebov. V roku 2024 sa uskutočnilo 185 sobášov, z toho 92 cirkevných a 93 civilných. Najviac ich bolo v auguste, kedy sa konalo 15 cirkevných a 27 civilných obradov. Celkovo sa počas sobôt uzavrelo 49 manželstiev, v pracovných dňoch 44. V porovnaní s rokom 2023 bolo menej manželstiev so štátnymi príslušníkmi iných krajín.
Po Novembri 1989 sa demografická situácia na Slovensku výrazne zmenila. V dôsledku politických a ekonomických zmien sa Slovensko v priebehu jednej dekády dostalo z pozície krajiny s jednou z najvyšších úrovní plodnosti v Európe do skupiny krajín s najnižšou plodnosťou na svete (1,3 dieťaťa na ženu), ktorú Slovensko nedosahovalo celých osem rokov (od 2000 do 2007). Na začiatku 21. storočia sa na Slovensku narodilo len približne 51 tisíc detí a pod hranicou 60 tisíc narodených bolo Slovensko od roku 1997 až do roku 2009. Hoci do roku 2021 miera plodnosti pomaly rástla na 1,6, neskôr sa vývoj otočil a v roku 2026 znovu poklesol na 1,4. Poznámka: Pokles počtu narodených v roku 2012 je spôsobený zmenou metodiky, keďže sa medzi narodených od roku 2012 nezapočítavajú deti narodené v zahraničí matkám s trvalým pobytom na Slovensku.
Priemerný vek obyvateľov na Slovensku bol v roku 2016 40,4 roka. Aktuálne dáta (2020) ukazujú priemernú dĺžku života 76,82 roka, pričom v roku 2021 to bolo 74,8 roka. Podľa demografických prognóz sa v najbližších štyroch desaťročiach (po roku 2022) bude priemerný vek obyvateľov zvyšovať a do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.
Čo sa týka národnostného zloženia, 98,9 % obyvateľov s trvalým pobytom má slovenskú štátnu príslušnosť. Najviac osôb s inou štátnou príslušnosťou trvalo býva v Bratislavskom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji. Historicky, pri sčítaní ľudu v rokoch 1919 bolo z 3 000 870 obyvateľov na Slovensku 1 940 980 Slovákov a Čechov, úradne vykazovaných len spoločne ako "Čechoslováci" (63 % - oproti sčítaniu z 1910 vzrástol ich počet asi o štvrť milióna), 665 703 Maďarov (22,7 %), 143 322 Nemcov (4,7 %) a 134 761 Rusínov (4,5 %). Početnosť obyvateľov štátotvornej národnosti v medzivojnovom období narástla na 72,09 % Čechov a Slovákov.
Migračné trendy tiež formujú populáciu. V roku 2012 sa zo Slovenska odsťahovalo takmer 2 000 Slovákov, v rovnakom čase sa ich vrátilo 5 400. V roku 2015 sa na Slovensko prisťahovalo 6 997 ľudí zo zahraničia, čo je o 1 640 viac ako rok predtým, zo Slovenska sa naopak vysťahovalo 3 870 ľudí. V roku 2016 celkovo žilo v krajine legálne 69 695 cudzincov (podiel 1,3 % v populácii). V roku 2021 najviac cudzincov žilo v Bratislave, no stále je to menej ako 3 % obyvateľov hlavného mesta.
Čo sa týka náboženského vyznania, Slovenská ústava garantuje slobodu vierovyznania. Väčšina obyvateľov Slovenska (55,76 %) vyznáva rímskokatolicizmus; druhou najväčšou skupinou sú ľudia bez vyznania (23,79 %). 5,27 % obyvateľstva sú evanjelici a.v., gréckokatolíci tvoria 4 % obyvateľstva, Reformovaná kresťanská cirkev tvorí 1,56 % a 0,93 % obyvateľov Slovenska sú pravoslávni. Úradným jazykom Slovenska je slovenčina, ktorá patrí do skupiny západoslovanských jazykov. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka sa uskutočnila v roku 1843 na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných latinských písmen. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V mestách žije nadpolovičná väčšina obyvateľstva Slovenska (53,2% podľa SODB z roku 2021).
Manželské štatistiky tiež dopĺňajú obraz spoločnosti. Slováci uzavreli v roku 2015 celkovo 28 775 manželstiev, rozvedených bolo 9 786 manželstiev. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 34 rozvodov. V roku 2016 bolo uzavretých 29 897 manželstiev a rozviedlo sa 9 286 manželských dvojíc. Na 100 uzavretých manželstiev teda pripadlo 31 rozvodov.
Pohľad na demografické dáta z Humenného v roku 2024, v kombinácii s národnými štatistikami a historickým kontextom, ukazuje dynamickú povahu populačného vývoja. Zatiaľ čo presné čísla narodených v Humennom pre rok 1987 sú ťažko dostupné, vieme, že mesto, ako súčasť Slovenska, bolo ovplyvnené širšími demografickými trendmi, ktoré v tom čase charakterizoval postupný pokles pôrodnosti po silnej ére "Husákových detí", smerujúc k výrazným zmenám po roku 1989.
tags: #narodenie #deti #humenne #1987