Slovensko sa nachádza v období hlbokých demografických zmien, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú štruktúru obyvateľstva. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré poukazujú na alarmujúce trendy v počte narodených detí. V roku 2023 evidovali slovenské pôrodnice 48 812 pôrodov, pri ktorých sa narodilo 49 375 detí. Ide o historicky najnižšie počty od sledovaného roku 1996. Tento pokles nie je náhodným výkyvom, ale vyústením dlhodobého trendu, ktorý sa začal formovať už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.
Od roku 1996 išlo o najnižší počet pôrodov s poklesom o 10 972 v porovnaní s týmto referenčným rokom. Pre lepšie pochopenie kontextu je dôležité uviesť, že v roku 1996 sa na Slovensku narodilo 60 123 živých detí. Ak sa pozrieme na medziročné porovnanie s predchádzajúcim obdobím, rok 2023 zaznamenal pokles o 3 970 pôrodov, čo predstavuje prepad o 7,5 % v porovnaní s rokom 2022. Tento vývoj potvrdzuje, že Slovensko dosiahlo v prepočte na 100-tisíc obyvateľov historicky najnižšie hodnoty za posledných sto rokov.
Regionálna distribúcia pôrodov a presun na východ
Dlhodobo najvyššia pôrodnosť v Bratislavskom kraji sa v posledných rokoch presunula na východné Slovensko. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré detailne monitorujú miesto trvalého pobytu rodičiek. Vo vzťahu ku kraju trvalého pobytu rodičky boli najpočetnejšie pôrody žien z Prešovského (9 049 pôrodov), Košického (7 889) a Bratislavského kraja (6 691). Kým v rokoch 2011 - 2019 bola najvyššia pôrodnosť v Bratislavskom kraji, posledné tri sledované roky to bolo v oblasti východného Slovenska.
Aj pri prepočte na 1 000 žien v reprodukčnom veku bolo najviac pôrodov v Prešovskom (48,9/1 000 žien v reprodukčnom veku daného kraja) a Košickom kraji (44,1). Vzhľadom na okres trvalého pobytu rodičky ich bolo najviac v Sabinove (72,2 /1 000 žien v reprodukčnom veku daného okresu), Gelnici (63,9) a Námestove (60,0). Na opačnom konci spektra sa nachádzajú okresy ako Košice III (29,3) a Snina (30,1), kde je intenzita pôrodnosti najnižšia.
Ako si Česko a Slovensko DNES stoja?
Zaujímavým fenoménom je aj migrácia za pôrodmi v rámci krajov. Niektoré ženy sa rozhodli rodiť v inom kraji, ako majú trvalý pobyt. Napríklad 15 % rodičiek z Trnavského kraja rodilo v Bratislavskom kraji a 10 % rodičiek z Prešovského kraja rodilo v Košickom kraji. Tieto údaje naznačujú, že dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti v konkrétnych zariadeniach môže ovplyvňovať rozhodovanie rodičiek nezávisle od miesta ich bydliska.
Veková štruktúra rodičiek a fenomén odkladania materstva
S klesajúcou krivkou pôrodnosti zároveň stúpa vek prvorodičiek. Priemerný vek žien, ktoré vlani porodili svoje prvé dieťa, bol viac ako 28 rokov. To je výrazný rozdiel oproti minulosti, napríklad na začiatku 90. rokov bol priemerný vek prvorodičiek 22,5 roka. Najčastejšie pôrody, po prepočte na 1 000 žien v danej vekovej skupine, boli u žien vo veku 25 až 29 rokov (91,7) a 30 až 34 rokov (80,8). Nasledovali pôrody 20 - 24 ročných žien (55,6), 35 - 39-ročných (37,8) a 18 - 19-ročných (37,4).
Pôrody prvorodičiek predstavovali v roku 2023 celkovo 42,9 percenta z celkového počtu pôrodov (20 921). Medzi prvorodičkami možno pozorovať regionálne rozdiely: kým vek prvorodičiek v mestách bol vlani 29 rokov, v ostatných obciach to bolo 27 rokov. Najvyšší vek majú prvorodičky v Bratislave, a to 32 rokov. V okresoch na strednom a východnom Slovensku je vek žien pri prvom dieťati oveľa nižší - v Námestove, Brezne či Bardejove je to 26 rokov, ešte menej je to v Kežmarku, Medzilaborciach či vo Vranove nad Topľou. Najnižší vek dosahujú prvorodičky v okrese Gelnica, a to menej ako 23 rokov.
Stupeň urbanizácie, etnické zloženie a religiozita sú podľa demografov tri hlavné dôvody regionálnych rozdielov v reprodukčnom a rodinnom správaní. Istú rolu hrá aj životná úroveň. Výrazne nižší vek majú prvorodičky aj v okresoch s vyšším podielom ľudí žijúcich v sociálne vylúčených komunitách. V lokalitách ako Kecerovce v okrese Košice-okolie, kde žije veľká komunita Rómov, je však tiež pozorovaný trend mierneho posúvania veku pri prvom dieťati smerom nahor. Za nižšou pôrodnosťou v týchto komunitách stojí aj fakt, že si prácu nachádzajú nielen otcovia, ale aj matky.
Biologické limity a osobná skúsenosť starších prvorodičiek
Príbeh Marty (jej meno bolo zmenené) ilustruje situáciu mnohých moderných žien na Slovensku. Marta mala svojho syna ako 40-ročná, čím patrí medzi staršie prvorodičky. Keď mala 37 rokov, od gynekologičky si vypočula vetu: „Nebudete môcť mať deti.“ Test ukázal, že má už veľmi málo kvalitných vajíčok. „Nevedela som, že počet vajíčok klesá. Netvoria sa mi znova ako spermie? Ešte aj v 34 rokoch som si hovorila, že mám kopec času,“ priznáva Marta.
Marta materstvo neodkladala pre kariéru. „Deti som chcela vždy, už od vysokej školy. Mala som romantickú predstavu, že chlap príde a povie - poďme mať dieťa. Nechcela som nikoho tlačiť, a preto som čakala a čakala.“ Jej skúsenosť potvrdzuje, že problémom často nebýva kariéra, ale absencia partnera pripraveného na záväzok. „Dnes už viem, že ak to žena chce, musí o tom hovoriť.“ Po prekážkach nakoniec podstúpila umelé oplodnenie na Slovensku s novým partnerom, ktoré sa podarilo na štvrtýkrát.
Marta spomína na generačný posun: „Moja mama ma porodila, keď mala 32 rokov, vtedy jej všetci hovorili, aká je už stará. Ja to dnes vôbec necítim.“ Napriek tomu čelila obavám z označenia „geriatrická matka“ alebo tlaku na cisársky rez. Vo svojom okolí si všíma, že ženy po tridsiatke ešte stále nad deťmi nepremýšľajú s tým, že na to majú čas. „Mám dojem, že okolie oveľa menej rieši to, prečo ešte 35-ročná žena nemá dieťa.“
Zdravotné ukazovatele novorodencov a typy pôrodov
Z celkového počtu 48 812 pôrodov v roku 2023 išlo v 65,9 percenta prípadov o spontánny pôrod (32 175). Zvyšných 34,1 percenta pôrodov (16 637) bolo operačných, pričom najčastejšie išlo o cisársky rez (15 210). Viac ako polovica cisárskych rezov (54,1 %) bola indikovaná ešte pred samotným zákrokom. Štatistiky mŕtvonarodených detí ukazujú, že zo 49 375 narodených detí sa 49 219 narodilo živých a 156 detí bolo mŕtvonarodených.
Dôležitým parametrom je pôrodná hmotnosť. Nízku pôrodnú hmotnosť do 2 500 g malo 3 959 živonarodených detí (8,0 %), z nich 174 (0,4 %) malo extrémne nízku pôrodnú hmotnosť do 1 000 g. V 60 % prípadov detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou išlo o predčasné narodenie pred 37. týždňom tehotenstva. Celkovo sa predčasne narodilo 3 757 živonarodených detí, čo predstavuje 7,6 % z celkového počtu.
Starostlivosť po pôrode zahŕňa aj podporu dojčenia. U 62,2 % živonarodených detí bolo začaté dojčenie do jednej hodiny po narodení. Pri spontánnom pôrode bol tento podiel výrazne vyšší (76,6 %), kým pri pôrode cisárskym rezom to bolo len 32,4 %. Pri prepustení dieťaťa domov bolo 91,9 % detí vyživovaných materským mliekom, hoci podiel detí kŕmených umelou výživou (samostatne alebo v kombinácii) dosiahol 48,9 %.
Historické porovnanie: Od baby boomu po súčasný útlm
Počet detí od 50. rokov minulého storočia na Slovensku postupne pribúdal, až dosiahol vrchol v 70. rokoch. Totalitný režim vtedy nepriamo podporoval zakladanie rodín, čím vytláčal obyvateľov z verejného života do súkromnej sféry. Vtedajšia generácia, známa ako Husákove deti, predstavovala silné ročníky, kedy sa ročne narodilo takmer 100 000 detí. Napríklad v roku 1979 sa narodilo rekordných 100 240 detí.
Od tohto vrcholu počet novorodencov stabilne klesal, pričom najrapídnejší pokles nastal v 90. rokoch minulého storočia a zastavil sa až po roku 2001. Najnižšia plodnosť bola zaznamenaná v roku 2000, a to iba 1,2 dieťaťa na ženu. Po prelome milénií začalo detí mierne pribúdať, až do roku 2010. Dnešná situácia je však iná - kým v čase komunistického režimu bolo zhruba sedem až desať percent bezdetných žien, dnes sa to blíži k pätnástim percentám.
Najzásadnejšou príčinou súčasného rekordného minima je fakt, že silná generácia žien zo 70. a 80. rokov má už dnes vyše 40 až 50 rokov. Naopak, do obdobia najvyššej plodnosti teraz vstupujú málo početné ročníky narodené v 90. rokoch. Hoci je aktuálna plodnosť na úrovni 1,5 dieťaťa na ženu (čo je viac ako v roku 2000), celkový počet narodených detí klesá, pretože v reprodukčnom veku je jednoducho menej žien.
Tabuľka: Historický prehľad počtu živonarodených detí a ich prežívania
Štatistický úrad zverejnil informácie, ktoré uvádzajú, koľko ľudí narodených v konkrétnom roku žilo aj na konci roka 2012. Tieto dáta poskytujú unikátny pohľad na úbytok populácie v čase a demografickú silu jednotlivých ročníkov.
| Rok narodenia | Počet živonarodených | Počet na konci roka 2012 | Úbytok |
|---|---|---|---|
| 1950 | 99 721 | 68 110 | 31 611 |
| 1955 | 99 305 | 78 690 | 20 615 |
| 1960 | 88 412 | 74 547 | 13 865 |
| 1965 | 84 257 | 74 048 | 10 209 |
| 1970 | 80 666 | 73 379 | 7 287 |
| 1975 | 97 649 | 90 106 | 7 543 |
| 1979 | 100 240 | 93 876 | 6 364 |
| 1980 | 95 100 | 89 574 | 5 526 |
| 1985 | 90 155 | 87 324 | 2 831 |
| 1990 | 79 989 | 78 320 | 1 669 |
| 1991 | 78 569 | 76 875 | 1 694 |
| 1992 | 74 640 | 73 419 | 1 221 |
| 1993 | 73 526 | 72 240 | 1 286 |
| 1994 | 66 370 | 65 680 | 690 |
| 1995 | 61 427 | 60 930 | 497 |
| 1996 | 60 123 | 59 596 | 527 |
| 1997 | 59 111 | 58 546 | 565 |
| 1998 | 57 582 | 56 755 | 827 |
| 1999 | 56 223 | 55 925 | 298 |
| 2000 | 55 151 | 55 028 | 123 |
Zo zverejnených údajov vyplýva, že z ročníkov 1990 až 2000 zomrelo najviac ľudí narodených v roku 1991. Naopak, obyvateľov narodených v roku 1950 bolo ku koncu roka 2012 viac ako 60-tisíc. Naša populácia teda starne a úbytok mladších ročníkov je čoraz citeľnejší.
Vplyv migrácie a zahraničné pôrody na slovenské štatistiky
Pôrodnosť na Slovensku ovplyvňuje aj fakt, že mladí ľudia vo výraznej miere odchádzajú do zahraničia a dlhodobé pozorovania ukazujú, že sa vracia iba polovica. Martina Strečanská, ktorá odišla študovať medicínu do Brna a neskôr pracovala v Nemecku, je príkladom tohto odlivu. „V roku 2010 nám ako začínajúcim lekárom na Slovensku ponúkali plat okolo 460 eur v hrubom. S tým by sme sa asi ďaleko nedostali, keďže sme boli rozhodnutí, že si rodinu chceme založiť skoro,“ vysvetľuje.
V Nemecku Martina ocenila flexibilné úväzky, ktoré jej umožnili mať tri deti a zároveň si urobiť atestáciu. „Slovensko neuľahčuje ženám rozhodnutie mať viac detí a zároveň to skĺbiť s prácou. Akonáhle sa rozhodnete pre viac detí a zrátate si materskú tri krát tri roky, je to veľmi dlhá doba.“ Po trinástich rokoch sa s rodinou vrátila, no upozorňuje, že návrat domov je veľmi ťažký a štát ho rodinám často skôr komplikuje.
Ako si Česko a Slovensko DNES stoja?
Do štatistík pôrodnosti zasahuje aj spôsob evidencie. Na grafe pôrodnosti vidno rapídny pokles v rokoch 2011 až 2012, čo je čiastočne vysvetlené tým, že do štatistík prestali zarátavať deti narodené v zahraničí ženám s trvalým pobytom na Slovensku. Tieto deti štát začne evidovať až vtedy, keď im rodičia prihlásia trvalý pobyt na Slovensku, a potom sa rátajú ako prisťahovaní občania.
Ekonomické faktory a klesajúca životná úroveň
Ekonomické podmienky hrajú kľúčovú úlohu v rozhodovaní o založení rodiny. Ekonómka Lucia Šrámková vysvetľuje, že kým v čase dospievania silných ročníkov sa ekonomike darilo, dnešní mladí ľudia zažívajú pokles životnej úrovne. Dvojciferná inflácia v rokoch 2022 a 2023, pokles reálnych miezd a negatívny vplyv na kúpyschopnosť domácností sú faktory, ktoré mladé páry nútia pozerať dopredu s obavami.
Výrazným problémom je aj bývanie. „Absencia dotovaného nájomného trhu je kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje správanie mladých rodín,“ tvrdí Šrámková. Slovensko má v rámci EÚ druhý najvyšší priemerný vek mladých ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti s rodičmi. K tomu sa pridalo zdraženie hypoték, na ktoré mnohé páry jednoducho nedosiahnu. Deti tak už pre ľudí nie sú také dostupné a predstavujú zásadný zásah do životnej úrovne.
Podľa ekonómky Slovensko stagnuje a prestalo dobiehať životnú úroveň bohatších krajín. Ak sa nezačnú implementovať prorastové politiky, vo výške platov a kúpyschopnosti sa ďalej neposunieme. Konsolidácia verejných financií navyše zasiahne mladé rodiny, pretože ich potreby nie sú len o potravinách, ale o celkovom životnom štandarde, ktorý je v súčasnosti ohrozený.
Prognózy a budúci demografický vývoj
Podľa prognóz demografov bude počet narodených detí v nasledujúcich desaťročiach naďalej klesať. Do roku 2050 až 2060 by ročný počet narodených detí mohol klesnúť na 45-tisíc. „Čaká nás obdobie zhruba desiatich rokov, keď na Slovensku budeme mať každý rok menej detí,“ predpovedajú odborníci. Aby sa populácia začala zvyšovať, rodiny by museli mať viac ako jedno či dve deti, čo sa však neočakáva.
Demograf vytvoril aj pravdepodobné scenáre vývoja do roku 2100. Najpravdepodobnejší scenár ráta s tým, že počet obyvateľov Slovenska klesne o 763-tisíc osôb, teda o 14 percent. Počet obyvateľov by mal stabilne klesať až do roku 2080, potom by sa mal pokles zmierniť. Tento scenár počíta so zvýšením plodnosti na 1,8 dieťaťa na ženu, čo je však stále pod úrovňou potrebnou na prirodzenú obnovu obyvateľstva.
V druhej polovici 21. storočia by sa mohol trend prirodzeného prírastku otočiť, najmä v dôsledku postupného vymierania silných ročníkov z 80. rokov. Ak by sa však plodnosť žien nezvýšila, ale klesla, pesimistické scenáre hovoria o ešte zásadnejšom poklese populácie. Tridsať rokov sme podľa odborníkov viac-menej premrhali a starnutie populácie sa už nedá úplne zastaviť, len mierne zmierniť, ak by sa podpora rodín stala skutočnou prioritou.
tags: #narodenie #deti #v #roku #1996