Obdobie medzi Prvou a Druhou svetovou vojnou sa vyznačovalo pôsobením mnohých významných politických osobností. Významných z toho hľadiska, že každá z týchto osobností veľmi veľkou mierou ovplyvnila vývoj spoločnosti a celého sveta. Adolf Hitler premenil Nemecko na plne militarizovanú spoločnosť a začal Druhú svetovú vojnu v roku 1939. Dúfal, že ovládne celý svet. Na určitý čas sa mu to z časti podarilo. Ovládol väčšinu Európy a veľa územia aj zo severnej Afriky. Rozhodol sa pozdvihnúť Nemecký národ nad ostatné a popri tom vyzabíjal milióny Židov. Slovania i množstvo ďalších ľudí bolo pod jeho nadvládou utláčaných.
Formovanie osobnosti v 19. storočí
Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889 v Brannau am Inn v Rakúsko-Uhorsku. Hitler bol mrzutým dieťaťom. Je možné, že dvojitý vzťah medzi ním a matkou a otcom mohlo spôsobiť štiepenie v duši chlapca. Materské rozmaznanie a zbožňovanie vyvolalo v ňom cit sebaľútosti, kým otcovské ponižovanie nenávisť a predsudky. V sedliackom prostredí leondingskej základnej školy sa Adolf Hitler rád vyvyšoval nad ostatnými spolužiakmi. V škole ho poznali ako tvrdohlavého, ale aj dostatočne nadaného. Všetko sa zmenilo, keď sa dostal do Realschule v Linzi. V obklopení meštianskych detí sa mohli zjaviť komplexy menejcennosti. V nasledujúcom období môžeme spozorovať motív, ktorý sprevádza Adolfa Hitlera celý život: stavanie a ruinovanie.
Jeho túžba po moci sa často dáva do súvislosti s matkinou smrťou. Klára Hitlerová ochorela v rokoch 1906-1907 na rakovinu prsníka. Je nesporné, že strata matky bola zlomovým okamihom v živote Hitlera. Po jej smrti sa Hitler viac uzavrel do seba, prerušil kontakt so všetkými členmi rodiny a so svojím jediným priateľom. Začalo sa päť najťažších rokov v jeho živote.
Cesta k politickému radikalizmu
Keď vychodil školu v Linzi, presťahoval sa roku 1907 do Viedne, kde žil päť rokov. Dvakrát prepadol na prijímacích pohovoroch na akadémii umení a potuloval sa bez cieľa. V tomto období získal Hitler základy svojho politického myslenia. Tieto myšlienky zahrňovali árijský rasizmus s vášnivými predsudkami čistej krvi, stereotypný antisemitizmus spojený s neukojenými sexuálnymi predstavami a dlhý zoznam nepriateľov: marxizmus, kapitalizmus, demokracia, pacifizmus, burza a tlač.
V roku 1912 sa presťahoval do Mníchova, kde ho zastihla Prvá svetová vojna. Bol ňou radostne prekvapený a vzrušený. Po zranení a správe o nemeckej porážke odprisahal pomstu a tvrdil, že ho hlasy povolávajú, aby zachránil Nemecko od vlastizradného vplyvu Židov a boľševikov. „Urobil som najzávažnejšie rozhodnutie“, nastúpil cestu politika.
Vzostup nacistickej strany
V roku 1919 sa stal členom Nemeckej robotníckej strany, ktorá bola premenovaná na Národnú socialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP) a stal sa jej predsedom. Hitler veľmi výrazne vycítil, že je potrebné hneď od začiatku vytvoriť organizačnú štruktúru. Urýchlene založil jednotky „hnedých košieľ“ - Sturmabteilung (SA) a o niečo neskôr ochrannú jednotku „čiernych košieľ“ - Schutzstaffel (SS).
Po neúspešnom pokuse o prevrat bol odsúdený k päťročnému trestu. Využil nepriazeň osudu a behom svojho pobytu napísal knihu Mein Kampf (Môj boj). Roky 1925-1929 boli pre nacistickú stranu neúspešné. Až v roku 1932 získal Hitler nemecké občianstvo a po niekoľkých mesiacoch intríg, 30. januára 1933, neochotný Hindenburg menoval „rakúskeho niktoša“ ríšskym kancelárom.
Economic Depression and Dictators: Crash Course European History #37
Koncentrácia moci a agresívna politika
Začiatkom roka 1933 bolo zrejmé, že si Hitler nepraje, aby sa Nemecko stalo bežnou európskou veľmocou. Toho istého roku zrušil členstvo v Spoločenstve národov, v roku 1934 obnovil všeobecnú brannú povinnosť a roku 1936 obsadil Porýnie. Keď 2. augusta zomrel Hindenburg, zbavil sa i najnebezpečnejšieho protivníka, veliteľa SA Röhma, a vo februári 1938 prevzal i priame velenie wehrmachtu.
Vojna vďaka výzvam k jednote okolo Führera a režimu zvýšila koncentráciu moci v jeho rukách. Pri príprave atentátu 20. júla 1944, ktorý Hitler prežil, spolupracovali vojaci, dokonca i niektorí štátni úradníci a diplomati. V návale zúrivej pomstychtivosti rozpútal krvavé represie proti skutočným a pravdepodobným nepriateľom a nariadil obranu do poslednej kvapky krvi a taktiku spálenej zeme pred nepriateľom, ktorý sa do Nemecka valil od západu i východu.
Koniec diktátora
Dňa 30. apríla, keď sa rozlúčil so spolupracovníkmi a v tichosti poobedoval so svojimi sekretárkami a kuchárkou, rozkázal svojmu vodičovi, aby do záhrady nad bunkrom priniesol 200 litrov benzínu. Tí, ktorí čakali von, počuli len jediný výstrel. Keď otvorili dvere, našli Hitlera mŕtveho, ležiaceho na pohovke a s ranou v spánku. Jeho žena ležala vedľa neho takisto mŕtva, požila jed. Hitlerove inštrukcie ako má byť naložené s ich telami boli do bodky splnené. Ich telá boli vynesené hore, uložené vedľa seba v záhrade, do jamy po granáte. Hitlerov SS zástupca, jeho komorník a šofér poliali mŕtvoly benzínom a zapálili ich. Neskôr boli spálené pozostatky vložené do pláteného vreca a zahádzané zeminou.
Historické pozadie slovenského národa v 20. storočí
Dejiny 20. storočia sú pravdepodobne najdynamickejšie obdobie v dejinách ľudstva. Prvé desaťročia sú charakteristické spôsobom života zodpovedajúcim ešte 19. storočiu, avšak spoločnosť sa pomaly začala meniť. Pre Slovákov znamenalo toto obdobie náročnú cestu k sebaurčeniu. V roku 1918 sa Slováci prihlásili k novo vznikajúcej ČSR, no nerešpektovanie Pittsburgskej dohody a následný centralizmus vzťahy medzi týmito bratskými slovanskými národmi značne naštrbil.
Slovenská ľudová strana (HSĽS) sa od začiatku svojho pôsobenia formovala ako autonomistická strana. Program tejto strany sa orientoval na splnenie požiadaviek Pittsburgskej dohody. Po smrti Andreja Hlinku v auguste 1938 sa situácia ďalej radikalizovala. Mníchovská dohoda a následný viedenský verdikt, kedy Slovensko prišlo o pätinu územia, vytvorili tlak, ktorý vyústil do vyhlásenia samostatnosti 14. marca 1939. Historické udalosti, ktoré nasledovali, vrátane Slovenského národného povstania, ukázali, že Slováci demonštrovali odpor proti totalitnému tlaku a vôľu pokračovať v spolužití v povojnovom usporiadaní Európy.
Z alternatívy životného štýlu, ktorú prinieslo 20. storočie, by sa malo ľudstvo poučiť. Veľké vynálezy 20. storočia, ako počítač, lietadlo alebo penicilín, zmenili svet, no zároveň boli konfrontované s dvoma svetovými vojnami, hospodárskymi krízami a hrozbou jadrového konfliktu počas studenej vojny. Bilancia tohto storočia zostáva mementom pre všetky nasledujúce generácie.
tags: #narodenie #hitlera #19 #storocie