Narodenie Ježiša Krista: Biblické svedectvá, historické súvislosti a nadčasový význam

Narodenie Ježiša Krista predstavuje jednu z najvýznamnejších udalostí v dejinách ľudstva, ktorá formovala nielen kresťanskú vieru, ale aj západnú históriu a kultúru. Táto udalosť „rozsekla“ dejiny na dve časti a vytvorila náš letopočet, ktorý sa začína rátať od jeho narodenia pred viac ako 2000 rokmi. Kresťania si na Vianoce pripomínajú predovšetkým narodenie Ježiša Krista. Jeho príchod je znakom nového začiatku, a preto si jeho narodenie na Vianoce dodnes pripomíname. Narodenie Ježiša v skromných podmienkach symbolizuje nádej, pokoru a Božiu lásku k ľudstvu. Boh nám chce byť blízko, a práve preto prišiel medzi nás vo fyzickej podobe: v osobe Ježiša, aby sme ho mohli vidieť, počuť, pozorovať ho a inšpirovať sa ním. Narodenie Ježiša Krista je podrobne opísané v evanjeliách Matúša a Lukáša, ktoré poskytujú kľúčové detaily tejto mimoriadnej udalosti, sprevádzanej prorockými naplneniami a hlbokými teologickými implikáciami. Tieto biblické svedectvá, doplnené o historické súvislosti, nám umožňujú lepšie pochopiť okolnosti príchodu Spasiteľa sveta.

Prorocké ohlasovanie a zasnúbenie Márie s Jozefom

Pred samotným narodením Ježiša Krista boli udalosti spojené s jeho príchodom predpovedané a objasnené skrze anjelské zvestovanie. Evanjelium Matúša 1:18-24 SSVS opisuje narodenie Ježiša Krista nasledovne: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Anjel mu tiež oznámil: „Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Tieto udalosti sa stali, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Toto svedectvo podčiarkuje božský pôvod Ježiša a jeho poslanie ako Spasiteľa, ktoré bolo ohlasované už v starozákonných proroctvách. Rodokmeň Ježiša Krista, ktorý predstavuje syna Dávidovho, syna Abrahámovho, tiež zdôrazňuje jeho židovský pôvod a naplnenie prísľubov daných Bohom dávnym patriarchom.

Zvestovanie Panne Márii

Cisársky súpis a cesta do Betlehema

Kľúčovou okolnosťou, ktorá priviedla Máriu a Jozefa do Betlehema, bol cisársky dekrét. Krátko predtým, ako sa Ježiš narodil, cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. Tento rozkaz od cisára Augusta, ktorý bol cisárom Rímskej ríše od roku 30 pred Kr. do roku 14 po Kr., znamenal súpis ľudu po celom svete, pričom „celý svet“ vtedy označoval známy svet, čiže Rímsku ríšu. Podľa evanjelia Lukáša sa tento prvý súpis konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. Quirinius (Publius Sulpicius) stál dvakrát na čele Sýrie, a v oboch prípadoch sa konalo sčítanie ľudu, prvýkrát v rokoch 8 - 4 pred Kr. a druhýkrát okolo roku 6 po Kr. Lukáš hovorí o prvom sčítaní ľudu. Podľa toho treba upraviť aj rok Ježišovho narodenia.

Všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. To znamenalo, že každý sa musel ísť zapísať „do svojho mesta“ - čiže do mesta, z ktorého pochádzal ich rod, čo v prípade mnohých znamenalo cestovať aj vyše týždňa. Takéto nariadenie, vydané zrejme kvôli daniam a vojenskej službe, by bolo prijaté s nevôľou aj v mesiacoch, keď cestovanie nie je sťažované nepriazňou počasia. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Táto namáhavá cesta, zvlášť pre ženu v poslednej fáze tehotenstva, bola nevyhnutná a viedla k naplneniu starých proroctiev. Betlehem, malé mestečko v Judei, má významné miesto v židovskej tradícii. Podľa proroka Micheáša malo byť miestom narodenia Mesiáša, ktorý sa bude starať o Boží ľud ako pastier o ovce. Konkrétne, prorok Micheáš predpovedal: „Betlehem, nie si najbezvýznamnejší v Judsku, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý sa bude starať o môj ľud ako pastier o ovce."

Mapa putovania Jozefa a Márie do Betlehema

Narodenie Spasiteľa v jasliach

Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. A Mária porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. „Prvorodený“ tu znamená prvého narodeného syna, ktorý mal právo na dedičstvo. Je to právny výraz a používa sa bez ohľadu na to, či nasleduje ďalší potomok, alebo nie. Tieto skromné podmienky narodenia Spasiteľa sveta sú hlboko symbolické. Ježiš sa narodil v období, keď bola Judea pod rímskou nadvládou a panoval tu Herodes Veľký. Táto doba bola plná politického napätia a neistoty, čo malo vplyv na udalosti spojené s Ježišovým narodením. Jaskyňa narodenia, kde sa podľa tradície narodil Ježiš, je dnes miestom chrámu Narodenia Pána v Betleheme, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Chrám Narodenia Pána v Betleheme

Anjelské zvestovanie pastierom a ich návšteva

V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. V čase Ježišovho narodenia pastieri „žili vonku a v noci strážili svoje stáda“. Podľa knihy Daily Life in the Time of Jesus (Každodenný život v dobe Ježiša) stáda boli vyvádzané na pastviny „týždeň pred Pesachom“, teda približne koncom marca, a zostávali vonku „do polovice novembra“. Tento detail naznačuje, že Ježiš sa pravdepodobne nenarodil v decembri, kedy by pastieri so svojimi stádami neboli na poli.

Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ Odrazu sa s anjelom zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje.“ Táto nebeská oslava svedčila o jedinečnosti príchodu novonarodeného kráľa. Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Klananie pastierov

Obriezka a pomenovanie Ježiša

Podľa Mojžišovho zákona bolo potrebné dieťa obrezať ôsmy deň po narodení. Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Meno Ježiš, čo znamená „Pán je spása“, priamo odkazuje na jeho poslanie vyslobodiť svoj ľud z hriechov, ako to bolo zvestované Jozefovi anjelom. Tento akt obriezky a pomenovania symbolicky začlenil Ježiša do židovského národa a potvrdil jeho ľudskú identitu v súlade so zákonom.

Obetovanie v chráme a stretnutie so Simeonom a Annou

Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi. „Dni očisťovania“ určoval Mojžišov zákon (Lv 12, 1 - 4). Po narodení chlapca matka bola leviticky nečistá do 40 dní. Prinesením obety sa stávala čistou. Zároveň podľa zákona obetovala svojho prvorodeného Bohu. Bolo ho treba vykúpiť z kňazskej služby, pretože túto službu konal Léviho kmeň, a nie prvorodení ako kedysi. Rodičia obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky, ako káže Pánov zákon (Lv 5, 7; 12, 8). Chudoba Svätej rodiny sa prejavuje aj pri obete očisťovania, keďže bohatší mali obetovať baránka a holuba, zatiaľ čo chudobnejším rodinám bola povolená úľava.

V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a zbožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol s ním. Jemu Duch Svätý vyjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Mesiáša, ktorého Pán posiela. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Svätý Jozef je označený menom „jeho otec“ (porov. aj 2, 48), lebo bol mu pred zákonom „otcom“ ako zákonitý manžel Panny Márie. Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Tento výrok predpovedal utrpenie, ktoré čakalo Ježiša, a tým aj jeho matku, pričom naznačil, že nastane triedenie duchov v Izraeli a v celom ľudstve. Ľudia sa rozdelia: jedni pôjdu za Ježišom, iní sa zasa budú stavať proti nemu, pravda, na svoju škodu a záhubu.

Lukáš 2 | Dieťa Kristus je predstavené v chráme | Biblia

Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. Svedectvá Simeona a Anny, dvoch zbožných starších ľudí, potvrdili, že Ježiš je očakávaný Mesiáš, čím sa uzavrela etapa jeho predstavenia v chráme.

Návšteva mudrcov z Východu (Astrológov)

Evanjelium Matúša prináša ďalší dôležitý príbeh spojený s narodením Ježiša. Ježiš sa narodil v Betleheme, v Judsku, za vlády kráľa Herodesa. V tom čase prišli do Jeruzalema astrológovia z východných krajín a vypytovali sa: „Kde je ten židovský kráľ, ktorý sa práve narodil? Videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť." Táto novina veľmi znepokojila kráľa Herodesa, ale aj všetkých obyvateľov Jeruzalema. Zvolal všetkých veľkňazov a učiteľov Zákona a vyzvedal sa ich, kde sa má Mesiáš narodiť. Odpovedali mu: „V Betleheme, v Judsku, lebo prorok Micheáš predpovedal: Betlehem, nie si najbezvýznamnejší v Judsku, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý sa bude starať o môj ľud ako pastier o ovce."

Herodes si tajne pozval astrológov z východu a podrobne sa ich vypytoval, kedy sa tá hviezda po prvý raz zjavila. Poslal ich do Betlehema a poveril úlohou: „Choďte a dôkladne zistite všetko o tom dieťati, a keď ho nájdete, príďte mi to oznámiť; aj ja sa mu pôjdem pokloniť." Astrológovia kráľa vypočuli a dali sa na cestu. Hviezda sa im znova zjavila a viedla ich až na miesto, kde bolo dieťa. Nevýslovne sa z toho tešili. Vošli do domu a našli tam dieťa s jeho matkou Máriou. Padli pred ním na kolená a klaňali sa mu. Potom otvorili klenotnice a dali mu vzácne dary: zlato, kadidlo a drahocenný olej. Tieto dary mali hlboký symbolický význam: zlato ako dar pre kráľa, kadidlo pre boha a myrha (drahocenný olej) pre človeka, ktorý má zomrieť. Vo sne ich však Boh varoval, aby sa nevracali k Herodesovi. Do svojej krajiny sa teda pobrali inou cestou.

Klananie mudrcov

Herodesov hnev a útek do Egypta

Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil anjel a prikázal mu: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a uteč s nimi do Egypta; zostaň tam, kým ti nepoviem. Herodes bude totiž pátrať po dieťati, aby ho zahubil." Jozef hneď v noci vstal, vzal dieťa i matku a pobral sa s nimi do Egypta. Tam boli až do smrti kráľa Herodesa. Tak sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna."

Keď Herodes zistil, že ho astrológovia oklamali, vzbĺkol hnevom, do Betlehema i do jeho okolia poslal vojakov a dal povraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov; tento vek vyrátal podľa údajov astrológov. Vtedy sa splnilo Jeremiášovo proroctvo: „V Ráme počuť nárek, plač a kvílenie. To Ráchel oplakáva svojich synov a nedá sa potešiť, lebo už nie sú nažive." Táto tragická udalosť, známa ako Vraždenie neviniatok, podčiarkuje krutú realitu, v ktorej sa Ježiš narodil, a zároveň svedčí o Božej ochrane nad ním.

Útek do Egypta

Návrat do Nazareta a život v mladej rodine

Keď Herodes zomrel, Jozefovi sa znova ukázal vo sne anjel a povedal mu: „Vezmi dieťa i jeho matku a vráť sa do izraelskej krajiny, lebo už zomreli tí, čo chceli dieťa zabiť." Jozef poslúchol a vrátil sa. Veľmi sa však zľakol, keď sa cestou dozvedel, že Herodesovým nástupcom v Judsku je jeho syn Archelaus. Vo sne dostal ďalší pokyn od Boha, aby šiel do Galiley. Usadil sa v Nazarete, a tým sa splnilo ďalšie proroctvo o Mesiášovi, že sa bude volať Nazaretský.

Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Do Nazareta sa však nevrátili hneď po obetovaní v chráme, ale až po návrate z Egypta, o čom Lukáš sa o udalostiach, ktoré sa medzitým stali, nezmieňuje, ale hovorí o nich Matúš. Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí. Mária, jeho matka, zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich, uchovávajúc si spomienky na neobyčajné udalosti spojené s narodením a detstvom svojho syna.

Dvanásťročný Ježiš v Jeruzalemskom chráme

Súčasťou biblických záznamov o Ježišovom detstve je aj udalosť z jeho dvanástich rokov, ktorá naznačuje jeho výnimočnú múdrosť a pochopenie svojho poslania. Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Každý Žid od 12. roku bol povinný na Veľkú noc, Turíce a sviatok Stánkov putovať do jeruzalemského chrámu. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.

Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ Panna Mária podľa zákona mohla nazvať svojho manžela Ježišovým otcom, aj keď mu bol v skutočnosti iba pestúnom. On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ Ježiš v odpovedi zdôrazňuje svoj božský pôvod aj to, že vôľa jeho nebeského Otca má prednosť pred vôľou jeho rodičov. Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.

Dvanásťročný Ježiš v chráme

Chronológia a dátum narodenia: Historické a teologické hľadisko

Presný dátum, kedy sa Ježiš narodil, nepoznáme. Oficiálne sa tento sviatok oslavuje 25. decembra. 25. december bol zvolený v 4. storočí po jeho narodení. V ten deň tradične prebiehal pohanský festival na počesť boha slnka Sol Invictis (v preklade Neporaziteľné slnko) a súvisel so zimným slnovratom. V tomto období sa koná aj židovský sviatok Chanuka. Dátum bol v podstate zvolený ako náhrada týchto osláv, aby upriamil pozornosť na Ježiša - pravé svetlo prichádzajúce do sveta. V niektorých východných cirkvách sa narodenie Ježiša slávi o 13 dní neskôr, 6. januára. Ježišovo narodenie sa neoslavuje 25. decembra preto, lebo by sa Ježiš Kristus narodil v tento deň, keďže nič nenasvedčuje, že sa tak stalo. V encyklopédii Beliana sa píše, že 25. december bol „v predkresťanskom období venovaný slávnosti slnovratu, a tým obnovenia slnečnej sily, víťazného Slnka (latinsky sol invictus)“.

V Biblii nie je uvedený konkrétny rok Ježišovho narodenia. Presný rok sa pokúsili kresťania vypočítať až dodatočne, no zdá sa, že sa pritom trochu zmýlili. Pôvodca nášho letopočtu Dionýz Exiguus (zomrel roku 544) určil rok narodenia omylom o päť až osem rokov neskôr. Ježiš sa narodil asi o sedem rokov skôr, čo zodpovedá roku 747 od založenia Ríma, a nie roku 754, ako to mylne vypočítal Dionýz. Podľa odborníkov, presný termín v skutočnosti nepoznáme. Podľa tradície sa náš letopočet odvíja od narodenia Ježiša. Samotné označenie "pred Kristom" či "po Kristovi" hovorí samé za seba. Podľa všetkého sa však Ježiš v skutočnosti narodil ešte pred naším letopočtom. Presný rok nepoznáme, dohadov je pritom viacero. O Ježišovom skoršom narodení hovoril aj pápež Benedikt XVI. vo svojej knihe Ježiš z Nazareta: Príbehy počiatku. Podľa expápeža sa narodil o niekoľko rokov skôr, ako sa myslelo. „Skutočný dátum narodenia Ježiša bol niekoľko rokov predtým," píše Benedikt XVI. vo svojej knihe. Aj keď tento názor môže pôsobiť netradične, väčšina odborníkov sa s ním zhoduje.

Pôvodný termín Ježišovho narodenia určil ešte v 6. storočí mních Dionysius Exiguus, u nás známy ako Dionýz Malý. Nik však netuší, ako k tomuto termínu prišiel. Predpokladá sa, že vychádzal z Ježišovho krstu počas vlády Tibéria. Jeho odhad je pritom od skutočnosti zrejme odlišný o niekoľko rokov. Podľa odborníkov sa Ježišovo narodenie datuje zhruba do obdobia roku 6 až 4 pred n. l. „V Biblii nie je žiadna zmienka o tom, kedy sa narodil. Vieme, že to bolo za panovania Herodesa Veľkého, ktorý zomrel pred prvým rokom nášho letopočtu," uviedol pre The Daily Telegraph profesor z Oxford University, John Barton. Približný čas Ježišovho narodenia môžeme zistiť, keď od času jeho smrti odrátame dĺžku jeho života. Ježiš zomrel v roku 33 n. l. v deň sviatku Pesach 14. nisana, čo bol začiatok jari. Keď začal svoju službu, mal asi 30 rokov a slúžil tri a pol roka.

Lukáš 2 | Dieťa Kristus je predstavené v chráme | Biblia

Rodokmeň Ježiša Krista

Rodokmeň Ježiša Krista je zaznamenaný v evanjeliách Matúša a Lukáša, pričom oba zdôrazňujú jeho pôvod z Dávidovho rodu, čo je kľúčové pre naplnenie mesiášskych proroctiev. Pavol v synagóge Pizídskej Antiochie vo svojom príhovore spomína: „Mužovia, Izraeliti a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! Boh tohoto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša.“

Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho, ukazuje tieto spojenia: Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Tieto záznamy potvrdzujú Ježišov zákonný nárok na dávidovský trón a jeho úlohu ako Mesiáša.

Rodokmeň Ježiša Krista

Symbolika Ježišovho príchodu

Deň aj rok Ježišovho narodenia sú len symbolické. Oveľa dôležitejšie je jeho posolstvo a to, čo s ním urobíme my. Ježišov príchod je znakom nového začiatku, preto si jeho narodenie na Vianoce dodnes pripomíname. Jeho narodenie v skromných podmienkach symbolizuje nádej, pokoru a Božiu lásku k ľudstvu. Izaiášovo proroctvo hovorí: „Rozmnožuješ plesanie, zväčšuješ radosť. Jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve, ako plesajú tí, čo sa delia o korisť. Jeho moc vzrastie a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve. On ho upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky.“ Tieto slová odzrkadľujú radosť a nádej, ktoré príchod Spasiteľa prináša.

V súlade s tým Písmo ďalej zdôrazňuje Ježišovu úlohu ako Svetla sveta. V Jánovom evanjeliu sa píše: „Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“ A taktiež: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Boha nikto nikdy nevidel.“ Tieto verše jasne vyjadrujú, že Ježiš Kristus nie je len historická postava, ale samotné Slovo Božie, ktoré sa stalo telom, aby prebývalo medzi ľuďmi a prinieslo im spásu a svetlo. Zajtra bude zahladená neprávosť zeme a začne nad nami kraľovať Spasiteľ sveta.

Symbolika svetla a nádeje Ježišovho narodenia

tags: #narodenie #jezisa #podla #biblie

Populárne príspevky: