Karel Gott (14. júl 1939 - 1. október 2019) bol český populárny spevák, herec a amatérsky maliar, ktorého životná dráha a umelecký odkaz z neho urobili jednu z najvýraznejších osobností nielen česko-slovenskej, ale aj európskej hudobnej scény. Patrí medzi najvýznamnejších a najpopulárnejších spevákov v dejinách česko-slovenskej populárnej hudby. Jeho úspech prerástol za hranice domácej scény, čím si vyslúžil prívlastky ako „Zlatý hlas z Prahy“ alebo „Sinatra Východu“. Počas svojej mimoriadne bohatej kariéry, trvajúcej viac ako päť desaťročí, vydal celkovo 293 sólových albumov na domácej scéne i v zahraničí. Celkovo predal 50 miliónov nosičov hudobných albumov svojich nahrávok, čo z neho urobilo najúspešnejšieho českého interpreta. V rokoch 1965 až 2019 predal 50 miliónov nosičov albumov, čím sa stal najúspešnejším českým interpretom. Jeho talent a charizma oslovovali generácie fanúšikov a jeho piesne dodnes rezonujú v srdciach poslucháčov. Bol stálicou popmusic, čo potvrdzuje aj zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Spevák naspieval okolo 2 500 piesní a je známy aj ako spevák s najpestrejším repertoárom.
Detstvo, Vzdelanie a Začiatky Umeleckých Snov
Karel Gott sa narodil 14. júla 1939 v Plzni ako jediný potomok Karla Gotta (26. október 1911 Plzeň - 1982), ktorý sa neskôr stal námestníkom ministra ťažkého priemyslu, a Marie, rodenej Valešovej (16. október 1910 Plzeň - 1977). V detstve túžil stať sa „mašinfírerom“, neskôr maliarom. V mladosti chcel byť maliarom a po ukončení školskej dochádzky v Plzni sa v Prahe neúspešne pokúšal o štúdium výtvarného umenia. Keď nebol prijatý, išiel študovať na učilište ČKD v odbore elektromontér. Otec vždy trval na tom, aby sa syn vyučil a získal poctivé remeslo. Mama zase podporovala jeho lásku k muzike. Počas učňovských rokov aj po nástupe do zamestnania v ČKD sa začal amatérsky, neskôr poloprofesionálne, venovať svojej druhej veľkej záľube - spevu.
Prvýkrát na seba upozornil v roku 1957, teda v dobe, keď v Československu stále ešte doznievala éra swingu a rock and rollu bolo možné počuť len v kluboch (Akord klub, Reduta). U poroty síce úplne prepadol, no vyvolal záujem publika a dostal ponuku na angažmán v pražských tanečných kaviarňach s orchestrami, napríklad Karla Krautgartnera a Karla Vlacha. Rok na to, v roku 1958, sa prihlásil do súťaže amatérskych spevákov „Hľadáme nové talenty“ (tiež spomínanej ako súťaž amatérskych spevákov), kde pod pseudonymom Karel Matějíček získal prvé miesto a začal častejšie vystupovať v rôznych kaviarňach. Začal pravidelne vystupovať v známych pražských kaviarňach Alfa a Vltava.
Tieto večerné vystúpenia sa dostávali do konfliktu s jeho zamestnaním, a preto sa v roku 1960 rozhodol definitívne odísť z ČKD a začať sa venovať profesionálne spevu. V dokumente z roku 1986 na tento krok spomínal s tým, že potom mával časté zlé sny o tom, ako spieva pred sálou, kde sedia iba jeho majster a jeho otec, ktorý hovorí: „Prečo len sa ten chlapec radšej nedržal remesla…“. Nastúpil na pražskú štátnu konzervatóriu, kde do roku 1963 študoval operný spev u Konstantina Karenina, ktorý bol žiakom ruského spevca Šaljapina. Diaľkovo pokračoval v štúdiu až do roku 1966. V roku 1960 sa tiež po prvýkrát objavil v televízii, v programe venovanom pätnástemu výročiu oslobodenia Československa Červenou armádou vystúpil ako spevák s jazz bandom s coververziami amerických bluesových piesní Blues in the Night a Careless Love.
Vzostup Hviezdnej Kariéry a Semafor
Spočiatku u publika budil zmiešané a kontroverzné pocity, spôsobené jeho prejavom, ktorý sa celkom vymykal zažitým trendom z počiatkov 60. a celých 50. rokov v Československu. Až éra twistu v rokoch 1962-64 priniesla do českej populárnej hudby výrazné oživenie. Vtedy sa začali presadzovať aj divadlá malých foriem, v ktorých sa rodila moderná česká populárna hudba. Prvým výraznejším úspechom bola jeho účasť v programe Československej televízie Hledáme písničku pro všední den, kde spieval spolu s Vlastou Průchovou pieseň „Až nám bude dvakrát tolik“, ktorá sa v roku 1962 stala hitom roka. S orchestrom Karla Vlacha nahral aj „Písničku pro Martinu“.
Míľnikom kariéry bola ponuka v roku 1963 na angažmán do pražského Divadla Semafor od Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra. Prvým predstavením, v ktorom účinkoval, bolo Zuzana není pro nikoho doma. Gott v ňom spieval tri piesne - Sáňe, Oči sněhem zaváté a Zdvořilý Woody. Pieseň „Oči sněhem zaváté“ sa stala najväčším hitom roka 1963, ovládla prvú priečku československých hitparád a Karlovi Gottovi dopomohla k získaniu prvého Zlatého slávika. Vo výsledkoch ankety Zlatý slávik sa objavil už v prvom ročníku za rok 1962, kde mu patrilo 49. miesto s tromi hlasmi. Rok nato však už anketu vyhral.
V Semafore sa spoznal s bratmi Ladislavom a Jiřím Štaidlovými, s ktorými v roku 1965 odišli, aby založili vlastné Divadlo Apollo. Jeho prvú premiéru mal program s názvom Pouť pro dva. Karel Gott sa stal jej hlavnou hviezdou až do roku 1967, kedy bolo divadlo rozpustené. Od tej doby ho na všetkých koncertoch sprevádzala novo založená Skupina Ladislava Štaidla. V roku 1965 vydal Supraphon prvú LP platňu s názvom Zpívá Karel Gott. V tomto roku tiež vydal singel, ktorý sa neskôr stal rock‘n’rollovým hitom - jednalo sa o pieseň „Trezor“.
Medzinárodný Prieraz a Prvé Zahraničné Úspechy
V júni 1966 súťažil na Bratislavskej lýre s dvoma piesňami - „Mám rozprávkový dom“ Vieroslava Matušíka a „Pošli to dál“, ktorú mu zložil kolega z divadla Apollo Jaromír Klempíř. Za pieseň „Mám rozprávkový dom“ získal zlatú Bratislavskú lýru. Práve v roku 1966 sa nachádzal šéf nahrávacej spoločnosti Polydor na služobnej ceste v Bratislave, kde na festivale počul spievať Karla Gotta a okamžite ho pozval do Západného Berlína k natočeniu prvej singlovej platne (druhá strana „Weißt Du wohin“). Artia vydala do zahraničia Gottovu prvú platňu pod názvom The Golden Voice Of Prague, ktorá mala úspech hlavne v Nemecku.
Na začiatku roka 1967 podpísal zmluvu s nemeckou firmou Polydor a tam mu vyšiel prvý singel so skladbou „Weisst du wohin?“ a tiež prvý album Die goldene Stimme aus Prag. V nemecky hovoriacich krajinách sa predalo 450 000 platní a Gott dostal skutočne prívlastok „Zlatý hlas z Prahy“. Spolu s ním a Ladislavom Štaidlom v roku 1967 odleteli na 7-mesačné angažmán do Las Vegas v Spojených štátoch amerických (USA), ktoré sprostredkoval František Spurný. Tu spieval v rámci trojhodinovej československej estrády Europa ’68 v kasíne New Frontier, kde mu bola vyhradená polhodina. Počas jeho pobytu v USA, v roku 1967, sa jeho najväčšiemu „rivalovi“ Waldemarovi Matuškovi podarilo opäť zvíťaziť v ankete Zlatý slávik. Zo Spojených štátov amerických sa vrátil ako sebavedomý profesionál.
Po úspechoch v USA, Kanade, východnej i západnej Európe, kde mu vyšlo jeho prvé (a hneď zlaté) album, a kedy jeho meno začal zdobiť ozdobný prívlastok „Zlatý hlas z Prahy“, sa pustil do novej práce tiež na domácej scéne. V marci 1968 reprezentoval Rakúsko na medzinárodnej prestížnej hudobnej súťaži Eurovision Song Contest s piesňou „Tausend Fenster“, ktorú pre neho zložil Udo Jürgens (text Walter Brandin). Skončil trinásty a vďaka účasti na tejto súťaži sa dostal do povedomia v mnohých krajinách a stal sa obľúbeným v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, čím sa naštartovala jeho zahraničná kariéra. Dňa 18. mája 1968 odvysielala západonemecká televízia ARD svoju pravidelnú sobotňajšiu show «Einer wird gewinnen», na ktorej Karel Gott vystúpil pred miliónmi televíznych divákov s piesňou „Weißt du wohin?“.
V októbri 1968 získal Zlatú medailu na festivale Zlatý kohút v Rio de Janeiro za pieseň Karla Svobodu a Jiřího Štaidla „Lady Carneval“. V roku 1968 mu tiež Karel Svoboda zložil hudbu pre Karneval v Riu, jeho najúspešnejšiu pieseň „Lady Carneval“, ktorá bola následne preložená do trinástich jazykov. Pieseň „Lady Carneval“ spieval Gott vo viac ako 60 štátoch sveta. V čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 sa nachádzal na festivale v Sopote, kde si začal robiť starosti, ako to bude naďalej s jeho pracovnými záväzkami v NSR. Zo Sopot sa vrátil do Prahy a hneď pokračoval na turné do Hamburgu. V roku 1969 získal bronzovú Bratislavskú lýru s piesňou „Hej, páni konšelé“, ktorú následne zkritizoval vo svojom prejave Gustáv Husák slovami narážajúcimi na text piesne, že Karel Gott by chcel na zemi raj, žiť ako v kapitalizme a pracovať ako v socializme. V tomto období potom jeho popularita dosiahla medzinárodného rozmeru a jeho image v NSR naďalej vytvárala firma Polydor.
70. Roky: Desaťročie Neporaziteľnej Dominancie
Po celú dekádu sedemdesiatych rokov si v Československu udržiaval bezkonkurenčnú pozíciu ako v rebríčkoch popularity (Zlatý slávik), tak v predajnosti zvukových nosičov. Od roku 1969 až po 1982 bol vždy prvý v ankete Zlatý slávik. Z domácich autorov dodával Karlovi Gottovi úspešné piesne predovšetkým Karel Svoboda (Mistrál, Nápoj lásky č. 10, Mám zlatej dôl) a Ladislav Štaidl (Kávu si osladím, Prišla púť). Karel Svoboda zložil tiež piesne určené pre festivaly v Grécku (Hej, hej, baby, 1970) a v Japonsku (Nech láska má kde kvitnúť, 1974; Choď za šťastím, 1977). Pieseň „Jdi za štěstím“ pochádza z rozprávky „Jak se budí princezny“. Príležitostne pre Karla Gotta komponovala aj rada ďalších významných osobností československej populárnej hudby (Petr Hapka, Angelo Michajlov, Milan Drobný, Lešek Semelka). Z prevzatých melódií zo zahraničia dosiahli v 70. rokoch hitových rozmerov piesne „Má první láska se dnes vdává“, „Je jaká je“, „Běž za svou láskou“, „Babylon“ alebo „Stokrát chválím čas“.
Počínajúc rokom 1974 sa na niekoľko rokov stalo tradíciou, že jeho novinkové LP albumy u Supraphonu boli pomenované iba letopočtom, napríklad Karel Gott - Hity '71, Karel Gott - 1974, Karel Gott - Gala '76, Karel Gott - Karel Gott '76, Karel Gott - Karel Gott '77, Karel Gott - Karel Gott '78, Karel Gott - Karel Gott '79. Ešte viac albumov mu vychádzalo v nemecky hovoriacich krajinách, u firmy Polydor len v roku 1976 vydal šesť LP platní. Jeho nemecká produkcia okrem noviniek zahŕňala rôzne žánre od klasiky cez operetné melódie až k prevažujúcej ľudovej tvorbe vychádzajúcej často z českého prostredia. Na západonemeckom trhu si udržiaval výnimočné postavenie medzi zahraničnými interpretmi, v predajnosti platní predstihol napríklad skupiny Bee Gees a ABBA. Počet zlatých platní za predané albumy v Nemecku prevyšoval rovnaké ocenenia v Československu. Komerčne najúspešnejšou platňou v kariére Karla Gotta bolo v ruštine naspievané album Карел Готт (1977), ktorého sa v Sovietskom zväze predalo cez 4,5 milióna kusov. Toho istého roku bol v Sovietskom zväze vyhlásený ako najpopulárnejší zahraničný spevák.
Sbohem, Mistře
Okrem Československa a Nemecka vystupoval vo všetkých európskych krajinách. Vlastné televízne programy mal v Rakúsku, Holandsku alebo Sovietskom zväze, hosťom televíznych programov bol tiež v Belgicku, Švajčiarsku alebo Španielsku. Karel Gott často koncertoval v zahraničí: Paríž, Paraguaj, Las Vegas, Hollywood, Moskva, Brusel, Berlín, Rím, Londýn, New York, Sydney a ďalších mestách. Každoročne absolvoval turné po Československu a Nemecku, koncertné šnúry mal tiež v Rakúsku, Taliansku a Poľsku. Veľkým úspechom bolo turné po Sovietskom zväze v roku 1972. V roku 1979 vystupoval po prvýkrát na country festivale v Nashvillu, kam bol potom pozvaný ešte niekoľkokrát. V Nemecku bol hlavnou hviezdou večera v rámci medzinárodného programu na Letných olympijských hrách v Mníchove (1972) alebo pri slávnostnom otvorení Paláca republiky v Berlíne (1976). V Paláci republiky neskôr často vystupoval vo východonemeckej televíznej show Ein Kessel Buntes.
V Československej televízii dostal veľký priestor v samostatnom recitálu Zpívá Karel Gott, ktorý sa natáčal v divadle vo Slanom a v rokoch 1973-1978 vzniklo desať pokračovaní. Výber piesní a zmesí natočených pre tento program vyšiel na dvojalbume Zpívá Karel Gott (1976). Po ukončení seriálu zo Slaného zhotovovala Československá televízia niekoľko nasledujúcich rokov záznamy Gottových vianočných koncertov z Lucerny (1978-1982). Okrem televízie príležitostne spolupracoval tiež s filmom, v niekoľkých snímkach hral sám seba (Tridsať panien a Pythagoras, 1973; Romanca za korunu, 1974; Parta hic, 1976). Slabiny jeho herectva pred kamerou sa prejavili v jedinej hlavnej úlohe v muzikáli Hvězda padá vzhůru (1974) natočenom na motívy Strakonického dudáka. Film nemal príliš veľký ohlas a Karel Gott sám krátko potom povedal, že do časovo náročného filmového natáčania s neistým výsledkom sa už nikdy nepustí. V rade ďalších filmov zazneli Gottove piesne, z tých je na mieste uviesť „Kdepak, ty ptáčku, hnízdo máš?“ (1973) z rozprávky Tri oriešky pre Popolušku od Karla Svobodu. Karel Svoboda tiež Gotta v Nemecku presvedčil k naspievaniu titulnej piesne Biene Maja k nemeckej verzii rovnomenného animovaného seriálu. Singel Biene Maja bol mimoriadnym úspechom a v roku 1978 za neho Gott so Svobodom obdržali od Polydoru päť zlatých platní (v českej a slovenskej verzii bola pieseň pořízená až v roku 1985 pri uvedení seriálu v Československu).
Anticharta a ocenenia
Počiatkom roku 1977 podpísal Antichartu a ako popredný zástupca hudobnej scény predniesol politicky angažovaný prejav v Divadle hudby (4. februára 1977). S týmto vystúpením bol neskôr často konfrontovaný, ale pochybenie dlhé roky odmietal. Ako svoje zlyhanie priznal podpis Anticharty až v posmrtne vydanej autobiografii Má cesta za štěstím (2021). Kritici mu vyčítajú pasivitu voči komunistom a fakt, že spevák v roku 1977 podpísal tzv. Antichartu.
Do súvislosti s Gottovým podpisom Anticharty býva niekedy dávaný titul Zaslúžilého umelca, ktorý v máji toho istého roku prevzal od prezidenta Gustáva Husáka. Zároveň v roku 1977 naspieval pieseň „Kam tenkrát šel můj bratr Jan“, ktorá bola coververziou hitu All By Myself. Pieseň bola údajne venovaná Janovi Palachovi, čo nebolo v dobe vzniku nijako verejne prezentované. Pieseň bola zaradená na album Romantika (1978), ktorému sa od odborníkov dostalo veľmi priaznivého hodnotenia a o rok neskôr bolo pořízené aj v anglickej exportnej verzii.
Spolupráca s Orchestrom Ladislava Štaidla
Doprovodným hudobným telesom Karla Gotta zostával Orchester Ladislava Štaidla, ktorý po rozšírení o kategóriu skupín získal dvakrát prvé miesto v ankete Zlatý slávik (1977, 1978). Členmi Štaidlovho orchestra boli vynikajúci hudobníci, ktorí v rámci koncertov Karla Gotta dostávali priestor k sólovým vystúpeniam (Rudolf Rokl, Felix Slováček). Po skúsenostiach zo zahraničia pojali Ladislav Štaidl s Karlom Gottem počiatkom 70. rokov myšlienku oživiť súbor ženskými vokálmi. Pokus získať Marii Rottrovou stroskotal na jej neochote opustiť Ostravu a skončil pořízením jedinej spoločnej nahrávky (Mít pouhej tejden, 1970). V roku 1972 bola angažovaná slovenská speváčka Jana Kocianová, k nejž nedlho potom pribudla Jitka Zelenková. Po odchode Jany Kocianovej na sólovú dráhu boli oslovené Vlasta Kahovcová a Jarmila Gerlová (1973). Trio Zelenková-Kahovcová-Gerlová potom doprevádzalo Karla Gotta do roku 1978, kedy došlo k ďalšej obmene súboru.
80. a 90. roky: Vrchol slávy a transformácia kariéry
V 80. rokoch vystupoval Karel Gott nielen v Československu, ale aj v Sovietskom zväze, rovnako ako inde v Európe, zvlášť v Nemecku, v zámorí aj v Ázii. Svoj repertoár rozšíril od popu cez „ľudovky“ až po upravené skladby klasickej hudby. Objavil sa aj v niekoľkých celovečerných hraných filmoch a v krátkych dokumentárnych snímkach. V televízii sa často vysielali záznamy jeho koncertov z Lucerny (z rokov 1979, 1980, 1981 a 1982), ale aj z iných sál. Koncerty zo športovej haly v Prahe boli tiež zaznamenané Československou televíziou. Nemecká televízia natočila záznam troch veľkých koncertov Karla Gotta z Paláca republiky (1985, 1986 a 1987).
Okrem množstva albumov vydal aj vianočný album Biele Vianoce, ktoré nadviazalo na jeho vianočný album Vianoce v zlatej Prahe z roku 1969, ktoré sa stalo najpredávanejším albumom Československa. Tejto platne sa predalo vyše 13 miliónov nosičov. Každoročne usporadúval niekoľko turné, počet jeho koncertov sa v tej dobe odhadoval na približne 258 za rok. Účinkoval v mnohých hudobných programoch, kde predstavoval svoje piesne. V polovici 80. rokov jeho popularita v Československu aj v zahraničí dosiahla vrcholu. Na domácej scéne mu vyrastala konkurencia v podobe mladých spevákov, ktorá však len nakrátko prerušila jeho kraľovanie. V roku 1984 oslávil 20 rokov trvajúcu spoluprácu so Skupinou Ladislava Štaidla dvojkoncertom vo vypredanej pražskej Lucerne.
Poprvé od roku 1967 bol zosadený z prvej priečky ankety Zlatý Slávik. Mimo to v roku 1985 získal vtedy najvyššie možné ocenenie národný umelec - ako prvý spevák pop music v histórii. V roku 1985 sa tiež vysielala nemecká show Karel, Hits und Karneval. Koncom 80. rokov bol opäť na vrchole. Vydal tri albumy zamerané na romantické piesne, ale aj množstvo ďalších platní - napríklad Muzika, Loď snov, Hrádky s láskou, Posol dobrých správ. Karel Gott v tej dobe neusiloval za každú cenu o prvú priečku v hitparádach a dával prednosť rozmanitejšiemu výberu piesní, ktoré podľa neho jeho poslucháčov mohli emocionálne nabiť.
V roku 1989, tesne pred zamatovou revolúciou, oslávil svoje 50. narodeniny vypredaným koncertom v pražskej Lucerne, ktorého sa zúčastnili vtedajšie hviezdy československej pop music. V tom istom roku bola rozpustená Skupina Ladislava Štaidla a od tej doby ho sprevádzal v rovnakom roku založený Orchester Karla Gotta pod vedením Pavla Větrovca. V čase zamatovej revolúcie zaspieval pri demonštrácii na Václavskom námestí 4. decembra československú hymnu spolu s Karlom Krylem, spoločné vystúpenie mal navrhnúť Václav Havel ako symbolické uzmierenie disentu s väčšinovou spoločnosťou.
V roku 1990 sa Gott rozhodol ukončiť svoju kariéru. Ako rozlúčku usporiadal mamutie turné po športových halách v Československu a Nemecku. Úspech turné ho však donútil rozhodnutie prehodnotiť. V roku 1991 absolvoval turné po SRN, Rakúsku, Belgicku, USA, na Malorke a Kanárskych ostrovoch, domáce turné po Československu a bol uvedený do Siene slávy hudobných cien Anděl. V roku 1992 sa jeho album „Když muž se ženou snídá“ stalo najpredávanejšou platňou roka (rovnaké ocenenia obdržal tiež v rokoch 1995 a 1997). Po novembri 1989 pôsobil aj ako podnikateľ v spoločnosti Goja, ktorú založil s producentom Františkom Janečkom. V januári 1993 založil agentúru GOJA, ktorá nahradila Supraphon vo vydávaní albumov a stála aj za jeho koncertmi. V máji 1993 oznámil na tlačovej konferencii založenie Nadácie Karla Gotta Interpo. Jej cieľom bolo pomáhať deťom policajtov, ktorí prišli o život pri výkone služby. Gott nadácii venoval pri jej založení štyri milióny korún.
Počas 90. rokov sa začal viac venovať maľovaniu. Obrazy vystavoval v Česku i v zahraničí. Z dôvodu straty niektorých autorov sa obrátil na mladších tvorcov, ktorí mu v 90. rokoch písali piesne. Ohlas malo turné Karel Gott ’94, ktoré zakončil koncertom v pražskej Lucerne - koncert bol natáčaný pre televíziu. V roku 1995 a 1996 absolvoval západoeurópske turné, slovenské koncertné turné, štyrikrát vypredal Lucernu a hosťoval v silvestrovskej show v Alpine Village v Los Angeles. Výdavky z niekoľkých svojich koncertov venoval pre dobročinné účely. V obnovenej ankete Český slávik, nadväzujúcej na československého Zlatého slávika, obsadil v roku 1996 s veľkým náskokom opäť prvé miesto, ktoré si (okrem rokov 1998 a 2012) udržal až do roku 2017. V roku 1997 sa jeho spoločné album s Luciou Bílou s názvom Duety stalo najpredávanejším albumom roka.
21. Storočie: Rodina, Zdravie a Posledné Lúčení
V roku 1999 bol jeho koncert pred Zakázaným Mestom v Číne vysielaný do mnohých štátov a sledovalo ho viac než 600 miliónov ľudí. V tomto období sa tiež Karel Gott začal objavovať na verejnosti s exotickou kráskou Manuelou Pechovou, ktorej venoval známy hit „Kakaová“. Bol veľkorysý aj k jednej zo svojich najväčších lások Marike Sörösovej, ktorej po rozchode daroval vilu.
Nemožné dokázala až Ivana Macháčková, ktorá sa ako jediná môže pochváliť oslovením pani Gottová. So spevákom žila už od roku 2001. V americkom Las Vegas sa 7. januára 2008 oženil s dlhoročnou priateľkou Ivanou Macháčkovou. Spevákova esemeska prišla jeho nemeckým a českým priateľom nečakane v priebehu dňa 8. januára 2008. Manželom Gottovým sa narodila 30. apríla 2006 dcéra Charlotta Ella a od 28. mája 2008 druhá dcéra Nelly Sofia. Spolu majú dve dcéry, Nelly Sofiu a Charlotte Ellu. Z nemanželských vzťahov mal Karel Gott dve už dospelé dcéry Dominiku a Luciu. Dcéra Dominika sa narodila v roku 1973 a spočiatku o nej pred milovanou mamičkou Máriou († 66) tajil. Neskôr o nej povedal svojmu otcovi. Dcéra Lucia sa narodila v júni 1987. Iveta Kolářová, matka Lucie, bola maestrovou fanúšičkou. O tehotenstve mu povedala až dva mesiace pred pôrodom.
Po päťdesiatke Gott znížil tempo a Vianoce 2004 chcel s Ivanou a kolegami stráviť na Maldivách, čo sa mu mohlo stať osudným. Cez Áziu sa prehnala obrovská vlna tsunami, ktorá zabila 220 tisíc ľudí. S obrovskou ranou sa musel popasovať v januári 2007, keď sa v Jevanoch zastrelil jeho dobrý kamarát a skladateľ Karel Svoboda († 68). „Neviem, ako sa to stalo, ale je to pre mňa veľký šok. Karel bol človek, ktorý naplno a nádherne žil a umrel. Bol to geniálny človek. Asi tam museli byť nejaké veľké, silné pohnútky,“ vyhlásil Gott pre české médiá. Na maestrov účet sa už viackrát nechutne zabávali neznámi ľudia, ktorí si vymysleli, že zomrel. Napríklad tomu tak bolo aj v roku 2014. „Je to nezmysel. Som živý a zdravý, pracujem si a je mi dobre,“ komentoval šokujúcu správu Karel Gott.
V roku 2003 prekonal mŕtvicu. Speváka, žiaľ, viackrát potrápilo aj zdravie. V októbri v roku 2015 sa rozkríkla šokujúca správa, že Karel Gott náhle skončil v nemocnici a jeho stav je kritický. Božský Kája mal už dlhší čas problémy so srdcom a raz večer pocítil silnú srdcovú slabosť a museli ho hospitalizovať. Krátko na to sa podrobil operácii. V novembri sa už písalo, že Karel Gott, ktorý bol stále na nemocničnom lôžku, nemá problém iba so srdcom, ale okrem tohto mu našli problémy aj v bruchu. Neskôr zápasil s rakovinou lymfatických uzlín. Zhubné nádorové ochorenie mu lekári diagnostikovali pri operácii po náhlej brušnej príhode. Dňa 18. marca 2016 ale médiá oznámili, že Karel Gott nad onkologickým ochorením definitívne zvíťazil. A keď už si myslel, že najhoršie je za ním, podstúpil operáciu chrbtice - kvôli platničke. Pre chrípku musel zrušiť koncert a vo februári tohto roka skončil v nemocnici po opätovnom zápale dýchacích ciest. Neskôr sa mu onkologické ochorenie opäť vrátilo, spevák zomrel na následky akútnej leukémie krátko pred polnocou 1. októbra 2019 v Prahe-Smíchove vo veku 80 rokov. Maestro Gott chorobe podľahol doma v kruhu svojej rodiny.
Správa o úmrtí azda najslávnejšieho českého speváka otriasla celou českou verejnosťou. Obyvatelia začali spontánne klásť pred bránu k spevákovmu domu kvety a zapaľovať sviečky. Česká televízia zmenila program a na spravodajskej ČT24 uviedla mimoriadne vysielanie, kde sa tejto téme venovali už od 10:19 hod až do večera. Posmrtne vydaná autobiografia Má cesta za štěstím (2021) objasnila niektoré jeho životné rozhodnutia a priznal v nej napríklad podpis Anticharty ako svoje zlyhanie.
Ocenenia a Trvalý Odkaz
V priebehu svojej viac než 50-ročnej kariéry Gott 42x zvíťazil v ankete Zlatý slávik (resp. od roku 1996 Český slavík), a to v rokoch 1963-1966, 1968-1981, 1983-1984, 1989-1990, 1996-1997, 1999-2011, pričom päťkrát skončil druhý (1967, 1982, 1991, 1998 a 2012) a trikrát tretí (1985, 1986 a 1987). V rokoch 1992-1995 sa ankety nekonali. Okrem toho Karel Gott vyhral celkom 31-krát anketu TýTý a 9-krát sa stal Absolútnym víťazom tejto ankety. Dostal viac ako 120 televíznych ocenení, 32 zlatých desiek, 1 diamantovú desku, 2 ceny Anděl. Bol držiteľom 40 slávikov, vlastnil okolo 60 zlatých platní, 2 strieborné platne, 7 diamantových platní. Medzi jeho ďalšie ocenenia patrí Strieborný lev Radia Luxembourg za umiestnenie svojich piesní v hitparádach a v roku 1974 získal ocenenie Hviezda roka od britského hudobného časopisu Music Week. Karel Gott sa stal prvým členom Siene slávy Akadémie českej populárnej hudby. Zúčastnil sa aj na medzinárodnom fóre Za svet bez jadrových zbraní a za prežitie ľudstva v Moskve na osobné pozvanie Michaila Gorbačova.
Jeho LP platne vydávali rôzne hudobné spoločnosti, napríklad Polydor (Universal Music) alebo Melodija, Sony Music, Supraphon. Patrí medzi päť najpredávanejších interpretov v histórii nemeckej hudby. Najpredávanejšie album bola platňa Karel Gott, ktorá bola naspievaná v ruštine. Najpredávanejším albumom v tuzemsku sa stala vianočná platňa Vianoce v zlatej Prahe, ktorá je dodnes vyvážaná do celého sveta. K 70. narodeninám vyšla v júli 2009 trojkompilácia Karel Gott 70 hitů a mesiac na to albumová kolekcia 36 CD s názvom Mé písně - Zlatá albumová kolekce. Tá obsahuje 33 albumov z obdobia rokov 1965 až 1992 a tri bonusové CD. V apríli 2010 vydal album s nahrávkami ľudových piesní pod názvom Lidovky mého srdce, ktorý nahral v sprievode cimbalovej muziky Ladislava Pavluša. Vo februári 2011 vyšla dvojkompilácia Za lásku pálím svíci a v októbri 2011 swingový album Sentiment. Najnovším štúdiovým albumom, ktorý vyšiel v septembri 2012, bol Dotek lásky. V januári 2013 vyšla trojkompilácia s názvom Karel Gott zpívá písně s texty Jiřího Štaidla s podtitulom Konec ptačích árií a v máji 2013 DVD so záznamom koncertu Karel Gott: O2 Aréna 2012. V novembri 2013 vyšiel album Láska je nádhera (Dotek lásky 2) a v júni 2014 DVD s názvom Noční král, na ktorom sú hity prvého desaťročia 21. storočia. V septembri 2014 vyšiel album S pomocí přátel a v decembri 2014 komplet piatich DVD 50 Let / Skladby z let 1963 - 2010. V októbri 2015 vyšla na piatich CD kompilácia Duety, ktorá ponúkla výber piesní z rokov 1962 až 2014, v septembri 2016 dvojkompilácia 40 Slavíků. V marci 2017 mal v pražskom Hudobnom divadle Karlín premiéru muzikál Čas růží s najväčšími hitmi Karla Gotta. Bol jedným z hlavných hostí 1. júla 2017 na festivale Topfest v Piešťanoch. V júni 2018 vydal štúdiový album Ta pravá. K významnému životnému jubileu vydal Supraphon Božskému Kájovi dve špeciálne kolekcie mapujúce najobľúbenejšie piesne počas takmer šiestich dekád jeho hudobnej kariéry. Výberovky vyšli 14. júna v dvoch kompletoch. Prvý s názvom Karel Gott 80/80 - Největší hity 1964 - 2019 na 4CD, druhý v exkluzívnom výpravnom 15CD Boxe pod názvom Karel Gott Singly - 300 písní z let 1962 - 2019. Ani na jednom titule nechýba aktuálny hit Srdce nehasnou, ktorý pre Gotta a jeho dcéru Charlotte Ellu zložil Richard Krajčo.
Úspech Karla Gotta možno prirovnať k hviezdnej dráhe. „Vôbec som nepočítal, že budem hviezdou. Bolo mnoho takých pre a proti - že to nemyslí vážne takto spievať - iní zase hovorili, to vyzerá, že má naštartované na hviezdnu kariéru, iní že to sa nedá počúvať. Mne neskôr povedali tí, čo niečo dokázali, že keď je tam dilema - pre a proti - tak je to vždy zdravé. Najlepší posudok je - neruší ma - dá sa počúvať, taký však nevedie k ničomu. Každý sme za seba a z tých osobností má každý svoj štýl, svoju polohu, alebo svoj pohľad, s veľkými džezmenmi ako Duke Ellington som mal pocit pri rozhovore, že sa už dlho poznáme, a to je to krásne,“ povedal pre TASR jubilujúci umelec. Jeho pamiatka a hudobné dielo zostávajú trvalou súčasťou kultúrneho dedičstva.
tags: #narodenie #karla #gotta