Zrod kráľovnej: Od princeznej z Mayfair k následníčke trónu
Narodila sa 21. apríla 1926 v meste Londýn pod celým menom Elizabeth Alexandra Mary. Bola prvorodenou dcérou Alberta, vojvodu z Yorku a Elizabeth Bowes-Lyonovej, vojvodkyne z Yorku. Narodila sa o 3.40 h (SELČ) 21. apríla 1926, za vlády jej starého otca z otcovej strany, kráľa Juraja V. Jej otec, vojvoda z Yorku (neskôr kráľ Juraj VI.), bol druhým synom kráľa. Jej matka, vojvodkyňa z Yorku (neskoršia kráľovná Alžbeta, kráľovná matka), bola najmladšou dcérou škótskeho aristokrata, grófa zo Strathmore a Kinghorne. Porodila ju cisárskym rezom v londýnskom dome jej starého otca: Mayfair, Bruton Street, 17. Pokrstil ju anglikánsky arcibiskup z Yorku, Cosmo Gordon Lang v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca 29. Jej blízka rodina ju volala „Lilibet“.
Kráľovnou vôbec nemusela byť. Po smrti starého otca Juraja V. sa stal kráľom jej strýko Eduard VIII. Ten dal však prednosť láske pred trónom, za ženu si zobral rozvedenú Američanku Wallis Simpsonovú a vzdal sa kráľovského titulu. V dôsledku toho sa Alžbetin otec stal kráľom a ona sa stala predpokladanou dedičkou. Keby jej rodičia mali neskoršie syna, bol by nad Alžbetou v rade nástupníctva, pretože v tom čase bol trón určený prvorodenstvom s preferenciou mužov.
Formovanie osobnosti: Vojnové roky a cesta k zodpovednosti
Jediný súrodenec Alžbety, princezná Margaréta, sa narodila v roku 1930. Tieto dve princezné sa vzdelávali doma pod dohľadom matky a ich guvernantky Marion Crawfordovej. Lekcie sa zameriavali na históriu, jazyk, literatúru a hudbu. Počas druhej svetovej vojny sa Elizabeth a jej sestra Margaret zdržiavali na Windsorskom hrade. V roku 1940 uskutočnila 14-ročná Alžbeta prvé rozhlasové vysielanie počas Hodiny deťom od BBC, ktorá sa venovala ďalším deťom, ktoré boli z miest evakuované. Uviedla: „Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli našim galantným námorníkom, vojakom a letcom, a tiež sa snažíme niesť svoj podiel na nebezpečenstve a smútku z vojny.“
V roku 1943 Alžbeta absolvovala svoje prvé samostatné verejné vystúpenie. Vo februári 1945 bola vymenovaná za čestnú druhú nadporučíčku v Pomocnej územnej službe so služobným číslom 230873. Na konci vojny v Európe, na Deň víťazstva v Európe, sa Alžbeta a Margaréta anonymne zamiešali do oslavujúceho davu v uliciach Londýna.
Vzťah s princom Philipom: Manželstvo, ktoré trvalo 73 rokov
Alžbeta sa v rokoch 1934 a 1937 stretla so svojím budúcim manželom, gréckym a dánskym princom Filipom. Boli bratranec a sesternica z druhého kolena zo strany dánskeho kráľa Kristiána IX. a bratranec a sesternica z tretieho kolena cez kráľovnú Viktóriu. Po ďalšom stretnutí v Royal Naval College v Dartmouthe v júli 1939 povedala Alžbeta - hoci mala iba 13 rokov - že sa zamilovala do Filipa, a začali si vymieňať listy. Mala 21 rokov, keď boli 9. júla 1947 oficiálne oznámené ich zásnuby.
Filip sa kvôli svadbe vzdal všetkých svojich titulov, ktoré ho spájali s nemeckými koreňmi, a prijal matkino meno Battenberg v poangličtenej forme Mountbatten. Obaja spolu žili na ostrove Malta, kde Philip slúžil v námorníctve. Alžbeta a Filip sa vzali 20. novembra 1947 vo Westminsterskom opátstve. Dostali 2 500 svadobných darov z celého sveta. Vzťah kráľovnej Alžbety II. bol symbolom stability. Veď manželmi boli obdivuhodných 73 rokov, čo je v dnešnej dobe priam nevídaná záležitosť. A rozdelila ich až smrť - Philip zomrel 9. apríla 2021 vo veku 99 rokov.
Korunovácia a začiatok sedemdesiatročného panovania
Kráľovnou Spojeného kráľovstva sa stala okamžite po smrti svojho otca - 6. februára 1952 vo veku 26 rokov. V priebehu roka 1951 sa zdravie Juraja VI. zhoršovalo a Alžbeta ho často zastupovala na verejných podujatiach. Keď v októbri 1951 absolvovala cestu po Kanade a navštívila amerického prezidenta Harryho S. Trumana vo Washingtone, jej osobný tajomník Martin Charteris priniesol návrh prístupovej deklarácie pre prípad, že by kráľ bol na cestách.
Začiatkom roka 1952 sa Alžbeta a Filip vydali na cestu do Austrálie, na Nový Zéland a do Kene. 6. februára 1952 sa práve vrátili do svojho ubytovania v Keni Sagana Lodge, keď dorazila správa o kráľovej smrti a následnom okamžitom nástupe Alžbety na trón. Korunovácia prebehla 2. júna 1953 vo Westminsterskom opátstve. Ceremónia vo Westminsterskom opátstve, s výnimkou pomazania a prijímania, bola prvýkrát uvedená v televízii.
BBC TV Coronation of Queen Elizabeth II: Westminster Abbey 1953 (William McKie)
Kráľovná milióna míľ: Cesty po Commonwealthu
Telegraph nazval vo svojom článku Alžbetu II. „Kráľovnou milióna míľ“. Taktiež jej prischol prívlastok „najscestovanejší monarcha“. Za celý svoj život precestovala 117 zo 195 možných krajín. Je to ekvivalent 42 ciest po celom obvode našej planéty. Už po nástupe do kráľovskej funkcie absolvovala veľký Commonwealth Tour (1953-1954).
Kráľovná Alžbeta II. absolvovala 22 oficiálnych návštev Kanady. Počas panovania bola kanadskou kráľovnou a zároveň aj hlavou štátu. Keď Alžbeta II. a princ Philip navštívili Indiu v roku 1961, bola to prvá návšteva britského panovníka od vyhlásenia nezávislosti Indie. Kráľovský pár navštívil Bombaj, Chennai či Kalkatu a tiež mesto Agra a dnes už jeden zo siedmich divov sveta - Taj Mahal.
Annus Horribilis a premeny modernej monarchie
V roku 1992 Alžbeta II. si pripomenula 40. výročie panovania. Tento rok, ktorý označila kráľovná za "hrozný" (annus horribilis), poznamenali manželské problémy jej detí. Anne sa rozviedla s Markom Phillipsom, Andrew a Fergie sa rozišli. Požiar vo Windsore a nedostatok financií na opravu vyvolali verejnú diskusiu o daňovej politike. Alžbeta II. čelila kritike kráľovskej rodiny v tlači, najmä po rozpade manželstiev jej detí a smrti jej bývalej nevesty Diany, princeznej z Walesu v roku 1997.
Napriek tomu sa Alžbeta II. na tróne stala symbolom a ikonou. Obdivuhodne reprezentovala svoju krajinu počas 70 rokov a bola svedkom významných historických udalostí. V roku 2008 navštívila Slovensko. V roku 2017 sa stala prvým britským panovníkom, ktorý dosiahol zafírové jubileum.
Záver vlády a dedičstvo na Balmorale
Svoje posledné hodiny dožila v kruhu rodiny na zámku Balmoral v Škótsku. Lekári niekoľko hodín pred jej smrťou hlásili, že sú znepokojení jej zdravotným stavom. Pred Buckinghamským palácom v Londýne sa už vtedy schádzali tisíce ľudí. Tie sa napokon s plačom rozlúčili so svojou vládkyňou. Alžbeta II. zomrela 8. septembra 2022 vo veku 96 rokov. Po jej smrti sa stal britským kráľom jej najstarší syn Charles, dnes kráľ Karol III.
Alžbeta II. bola, nepochybne, významnou osobnosťou a ikonou. Určite sa počas svojho panovania dala označiť za najmocnejšiu ženu sveta a tiež najmocnejšieho panovníka celkovo. Bola najdlhšie žijúcim a najdlhšie vládnucim britským panovníkom. Príbeh Alžbety II. nie je len o korune a protokole. Je o žene, ktorá sa ocitla v úlohe, na ktorú ju nik nepripravil a napriek tomu ju zvládla tak, že sa stala jednou z najvýraznejších osobností moderných dejín.
tags: #narodenie #kralovnej #alzbety