Vianoce, sviatky, ktoré každoročne spájajú dve miliardy kresťanov po celom svete, sú pripomienkou príchodu Božieho syna na svet. Ježiš Kristus sa narodil približne pred 2000 rokmi v Betleheme, hoci presný dátum jeho narodenia zostáva historicky neznámy. Pre kresťanov narodenie Ježiša znamená vtelenie Boha do človeka; je to moment, kedy Boh vstúpil do dejín ľudí, zmiloval sa nad nimi a daroval im spásu. Práve preto sú Vianoce sviatkom lásky.
Historický pôvod slávenia narodenia Krista
Prvý príbeh Kristovho narodenia nachádzame v Novom zákone, konkrétne u sv. Lukáša, ktorého slová výstižne opisujú narodenie Spasiteľa v obyčajnej maštali. Uplynuli celé tri storočia, kým bola v Ríme zaznamenaná prvá známa oslava Ježišovho narodenia. Slávenie 25. decembra ako dňa Narodenia Pána je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme. Trvalo ďalších sto rokov - bolo to v piatom storočí - kým Rím určil oficiálnu pamiatku Ježišovho narodenia na 25. decembra.
Pôvodné oslavy boli jednoduché. Kňazi chodili po farnostiach a spievali zvláštne latinské piesne o zázračnom narodení. Neskôr pápež Gregor I. (zomrel roku 604) povolil zdobiť kostoly zeleňou. Ďalšou domnienkou je dejinno-náboženská hypotéza, ktorá hovorí o pokresťančovaní a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu ako narodenie Krista - „Slnka spravodlivosti“ (Sol iustitiae).
Význam a vznik tradície betlehemských jasličiek
Tradícia zobrazovania Narodenia Pána je v Cirkvi prastará, jej prvý výtvarný prejav nachádzame už v rímskych katakombách sv. Prisky z 3. storočia. Východná cirkev vo vianočnom období vystavuje k osobitnej úcte ikonu Narodenia, hádam najznámejším vzorom je typ zhotovený ruským stredovekým ikonopiscom Andrejom Rubľovom.
Na západe sa však udomácnil betlehem, či jasličky. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa považuje sv. František z Assisi. V roku 1223 sa sv. František rozhodol, že oslávi narodenie Ježiša živou scénou, kde jednotlivé úlohy budú stvárňovať skutoční ľudia. Sv. František si uvedomil, že ak majú ľudia príchodu Spasiteľa skutočne rozumieť, musí sa im priblížiť takým spôsobom, aby si aj ten najobyčajnejší človek mohol udalosť predstaviť.
Bohatý, láskavý a zbožný šľachtic Giovanni bez váhania ponúkol svoju pomoc. Venoval všetko úsilie tomu, aby zabezpečil všetko, čo si sv. František želal: stajňu, slamu, živého vola a osla. Úlohy Márie, Jozefa a pastierov hrali skutoční ľudia. Nakoniec boli modlitby vypočuté a sv. František položil do jaslí nádhernú figurínu Ježiška v životnej veľkosti. Prichádzali veľké zástupy a na tvárach pútnikov bolo vidno veľkú radosť a úctu. Davy spievali a historici označili tieto melódie za prvé vianočné koledy.
Jasličky v Ríme a ich symbolika
V Bazilike S. Maria Maggiore sa pod hlavným oltárom, v striebornej skrini za kovovou platňou, nachádzajú podľa tradície pozostatky jasličiek, v ktorých bol uložený malý Ježiš v Betleheme. Tieto relikvie sa skladajú z piatich kúskov dnes už starobou sčernalého sykomorového a javorového dreva. Niektorí autori spájajú existenciu relikvií jasličiek s činnosťou sv. Heleny, matky cisára Konštantína.
Jasle sa spomínajú v Svätom písme v súvislosti s narodením Ježiša. Augustín vyložil význam jasieľ myšlienkou, že jasle sú miestom, kde zvieratá nachádzajú svoj pokrm. Teraz však v jasliach leží ten, ktorý sám seba označil za chlieb, prichádzajúc z neba - za pravý pokrm, ktorý človeku dáva skutočný, večný život. Jasle sa tak stávajú odkazom na Boží stôl, ku ktorému je človek pozvaný.
Rozšírenie betlehemov v Európe a na Slovensku
Po roku 1600 sa betlehemy rýchlo rozšírili a ľudia si ich začali aj vyrezávať a zostavovať. Vrchol umenia budovania betlehemov znamenal barok. Na Slovensku došlo k veľkému rozmachu tvorby betlehemov od konca 18. storočia. Najrozšírenejším materiálom, z ktorého ich ľudia zhotovovali, bolo drevo.
V našich domácnostiach sa rozžiari vianočný stromček a pod ním, či vedľa neho, bude neraz umiestnený betlehem - papierový, figúrkový, s postavičkami z dreva, šúpolia či porcelánu. Súčasní ľudoví umelci vyrábajú betlehemy z rozličných materiálov a rôznych veľkostí, pričom medzi najmenšie patria betlehemy v škrupinách orechov či vajec.
Teologický význam a ľudová nábožnosť
Pohľad na betlehemské jasle je pripomienkou toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Kristus sa stáva dieťaťom, prichádza na svet v jaskyni, ktorá slúžila ako maštaľ pre dobytok. Jasle pre dobytok nám ukazujú, že Kristus sa ponížil, a to až medzi zvieratá. V najhlbšej podstate je úcta relikvií a betlehemov prejavom ľudovej nábožnosti. O ľudovej nábožnosti hovorí Katechizmus, že táto je vo svojom jadre súhrnom hodnôt, ktorým Boží ľud s kresťanskou múdrosťou odpovedá na veľké existenčné otázky.
Táto múdrosť je kresťanským humanizmom, ktorý radikálne dosviedča dôstojnosť každej osoby ako Božieho dieťaťa, vytvára základné bratstvo a učí stretávať sa s prírodou. Aj v týchto dňoch, keď je naša pozornosť sústredená na Betlehem a jasličky, nám táto súvislosť dokazuje lásku Božieho dieťaťa, ktoré prichádza naozaj pre všetkých ľudí dobrej vôle, bez rozdielu rasy či reči.
Astronomické a historické hľadanie dátumu narodenia
Dnešný definovaný dátum narodenia Krista pôvodne stanovil v 6. storočí skýtsky mních Dionysius Exiguus nepresne ako udalosť z roku 753 rímskeho letopočtu. Narodenie Ježiša sa kladie do obdobia od 6 pred Kr. do roku 6, v Betleheme. Biblia neponúka mnoho oporných bodov pre presný výpočet. Astronomické výpočty o „Betlehemskej hviezde“, napríklad o veľkej konjunkcii Jupitera a Saturna v roku 7 pred Kr., biblickí vedci dnes posudzujú s veľkou rezervou. Pre vieru však nie je dôležitý presný kalendárny dátum, ale samotná skutočnosť príchodu Spasiteľa na svet.
Prítomnosť zvierat v ikonografii
Zdá sa, že za znázorňovaním zvierat (vola a osla) v betlehemskej scéne stojí neznámy prameň z ústnej tradície, ktorý korešponduje s biblickou tradíciou. Výrok proroka Izaiáša: „vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí“ (Iz 1,3), môžeme čítať v kontexte príchodu Pána. Vôl sa stal symbolom mierumilovnosti, dobromyseľnej sily a trpezlivej služby, zatiaľ čo osol, známy svojou schopnosťou nosiť ťažké bremená, je v kresťanskej tradícii často spájaný s pokorou a cestou do Jeruzalema.
Vianočná liturgia a jej prepojenie s jasľami
Vianoce nás prostredníctvom slávenej a žitej liturgie spájajú s celou tradíciou Cirkvi. Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú, rannú a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej pri jasličkách.
Sviatok Narodenia Pána je predzvesťou Paschy. Jasle sa chápu ako znamenie Pánovho hrobu a uloženie Dieťaťa do jasieľ je predobrazom uloženia Krista do hrobu. Ako spievame v bohoslužbách sviatku Narodenia Pána, vo vtelení sa Boh Slovo ponížil k sebaobmedzeniu v čase a priestore. Nebo to oznamuje zemi prostredníctvom „hlasu hviezdy“ a „hviezdneho zástupu“ anjelov. Maštaľ sa tak stáva kráľovským palácom a jasle kráľovským trónom. Skutočnosť, že mudrci - predstavitelia celého ľudstva - sa klaňajú Kristovi, poukazuje na univerzálny charakter spásy, pri ktorej stvorenie radostne víta Boha v tele.
tags: #narodenie #krista #jaslicky