Katolícka cirkev slávi narodenie Panny Márie ako dieťaťa svätých Joachima a Anny dňa 8. septembra. Tento dátum je stanovený deväť mesiacov po oslave Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorá sa slávi 8. decembra vo východnej cirkvi (predtým 9. decembra). Tento sviatok je jedným z najvýznamnejších a najradostnejších v liturgickom kalendári. Je to výnimka z bežnej praxe, kedy Cirkev zvyčajne slávi deň smrti svätých ako deň ich „narodenia pre nebo“. No v prípade Panny Márie sa slávi aj jej telesné narodenie, veď prišla na svet čistá, bez poškvrny dedičného hriechu.
Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Preto sa v liturgickom kalendári slávi nielen ich nebeské, ale aj ich pozemské narodenie. Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je veľmi radostný sviatok, lebo ako hovorí tropár, narodenie Bohorodičky zvestovalo radosť celému svetu, veď z nej zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš. Liturgia dáva narodenie Panny Márie do súvisu so svetlom: Kristus je slnko spravodlivosti, Mária je zornica, ranná hviezda, ktorá zvestuje východ slnka. „Tvoje narodenie, Panna, Božia Rodička, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba vyšlo slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh“ (Ant. na Benedictus). Mária je nádej celého sveta a zornica spásy. Narodenie Panny Márie poukazuje na začiatok našej spásy. Boh si pripravuje vznešený príbytok pre svojho jediného Syna.
Pramene Poznania o Narodení Panny Márie: Od Apokryfov po Tradíciu
O udalostiach okolo narodenia Panny Márie sa vo Svätom písme - v evanjeliách - nespomína nič. Evanjeliá zaznamenali veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Dnešné evanjelium nám hovorí o udalosti, ktorá nastala po počatí Božieho Syna v lone Panny Márie. Jozef, jej snúbenec si všimol, že je v požehnanom stave a preto ju chcel prepustiť.
Odkiaľ o tom teda vieme? Vieme o tom z tradície Cirkvi a apokryfov. Prvú správu o narodení Panny Márie podáva apokryf z 2. storočia, tzv. Jakubovo protoevanjelium. Z neho vieme aj mená jej rodičov: Joachim a Anna. Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kánonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Kresťanské apokryfy opisujú niektoré udalosti zo života Ježiša Krista či Presvätej Matky, o ktorých sa nehovorí v evanjeliách. Hoci Cirkev neprijíma apokryfy ako inšpirované knihy Svätého písma, ani ako zaručený historický prameň, predsa však tieto spisy obsahujú mnoho z tradície a viery Cirkvi.
Zaujímavé zobrazenie Máriinho narodenia a života v protoevanjeliu podľa Jakuba
Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140 (niekedy sa uvádza okolo roku 175). Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Jakubovo protoevanjelium sa tešilo veľkej obľube v starokresťanskej Cirkvi a malo veľký vplyv na rozvoj mariológie a mariánskej úcty. Takzvané Protoevanjelium svätého Jakuba si veľmi vážili takí inšpirovaní autori hymnov ako svätý Sofrón Jeruzalemský († 638), svätý Germán Konštantínopolský († 730), svätý Andrej Krétsky († 740), svätý Ján Damaský († 749) a ďalší, ktorí používali Protoevanjelium ako primárny zdroj pre svoje liturgické kompozície. Hoci nevieme presne, ako prebiehalo jej narodenie, apokryfné evanjeliá nám prinášajú celkom rozsiahly pohľad na jej rodičov, detstvo a narodenie. Najviac o tom hovorí apokryfné evanjelium podľa Jakuba.
Rodičia Panny Márie: Svedectvo Viery Svätých Joachima a Anny
Podľa apokryfných spisov sa rodičia Panny Márie volali Joachim a Anna. Žili v mestečku Nazaret a v ranej cirkvi boli obaja vyhlásení za svätých. Z Protoevanjelia svätého Jakuba sa dozvedáme, že rodičia blahoslavenej Panny Márie, Joachim a Anna, boli spravodliví a veľmi oddaní Bohu. Jej otec bol potomkom z Dávidovho kráľovského rodu, zatiaľ čo Máriina matka pochádzala z Áronovej kňazskej línie. Ich jediným veľkým zármutkom bolo, že nemali žiadne deti.
Joachim bol veľmi bohatý človek, no tiež bol nezvyčajne bohabojný a šľachetný muž. Spolu s manželkou Annou mali zvyk, že svoje bohatstvo rozdeľovali na tri časti: jednu časť dávali chrámu, druhú venovali chudobným a z tretej žili. Napriek tomu sa im ich majetok vždy vracal do pôvodnej veľkosti, ba dokonca ich Boh požehnával ešte viac. Tento postoj rodičov Panny Márie, Joachima a Anny, je krásnym príkladom dôvery v Boha, aj vo fyzických potrebách človeka. Obaja manželia však mali v srdci veľkú bolesť: nemohli mať žiadneho potomka. Dvadsať rokov sa modlili za syna alebo dcéru.
Raz sa na významný sviatok vybrali do Jeruzalema, kde chceli obetovať jedného zo svojich početných baránkov. Veľkňaz však Joachima odmietol so slovami, že obety muža, ktorý nemá dieťa, nemôžu potešiť Boha. Opustil spoločnosť a odišiel do jednej zo svojich usadlostí blízko Jeruzalema, kde sa modlil a v nárekoch dní a nocí prosil Boha. Joachim sa modlil slová plné viery a dôvery, že Boh nezavrhol jeho obety. A Boh ho vypočul: zjavil sa mu anjel a oznámil mu, že jeho manželka Anna počne a porodí dcéru, ktorá bude požehnaná medzi ženami a národy ju budú poznať ako blahoslavenú.
V Starom zákone, keď Boh požehnal svoj vyvolený ľud, vždy prisľúbil, že ho požehná početným potomstvom. Preto medzi Židmi bola bezdetnosť považovaná za znak Božieho odmietnutia, za „hanbu pre ľuďmi“ (Lk 1, 25). Ale Boh vo svojej božskej prozreteľnosti v skutočnosti pripravoval Joachima a Annu na „veľké veci“ (Lk 1, 49). Mal im prejaviť jedinečnú priazeň, lebo dieťa, ktoré sa im má narodiť, sa malo stať Matkou Mesiáša, prisľúbeného Spasiteľa sveta. Židia poznali nezvyčajné pôrody, do ktorých zasiahol všemohúci Boh svojou božskou mocou, aby ukázal svoje zaľúbenie niektorým konkrétnym ľuďom. Také bolo narodenie Izáka z bezdetnej Sáry (Gn 21, 1 - 3); Samsona z neplodnej Manueho manželky (Sdc 13, 24); Samuela z bezdetnej Anny (1 Sam 1, 26 - 28); a, samozrejme, narodenie svätého Jána Krstiteľa z neplodnej Alžbety (Lk 1, 36 - 37). A tak Boh požehnal aj Joachima a Annu v ich starobe zázračnou dcérou, predurčenou stať sa Božou Matkou. Máriino narodenie nielenže zbavilo jej rodičov „verejnej hanby“, ale aj sa stalo pre nich zdrojom veľkej radosti, podľa slov anjela Joachimovi: „Joachim, raduj sa! Boh vypočul tvoju modlitbu a tvoja manželka Anna počne a porodí dcéru, ktorej narodenie sa stane radosťou pre celý svet.“ Následkom toho sa tento sviatok slávi v duchu všeobecného jasotu a nadšenia. Joachim a Anna dostali viac, než si zaslúžili a žiadali. Chceli len obyčajné dieťa, no dostali Matku Mesiáša, Pannu, ktorá bola uchránená od dedičného hriechu. Tento príbeh je krásnym povzbudením pre nás všetkých, aby sme aj my zostali verní Bohu za každých okolností, nech sa v našom živote deje čokoľvek, dobré alebo zlé, nespravodlivé či bolestivé. Vidíme, že aj modlitba spravodlivého človeka, akou bola Joachimova, má veľkú moc. Joachim a Anna dostali Máriu, ktorá sa stala Božou rodičkou a tú dnes oslavujeme. „Zvelebuj, duša moja, slávne narodenie Božej Matky“ (Utiereň). Liturgické hymny zároveň vyzdvihujú oddanosť a spravodlivosť Joachima a Anny, ktorí svojím „zbožným životom priniesli šťastie nám všetkým“. Svojou oddanosťou a vytrvalými modlitbami dokázali svoju úplnú dôveru v Boha. A oplatilo sa, pretože boli požehnaní Bohom daným dieťaťom, „Bohootrokovicou“, ako je Mária označovaná v liturgických hymnoch.
Miesto Narodenia Panny Márie: Od Jeruzalema po Seforis
Kedy a kde presne sa narodila Panna Mária, nevieme. Podľa tradície sa jej rodičia volali Joachim a Anna. Jakubovo protoevanjelium sa píše, že sa narodila v Jeruzaleme. O mieste narodenia sa tradujú tri rôzne mienky. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifanius. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť aj iné.
Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Táto tradícia sa zakladá na svedectve sv. Sofronia a je najširšie prijatá. Podľa tradície to bolo na tom mieste, kde medzi rokom 400 a 600 stála bazilika k úcte Panny Márie pri Betetskom rybníku. Po roku 603 patriarcha Sofrónius tvrdí, že toto miesto je rodným domom Panny Márie. Túto tradíciu potvrdila aj archeológia. Podľa palestínskej tradície svätá Helena, matka cisára Konštantína († 330), postavila v Jeruzaleme baziliku venovanú Máriinmu narodeniu. Práve táto jeruzalemská bazilika má kľúčový význam pre stanovenie dátumu sviatku, keďže oslava Máriinho narodenia bola stanovená na 8. septembra, pretože v ten deň bola v Jeruzaleme posvätená bazilika na počesť Narodenia Panny Márie. Táto silná historická a archeologická podpora robí z Jeruzalema najpravdepodobnejšie a najuznávanejšie miesto Máriinho narodenia.
Historický Vývoj a Rozšírenie Oslavy Narodenia Panny Márie
Sviatok Narodenia blahoslavenej Panny Márie patrí medzi najstaršie mariánske slávnosti, hoci čas jeho vzniku nemožno presne určiť. Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii. Spomínal ho už svätý Epifán († 403), svätý Ján Zlatoústy († 407), svätý Proklos Konštantínopolský († 446) a ďalší cirkevní Otcovia, vrátane sv. Augustína a sv. Romana Sladkopevca. Tento sviatok sa spomína v liturgike pápeža Gelásia (492 -496) z 5. stor.
Prvým svedkom sviatku je svätý Roman, slávny básnik, rodom z Bejrútu v Sýrii, ktorý za čias Anastázia I. (491 - 518) bol diakonom v Carihrade v Kostole Panny Márie Blanchemskej. Roman zložil oslavnú báseň pre sviatok 8. septembra na Narodenie Panny Márie.
Spočiatku sa Narodenie Panny Márie slávilo len na miestnej úrovni a bez nejakej väčšej slávnostnosti. Až neskôr, v šiestom a siedmom storočí, sa mariánske sviatky postupne rozšírili po celom Východe a slávili sa slávnostnejšie. V dobe svätého Andreja Krétskeho († 740) sa tento sviatok už všeobecne zachovával a slávil podobne ako iné veľké sviatky v byzantskom obrade. Sviatok Narodenia blahoslavenej Panny Márie, slávený 8. septembra, patrí do zoznamu dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka v byzantskom obrade (porov. Sinajský evanjeliár z roku 715).
Slávnostné slávenie Máriinho narodenia sa rozšírilo do Ríma v siedmom storočí. Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. storočí, najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi. V Ríme sviatok spomína pápež Sergius I. (687 - 701) ako jeden zo štyroch mariánskych sviatkov, ktoré sa v Ríme slávia. Z Ríma sa rozšíril na celú Cirkev. Z čias pápeža Leva Veľkého (440-461) a Sergia (687-701) sa zachovali omšové modlitby určené na túto slávnosť. V Západnej Cirkvi sa tento sviatok sa začal sláviť asi až začiatkom 8. storočia. Pápež Inocent IV. (1243 - 1254) dal sviatku aj oktávu, ktorá sa slávila až do roku 1955. Spočiatku sa slávil iba jeden deň, no v roku 1245 ho pápež Inocent IV. nariadil sláviť osem dní (ako oktávu) vzhľadom na sľub, ktorý v roku 1241 dali kardináli, keď ich na konkláve tri mesiace väznil cisár Fridrich II. Dnes sa slávi v Cirkvi ako sviatok iba jeden deň, 8. septembra. Je možné, že sviatok Narodenia Panny Márie sa začal sláviť po cirkevnom sneme (koncile) v Efeze (431). Tam sa vtedy totiž zhromaždili biskupi celého kresťanského sveta a vyhlásili Pannu Máriu za Božiu Matku proti bludárskemu učeniu Nestória, ktorý jej tento titul upieral.
Teologický Význam a Starozákonné Predobrazy Panny Márie
Narodenie blahoslavenej Panny Márie nebolo náhodné, Boh ho dobre pripravil od samého počiatku posvätných dejín. Už v rajskej záhrade Boh prisľúbil našim prarodičom, Adamovi a Eve, že im pošle Spasiteľa skrze zázračnú ženu, ktorej potomok rozšliape hlavu (moc) hada (porov. Gn 3, 15). Inými slovami, Spasiteľ ľudského pokolenia mal prísť ako potomok tejto ženy. Tento prísľub je základom pre pochopenie Máriinho jedinečného postavenia v pláne spásy.
A okrem toho existovalo Jakubovo videnie rebríka spájajúceho nebo a zem, po ktorom anjeli zostupovali a vystupovali k Bohu, a toto miesto sa nazývalo „dom Boží“ a „brána do neba“ (Gn 28, 10 - 17). Svätí pisatelia vzťahovali Jakubovo videnie na blahoslavenú Pannu Máriu, v ktorej sa to uskutočnilo naplno fyzicky aj duchovne. Skrze Máriu, akoby po rebríku, zostúpil Boží Syn z neba na zem. Tým, že deväť mesiacov nosila vo svojom lone Božieho Syna, sa Mária skutočne stala „domom Božím“. A tým, že porodila Božieho Syna, nám Mária otvorila „bránu do neba“.
Ďalším predobrazom Márie, prevzatým zo Starého zákona a používaným v liturgických skladbách autormi hymnov, je horiaci ker, ktorý videl Mojžiš na svätom vrchu Horeb (Ex 3, 1 - 5). Ako tento ker horel, ale oheň ho neničil, tak ani blahoslavená Panna Mária porodením Božieho Syna nestratila panenstvo a po pôrode zostala Pannou. Tento symbolizmus podčiarkuje jej večné panenstvo, ktoré je jedným z pilierov mariánskej úcty.
Blahoslavenú Pannu Máriu neklamne predpovedal prorok Izaiáš: „Hľa, Panna počne a porodí Syna a dá mu meno Emanuel - Boh s nami“ (Iz 7, 14). Príchod blahoslavenej Panny Márie, ako spievame na lítii, bol „vopred ohlásený“. Podľa slov svätého Andreja Krétskeho, v Márii sa naplnili všetky starozákonné predobrazy a proroctvá. Celé dejiny spásy viedli k tomuto momentu, k narodeniu tej, ktorá mala byť Matkou Spasiteľa. To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
Mystické Svedectvá o Narodení Panny Márie: Mária z Agredy a Svätá Brigita Švédska
Narodenie Panny Márie, hoci v evanjeliách mlčky opomínané, bolo predmetom hlbokých mystických zážitkov a zjavení, ktoré nám poskytujú podrobnejší a duchovne bohatší pohľad na túto udalosť. Medzi najvýznamnejšie svedectvá patria spisy ctihodnej Márie od Ježiša z Agredy a zjavenia svätej Brigity Švédskej.
Zaujímavé zobrazenie Máriinho narodenia a života v protoevanjeliu podľa Jakuba
Ctihodná Mária od Ježiša z Agredy, vlastným menom María Coronel y de Arana, bola španielska františkánska mníška a mystička, ktorej najznámejšie dielo Mystické mesto Božie si získalo pozornosť mnohých biskupov, pápežov i univerzít a od svojho vzniku v 17. storočí sa teší širokému uznaniu. Mária sa narodila 2. 4. 1602 v španielskej Sorii. Vo veku 17 rokov vstúpila spolu s matkou a sestrou do františkánskeho Kláštora Nepoškvrneného počatia v Agrede. V 25 rokoch sa stala predstavenou celého konventu. Napriek tomu, že ju vyhľadávalo veľa ľudí, bola veľmi pokorná. Mária bola počas svojho života obdarená mnohými víziami. Mala aj dar bilokácie (schopnosť byť na dvoch miestach naraz). Od roku 1643 bola tajnou radkyňou kráľa Filipa IV., ktorý s ňou neváhal riešiť duchovné, osobné i obchodné záležitosti. Zomrela na Turice v roku 1665. Zanechala po sebe veľa písomností, ktoré boli neskôr zverejnené.
Španielska mystička zaznamenala vo svojom prvom spise Mystické Mesto Božie I - Počatie tieto slová, ktoré detailne opisujú narodenie Panny Márie: „Pre svet nadišiel nesmierne milostiplný a radostný deň, v ktorom mala svätá Anna porodiť, deň, keď malo na svet zavítať dieťa, ktoré bolo posvätené, určené a vychovávané, aby sa stalo Matkou Boha. Ten požehnaný deň bol 8. septembra. Annu Pán pripravil vnútorným osvietením, keď jej dal rozpoznať jej čas. Naplnená radosťou Ducha Svätého počula Boží hlas a padla na tvár, aby volala k Pánovi a prosila ho o milosť a ochranu. Potom vo svojom lone pocítila pohyby, ktoré sú obvyklé pri pôrode. Jej šťastné dieťa však v rovnakej chvíli upadlo z Božej moci a prozreteľnosti do nesmierne vznešeného vytrženia, v ktorom tiež prišlo na svet. Mária nevnímala zmyslami svoje narodenie tak, ako by ho pri svojom plnom používaní rozumu vnímala, keby zostala v prirodzenom stave. Mária sa narodila čistá, bez chyby, krásna a plná milosti, čím sa malo vyjaviť, že do sveta vstúpila oslobodená od zákona viny a mzdy hriechu. (…) O polnoci vzišla oná vznešená Zornička, aby odteraz oddeľovala noc a temnotu starého zákona od nadchádzajúceho dňa milosti. Najnežnejšie dieťa zavinula jeho matka do plienok, uložila a opatrila ho tak, ako je zvykom u detí, kým ono bolo duchom ponorené v Božstve. Ako o dieťa sa starali o tú, ktorá svojou múdrosťou prevyšovala všetkých ľudí i samotných anjelov.“
Ďalšie hlboké postrehy o narodení Panny Márie prináša svätá Brigita Švédska, ktorá sa narodila v 14. storočí do nábožnej a vzdelanej rodiny. Už ako desaťročná veľmi silne prežívala utrpenie Pána Ježiša. Neskôr mávala aj mystické vízie. Vo veku 16 rokov sa vydala za Ulfa Gudmarssona, bohabojného člena kráľovskej rady. Narodilo sa im osem detí. Ich najmladšia dcéra je známa ako svätá Katarína Švédska. Po smrti svojho manžela sa Brigita Švédska druhýkrát nevydala a rozhodla sa žiť jedine pre Boha. Obrovská dôvera, oddanosť Bohu a túžba po večnosti ju čoraz častejšie viedli na kolená, k modlitbe a meditácii. Práve postoj pokory a bezhraničnej úprimnej lásky ku Kristovi sa stali základom pre mystické zážitky a zjavenia, ktoré prežívala. Svojím životom a službou sa stala vzorom nielen hlbokého a vrúcneho vzťahu k Bohu, ale aj vernej manželky a milujúcej matky. V roku 1999 ju pápež Ján Pavol II. menoval za patrónku Európy a pri tejto príležitosti o nej povedal: „Z Brigity vyžaruje prorocká sila. S určitou otvorenosťou hovorí ku kniežatám a pápežom.“
V Zjaveniach svätej Brigity Švédskej sa dočítame priame slová Panne Márii, ktorými sa svätici prihovorila: „Keď som sa narodila, zlým duchom to nezostalo skryté, ale, obrazne povedané, mysleli si toto: ‚Narodila sa nejaká panna. Čo teda urobíme? Je totiž zrejmé, že sa v nej odohrá niečo zázračné. Ak na ňu hodíme všetky siete našej zloby, roztrhá ich ako kúdeľ. Ak budeme pokúšať jej srdce, nič nezmôžeme, pretože ho chráni mocná posádka. Nie je na nej jediné miesto, kde by ju mohla zasiahnuť kopija. Máme sa teda čo obávať, že jej čistota bude našou trýzňou. Jej spanilosť rozdrví všetku našu silu; jej vernosť nás položí pod jej nohy.‘ Boží priatelia, ktorí boli dlho v stave očakávania, však z Božieho vnuknutia povedali: ‚Prečo naďalej smútime? Vskutku, dcéra moja, uisťujem ťa, že moje narodenie bolo začiatkom skutočnej radosti; pretože vyklíčil výhonok, ktorý zo seba vydal ten kvet, po ktorom túžili králi a proroci. A keď som dosiahla vek, v ktorom som začala poznávať svojho Stvoriteľa, s nevýslovnou láskou som sa k nemu obrátila a celým svojím srdcom som po ňom zatúžila. Uchránila ma zázračná milosť, takže ani vo svojom útlom veku som neprivolila hriechu. Ja som tá, ktorá bola od večnosti pohrúžená do Božej lásky a v ktorej od detstva dokonale prebýval Duch Svätý. Je to ako s orechom, ktorý rastie nielen navonok, ale zväčšuje sa aj vo vnútri, takže jeho škrupinka je vždy plná a niet v nej priestor na to, aby do seba ešte niečo pojala. Podobne aj ja som bola od detstva naplnená Duchom Svätým a ako som rástla na tele i vo veku, Duch Svätý ma tak hojne napĺňal, že vo mne nenechal nijaké miesto pre hriech.‘“
Tieto mystické opisy dopĺňajú a prehlbujú naše chápanie Narodenia Panny Márie ako udalosti mimoriadneho významu, ktorá bola pripravená od večnosti a mala zásadný dopad na celú históriu spásy, prinášajúc radosť Božím priateľom a hrôzu zlým duchom.
Liturgické Oslavy a Hymnografia Narodenia Panny Márie
Sviatok Narodenia blahoslavenej Panny Márie sa prejavuje v bohatosti liturgických textov a hymnov, ktoré oslavujú túto jedinečnú udalosť. Keď sa sviatok Máriinho narodenia začal sláviť slávnostnejšie, boli skomponované určité liturgické hymny. Vo ôsmom a deviatom storočí boli pôvodné hymny nahradené významovo bohatšími a prepracovanejšími kompozíciami. Jedinou pôvodnou skladbou, používanou dodnes, je tropár: „Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu…“ od svätého Romana Sladkopevca z konca 6. storočia. Používa sa aj v západných cirkvách. Tento tropár je jadrom oslavy a zhrňuje jej hlavné posolstvo.
Súčasné liturgické hymny v byzantskom obrade, spievané na večierňach a utierňach, zložili vo ôsmom storočí svätý Germán Konštantínopolský, svätý Andrej Krétsky a svätý Ján Damaský. V deviatom storočí zložili mnísi niektoré ďalšie hymny: Anatolios Solúnsky, Štefan a Sergius z Lavry svätého Sábu neďaleko Jeruzalema a Jozef Hymnograf z monastiera Studios v Konštantínopole.
Cirkevní Otcovia predniesli mnohé výrečné homílie na sviatok Narodenia Panny Márie. Ale najkrajšie sú tie, ktoré predniesol svätý Andrej Krétsky (porov. Migne, Patrogia Graeca, zv. 97, štyri homílie) a sv. Ján Damaský (porov. Migne, Patrologia Graeca, zv. 56, dve homílie). Svätý Andrej Krétsky vo svojej štvrtej homílii na sviatok Máriinho narodenia po tom, čo blahoslavenú Pannu vychválil tými najvznešenejšími titulmi, pozýva všetkých kresťanov, aby sa podieľali na veľkej radosti jej zbožných rodičov, pretože „dnes sa narodilo dieťa, z ktorého sme dostali našu spásu, Krista, Božie Slovo, ktoré skrze ňu prišlo a zostáva s nami naveky“ (Migne, PG, zv. 97, r. 882). A skutočne, hagiografi nám prezentujú narodenie blahoslavenej Panny Márie ako „začiatok našej spásy“. Ako ranná hviezda oznamuje blížiaci sa východ slnka, tak aj Máriino narodenie ohlásilo príchod „Slnka spravodlivosti“, prisľúbeného Mesiáša, ktorý mal zničiť moc satana, znovu nám otvoriť bránu do neba a zaistiť Božie požehnanie celému ľudskému pokoleniu. Toto je dôvod nášho jasotu.
Hlavné liturgické texty, ktoré sa spievajú počas sviatku, sú:
Tropár sviatkuTvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba vyšlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh. On sňal kliatbu, udelil požehnanie a zrušením smrti nám dal večný život.
Kondák sviatkuSkrze tvoje sväté narodenie, Nepoškvrnená, Joachim a Anna boli vyslobodení z potupy bezdetnosti a Adam a Eva z porušenosti smrti.
Tieto hymny vyjadrujú hlboký teologický význam Máriinho narodenia, spájajúc ho s vyslobodením z hriechu a smrťou, a so začiatkom večného života skrze Krista.
Duchovný Odkaz a Misijné Poslanie v Súvislosti s Narodením Panny Márie
Oslava Narodenia Panny Márie presahuje samotnú historickú udalosť a má hlboký duchovný a praktický význam pre veriacich v celom svete. Milí bratia a sestry, slávime slávnosť narodenia Preblahoslavenej Panny Márie, hlavnej patrónky nášho kostola. Už prvé slová dnešného evanjelia zaznievajú: “S narodením Ježiša Krista to bolo takto.” Teda oslavujeme narodenie Panny Márie, Božej Matky, no počúvame slová o narodení Ježiša Krista. Môžeme sa pýtať, či sa stala nejaká chyba, alebo prečo nám dnešné Božie slovo dáva počúvať práve tieto slová.
Pri narodení Panny Márie nemáme v Písme ani zmienky o tom, ako sa volali jej rodičia, kde sa narodila, či mala súrodencov, ani nič o jej detstve. Možno aj preto Božie slovo začína narodením Ježiša Krista. Určite však ide o niečo hlbšie. Aj Panna Mária vo svojom živote neupierala pozornosť na seba. Nevolala: “Pozerajte sa na mňa, nasledujte ma.” Panna Mária celý svoj život upriamovala pozornosť na svojho Syna, Ježiša Krista, lebo veľmi dobre vedela, že On je dôležitý. On je ten, ku ktorému má prichádzať ľud, aj keď niekedy skrze Pannu Máriu, jej usmernenie alebo pomenovanie vecí. Vždy však centrom a cieľom života človeka má byť Ježiš Kristus, čo krásne ukazuje aj dnešné evanjelium, keď slávime narodenie Preblahoslavenej Panny Márie a počúvame slová o narodení Ježiša Krista. Tieto slová dnešného Božieho slova začínajú práve touto myšlienkou. Napriek tomu je dobré a správne, aby sme sa dnes zamerali na Pannu Máriu.
V Starej zemi (myslia sa územia niekdajšieho Rakúsko-Uhorska) sa sviatok Narodenia blahoslavenej Panny Márie nazýval „Mala Bohorodicja“, Menšia Bohorodička, na rozdiel od jej sviatku Zosnutia, nazývaného „Velika Bohorodicja“. Sviatok Zosnutia Bohorodičky bol považovaný za hlavný mariánsky sviatok, na ktorého slávenie sa veriaci pripravovali dvojtýždňovým pôstom, pripravení absolvovať púť, aby sa vyspovedali a prijali sväté prijímanie a takto získali „odpust,“ t. j. plnomocný odpustok. Od ľudí, ktorí nemohli vykonať púť na sviatok Zosnutia, sa očakávalo, že to urobia na sviatok Máriinho narodenia („Mala Bohorodicja“). Je veľmi dôležité, aby sme si všetci zapamätali, že najlepším spôsobom, ako vyjadriť svoju lásku a oddanosť blahoslavenej Matke, je prijať sväté sviatosti (spoveď a sväté prijímanie) na jej sviatky. Veď po svätom prijímaní nosíme v srdci nášho božského Spasiteľa rovnako, ako ho Mária nosila pod svojím nepoškvrneným srdcom deväť mesiacov. Tradícia… Tradícia… Áno, náboženské tradície nášho ľudu majú veľmi hlboký duchovný význam, ale musíme ich poznať a snažiť sa ich uchovať!
Zaujímavé zobrazenie Máriinho narodenia a života v protoevanjeliu podľa Jakuba
Toto je potom morálnou, t. j. praktickou lekciou sviatku Máriinho narodenia. Naša neochvejná dôvera v Boha, podporovaná vytrvalou modlitbou, nám otvorí dvere Božieho milosrdenstva a zaistí nám neustály prísun Božích požehnaní. V našom každodennom zápase sa nikdy nesmieme vzdať. Dokonca musíme, tak ako Abrahám, „proti nádeji v nádeji uveriť“ (Rim 4, 18), dôverovať všemohúcemu Bohu.
Prinášať svetu Krista - to je poslanie, ktoré majú aj misionári, a ktoré má po krste každý jeden z nás. Na dnešný sviatok Narodenia Panny Márie oslavuje Spoločnosť Božieho Slova deň svojho založenia. V tento deň bol v holandskom mestečku Steyl oficiálne otvorený prvý misijný dom, v ktorom sa mali pripravovať budúci ohlasovatelia evanjelia po celom svete. Dnes chceme myslieť na túto misijnú spoločnosť, a prosiť všemohúceho Boha, aby na príhovor Panny Márie požehnal misionárov v ich úsilí o šírenie evanjelia a vzbudzoval nové misionárske povolania.
Modlitba, ktorá je často spojená s týmito úmyslami, zaznieva:Bože, večná pravda, veríme v teba.Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno.Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
Tento sviatok, hoci sa sústreďuje na narodenie jedného dieťaťa, v skutočnosti otvára dvere k pochopeniu celého plánu Božej lásky a milosrdenstva pre ľudstvo, ktoré vyvrcholilo v Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi, ktorého nám dala Panna Mária. Narodenie Panny Márie je tak udalosťou, ktorá neustále inšpiruje veriacich k vďačnosti, dôvere a horlivosti v šírení evanjelia po celom svete.