Sigmund Freud, azda najznámejší psychiater, neurológ a psychoanalytik, zásadne ovplyvnil veľkú časť vedy, literatúry a výtvarného umenia 20. storočia. Jeho revolučné myšlienky o ľudskej mysli, vplyve nevedomia a sexualite formovali moderné chápanie osobnosti a psychických procesov. Jeho životná cesta, poznačená intelektuálnym objavovaním, osobnými výzvami a spoločenskými prevratmi, sa začala v malom moravskom meste, aby sa neskôr rozvinula vo Viedni a zanechala nezmazateľnú stopu v dejinách ľudského myslenia.
Zrod Génia v Příbore
Šiesteho mája 1856 sa v meste Příbor, vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii, ktoré je dnes súčasťou Českej republiky, narodil chlapec, ktorému dali meno Sigismund. Neskôr si ho zmenil na Sigmund. K tomuto menu pribudlo ešte Schlomo po dedkovi a Simcha, čo v hebrejčine znamená „radosť“, teda presne to, čo nemecké Freud. Jeho rodiskom je Příbor - malé mestečko s takmer 9000 obyvateľmi v Moravsko-sliezskom kraji. V rodine židovského obchodníka Jakuba Freuda, ktorý mal vtedy už 40 rokov a bol po tretí raz ženatý, prišiel na svet tento budúci velikán. Jakub Freud si do spoločného manželstva priviedol aj dvoch svojich synov z prvého manželstva. Jeho manželka Amália Nathanson Freudová bola podstatne mladšia, mala sotva devätnásť rokov, keď sa vydávala za Sigmunda otca Jacoba Freuda. Vekový rozdiel medzi jeho otcom a matkou bol teda 20 rokov a nevlastní synovia boli vo veku svojej macochy.
Rodina Freudovcov obývala prvé poschodie v dvojpodlažnom dome číslo 117. Po Sigmundovi nasledovalo ďalších sedem detí. Avšak o rok neskôr po jeho narodení sa narodil ďalší syn Július, ktorý tragicky zomrel v nasledujúcom roku. Rodina Freudovcov bývala v Příbore len tri roky, keďže v roku 1860 odchádza do Viedne, hlavného mesta Rakúsko-Uhorska. Freud však po celý život nostalgicky spomínal na svoje rodisko. Samozrejme, len v dobrom, ako to býva, keď človek spomína na detstvo. Jemu ostali v pamäti hlavne púpavové lúky, vychovávateľka Monika Zajícová a uličky, v ktorých sa hrával. No a ešte jedna dôležitá spomienka ho viazala k rodnému mestu. Freud si dopisoval so svojím kamarátom Emilom Flussom, synom bohatého továrnika. Keď mal 16 rokov, trávil u tejto rodiny prázdniny, no a samozrejme sa tu po prvýkrát zamiloval, do kamarátovej sestry Gisely.
Cesta k Vzdelaniu a Medicíne
Po príchode Freudovej rodiny do Viedne začína Sigmund navštevovať miestnu základnú školu. Neskôr, v roku 1866, gymnázium v Leopoldstadte, ktoré ako nadaný študent v roku 1873 úspešne dokončil. Ako sedemnásťročného ho prijali na Viedenskú univerzitu. Hoci mal menšie nadanie pre matematiku, miloval knihy, cudzí jazyky a prírodovedu a disponoval fotografickou pamäťou, čo mu umožnilo vynikať v štúdiu.
Svoju medicínsku kariéru naštartoval už v roku 1882 ako praktikant u doktora Theodora Meynerta vo Viedni. V roku 1885 odchádza na stáž do Paríža, kde sa ho ujíma významný francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot, ktorý pri liečení používal aj hypnózu. Tieto skúsenosti zohrali kľúčovú úlohu v jeho ďalšom odbornom rozvoji. V roku 1886 si vo Viedni zriaďuje svoju súkromnú neurologickú prax, kde sa jeho hlavnou činnosťou stalo liečenie hystérie a neurózy.
V osobnom živote nastali zmeny, keď sa nasledujúci rok, ako mladý vedec pracujúci v laboratóriu, spoznáva s Marthou Bernaysovou, dcérou bohatej rodiny z Hamburgu. Avšak, jeho zárobok nedosahoval práve najvyššej úrovne, a tak im obom nebolo dopriate sa zosobášiť okamžite. Predsa len sa vzali, no až v roku 1887. Hoci v spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia, kde vládla prísna morálka a sex bol prípustný až po svadbe, začal propagovať voľnú lásku, v osobnom živote bol Freud konzervatívny. O sexe doma zakázal hovoriť, jeho vlastné deti musel poučiť domáci lekár. Neuznával kondómy ani prerušovanú súlož, podľa neho človeku len škodia, keďže sa tak svojim vášňam nemôže oddať naplno. V liste, ktorý adresoval priateľovi, tvrdí, že sám prestal sexuálne žiť už v skorom veku a cítil sa impotentný.
Základy Psychoanalýzy a Prevratné Teórie
Na ceste k psychoanalýze sa Freud zabýval najmä neurózami. Spoločne s kolegom Josephom Breuerom vydali známu knihu s názvom "Studien über Hysterie" (Štúdie o hystérii) v roku 1895, v ktorých sa venujú analýze stavu spoločnej pacientky. Došiel k názoru, že najčastejšou príčinou neuróz sú duševné rany z minulosti. Tie ovšem „nežijú“ vo vedomí, lež sú z neho vytlačené mimo dosahu ľudskej vôle, do oblasti zabudnutia, snov a zasunutých zážitkov. Neskôr sa venuje novému smeru - psychoanalýze, ktorú vynalezl niekedy okolo roku 1895, keď mu bolo necelých 40 rokov.
Podľa Freuda tkvie príčina samotnej traumy v podvedomí ľudskej mysli a motívmi sú prirodzené ľudské pudy ako sexuálny pud, pud sebazáchovy, pud života a smrti. Väčšina neuróz má podľa Freuda príčinu v potláčaní vlastných sexuálnych túžob, či už vedomých alebo nevedomých. Toto bol prevratný pohľad v kontexte viktoriánskej spoločnosti. Žiadna iná teória psychoanalýzy nespôsobila toľko nepochopenia a odsudzovania ako Freudov výklad vývoja ľudskej sexuality. Freud sexualitu vnímal nielen ako zmyselné chvenie, ale aj ako veľkolepú poznávaciu metaforu, prostredníctvom ktorej môžeme poznať, pochopiť a vysvetliť ľudské trápenie.
Jednou z jeho najslávnejších teórií, ktorá vychádza z jeho raných osobných skúseností, je teória oidipovského komplexu. „Zaľúbenosť do matky a žiarlivosť na otca som pocítil aj u seba. A považujem to za všeobecnú skúsenosť raného detstva“, napísal psychológ o pár rokov neskôr. Sám Sigmund Freud mal len 4 roky, keď v kupé nočného vlaku zazrel svoju krásnu matku nahú a uvedomil si strašnú moc ľudskej sexuality. Oidipovský komplex je pomenovaný podľa bájneho thébskeho kráľa Oidipusa, ktorý zabil svojho otca a oženil sa s vlastnou matkou bez toho, aby tušil, o koho ide.
Kľúčové Diela a Rozšírenie Vplyvu
Myšlienku o sexualite pretavil Freud v roku 1905 do publikácie "Drei Abhandlungen zur Sexualtheorie" (Tri eseje o teórii sexuality). Freud ako prvý zdôraznil význam snov a objavil zásadný vplyv sexuality na ľudský život. Za najlepšiu cestu cez zábrany do nevedomia považoval sny, ktoré nazýval „kráľovskou cestou k analýze nevedomých procesov“, a metódu voľných asociácií. Metódu voľných asociácií pre odhalenie psychických tráum vyvinul Freud v 90. rokoch 19. storočia z tzv. katarznej metódy Josepha Breuera.
Jedným z jeho hlavných diel, ktoré písal desať rokov a ktoré svetlo sveta spatrilo v roku 1900, je "Výklad snov". Toto dielo vzniklo ako odpoveď na úmrtie otca Jakuba a je azda najznámejšou psychologickou knihou 20. storočia. Medzi hlavné Freudovy diela patrí aj "Úvod do psychoanalýzy" a "Totem a tabu".
V roku 1908 sa Freud spolu s Carlom Gustavom Jungom a Eugenom Bleulerom zúčastnil medzinárodného psychoanalytického kongresu v Salzburgu, čo potvrdzovalo rastúci vplyv jeho myšlienok. Popudom k jeho práci bola bezpochyby aj prvá svetová vojna, ktorá mu poskytla ďalšie poznatky o ľudskej psychike v extrémnych situáciách.
V ďalšom známom diele "Das Ich und das Es" (Ja a ono) z roku 1923, ktoré formulovalo učenie o „vrstvenatej“ psychologickej štruktúre osobnosti, Freud poprvé definoval tri komponenty: nevedomé „ono“ (id), vedomé „ja“ (ego) a „nadjá“ (superego) alebo svedomie. Toto dielo znamenalo významný posun v chápaní štruktúry ľudskej psychiky a dodnes tvorí základ mnohých psychologických teórií. Pri skúmaní princípu slasti Freud došiel k záveru, že cieľom, nie však zmyslom života, je smrť, čo vyvolalo búrlivé reakcie v odbornej aj laickej verejnosti.
Freud - Výklad snů
Osobnosť, Výzvy a Odkaz
Freud bol sveřepý hledač správných řešení, ktorý často menil alebo dokonca vyvracal aj vlastné teórie a hypotézy. Patril vo všeobecnosti medzi uznávaných ľudí v spoločnosti a bol odborníkom, kupříkladu, aj na mozgovú obrnu u detí.Začiatkom dvadsiatych rokov však Freuda postihla rakovina hrtanu. Podstúpil dovedna cez tridsať operácii. No navzdory ochoreniu neustále pracoval a zákernú chorobu si nepripúšťal. Známy je aj ako náruživý fajčiar cigár, pričom fajčiť neprestal ani po opakovaných operáciách horného podnebia a čeľusti. Kvôli rakovine úst mal dokonca veľkú protézu.
Život tohto velikána bol ovplyvnený aj nástupom národného socializmu v Nemecku. Jeho knihy a publikácie boli verejne pálené nacistami v Berlíne už v roku 1933. Freud na to reagoval sucho: „Aké robíme pokroky!“ Spočiatočne veril, že situácia je len dočasná, no po vpáde nacistov v marci 1938 do Rakúska precitol. V roku 1938 sa tento veľký mysliteľ ukryl v Londýne, kde v cudzine neustále pracoval a čítal.
Jeho zdravotný stav však bol natoľko vážny, že 21. septembra požiadal svojho ošetrujúceho lekára o eutanáziu, po ktorej upadol do bezvedomia. Následne 23. septembra 1939 v ranných hodinách zomrel, v požehnanom veku osemdesiatich troch rokov.
I keď sú niektoré predstavy psychoanalýzy súčasnou psychológiou považované za prekonané, mnoho Freudových objavov, ktoré sa týkajú napríklad obranných mechanizmov, princípov dynamiky osobnosti či funkcie nevedomia, sa stali súčasťou súčasnej psychológie. Ako prvý zdôraznil význam snov a objavil zásadný vplyv sexuality na ľudský život. Svojimi myšlienkami a učením o tom, že človeku nevládne rozum, ale nevedomé pudy, zmenil pohľad na ľudskú psychiku a zanechal nezmazateľný odkaz pre budúce generácie. Svetlo sveta spatřila aj jeho slávna psychoanalytická pohovka, ktorá sa stala symbolom psychoterapie.
Příbor Dnes: Múzeum a Spomienky
Dobrá správa: jeho rodný dom stále stojí! Na začiatku 20. storočia vyzeral takto. Dnes je v tomto dome múzeum, ktoré priťahuje návštevníkov z celého sveta. Prvá písomná zmienka o Příbore je z roku 1251, za mesto bol vyhlásený v roku 1294. Mimochodom, ten názov neznamená kuchynský riad, ale pravdepodobne označuje miesto pri bore (borovicový háj).
Prvá pamätná tabuľa na rodnom dome bola odhalená ešte v roku 1931 pri príležitosti Freudových 75. narodenín. Slávnostného podujatia sa zúčastnila aj Freudova najmladšia dcéra Anna, avšak Freudov zhoršený zdravotný stav mu nedovolil prísť.
V súčasnosti, expozícia v rodnom dome prekvapila návštevníkov v roku 2024. O to viac, že autorkou je britská konceptuálna sochárka, Freudova pravnučka Jane Mc Adam Freud (1958-2022), t.j. dcéra Freudovho vnuka Luciana. Svojimi inštaláciami akoby sa pokúsila vytvoriť múzeum našej mysle. Jej koncepcia vychádza z troch fáz nášho života, keď sme dieťa alebo nemluvňa (detinskí) - ID, dospelí (racionálni) - EGO a rodičia (kritickí) - SUPEREGO. Najviac návštevníkov upúta inštalácia Zabudnutá spomienka. Vajíčko - v jeho strede je detská topánka. Pokúšali sa ju rozpoznať v tej spleti, ale nedarilo sa im to. Izba nemluvňaťa, kde 11 matracov symbolizuje 11 osôb, ktoré sa tu vtedy tiesnili, je tiež silným zážitkom. Originálny gauč, ktorý bol súčasťou psychoanalytickej terapie, tu nenájdete. Nenájdete ho ani v dome vo Viedni, kde Freud prežil 47 rokov.
Ale nezúfajte, pred Freudovým rodným domom v Příbore si môžete aspoň na chvíľu poležať na kópii. A ani sa nemusíte báť, že sa tento kus nábytku prelomí pod ťarchou všetkých tých problémov, bezsenných nocí a starostí, pretože je vyrobený z medi. A verte mi, že každý si na tú pohovku aspoň na chvíľku ľahne, aspoň pre jednu fotografiu, a to aj v zime, keď riskuje, že mu zadok primrzne k studenému kovu.
Ak sem prídete, tak môžete navštíviť aj neďaleké turistické informačné centrum a okoštovať likér Příborskú freudovku. V meste si môžete ešte pozrieť Kostol Narodenia Panny Márie, pravdepodobne taký starý ako mesto. Uprostred stojí súsošie Panny Márie so sv. Rochom a sv. Floriánom. A ak pôjdete do Viedne, určite navštívte aj Múzeum Sigmunda Freuda, aby ste si tak doplnili celkový obraz o živote a diele tohto výnimočného človeka.
tags: #narodenie #sigmund #freud