V súčasnosti čelí britská verejnoprávna BBC najväčšej kríze dôvery za posledné roky. Investigatívny novinár David Collier už pred polrokom upozornil na iné závažné porušenie pravidiel, ktoré otriaslo dôverou v nestrannosť BBC. Odhalil, že dokument britského verejného média z Gazy vznikol v spolupráci s tímom napojeným na Hamas. Myslím, že išlo o efekt snehovej gule, teda niečo, čo sa buduje mnoho rokov. Nezačalo to mojím nálezom. Kauza ohľadom dokumentu ale docielila to, že BBC, ktorá je bežne arogantná a nerada priznáva chyby, priznala, že pochybila. Britská verejnoprávna BBC čelí silnému finančnému tlaku a reaguje razantne. Dôvodom je nutnosť ušetriť približne 500 miliónov libier v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. BBC má aktuálne približne 21 500 zamestnancov a vedenie už pristúpilo aj k okamžitým úsporným opatreniam.
Dynamika autokratických režimov a tyranií
Politológ Marcel Dirsus vo svojej knihe Ako končia tyrani a prežívajú národy analyzuje mechanizmy diktátorských režimov. Autor ide po témach, ktoré považuje za dôležité, ako napríklad vonkajší a vnútorní nepriatelia, rebeli, zbrane, peniaze, či otázka, ako zvrhnúť tyrana. Skôr ako sa dostaneme k samotným témam, bude zaujímavé pozrieť sa na politické „kreatúry“, ktoré sa v knihe objavujú. Jednou z postáv tejto galérie hrôzy je líbyjský diktátor Muammar al-Kaddáfí. Keď si chcel udržať moc, musel vládnuť krvavými rukami a držať ľudí v obrovskom strachu. Ďalší, často spomínaný, je Saddám Husajn, iracký prezident v rokoch 1979 - 2003. Bol zosadený počas invázie vedenej USA. Uzbecký diktátor Islam Karimov, ktorý vraj varil svojich odporcov zaživa, sa uzbeckým prezidentom stal po rozpade Sovietskeho zväzu. Prezident Libérie Charles Taylor bol prvou africkou hlavou štátu, ktorá sa musela zodpovedať pred medzinárodným súdom.
Smutná je štatistika úspešného prechodu diktatúr k demokracii: medzi rokmi 1950 až 2021 nasledovala po tyranii demokracia iba v pätine prípadov; zvyšok skončil inou diktatúrou, občianskou vojnou alebo všeobecným chaosom, ktorý vygeneroval nového diktátora. Dirsus sa pozerá za oponu osobných príbehov, odhaľuje mechanizmy fungovania moci tyranov, ale zvlášť ho zaujímajú mechanizmy ich pádov. Pád tyranov je ťažko predvídateľný aj preto, že sú obklavení prisluhovačmi a strácajú obraz reality. Keď Dirsus hovorí o strachu a vnútorných nepriateľoch, nemôže obísť J. V. Stalina. Autor mu venuje pozornosť najmä v kontexte rokov Veľkého teroru, keď Stalin kobercovo likvidoval svojich reálnych i domnelých vnútorných nepriateľov.
Prípadová štúdia: Aleksandr Zacharčenko a konflikt na východe
Predstava, že Aleksandr Zacharčenko je spontánny líder, ktorý vzišiel z vôle doneckého ľudu, je podľa analytikov naivná. Je to Putinova bábka. Pamätáte si ľudové republiky vytvorené Stalinom? Stojí za zmienku, že Zacharčenkovým predchodcom na mieste premiéra samozvanej Doneckej ľudovej republiky bol moskovský rodák a ruský politický stratég Aleksandr Borodaj. Samotný Zacharčenko sa narodil v roku 1976 v Donecku v rodine baníka. Zacharčenko nemá imidž úradníckeho premiéra. Zacharčenko hneď dodal, že je za „russkij mir“ (ruský svet). „Veľmi dobre chápem, že svätá Rus bola kyjevskou. Russkij mir, to je zjednotenie všetkých Slovanov. Nie tak, ako teraz žijeme - Rusi oddelene, Bielorusi oddelene, Ukrajinci oddelene.
Keď medzinárodné spoločenstvo odsúdilo smrť niekoľkých desiatok civilistov, Zacharčenko už podľa ruskej televízie Vesti tvrdil, že útoky na mesto urobili z Gradov sami Ukrajinci. Grady sú neriadené strely, ktoré sa nedajú namieriť presne a často sú vystrelené salvami z viacerých hlavní raketových odpaľovačov - zasiahnu tak veľké oblasti. Pre svoju nevyberavú povahu by sa tieto rakety nemali nikdy používať v obývaných oblastiach. „Ste Ukrajinec či Rus?“ opýtala sa Zacharčenka novinárka časopisu Russkij reporter. „Po mame som Rus a po otcovi Ukrajinec. A chcete sa zasmiať? Moja mama celý život prežila na Ukrajine a otec v Rusku.
Osobné svedectvo o prežití a strate ľudskosti
„A toto je holokaust… dvadsať šesťročný a moja mama asi dvadsať štyri. Povešali ich ako rebelov a komunistov,“ spomína pamätník na tragické udalosti, ktoré navždy zmenili jeho rodinu. „Bol tam vojak pred tým. A kosti a bol som veľmi malý. Však som aj stále zostal. Hlavu vtedy prešla cez tie mreže, ktoré boli v oknách.“ Život v podzemnej jame počas vojnového konfliktu predstavoval vrchol zúfalstva a boja o prežitie. „Museli prežiť tisíc dní takýmto spôsobom.“ Príbeh o rodine, ktorá musela skrývať svoju identitu, aby unikla deportáciám, je mrazivým svedectvom o dobe, kedy stačilo málo, aby bol človek označený za nepriateľa štátu.
Po vojne prišiel februárový prevrat v roku 1948, ktorý priniesol ďalšie zmeny a potrebu prispôsobiť sa novému režimu. „Preto, že sa narodili v židovskej rodine. Neopakovateľný a veľmi unikátny. Spomínať na túto hroznú udalosť robím celý čas.“ Spomienky na Dolný Kubín, kde židovská komunita kedysi prosperovala a neskôr takmer úplne zanikla, sú dnes dôležitou súčasťou kolektívnej pamäte. „My sme sa stratili medzi nimi. Sme tak ako oni pres dobrou slovenčinou.“ Táto osobná skúsenosť ukazuje, ako hlboko zasahujú ideológie do života jednotlivcov a ako tragicky sa končí strata tolerancie a snaha o dehumanizáciu druhých. Príbehy rebelov, či už v zmysle odboja proti tyranom alebo tých, ktorí boli za rebelov nespravodlivo označení, zostávajú varovaním pre budúce generácie.
tags: #narodeny #sko #rebeli #bbc