Poruchy štítnej žľazy u detí a dospelých: Komplexný sprievodca príznakmi, diagnostikou, liečbou a diétou

Štítna žľaza, malý, no mimoriadne dôležitý orgán ľudského tela v tvare motýľa, umiestnený v prednej časti dolnej polovice krku, zohráva kľúčovú úlohu v celkovom metabolizme, hladine energie a fungovaní mnohých orgánov. Produkuje hormóny, ktoré regulujú intenzitu metabolizmu a ovplyvňujú rast a aktivitu mnohých iných systémov v tele. Poruchy jej funkcie postihujú najmä ženy a často zostávajú dlho neodhalené, pretože sa prejavia až po určitom čase. Celosvetovo sú stovky miliónov ľudí postihnutých ochorením štítnej žľazy, pričom až 50 % z nich ani netuší, že majú problém práve so štítnou žľazou. Život s nediagnostikovanou poruchou štítnej žľazy môže byť vyčerpávajúci a môže obmedzovať človeka žiť plnohodnotne. Avšak, ochorenie štítnej žľazy by vás nemalo limitovať, práve naopak, pri správnej liečbe by ste mali byť schopní „roztiahnuť krídla“, ako symbolizuje jej motýlí tvar. Po diagnostikovaní sú ochorenia štítnej žľazy liečiteľné, čo umožňuje pacientom viesť plnohodnotný život.

Schéma štítnej žľazy a jej umiestnenia v krku

Úloha štítnej žľazy a jej hormóny

Štítna žľaza, latinsky glandula thyroidea, je žľaza s vnútornou sekréciou, ktorá vylučuje hormóny priamo do krvi. Je tvorená dvomi lalokmi, medzi ktorými je jej zúženie. Ak nie je zväčšená, pri voľnom pohľade okom nie je viditeľná. Cievne zásobenie orgánu je veľmi bohaté. Hlavnou úlohou štítnej žľazy je produkcia hormónov tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3). Thyreocyty, bunky štítnej žľazy, produkujú tyreoglobulín, na ktorom sa uskutočňuje tvorba samotných hormónov štítnej žľazy - tyroxínu T4 a trijódtyronínu T3. C bunky štítnej žľazy produkujú hormón kalcitonín. T3 je aktívny hormón, ktorý vplýva na hormón T4. Tieto hormóny sú nevyhnutné pre správny vývoj a funkciu centrálnej nervovej sústavy, tráviaceho traktu, obehovej sústavy, reprodukčného systému, kostrového svalstva, kože a metabolizmu kostí.

Činnosť štítnej žľazy je podriadená hypothalamo-hypofyzárnemu systému mozgu, pričom sa do krvi vylučuje TSH, teda tyreotropný hormón z podmozgovej žľazy, známej ako adenohypofýza. TSH reguluje tvorbu hormónov štítnej žľazy. Ak sú hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi nízke, hypofýza uvoľní viac TSH, čím stimuluje štítnu žľazu k vyššej produkcii. Napriek svojej malej veľkosti má štítna žľaza vplyv na celkový metabolizmus buniek, srdce a cievy, krvotvorbu, kožu, svaly, trávenie, reprodukčný systém či psychiku človeka. Ovplyvňuje energetickú hladinu, hmotnosť, srdcovú frekvenciu, črevá, náladu, hladinu cholesterolu, kosti a menštruačné cykly žien.

Rozdelenie porúch štítnej žľazy: Hypotyreóza a Hypertyreóza

O ochorení štítnej žľazy hovoríme, keď dôjde k poruche tvorby hormónov v tomto orgáne. Podľa toho, či štítna žľaza produkuje hormónov príliš veľa alebo naopak málo, rozlišujeme zníženú (hypotyreóza) a zvýšenú funkciu (hypertyreóza) štítnej žľazy. Obe ochorenia môžu dlhodobo prebiehať skryto a nemusia sa prejaviť žiadnymi príznakmi. Poruchy štítnej žľazy si mnohí ľudia zamieňajú za iné príčiny, ako je stres, vyčerpanie z práce alebo nezdravý životný štýl. Narušená môže byť jej funkcia, ale aj tvar a štruktúra.

Hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy): Príznaky, diagnostika a liečba - Opýtajte sa zdravotnej sestry | @LevelUpRN

Hypotyreóza - Znížená funkcia štítnej žľazy

Hypotyreóza je syndróm zníženej funkcie štítnej žľazy s nedostatočnou sekréciou thyroidálnych hormónov. Môže byť vrodená alebo sa objaví až v priebehu života. Nedostatok hormónov štítnej žľazy vyvoláva charakteristické príznaky a spôsobuje, že sa telo vyčerpá zo všetkej energie.

Príčiny hypotyreózy

Najčastejšou príčinou získanej hypotyreózy na Slovensku je chronický zápal, často autoimunitného pôvodu, ako je napríklad Hashimotova choroba, kde imunitný systém napáda vlastné tkanivá štítnej žľazy. Genetická predispozícia tiež zohráva významnú úlohu pri vzniku ochorení štítnej žľazy. Dlhodobý nedostatok jódu v potrave môže hypotyreózu vyvolať, čo bolo v minulosti príčinou endemického kretenizmu.

Vrodená hypotyreóza a jej skríning u novorodencov

Na Slovensku sa ročne narodí približne jedenásť novorodencov s vrodenou hypotyreózou. Vrodená hypotyreóza je závažné ochorenie, avšak jej včasné odhalenie a liečba zabráni nezvratným poruchám vývoja novorodenca. Dnes sa vďaka povinnému celoplošnému skríningu z tzv. suchej kvapky krvi z pätičky novorodenca tento problém darí odhaľovať prakticky na 100 percent. Preto je tak dôležité dostatočné zásobenie matky jódom a normálna funkcia štítnej žľazy matky počas tehotenstva, keďže plod je v ranom štádiu tehotenstva úplne závislý od hormónu, ktorý mu dodáva matka. Pre dojčatá sa hypotyreóza môže prejaviť žltačkou, problémami s kŕmením a spomaleným vývojom.

Príznaky hypotyreózy u dospelých

Hypotyreóza sa môže prejaviť zimomravosťou, únavou, priberaním na váhe, opuchmi na koži (najmä rúk, tváre, viečok, s voskovitou kožou - tzv. myxedém), vypadávaním vlasov, suchou pokožkou, lámavými nechtami, zápchou alebo poklesom libida. Človek zabúda, prejavuje sa u neho apatia až zmeny osobnosti. Je spavý, bolia ho svaly, máva zápchy, pocit na vracanie, zväčšenie jazyka. Môže sa vyskytnúť hrubnutie hlasu. Opuch srdca, ktorý sa prejaví spomalením svojej akcie a inými zmenami, tiež nie je ojedinelý. Jedinci s nedostatočnou činnosťou štítnej žľazy majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť nadváhou alebo obezitou. Hypotyreóza vám môže telo vyčerpať zo všetkej energie a človek sa môže snažiť udržať teplo.

Rozdiely v príznakoch medzi hypotyreózou a hypertyreózou

Špecifické príznaky hypotyreózy u detí

Nedostatočná produkcia hormónov štítnej žľazy sa u detí prejavuje veľmi nenápadne. Je potrebné sledovať príznaky ako spomalenie rastu, celková únava, zhoršenie prospechu v škole, slabá výkonnosť, zdanlivá lenivosť, ale aj častejšie zápchy nejasného pôvodu a neobjasnená chudokrvnosť. Menej častým, ale ľahšie badateľným príznakom je zväčšená štítna žľaza - struma.

MUDr. Zuzana Pribilincová, detská endokrinologička, vysvetľuje, že „porucha rastu je citlivým ukazovateľom hypotyreózy u detí v predškolskom a mladšom školskom veku, jeho spomalenie zaznamenané pediatrom pri preventívnej prehliadke do rastového grafu alebo rodičmi v období medzi povinnými prehliadkami, môže upozorniť medzi inými poruchami aj na toto ochorenie.“ Ak je spomalený rast sprevádzaný ďalšími príznakmi, ako sú chronické zápchy, častý pocit celkovej únavy u dieťaťa, slabá výkonnosť, prípadne zhoršený prospech bez zjavnej príčiny, je vhodné upozorniť na to pediatra. „Rovnaké príznaky si je potrebné všímať aj u detí v pubertálnom veku.“ U detí v pubertálnom veku sa hypotyreóza vyskytuje väčšinou ako dôsledok autoimunitného ochorenia, najčastejšie sa spája s celiakiou a cukrovkou I. typu alebo s Turnerovým či Downovým syndrómom. Problém však môže predstavovať získaná hypotyreóza, ktorá sa začne objavovať najčastejšie ako dôsledok autoimunitného ochorenia u detí v období puberty, pretože jej diagnostika neprebieha celoplošne, ako u vrodenej formy.

Dlhodobé následky neliečenej hypotyreózy u detí

Neliečená hypotyreóza môže mať pre dieťa v dospelosti vážne zdravotné následky. Kým rast a metabolizmus sa vďaka liečbe syntetickým hormónom štítnej žľazy upravia, vysoká hladina cholesterolu v krvi, ktorá je častým dôsledkom zníženej funkcie štítnej žľazy, môže pri dlhom trvaní začať už v detstve proces aterosklerózy. V školskom veku totiž nedostatočná produkcia hormónov štítnej žľazy spomaľuje spaľovanie tukov. V tele tak zostáva tzv. zlý cholesterol, ktorý sa postupne hromadí v cievach a srdci. V kombinácii s obezitou z prejedania sa a nesprávneho zloženia stravy, zriedkavejšou fyzickou aktivitou a prípadnou nepriaznivou rodinnou anamnézou, môže neliečená porucha štítnej žľazy prispieť k vývoju srdcovocievnych ochorení a niekoľkonásobne tak zvýšiť riziko infarktu v dospelosti. U dievčat môže byť už mierna hypotyreóza jednou z príčin porúch menštruačného cyklu a neskôr neplodnosti.

Diagnostika a liečba hypotyreózy

Diagnostika i liečba hypotyreózy je bezbolestná, jednoduchá a ekonomická. Porucha štítnej žľazy sa zisťuje odberom krvi a kontrolou na ultrazvuku. Liečba hypotyreózy je u všetkých pacientov v princípe rovnaká a spočíva v náhrade chýbajúceho hormónu štítnej žľazy - tyroxínu - vo forme tabliet. Dávka hormónu, ktorú je potrebné dodať pacientovi, je individuálna a s odstupom času sa môže meniť (zvyšovať). Počas ďalších kontrol u lekára prebiehajú analýzy krvi na hormóny štítnej žľazy a TSH - podľa výsledkov týchto analýz lekár určí potrebnú dávku hormónu, ktorú treba užívať. Je potrebné si uvedomiť, že hypotyreóza je doživotným ochorením s nutnosťou doživotného užívania liečby hormónom štítnej žľazy. Liek neslúži na vyliečenie ochorenia štítnej žľazy, ale treba ho považovať za náhradu (protézu vo forme tabletky), ktorou v skutočnosti aj je. Ak je ochorenie včas diagnostikované a správne liečené, nezanecháva žiadne následky, dochádza ku kompletnej úprave všetkých príznakov a ochorenie nijako neskracuje život. Príznaky sa začnú mierniť až po niekoľkých týždňoch liečby.

Hypertyreóza - Zvýšená funkcia štítnej žľazy

Hypertyreóza je menej častá ako hypotyreóza a vzniká pri zvýšenom uvoľňovaní hormónov štítnej žľazy do krvi. Zvýšená činnosť žľazy postihuje častejšie ženy mladšieho veku, kedy je v tele zvýšená koncentrácia hormónu tyroxínu.

Príčiny hypertyreózy

Najčastejšou formou hypertyreózy je autoimunitné ochorenie Graves-Basedowova choroba. Postihuje 4-5x častejšie ženy ako mužov a vyskytuje sa predovšetkým v mladšom veku. Je spôsobené tvorbou stimulujúcich protilátok proti TSH-receptoru. Hypertyreóza môže byť spôsobená aj autonómnym (toxickým) nezhubným nádorom štítnej žľazy (adenómom).

Príznaky hypertyreózy u dospelých a detí

Príznakmi hypertyreózy sú chudnutie, horúce potenie, nespavosť, neznášanlivosť tepla, nervozita, vypadávanie vlasov, vypúlené oči (exoftalmus) a zrýchlená srdcová činnosť. Často sa objavuje aj búšenie srdca a nepokoj, úbytok svalovej hmoty a svalová slabosť. Koža býva jemná, často teplo spotená a môžu sa vyskytnúť jemné trasenie rúk. Medzi očnými príznakmi sú pálenie, rezanie a slzenie očí, bolesti za očami a vypuklé až „vyvalené“ oči. Sprievodnými príznakmi môže byť aj opuch v oblasti predkolení, na rukách a nohách prítomnosť paličkovitých prstov. Môžu sa vyskytnúť aj pocity hladu až tzv. "vlčí hlad", ktorý v niektorých prípadoch paradoxne môže byť príčinou priberania na váhe. Pri hypertyreóze môže byť ťažké zaspávanie v noci, čo vedie k únave. Keď štítna žľaza funguje správne, jej bunky budú produkovať 65 % energie a 35 % tepla, avšak tí, ktorí majú ochorenie štítnej žľazy, budú produkovať príliš veľa alebo nedostatok hormónov.

Diagnostika a liečba hypertyreózy

Možností liečby zvýšenej činnosti štítnej žľazy je viacero. Prvou alternatívou je užívanie tabletiek zo skupiny tzv. tyreostatík, ktoré dokážu znižovať tvorbu hormónov v štítnej žľaze. Najskôr sa užívajú vysoké dávky týchto liekov, neskôr môže postupne dávka klesnúť. Liečba trvá mesiace až roky. Pri autonómnych adenómoch je často táto liečba menej účinná. Pri vypuknutí ochorenia sa pre zvýšenú cirkulačnú odozvu podávajú aj lieky zo skupiny betablokátorov. Ak nie je možné po 2 rokoch liečbu ukončiť, alebo opätovne vzplanie aktivita hypertyreózy, prípadne ak sa rozvíja očný príznak (exoftalmus, dvojité videnie…), je nutné definitívne riešenie - operácia.

Druhou alternatívou je operačné riešenie - strumektómia (tyreoidektómia). V súčasnosti sa odstraňuje operačne celá štítna žľaza, aby sa zabránilo opätovnému nárastu a vzplanutiu aktivity hypertyreózy. Úplné odstránenie štítnej žľazy môže výrazne zlepšiť perspektívu sprievodného očného príznaku - exoftalmu. Po operácii štítnej žľazy u každého pacienta dochádza k hypotyreóze, preto je pacient nastavený na doživotnú náhradnú liečbu hormónom štítnej žľazy.

Treťou možnosťou je liečba rádioaktívnym jódom - túto alternatívu lekár indikuje len zriedkavo, najmä ak nie je operačné riešenie možné pre zvýšené riziko. Rádioaktívny jód znižuje funkciu štítnej žľazy. Účinok tejto liečby nastupuje pozvoľna, často musí byť podanie rádioaktívneho jódu opakované s odstupom času - definitívny účinok sa prejaví po mesiacoch a rokoch. V konečnom dôsledku sa objaví hypotyreóza, preto je aj tu nevyhnutné dlhodobé sledovanie a nastavenie na náhradnú liečbu hormónom štítnej žľazy.

Ďalšie ochorenia štítnej žľazy

Okrem funkčných porúch sa môžu na štítnej žľaze vyskytnúť aj štrukturálne zmeny.

Struma - Zväčšenie štítnej žľazy

Termín struma sa používa na označenie štítnej žľazy, ktorá je zväčšená nad normu. Zväčšená štítna žľaza na krku vytvorila hrvoľ. Struma môže vzniknúť pri nedostatku jódu v potrave, prípadne ako vrodený enzymatický defekt. Okrem možnosti, že zväčšená struma začne tlačiť na priedušnicu, môže tiež viesť k poruchám hlasiviek a k zhoršenej tvorbe hlasu. Pri nedostatku jódu v potrave liečime strumu jodidom kália alebo levothyroxinom. Operačné riešenie je indikované v prípade rastúcej strumy, ak vyvoláva mechanické ťažkosti s priedušnicou a podobne. Lekár tiež môže naordinovať podávanie rádiojódu, ktorý zmenšuje strumu.

V minulosti bol nedostatok jódu príčinou endemickej strumy, čo je chorobné zväčšenie štítnej žľazy, ktoré kedysi v našich končinách predstavovalo veľký problém. Endemickou sa nazýva, ak postihuje veľkú časť populácie. Tento problém si lekári začali všímať už od 20. rokov minulého storočia najmä v krajinách vo vnútrozemí kontinentov a v oblastiach veľkých horských masívov. V oblastiach masívneho výskytu strumy sa súčasne zistil významný výskyt ťažkých neuropsychických degenerácií a kreténizmu. Dokázalo sa, že príčinou týchto závažných ochorení bol nedostatok jódu v potrave. Obyvatelia na jód chudobných regiónov totiž denne prijímali iba jednu pätinu, prípadne tretinu množstva odporúčanej dávky tohto stopového prvku. Vďaka priekopníkovi v slovenskej endokrinológii, prof. Juliánovi Podobovi, sa v Československu začalo s celoplošnou jodidáciou kuchynskej soli v roku 1951, čím výskyt mentálnej retardácie spôsobenej ťažkou hypotyreózou prakticky vymizol. Jódová profylaxia bola na Slovensku zavedená pridaním 7 mg jodidu draselného na kilogram kuchynskej soli, a od roku 1965 sa vyrábala kuchynská soľ s obsahom 25 mg jodidu draselného na kilogram.

Uzlíky na štítnej žľaze

Uzlíky na štítnej žľaze nie je vždy také ľahké identifikovať ako hypertyreózu alebo hypotyreózu. Sú to výrastky vytvorené v štítnej žľaze. Ak si všimnete alebo pocítite hrbolček na krku, alebo ich náhodne objavíte pri CT alebo MRI vyšetreniach, môže vám to pomôcť znížiť šance na rozvoj ochorenia štítnej žľazy.

Zápaly štítnej žľazy (tyreoiditída)

Zápaly štítnej žľazy môžu prebiehať bez príznakov, ale väčšinou sú spojené s poruchami jej funkcie. Môžu mať rôznu príčinu, napríklad vírusovú deQuervainovu tyreoiditídu, dlhotrvajúcu autoimunitnú chronickú thyreoiditídu (ako Hashimotova choroba) či dnes vzácnu tuberkulóznu thyreoiditídu. Prejavujú sa rôzne, od bolestí v oblasti žľazy, cez začervenanie kože nad ňou, horúčkou, prítomnými zápalovými markermi v krvi. Niekedy sa u človeka objaví bolestivé prehĺtanie a únava. Okrem bežných zápalov jestvuje aj tzv. fibrózna thyreoiditída, pri ktorej sa tvorí fibrózne väzivo v štítnej žľaze a jej okolí, hovoríme aj o Riedlovej strume. Liečba zápalov štítnej žľazy je vo všeobecnosti komplexná. S ohľadom na prítomný mikroorganizmus sa podávajú antibiotiká, ale tiež nesteroidné antiflogistiká ako kyselina acetylsalicylová. U ťažších foriem deQuervainovej tyreoiditídy podávame kortikoidy.

Nádory štítnej žľazy

Nádory štítnej žľazy delíme na benígne - teda nezhubné, a na malígne - čiže zhubné. K benígnym nádorom štítnej žľazy patrí napríklad adenóm. Je dobre opúzdrený, utláča okolité tkanivá. Za chladné uzly považujeme tie adenómy, ktoré vychytávajú menej jódu ako okolité zdravé tkanivo orgánu. O horúcich uzloch hovoríme vtedy, keď je jód aktívne vychytávaný bunkami tohto nádoru. Všeobecne sú nebezpečnejšie zhubné nádory, pretože invadujú do okolia a môžu aj metastázovať do vzdialených tkanív cestou krvi, miazgy či priamym kontaktom. V tomto prípade sa však vyskytujú vzácne. K najrozšírenejším patrí karcinóm štítnej žľazy. Jeho výskyt úzko súvisí s radiačnou liečbou, ale aj vystavením sa radiácii z atómovej bomby či elektrárne. Vzniká mutáciou niektorých génov a má rôzne varianty. Prejavuje sa ako uzol tuhšej konzistencie, ktorý môže narastať, môže vzniknúť aj struma a mechanické ťažkosti. Pri nádoroch štítnej žľazy sa odstraňuje operačne celý orgán aj s nádorom. Odstránenie len jedného laloku má horšiu prognózu. V štítnej žľaze môže vzniknúť aj nádor lymfóm - z tkaniva imunitného systému. Stáva sa tak pri neliečenom dlhotrvajúcom zápale štítnej žľazy.

Vizualizácia uzlov a strumy štítnej žľazy

Diagnostika porúch štítnej žľazy - Ako sa zistí problém?

Ochorenie štítnej žľazy často prebieha bezpríznakovo - asymptomaticky. Zväčša si prvé príznaky všimne všeobecný lekár, prípadne podľa popisovania ťažkostí usúdi, že je potrebné štítnu žľazu „prezrieť“. Anamnéza, teda rozpomínanie na príznaky, je k stanoveniu diagnózy veľmi dôležitá. Veľkú rolu tu hrá výskyt ochorení štítnej žľazy u rodinných príslušníkov, ale aj prítomnosť iných ochorení. Úzky súvis sa zistil medzi ochoreniami štítnej žľazy a cukrovkou 1. typu.

Hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy): Príznaky, diagnostika a liečba - Opýtajte sa zdravotnej sestry | @LevelUpRN

Laboratórne vyšetrenia

Hladina hormónov produkovaných štítnou žľazou sa dá zistiť jednoduchým krvným testom. Základným vyšetrením je koncentrácia thyroxínu v krvi a koncentrácia TSH (tyreotropínu) v krvi. TSH (tyreotropín) je hormón, ktorý riadi činnosť štítnej žľazy. fT4 (voľný tyroxín) je hormón produkovaný štítnou žľazou, ktorý je kľúčový pre reguláciu metabolizmu a energetickej rovnováhy v tele. fT3 (voľný trijódtyronín) je hormón produkovaný štítnou žľazou, ktorý reguluje metabolizmus a jeho hladina v krvi sa používa na diagnostiku a monitorovanie porúch štítnej žľazy. Krvný test môže tiež ukázať abnormálne protilátky. Funkčné poruchy štítnej žľazy bývajú spojené niekedy so zvýšeným cholesterolom, zvýšením pečeňových enzýmov, ale aj iných látok v krvi. Výsledok vyšetrenia dostanete do 2 pracovných dní. Odborné laboratórne vyšetrenie odporúčame absolvovať nielen pacientom, ktorí majú predispozíciu poruchy štítnej žľazy, teda sú geneticky zaťažení, ale každému pacientovi, u ktorého dlhšie pretrvávajú niektoré príznaky tohto ochorenia. Poruchy funkcie štítnej žľazy dokáže odhaliť aj všeobecný lekár rozborom krvi, v ktorom sa skúma hladina hormónu TSH.

Zobrazovacie metódy

Zo zobrazovacích metód je dôležitá ultrasonografia (USG), ktorá umožňuje zobraziť štítnu žľazu a zistiť jej veľkosť, štruktúru a prítomnosť uzlíkov. Vie rozlíšiť cysty od uzlov a pomáha v celkovej diagnostike. Robí sa aj izotopová scintigrafia k rozlíšeniu uzlov a röntgen k zisteniu strumy či nádoru. Cytologické vyšetrenie sa používa k určeniu povahy uzlov, pričom sa robí biopsia, kedy lekár pomocou ihly odoberie vzorku tkaniva.

Štítna žľaza a tehotenstvo/plodnosť

U 1 z 8 žien sa v jej živote objavia problémy so štítnou žľazou. Príliš málo alebo príliš veľa hormónov štítnej žľazy môže spôsobiť problémy s otehotnením a počas tehotenstva, preto správne fungovanie štítnej žľazy hrá v živote matky dôležitú úlohu. Ochorenie štítnej žľazy, predovšetkým hypotyreóza, môže byť príčinou neplodnosti žien. Príliš málo hormónov štítnej žľazy môže telu sťažiť uvoľňovanie vajíčok, ktoré sú potrebné na ovuláciu, čím sa zhoršuje celková plodnosť ženy. Normálna hladina hormónu štítnej žľazy je totiž dôležitá pre správne fungovanie ovulácie, ale aj životaschopnosť embrya počas tehotenstva. Ženy s hypotyreózou môžu byť tiež vystavené vyššiemu riziku problémov počas tehotenstva vrátane preeklampsie a potratu, predčasného pôrodu alebo nízkej pôrodnej hmotnosti. Mladé ženy, ktoré už mali takúto poruchu niekedy v živote diagnostikovanú by mali byť pred otehotnením a tiež počas gravidity kompenzované liečbou, pretože v období tehotenstva je správna funkcia štítnej žľazy kľúčová pre zdravý vývoj mozgu a nervovej sústavy dieťaťa. V tehotenstve má ženský organizmus zvýšený nárok na zásobenie jódom. Príjem by mal byť najmenej 200 mikrogramov denne. Ak má telo matky nedostatok jódu, hrozí riziko postihnutia dieťatka závažným neuropsychickým a kostným postihnutím, v extrémnych prípadoch kretenizmom.

Výživa a diéta pri poruchách štítnej žľazy

Strava zohráva dôležitú úlohu pri podpore správnej funkcie štítnej žľazy, ako aj pri zmierňovaní príznakov jej porúch. Je nevyhnutné prispôsobiť jedálniček konkrétnemu typu ochorenia.

Diéta pri hypotyreóze (zníženej funkcii)

Na podporu správnej funkcie štítnej žľazy je pri hypotyreóze vhodné zaradiť do jedálnička potraviny, ktoré napomáhajú tvorbe hormónov štítnej žľazy. Zamerajte sa na primeraný prísun jódu, podporujte príjem selénu a zinku. Jód je nevyhnutný pre produkciu hormónov štítnej žľazy. V súčasnosti by pri skladovaní kuchynskej soli obohatenej o jód v uzavretej nádobe mal byť príjem jódu v našej spoločnosti dostatočný. Odporúča sa jesť morské ryby a riasy. Nezabudnite ani na dostatok vody. Vyhnite sa však sóji a produktom z nej vyrobeným a surovej kapustovej zelenine (karfiol, kapusta, brokolica, kaleráb), ktoré môžu narušovať produkciu hormónov štítnej žľazy.

V minulosti bol nedostatok jódu v pôde a následne v potrave príčinou endemického kretenizmu, čo viedlo k závažným neuropsychickým degeneráciám. Vďaka celoplošnej jodidácii kuchynskej soli, ktorú inicioval profesor Julián Podoba, sa výskyt mentálnej retardácie spôsobenej ťažkou hypotyreózou prakticky vymizol. Je však dôležité vedieť, že nie všetky druhy morskej soli, a najmä toľko ospevovaná ružová himalájska soľ, sú jodidované, a preto nemusia poskytovať dostatočný príjem jódu.

Diéta pri hypertyreóze (zvýšenej funkcii)

Pri hypertyreóze sa vyhýbajte potravinám bohatým na jód (napr. jodidovaná soľ, morské plody, riasy). Vyhnite sa tiež káve, čaju, energetickým nápojom a čokoláde, ktoré môžu zhoršovať príznaky, ako je podráždenosť, búšenie srdca a nervozita.

Rizikové skupiny a prevencia

Problémy so štítnou žľazou majú najčastejšie tehotné ženy, ženy nad 50 rokov, pacienti s autoimunitným ochorením, ako je napríklad cukrovka prvého typu alebo celiakia, a ľudia s poruchami srdcového rytmu či ischemickou chorobou srdca.

Ak patríte do niektorej z rizikových skupín alebo na sebe pozorujete príznaky ochorenia štítnej žľazy, je dôležité poradiť sa so svojím lekárom. Ten vám môže odporučiť vyšetrenie, ktoré vám uhradí zdravotná poisťovňa. Ak si chcete funkciu štítnej žľazy nechať preveriť preventívne na vlastné náklady, môžete si test objednať online alebo oň požiadať v ktoromkoľvek odberovom pracovisku. S liečbou porúch štítnej žľazy vám pomôže endokrinológ, špecialista na žľazy s vnútornou sekréciou. Účinná prevencia neexistuje, okrem ovplyvnenia pravidelného prísunu jódu. Z preventívneho hľadiska je potrebné dbať predovšetkým o pestrú a vyváženú stravu, správnu hladinu jódu v organizme, vyhýbanie sa konzumácii polotovarov a fajčeniu.

Príznaky poruchy štítnej žľazy sú ľahko zameniteľné s inými ochoreniami, preto nám častokrát vôbec nenapadne, že za naše problémy môže tento malý, no mimoriadne dôležitý orgán na našom krku. Ak ste zaznamenali niektorý z uvedených príznakov alebo symptómov, možno je čas dať si štítnu žľazu skontrolovať. Život s nediagnostikovanou poruchou štítnej žľazy môže byť vyčerpávajúci. Ale nemusí to tak byť! Ochorenia štítnej žľazy patria medzi najčastejšie choroby žliaz s vnútornou sekréciou. Niekedy tieto problémy nespôsobujú ťažkosti, inokedy však môžu viesť aj k vážnym stavom s nutnosťou rýchleho ošetrenia. Problémy so štítnou žľazou sú pomerne časté. Vo väčšine prípadov je liečba účinná, takže aj prognóza je veľmi priaznivá.

tags: #narusena #cinnost #stitnej #zlazy #priznaky #dieta

Populárne príspevky: