Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných pilierov rodinného práva, zakotvený v Zákone o rodine. Táto povinnosť je zásadná pre zabezpečenie základných životných potrieb detí a ich riadnej výchovy. Na rozdiel od častých mylných predstáv, vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti dieťaťa alebo jeho veku 25 rokov. Jej trvanie je primárne viazané na schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.
S pribúdajúcim vekom dieťaťa, najmä po dosiahnutí plnoletosti, sa menia podmienky a okolnosti, ktoré viedli k pôvodnému určeniu výživného. V takýchto prípadoch, obzvlášť ak ide o plnoleté dieťa, môže byť relevantné zvážiť možnosť zrušenia alebo zníženia tejto povinnosti. Tento článok sa podrobne venuje problematike zrušenia výživného na plnoleté dieťa, právnym rámcom, postupom a dôležitým aspektom, ktoré je potrebné zohľadniť, vrátane možnosti vrátenia už zaplatených preplatkov.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a jej základné princípy
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu. Táto minimálna výška je stanovená zákonom a predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Suma životného minima sa aktualizuje vždy k 01.07. príslušného kalendárneho roka.
Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd prihliada napríklad aj na prípadné iné vyživovacie povinnosti rodiča, jeho zdravotný stav, ako aj na starostlivosť o iné deti. Rovnako posudzuje aj majetkové pomery rodiča, teda či vlastní nehnuteľnosti alebo iný majetok, ktorý by mohol prinášať príjem. Hoci povinnosť platiť výživné je záväzná, nie je absolútna a jej trvanie je podmienené stavom, kedy dieťa nie je schopné samostatne sa živiť.
Je dôležité zdôrazniť, že rozhodnutie súdu o výživnom je záväzné a povinný rodič je povinný plniť povinnosti uvedené v súdnom rozhodnutí až do času, kým nie je zrušené alebo zmenené. K zrušeniu vyživovacej povinnosti podľa súdneho rozhodnutia nedôjde automaticky pre zmenu pomerov, či už na strane povinného alebo oprávneného subjektu. Zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na zmenu, respektíve zrušenie rozhodnutia o výživnom. Do tohto času sú však účastníci povinní rešpektovať zatiaľ nezmenený výrok rozsudku. Ak rodič prestane platiť výživné bez súdneho rozhodnutia, vystavuje sa riziku vzniku dlhu a exekučného konania.
Kľúčový pojem: Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť
Posúdenie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť je komplexné a závisí od individuálnych okolností každého prípadu. Nie je stanovená striktná veková hranica, po ktorej vyživovacia povinnosť automaticky zaniká. V spoločnosti je zakorenená mylná domnienka, že keď dieťa dovŕši 25 rokov, už mu rodičia nemusia platiť výživné, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné zaniká; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.
Súd v rámci konania, ktorého predmetom je zrušenie výživného voči plnoletému dieťaťu, skúma predovšetkým to, či je dieťa schopné samé sa živiť alebo nie. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 3113/10 zo dňa 21.04.2011 platí, že "Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby."
Ukončenie štúdia a jeho formy
Denné štúdium na strednej alebo vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktorý plnoleté deti naďalej poberajú výživné. Toto štúdium totiž vylučuje alebo výrazne sťažuje možnosť riadneho zamestnania. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov spravidla zaniká.
Ktorý konkrétny deň sa považuje za ukončenie štúdia pre účely zrušenia výživného, je predmetom rôznych právnych názorov. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku. Avšak, existuje aj názor, že pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Je však spravodlivé od dieťaťa očakávať, že v deň, keď si prevezme diplom či výučný list, okamžite nastúpi do práce? Nie. Aj keby, tak v ten deň určite mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude. Hoci súd nemá možnosť rozhodnúť o neskoršom dátume, rodič túto možnosť má.
Iné formy štúdia, ako napríklad diaľkové alebo externé, si vyžadujú prísnejšie posúdenie, či popri nich dieťa môže riadne pracovať. Diaľkové štúdium, ktoré je určené primárne pre osoby už zamestnané, spravidla nevyvoláva vznik vyživovacej povinnosti. Doktorandské štúdium (vysokoškolské štúdium tretieho stupňa) taktiež nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou. Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú automatickým dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súdna prax prípadné zrušenie výživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy.
Nástup do zamestnania a iný pravidelný príjem
Po úspešnom ukončení štúdia a získaní kvalifikácie, ktorá umožňuje dieťaťu nájsť si zamestnanie a zabezpečiť si tak vlastné živobytie, vyživovacia povinnosť spravidla zaniká. Ak dieťa nastúpilo do riadneho zamestnania, prípadne získava pravidelný príjem z podnikateľskej činnosti alebo iných zdrojov, ktoré pokrývajú jeho odôvodnené potreby, je možné predpokladať, že je schopné sa samostatne živiť. Aj keď dieťa ihneď nenastúpi do práce, ale má objektívnu možnosť si ju nájsť (napr. vo Zvolene, kde má trvalé bydlisko, je pre jeho profesiu dostatok pracovných príležitostí), súd môže dospieť k záveru, že je schopné sa živiť samo.
Nezamestnanosť a aktívne hľadanie práce
Samotná nezamestnanosť dieťaťa nie je automatickým dôvodom na trvanie vyživovacej povinnosti rodiča. Dieťa by malo aktívne hľadať zamestnanie a preukázať svoju snahu o zabezpečenie vlastnej existencie. Ak by sa však dieťa zamestnať mohlo, avšak z rozličných dôvodov by tak nechcelo urobiť, tak potom by vyživovacia povinnosť mohla zaniknúť. Schopnosť samostatne sa živiť je úzko spojená s možnosťou uplatniť sa na trhu práce.
Špecifické prípady: Zdravotné postihnutie a dobré mravy
V ojedinelých prípadoch môže trvalé a objektívne zdravotné postihnutie, ktoré dieťaťu znemožňuje akúkoľvek prácu, byť dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti aj v prípade, ak dieťa neštuduje ani nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré "len" obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napríklad po úraze, sa situácia posudzuje individuálne.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu na to, či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy, ale o závažnejšie etické pochybenia.
Zánik vyživovacej povinnosti versus jej zrušenie súdom
Je mimoriadne dôležité rozlišovať medzi zánikom vyživovacej povinnosti a jej zrušením súdnym rozhodnutím. Tieto dva pojmy sa často zamieňajú, no majú odlišné právne dôsledky.
Zánik vyživovacej povinnosti (zo zákona): Vyživovacia povinnosť zaniká primárne zo zákona v momente, keď sa dieťa stane schopným samostatne sa živiť. Tento okamih nastáva bez potreby akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. Ak dieťa ukončí štúdium a nájde si prácu, jeho nárok na výživné prestáva existovať dňom, kedy sa stalo schopným sa živiť.
Zrušenie vyživovacej povinnosti (súdnym rozhodnutím): Ak však bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj formálne zrušil. Aj keď dieťa už objektívne je schopné samostatne sa živiť, pôvodné súdne rozhodnutie je stále platné a vykonateľné. V opačnom prípade sa povinný rodič vystavuje riziku exekúcie. Hoci je možné v exekučnom konaní namietať zánik vyživovacej povinnosti zo zákona, dokazovanie tohto faktu je ťažké a spravidla zložitejšie než v konaní o zrušenie výživného. Preto, pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je vždy najbezpečnejšie a právne najistejšie podať návrh na súd na jej zrušenie.
Proces zrušenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa
Konanie o určení, zmene alebo zrušení vyživovacej povinnosti je špecifickým typom súdneho konania, ktoré je upravené najmä Zákonom o rodine a Civilným mimosporovým poriadkom.
Pred súdnym konaním: Snaha o dohodu a získanie informácií
Pred podaním návrhu na súd je vždy vhodné pokúsiť sa o dohodu s dieťaťom. Dohoda a komunikácia s dieťaťom je vždy lepšia pre zachovanie dobrých vzťahov ako aj pre ďalšie konanie pred súdom. Písomná dohoda o zrušení výživného, overená notárom a následne schválená súdom, môže ušetriť čas a náklady spojené so súdnym konaním. Ak je dieťa s návrhom rodiča na zrušenie výživného súhlasí a súhlasí s jeho zrušením, je potrebné spísať dohodu o zrušení výživného a túto dať na schválenie na súd. K samotnému návrhu na schválenie dohody sa pripojí podpísaná dohoda a prípadne aj pracovná zmluva dieťaťa alebo potvrdenie o zamestnaní. Súčasne je možné žiadať súd, aby rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 132 Civilného mimosporového poriadku.
Pokiaľ dieťa odmieta komunikovať, napríklad z dôvodu dlhodobého odlúčenia, tak povinný rodič má problém vôbec zistiť, či jeho vyživovacia povinnosť trvá alebo nie. Školy nie vždy takéto informácie poskytujú, pokiaľ je dieťa plnoleté. Zostáva teda jediná možnosť, a to pokúsiť sa zistiť potrebné informácie od dieťaťa. Odporúča sa písomne vyzvať dieťa listom, v ktorom ho požiadate, aby Vám predložilo potvrdenie o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné. Vzniká logická otázka, či dieťa je povinné rodičovi na takúto výzvu odpovedať. Podľa názoru právnikov táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa je povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu. Či už dieťa zašle odpoveď alebo nie, táto písomná výzva má aj význam vo vzťahu k náhrade trov konania na súde. Pokiaľ povinný rodič nemal inú možnosť ako podať návrh na súd, tak súd pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania na túto výzvu prihliada.
Podanie návrhu na súd
Ak sa rodič domnieva, že jeho plnoleté dieťa je už schopné sa samostatne živiť, alebo ak nastali iné relevantné zmeny pomerov, a dohoda nie je možná, môže podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Hoci je možné podať návrh aj ústne do zápisnice, v praxi je štandardným a odporúčaným postupom podanie písomného návrhu na súd.
- Miestna príslušnosť súdu: Pre plnoleté deti platí, že návrh sa podáva na všeobecný súd navrhovateľa, teda na súd, kde má fyzická osoba (navrhovateľ) adresu trvalého pobytu. Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
- Náležitosti návrhu: V návrhu by mali byť uvedené nasledovné náležitosti:
- Označenie účastníkov konania: Meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu a prípadne ďalšie kontaktné údaje navrhovateľa (rodiča) a odporkyne/odporkyne (dieťaťa).
- Predmet návrhu: Jasné vyjadrenie, čoho sa navrhovateľ domáha - zrušenia vyživovacej povinnosti a od kedy má táto zmena nadobudnúť účinnosť.
- Skutkové odôvodnenie: Podrobný popis skutočností, ktoré odôvodňujú zrušenie výživného. V prípade plnoletého dieťaťa je to najmä preukázanie jeho schopnosti samostatne sa živiť (ukončenie štúdia, zamestnanie, príjem). Ak ide o zmenu pomerov na strane povinného rodiča, je potrebné uviesť dôvody (napr. zníženie príjmu, strata zamestnania, zvýšenie výdavkov v dôsledku choroby alebo starostlivosti o iné deti).
- Označenie dôkazov: K návrhu je potrebné priložiť relevantné dôkazy, ako napríklad:
- Kópia pôvodného súdneho rozhodnutia o určení výživného.
- Potvrdenie o ukončení štúdia (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom) alebo vyjadrenie školy.
- Pracovná zmluva, potvrdenie o zamestnaní, daňové priznanie, alebo iné doklady preukazujúce príjem dieťaťa.
- V prípade zmeny pomerov na strane rodiča - doklady o jeho príjmoch, výdavkoch, strate zamestnania a pod. (napr. daňové priznanie za uplynulý rok, peňažný denník pre živnostníka, potvrdenie o príjme od zamestnávateľa). Súd je bežne vyžaduje predloženie dôkazov o príjmoch, aby posúdil schopnosť plnoletého dieťaťa seba a aj rodičov.
Priebeh súdneho konania
Po podaní návrhu súd vyzve dieťa na vyjadrenie a následne nariadi pojednávanie. Na pojednávaní súd vypočuje oboch účastníkov konania a vykoná dokazovanie. Súd bude skúmať najmä schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť a prípadné zmeny v pomeroch rodiča. V rámci tohto posudzovania súd zisťuje, či dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby. Pokiaľ bude mať súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dieťa je objektívne schopné samé sa živiť, potom zruší povinnému rodičovi jeho povinnosť platiť výživné.
Právo v praxi - VÝŽIVNÉ
Vrátenie výživného zaplateného plnoletému dieťaťu spätne (preplatky)
Jednou z najčastejších a najdôležitejších otázok, ktoré rodičia riešia po zrušení vyživovacej povinnosti, je možnosť vrátenia už zaplateného výživného. V tejto súvislosti existuje zásadný rozdiel medzi maloletými a plnoletými deťmi.
V zmysle § 78 ods. 2 zákona o rodine platí, že ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Tento princíp chráni maloleté dieťa, ktoré nemôže za to, že rodič platil viac, než mal, a peniaze už spravidla minulo na svoje potreby. Preto, ak rodič plnil viac, než by bol povinný, nemá to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane maloletého dieťaťa. Uvedené platí aj v prípade, ak výživné nebolo určené súdom, respektíve bolo ním určené až následne. To, že rodič sa rozhodol na základe vlastného uváženia platiť výživné v určitej výške, ktorú neskôr súd vyhodnotil ako nadpriemernú, to nezakladá jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predsa plnil svojmu vlastnému dieťaťu.
Právo na vrátenie preplatku pri plnoletom dieťati
Na rozdiel od maloletých detí, pri plnoletých deťoch platí, že ak súd zruší výživné spätne, spotrebované výživné sa môže vymáhať späť. Toto zákonné ustanovenie o nevrátení spotrebovaného výživného sa totiž netýka zrušenia výživného pre plnoleté dieťa. To znamená, že ak súd zruší vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu, a táto bola platná ku dňu podania návrhu na súd, vzniká povinnému rodičovi nárok na vrátenie výživného uhradeného za obdobie, za ktoré jej už podľa rozhodnutia súdu nepatrilo.
Spätná účinnosť zrušenia výživného: V drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne, spravidla ku dňu podania návrhu na súd. To znamená, že preplatok vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil (napr. ku dňu podania návrhu) až do doby, kým povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov, či dokonca rokov. Napríklad, ak rodič podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 7. júna 2021 a súd 1. októbra 2021 vyživovaciu povinnosť zrušil s účinnosťou ku dňu podania návrhu (07.06.2021), a rodič medzitým naďalej platil výživné, dcéra bude povinná vrátiť výživné prijaté od 07.06.2021.
Ako vymáhať preplatok
Pokiaľ plnoleté dieťa preplatok na výživnom neuhradí dobrovoľne, môže rodič žiadať jeho vrátenie súdnou cestou. Pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa bude domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia. Je možné žiadať vrátenie výživného vrátane úrokov z omeškania.
Výnimky pri určení otcovstva a vrátení výživného
Existujú špecifické situácie, kedy sa výživné nemusí vracať ani v prípade plnoletého dieťaťa, najmä ak ide o otázky otcovstva. Ak muž bol určený ako otec dieťaťa a až následne na základe výsledkov testov DNA došlo k úspešnému zapretiu jeho otcovstva, nemá tento muž nárok na vrátenie výživného, ktoré plnil za iného. To z toho dôvodu, že takýto muž sa až do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva považoval za otca maloletého dieťaťa a jeho povinnosť vyživovať dieťa trvala.
Iný prípad by bol, ak by mužovi ako pravdepodobnému otcovi pri určovaní otcovstva bola neodkladným opatrením uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa počas konania o určenie otcovstva, pričom výsledkom konania by bolo, že by sa to, že je otcom, nepotvrdilo. V takomto prípade má tento muž v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákona o rodine nárok na vrátenie výživného, ktoré plnil za iného, a to buď priamo voči skutočnému otcovi dieťaťa, ktorého otcovstvo bolo rozhodnutím súdu určené, alebo, ak otcovstvo určené nebolo, tak potom priamo proti matke dieťaťa. Taktiež by tento muž mal popri nároku na úhradu zaplateného výživného aj právo na úroky z omeškania.
Špecifické situácie a praktické rady
Okrem základných princípov a procesov sa v praxi vyskytujú rôzne špecifické situácie, ktoré si vyžadujú individuálne posúdenie a znalosť právnych noriem.
Zmena starostlivosti o dieťa a výživné
Ak dieťa, ktoré bolo po rozvode zverené do starostlivosti jedného rodiča a druhý rodič platil na neho výživné, zmení bydlisko a začne žiť s druhým rodičom (napríklad otec so synom), nastáva významná zmena pomerov. Aj v takomto prípade platí, že rodič je povinný plniť povinnosti uvedené v súdnom rozhodnutí až do času, kým nie je zrušené alebo zmenené. K zrušeniu vyživovacej povinnosti nedôjde automaticky.
Rodič, u ktorého dieťa začalo žiť, by mal v takom prípade podať návrh na súd o zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti a zároveň požiadať o úpravu výživného tak, aby ho platil druhý rodič. Hoci je možné byť informovaný o možnosti neplatenia výživného od podania návrhu na súd, právne isté je pokračovať v platbe až do právoplatného rozhodnutia súdu. Ak druhý rodič, u ktorého dieťa už nežije, naďalej poberá rodinné prídavky, je táto situácia ďalším dôvodom na riešenie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko nárok na prídavky je viazaný na starostlivosť o dieťa.
Styk s dieťaťom a vyživovacia povinnosť
Nárok na vrátenie výživného nemáte ani napriek skutočnosti, že sa so svojím synom nestýkate. Vyživovacia povinnosť rodiča vo vzťahu k svojmu dieťaťu je jeho zákonnou povinnosťou, ktorej sa nemôže nijako zbaviť. Výživné má dokonca prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami povinného rodiča a každý rodič je povinný ho plniť aspoň v minimálnej výške.
Pokiaľ vám však vaša bývalá manželka bráni v styku s vašim synom, ktorý je určený vykonateľným rozhodnutím súdu, môžete podať návrh na výkon tohto rozhodnutia. V návrhu treba špecifikovať, že je vám bránené v styku s vaším synom. Po podaní návrhu bude súd manželku vyzývať, aby si súdom stanovenú povinnosť plnila dobrovoľne. Ak táto k dobrovoľnému plneniu nepristúpi, súd jej môže aj opakovane uložiť pokutu až do 1000,- EUR a to aj opakovane. Pokiaľ by ani toto opatrenie nezabralo a syna by vám nechcela ani napriek tomu na styk dať, súd pristúpi za pomoci sociálnych pracovníkov k nútenému výkonu tohto rozhodnutia v časti úpravy vášho styku.
Kto poberá výživné po plnoletosti dieťaťa?
Ak dcéra/syn dosiahla plnoletosť (18 rokov), potom výživné môžete posielať priamo jej/jemu na bankový účet, ktorého je ona/on majiteľkou/majiteľom. Súhlas matky už nepotrebujete, rovnako nepotrebujete ani jej súhlas na prevod výživného priamo na účet dieťaťa. Je to dôležité pre transparentnosť a zodpovednosť samotného plnoletého dieťaťa za hospodárenie s výživným.
Zastúpenie v konaní
Hoci nie je povinné, zastúpenie advokátom môže byť v konaní o zrušenie výživného veľmi prospešné, najmä ak ide o zložitejšie prípady, ak rodič nie je dostatočne oboznámený s právnymi predpismi alebo ak je dieťa nekomunikatívne. V situácii, kedy máte pracovné povinnosti v zahraničí a nemôžete sa zúčastniť súdneho pojednávania, je potrebné sa ospravedlniť súdu z neúčasti. V písomnom ospravedlnení je vhodné uviesť dôvody neprítomnosti, najmä neodkladnosť zahraničnej pracovnej cesty. Pokiaľ ide o splnomocnenie na zastupovanie, v zmysle ust. § 89 Civilného sporového poriadku Vás môže v takomto type konania zastupovať aj všeobecný zástupca, ktorý nemusí mať právnické vzdelanie (napríklad sestra). Splnomocnenie je potrebné vyhotoviť písomne a zaslať súdu.
Platba výživného počas konania
Je dôležité si zapamätať, že aj keď ste podali návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, povinnosť platiť výživné trvá až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného. Ignorovanie tejto povinnosti môže viesť k vzniku nedoplatkov a následnej exekúcii. Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne, čo je možné vďaka spätnej účinnosti zrušenia výživného na plnoleté dieťa.
Tieto podrobné informácie by mali poskytnúť komplexný pohľad na problematiku zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom a súvisiacich nárokov na vrátenie výživného, pomôcť rodičom orientovať sa v právnom rámci a efektívne postupovať v ich špecifických situáciách.
tags: #navrh #na #vratenie #vyzivneho #plnolete #dieta