Predčasný pôrod je celosvetovo veľkou témou, ktorá prináša so sebou množstvo výziev a vyžaduje si špecializovanú starostlivosť. Každoročne sa na svete predčasne narodí zhruba 15 miliónov detí, pričom toto číslo sa neustále zvyšuje. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, z ktorých každé jedenáste dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je za predčasný pôrod považovaný každý pôrod pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Fyziologické tehotenstvo by pritom malo trvať približne 40 týždňov, pričom termín pôrodu sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Tento nečakaný príchod na svet narúša predstavy rodičov o príchode vytúženého dieťaťa a namiesto radosti z narodenia bábätka často prevažuje strach o jeho zdravie a život.
Predčasne narodené deti ešte nie sú pripravené na život mimo maternice, a preto im po pôrode hrozí množstvo zdravotných komplikácií. "Čím skôr sa narodia, tým majú všetky orgány nezrelšie," uviedla pre TASR Iveta Jančoková, hlavná koordinátorka občianskeho združenia (OZ) Malíček, ktoré sa venuje predčasne narodeným deťom a ich rodinám. Dlhodobé zdravotné následky sa práve u predčasniatok vyskytujú desaťkrát častejšie ako u donosených novorodencov. V celej Európe nedonosené deti predstavujú najväčšiu skupinu detských pacientov, pričom za posledných 15 rokov vzrástol počet predčasne narodených detí na Slovensku o takmer tretinu.
Svetový deň predčasne narodených detí - Pripomenutie osudov a výziev
Sedemnásty november je každoročne venovaný Svetovému dňu predčasne narodených detí. Tento deň vznikol z iniciatívy zvýšiť povedomie o predčasných pôrodoch a pripomenúť osudy týchto detí a ich rodín. Symbolom Svetového dňa predčasne narodených detí je šnúrka s desiatimi pármi bábätkovských ponožiek, medzi ktorými je jeden pár fialovej farby v zmenšenej veľkosti, čo vyjadruje, že jedno z desiatich detí sa narodí predčasne. Purpurová farba, ktorá je symbolom predčasne narodených, žiari v strede novembra na mnohých dominantách po celom svete, od Eiffelovej veže v Paríži po Opera House v Sydney. Na Slovensku túto iniciatívu podporuje množstvo samospráv a viaceré slovenské dominanty sa symbolicky rozsvietia na purpurovo.
Súčasťou aktivít k Svetovému dňu predčasne narodených detí bývajú aj slávnostné koncerty, stretnutia rodín s predčasniatkami a benefičné podujatia, ako je napríklad odovzdávanie ocenení Purpurové srdce, ktoré organizuje OZ Malíček. Predsedníčka združenia Ľubica Kaiserová skonštatovala, že "predčasný pôrod znamená veľké riziká a na svet prichádzajú každoročne krehké bábätká, ktoré bojujú o zdravie a budúcnosť. Ich cesta do náručia rodičov býva dlhá a náročná." Združenie Malíček preto podporuje rodičov počas hospitalizácie, materiálne pomáha nemocniciam a realizuje projekty, ktoré zlepšujú podmienky pre tieto bábätká „do dlane“ a ich rodiny. Ich víziou je, aby mama s bábätkom mohli byť stále spolu, hoci v nemocniciach nie je možné ubytovať mamy na neonatologických oddeleniach. Rodiny niekedy dochádzajú za svojimi deťmi aj 50 kilometrov, len aby ich na pár hodín videli.
Čo znamená predčasný pôrod a jeho kategorizácia
Za donosené sa deti považujú, ak sa narodia od 37. do 42. týždňa tehotenstva. Keď sa dieťa narodí pred ukončením 37. týždňa tehotenstva, hovoríme o predčasnom pôrode. Posledné týždne tehotenstva sú rozhodujúce pre zdravý prírastok hmotnosti bábätka a pre úplný vývoj rôznych životne dôležitých orgánov vrátane mozgu a pľúc. Predčasný pôrod možno ďalej kategorizovať na základe gestačného veku do niekoľkých podkategórií, čo je dôležité z hľadiska potreby diferencovanej starostlivosti o predčasne narodených novorodencov.
- Extrémne predčasný pôrod: Sem patria najzraniteľnejšie predčasne narodené deti, tie, ktoré sa narodili pred 28. týždňom tehotenstva. Tvoria približne 5 % zo všetkých predčasne narodených detí. Na Slovensku je hranicou prežívania ukončený 24. týždeň tehotenstva, hoci sú krajiny, kde je to 23. týždeň. Tieto deti sú vystavené mimoriadne vysokému riziku závažných zdravotných komplikácií a vyžadujú vysokošpecializovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť v špecializovaných, takzvaných perinatologických centrách. Prioritou je nielen ich prežívanie, ale aj kvalita života a minimalizovanie rizika trvalých následkov. Pre ich ďalší osud je dôležitá starostlivosť na vysokošpecializovanom neonatologickom pracovisku s potrebným prístrojovým vybavením a erudovaným zdravotníckym personálom.
- Veľmi predčasný pôrod: Ide o deti narodené medzi 28. a 32. týždňom tehotenstva. Tieto detičky čelia vážnym zdravotným problémom v dôsledku ich skorého príchodu.
- Stredne predčasný pôrod: Patria sem deti narodené medzi 32. a 34. týždňom tehotenstva. Môžu mať syndróm dychovej tiesne, ťažkosti s kŕmením, problémy s reguláciou teploty a iné zdravotné komplikácie.
- Neskorý predčasný pôrod: Ide o deti narodené medzi 34. a 36. týždňom tehotenstva. Aj keď sú vyvinutejšie ako veľmi predčasne narodené deti, stále sú vystavené riziku rôznych zdravotných problémov vrátane ťažkostí s dýchaním, problémov s kŕmením a žltačky. Našťastie, najväčšiu skupinu predčasne narodených novorodencov (takmer dve tretiny) tvoria práve novorodenci narodení medzi 34. až 36. týždňom tehotnosti.
Faktory prispievajúce k predčasnému pôrodu
Predčasný pôrod môže nastať z rôznych dôvodov, pričom často ide o komplexnú súhru rôznych faktorov. Príčina predčasného pôrodu sa nie vždy podarí jednoznačne určiť. Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod, sú rôznorodé a môžu súvisieť s chorobnými stavmi matky, plodu, ale aj s vonkajšími faktormi. Patrí sem napríklad prítomnosť gynekologických komplikácií, ako sú vrodené chyby maternice, myómy alebo viacplodové tehotenstvo. Riziko zvyšujú aj infekcie v tehotenstve alebo krvácanie v prvom a druhom trimestri. Rodičom je dôležité vedieť, že predčasný pôrod nie je automaticky dôsledok „chyby“ mamy. Ďalším novodobým trendom je vyšší vek, v ktorom sa ženy rozhodujú pre materstvo.
Bezprostredné zdravotné komplikácie predčasne narodených detí
Predčasne narodené deti narodené pred ukončením 37. týždňa tehotenstva často čelia rôznym skorým zdravotným komplikáciám v dôsledku nedostatočne vyvinutých orgánov a systémov. Nezrelosť všetkých orgánov znamená, že ich telíčko nie je pripravené na pôsobenie gravitácie, chýbajú mu stimuly a pohyb, ktoré malo v maternici.
- Termolabilita: Vzhľadom na nízke zásoby podkožného tuku a tenkú kožu si nedokážu udržať telesnú teplotu a majú sklon podchladzovať sa.
- Problémy s dýchaním a syndróm dychovej tiesne: K najzávažnejším komplikáciám súvisiacim s prematuritou patrí syndróm dychovej tiesne (RDS). Je spôsobený nedostatočnou tvorbou surfaktantu (látky, ktorá sa tvorí v pľúcnych bunkách a zabraňuje kolapsu pľúcnych mechúrikov). Predčasne narodené deti nemajú dostatok surfaktantu, povrchovo aktívnej látky, ktorá je životne dôležitá, pretože znižuje povrchové napätie vo vzduchových vakoch (alveolách), čo umožňuje ľahšie roztvorenie pľúc a účinnú výmenu kyslíka. Stupeň postihnutia závisí od gestačného veku a pridružených ochorení. Prejavuje sa úsilným, namáhavým a zrýchleným dýchaním, neadekvátnou výmenou krvných plynov a nedostatočným okysličením krvi. Liečba spočíva pri miernych formách v podávaní kyslíka a ventilačnej podpore, pri závažnejších formách je potrebná umelá pľúcna ventilácia a aplikácia surfaktantu do pľúc cez tenkú hadičku. Pokiaľ dieťa vyžaduje dlhodobú ventiláciu pľúc a nedarí sa ho odpojiť z ventilátora, hrozí riziko rozvoja chronického pľúcneho ochorenia, takzvanej bronchopulmonálnej dysplázie. Pľúcne mechúriky (alveoly) zodpovedné za prenos kyslíka z vonkajšieho prostredia do tela sa plne vyvinú až v 36. týždni. Predčasné narodenie sa preto často spája s nedostatočne funkčnými pľúcami a trvá to asi tri roky, než sa pľúca nedonosenca stanú úplne zrelými.
- Apnoe predčasne narodených detí: Apnoe je bežný stav u predčasne narodených detí, pri ktorom dochádza k dočasnému prerušeniu dýchania, ktoré trvá dlhšie ako 20 sekúnd. Tieto prestávky v dýchaní sú často spojené s bradykardiou (spomalenie srdcovej frekvencie) a poklesom kyslíka v krvi.
- Srdcovocievne komplikácie: Vo včasnom popôrodnom období často dochádza k obehovej nestabilite a výkyvom krvného tlaku, či už v dôsledku nedostatočných sťahov srdcového svalu alebo nedostatočnej tvorby stresových hormónov (kortizolu). Niekedy je potrebné na prechodné obdobie podporiť krvný tlak liekmi, aby sme predišli nedostatočnému okysličeniu tkanív a orgánov. K ďalším komplikáciám patrí otvorená artériová spojka medzi srdcovnicou a pľúcnicou.
- Krvácanie do mozgových komôr: Predstavuje závažnú komplikáciu hlavne u ťažko prematúrnych novorodencov. Hlavnou príčinou je nezrelosť mozgového tkaniva aj ciev v okolí mozgových komôr a výkyvy krvného tlaku hlavne v prvých dňoch života. Môže sa vyskytnúť preto, že cievy v mozgu dieťaťa sú krehké a nie úplne vyvinuté, čo ich robí náchylnými na pretrhnutie pod stresom z pôrodu a inými faktormi.
- Problémy s výživou a nekrotizujúca enterokolitída: Predčasne narodené deti majú spomalenú pohyblivosť čriev, menej tráviacich enzýmov a spomalené vyprázdňovanie. Ich nezrelé črevo je nastavené prijímať plodovú vodu a nie mlieko. Medzi pomerne časté komplikácie po záťaži tráviaceho traktu mliekom patrí nekrotizujúca enterokolitída (NEC). Je to zápalové ochorenie, ktoré postihuje rôzne dlhé úseky čreva, hlavne však koncovú časť tenkého čreva. Ide o život ohrozujúce ochorenie s úmrtnosťou až 50 percent, vedúce k bakteriálnej invázii, spôsobujúcej poškodenie buniek a odumretie čreva. Môže viesť k intolerancii kŕmenia, opuchu brucha a k sepse.
- Žltačka: Žltačka u predčasne narodených detí môže byť závažnejšia a viesť až k poškodeniu mozgu.
- Sepsa: Sepsa u predčasne narodených detí je kritický zdravotný stav charakterizovaný systémovou infekciou, ktorá sa môže rýchlo stať život ohrozujúcou. Prejavuje sa príznakmi, ako zrýchlené dýchanie, horúčka alebo nízka telesná teplota a nestabilná srdcová frekvencia.
- Očné komplikácie: Retinopatia nezrelých novorodencov je ochorenie, ktoré postihuje sietnicu vplyvom atypicky sa tvoriacich ciev. Ohrození sú hlavne extrémne nezrelí novorodenci, ktorých je potrebné pravidelne kontrolovať očným lekárom a v prípade potreby včas zasiahnuť.
Dlhodobé následky a vývojové výzvy
Predčasný pôrod môže ovplyvniť dieťatko nielen bezprostredne po pôrode, ale aj neskôr v období dospievania. Predčasne narodené deti sa so závažnými komplikáciami svojej nezrelosti musia často boriť celý život.
- Neurologické a vývojové poruchy: Môžu mať problémy spojené s neurovývojom vrátane porúch učenia (dyslexia a dyskalkúlia), porúch pozornosti (ADHD) a problémov s organizačnými schopnosťami. Ich neorganizované cykly spánku a bdenia, oneskorený vývoj psychomotorických funkcií a problémy s rečou môžu pretrvávať.
- Detská mozgová obrna: Predčasne narodené deti sú na tento stav náchylnejšie, pretože ich mozog je pri narodení stále v kritickej fáze vývoja.
- Poruchy zraku a sluchu: Retinopatia nedonosených spôsobuje abnormálny rast krvných ciev v oku, ktoré môžu presakovať alebo krvácať, čo vedie k zjazveniu sietnice. Senzorická strata sluchu je typ poruchy sluchu, ktorá je výsledkom poškodenia alebo abnormalít vnútorného ucha alebo sluchového nervu, a je zvyčajne trvalá.
- Kardiovaskulárne komplikácie: Tieto komplikácie môžu zahŕňať vysoký krvný tlak, čo si môže vyžadovať neustále sledovanie a liečbu. V porovnaní s ostatnými majú častejšie zvýšenú inzulínovú rezistenciu, krvný tlak a zníženú reprodukčnú schopnosť.
- Metabolické a endokrinné poruchy: Medzi bežné problémy patrí obezita, ktorá môže byť výsledkom nevyváženého metabolizmu a môže prispieť k ďalším zdravotným problémom, ako je cukrovka.
- Gastrointestinálne problémy: Predčasný pôrod môže narušiť normálny vývoj tráviaceho traktu, čo môže viesť k problémom, ako je gastroezofageálna refluxná choroba, stav, keď obsah žalúdka prúdi späť do pažeráka.
- Komplikácie s obličkami: Obličková nedostatočnosť, ktorá sa prejavuje zníženou funkciou obličiek, je potenciálnym dlhodobým problémom u predčasniatok.
- Komplikácie so správaním a emóciami: Vrátane úzkosti a depresie môžu pretrvávať až do dospelosti, čo si vyžaduje neustálu podporu duševného zdravia.
Špecifiká imunitného systému predčasniatok
Keďže malíčkovia na tento svet prichádzajú ďaleko pred riadnym termínom pôrodu, obdobie, ktoré ešte mali byť chránené v tele matky, im v rámci ich vývoja chýba. To platí aj v prípade ich imunity, keďže tá naberá na sile práve odovzdaním obranyschopných látok od mamy cez placentu v posledných štádiách tehotenstva. Prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, imunológ a pediater z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, vysvetlil, že imunitný systém predčasne narodených detí je menej funkčný, niektoré zložky v ňom sú znížené, prípadne chýbajú, a aj celková regulácia a koordinácia imunitnej odpovede je rozdielna, vo všeobecnosti znížená. Celý tento nález v imunitnom systéme označujeme ako imunodeficit predčasne narodených detí, pričom vo svojej podstate nejde o chorobu, ale o prirodzený stav imunity podľa stupňa prematurity. Táto imunitná nezrelosť, ktorá je hlbšia, čím je dieťa narodené skôr, zvyšuje riziko infekcií pre tieto deti. Okrem toho približne od polovice gravidity dochádza k prenosu protilátok triedy G cez placentu od matky do krvi dieťaťa, pričom tento presun je intenzívnejší posledné týždne pred narodením. Čím skôr sa dieťa narodí, tým kratší čas malo na to, aby mu matka odovzdala dostatok protilátok. Preto u každého predčasne narodeného dieťaťa nachádzame po pôrode zníženú koncentráciu imunoglobulínu G. Z toho vyplývajú aj častejšie infekcie a infekčné komplikácie u predčasne narodených detí.
V prípade predčasne narodených detí, ale aj detí v prvých mesiacoch a týždňoch života sa lekári snažia nezasahovať do samotného procesu vývoja imunitného systému umelými zásahmi zvonku, ak nenastane riziková situácia, kedy je imunologická intervencia na mieste. Jedným z postupov na predchádzanie infekciám a znižovanie rizika vystavenia dieťaťa infekciám je napríklad podávanie protilátok proti RS vírusu predčasne narodeným deťom v rizikovom jesennom a zimnom období. Na Slovensku už niekoľko mesiacov beží projekt v rámci novorodeneckého skríningu, zameraný na včasné odhalenie závažných vrodených porúch imunity, ktorý aktuálne prechádza už do fázy plošného povinného skríningu pre všetkých novorodencov.
Riziká bozkávania a infekcií - osobitne RS vírus
Dôsledkom zraniteľnosti a krehkosti týchto bábätiek bývajú aj rôzne infekcie. Základným rozdielom v porovnaní s donosenými deťmi je, že donosené dieťa je počas prvých mesiacov chránené proti širokému spektru ochorení protilátkami od matky, najmä tými, čo prešli cez placentu, čiastočne aj protilátkami obsiahnutými v materskom mlieku. U predčasne narodeného dieťaťa tieto protilátky chýbajú, navyše jeho imunitná reaktivita je pomalšia a znížená. To má za následok častejšie infekcie a infekčné komplikácie.
Bežné respiračné ochorenia v pediatrickej ambulancii, autor Cyru Davati
Respiračný syncyciálny vírus (RSV) je najčastejším vyvolávateľom infekcií dolných dýchacích ciest (bronchiolitídy a pneumónie) u dojčiat. K najviac ohrozenej skupine patria najmä predčasne narodené deti a deti so závažnými vrodenými srdcovými chybami, malé deti s vážnym pľúcnym ochorením alebo deti po transplantácii srdca. RSV patrí k najčastejším vírusom dýchacích ciest vôbec, je rozšírený po celom svete a v našich krajoch sa najviac vyskytuje v sezóne od októbra do apríla. Je vysoko nákazlivý. Približne dve tretiny detí sú infikované počas prvého roku života a takmer všetky deti sa stretnú s touto infekciou pred druhým rokom života. Kým u dospelých a zdravých detí zvykne prebehnúť ako bežná viróza (nádcha, kašeľ, teplota) bez väčších komplikácií, u rizikovej skupiny detí prebieha omnoho dramatickejšie a môže končiť až smrťou.
RSV sa šíri nielen kvapôčkovou nákazou (kašeľ, kýchanie, fúkanie nosa), ale aj fyzickým kontaktom (podanie rúk, bozkávanie) s infikovanou osobou. Na mieste kontaktu prežíva ešte niekoľko hodín. Príznaky infekcie pripomínajú bežnú infekciu horných dýchacích ciest: horúčka, výtok z nosa, podráždenosť. U predčasne narodených detí sa však môže prejaviť aj letargiou, apatiou, nechutenstvom. Príznaky sa zhoršujú, keď sa infekcia začína šíriť do pľúc a u dieťatka sa objavuje kašeľ, lapanie po dychu, pískanie pri dýchaní, modré ústa alebo pery, dieťa nevládze dýchať. Ak sa pomoc nedostaví včas, môže to skončiť veľmi zle. Preto má opodstatnenie chrániť imunitu predčasniatok v prvých obdobiach pobytu v domácom prostredí „o čosi viac“. Ak aj rodičia cítia, že idú byť chorí, je potrebné zvýšiť hygienu, umývať si ruky, vetrať, používať dezinfekciu rúk a v prípade blízkeho kontaktu s dieťaťom aj respirátor. To platí aj pre akútne chorých ľudí, ktorí by nemali byť v blízkosti predčasne narodeného dieťaťa. Všetky tieto odporúčania vyplývajú z vlastností imunitného systému predčasniatka, ako aj jeho vyššej zraniteľnosti.
Prevencia pri infekcii RSV (u ohrozených detí obzvlášť) je kľúčová. Je dôležité dodržiavať zásady hygieny pri kontakte s dieťatkom, vyvarovať sa miestam s preplneným kolektívom, nákupným i materským centrám, izolovať choré osoby od dieťaťa a obmedziť fajčenie v rodine.
Imunoprofylaxia je nádejou pre rizikové deti. Prirodzený priebeh RSV je vo väčšine prípadov nekomplikovaný, ale u rizikovej skupiny pacientov môže vyžadovať hospitalizáciu, kyslíkovú liečbu, ventilačnú podporu a lieky. V súčasnosti možno u vysokorizikových pacientov predchádzať tomuto ochoreniu imunoprofylaxiou proti RSV, kedy sa dodávajú do tela hotové protilátky proti tomuto vírusu. Tým, že sa obsadia väzobné miesta na bunke niečím iným, vírus sa už nemá na čo prichytiť, a tak sa zabráni vzniku ochorenia. Táto forma prevencie je odborníkmi prísne posudzovaná a je plne hradená poisťovňou.
Dojčenie a materské mlieko: Nenahraditeľná podpora
Dojčenie je pre matku aj dieťa biologicky prirodzené. Materské mlieko je taký poklad, že aj čiastočná tvorba je vzácnosť. Profesor Miloš Jeseňák uvádza, že najlepším spôsobom podpory imunitného systému a jeho vývoja je dojčenie a materské mlieko. Ak to nie je možné, náhradné mliečne formuly obsahujú podľa vzoru materského mlieka niektoré aktívne zložky, ktoré dokážu pozitívne vplývať na vývoj imunity. Zloženie materského mlieka je pre ľudské mláďa ideálne. Mlieko je nachystané v prsníkoch už počas tehotenstva a okamžite od pôrodu má pre dieťatko výnimočnú hodnotu. Neustále sa mení a prispôsobuje potrebám dieťaťa. Najskôr býva husté a obsahuje málo vody. Sú v ňom koncentrované bielkoviny, cukry ako energia pre mozog, množstvo obranných látok na imunitu dieťatka, látky podobné preháňadlu, ktoré štartujú činnosť tráviacej sústavy, a ešte množstvo ďalších látok, ktoré sú potrebné na popôrodnú adaptáciu. Podľa odborníkov neexistuje nič také ako „štandardné materské mlieko“, jeho skladba sa mení v individuálnych zložkách počas týždňov a mesiacov, ale mení sa aj od večera do rána a od rána do večera, napriek tomu hlavné zložky zostávajú. Preto existujú banky materského mlieka.
Materské mlieko je pre bábätko voňavé a príťažlivé, hlavne keď tečie z prsníka dobrým prúdom. Bradavka odošle signál do mozgu matky, kde zazvoní objednávkový zvonček na hormón prolaktín. Platí pravidlo, že čím viac objednávok, tým viac prolaktínu, teda tým viac mlieka. Výroba mlieka nie je naplánovaná na zásoby, ale na odbyt. Teda pre prsníky je dobré, ak sa často vyprázdňujú. Keď sa dieťatko z nejakého dôvodu neprisáva na prsník, je potrebné, aby prebrala iniciatívu mamička odstrekovaním alebo odsávaním. Tak si zabezpečí dobrú tvorbu a príťažlivo plný prsník na moment, keď sa dieťatko rozhodne prisať. Odsávanie je práca navyše a chce to trpezlivosť.
Dojčenie je viac než len výživa. Proces učenia vo všeobecnosti prebieha najlepšie v komforte. Bábätko sa učí dojčeniu dojčením. Nie je vhodné vnímať dojčenie detí s Downovým syndrómom cez diagnózu, alebo si klásť príliš veľké nároky. Pre kvalitu činnosti mozgu nie je dôležitý len počet neurónových spojení, ale hlavne ich vzájomné prepojenie a kvalita. Preto je pre mozog dieťatka dôležitý dostatok podnetov a čas na ich prerastanie do neuronóvej siete. Platí to aj pri dojčení, ktoré je naprojektované od prírody, aby sprevádzalo vývin. Bábätká sa však neprisávajú iba z dôvodu hladu. Ešte nevedia rozlišovať svoje potreby. Vedia rozlíšiť len dve polohy: „Je mi dobre“ alebo „nie je mi dobre“. Každý podnet vyhodnotený ako „nie je mi dobre“ vedie bábätko k potrebe napojiť sa a uspokojiť sa. Nerozmýšľa a nehodnotí, či je mamina dosť múdra a šikovná, aký má tvar a veľkosť prsníka, či si verí alebo neverí. Bábätko chce napojenie - vzťah. To je najlepšie podhubie aj pre následný psychomotorický vývin a dáva to do budúcna základ zdravému koreňu osobnosti.
Dôležitosť kontaktu "koža na kožu" a psychologická podpora rodičov
Obdobie pobytu predčasniatka v nemocnici nie je jednoduché ani pre jeho rodičov. Zažívajú strach, obavy o svoje dieťa, každý deň sú zasypaní množstvom nových informácií o zdravotnom stave, pozitívnych aj menej pozitívnych. Pre rodičov a rovnako aj pre ich dieťa je nesmierne dôležitý vzájomný kontakt. Väčšina centier tento vzájomný kontakt podporuje a rodičia, hlavne matky, sú neoddeliteľnou súčasťou tímu, ktorý sa o bábätko stará.
Kontakt koža na kožu, takzvané klokankovanie, je veľmi efektívny proces pre stabilizáciu srdcového rytmu, teploty, dýchania, spánku, trávenia atď. Dieťatko sa tiež vyzbrojí správnymi baktériami, ktoré sú motorom pre imunitný systém v tráviacej sústave. Nie je náhoda, že súčasťou starostlivosti v náručí sú aj prsia. Pri dotykoch sa uvoľňuje hormón oxytocín, nazývaný aj vzťahový hormón. Okrem iného sa vylučuje aj pri uvoľňovaní mlieka z prsníkov. Vtedy by sa mal v mozgu matky akoby zastaviť čas a celú svoju pozornosť sa snaží sústrediť na dieťatko. Po takej skúsenosti je mamina následne posilnená hormónom dopamín, ktorý ju disponuje na novú ochotu celé to skúšať znovu a znovu. „Naväzuje“ sa na bábätko. Profesor Newman, odborník na dojčenie, poznamenal, že podľa neho je „hormonálny okruh medzi matkou a dieťaťom návykový“, podobne ako závislosť od akejúsi úžasne zdravej drogy. Veľmi podobne ako materský mozog, aj mozog dieťatka sa potrebuje naladiť na matku. Mechanizmy na prežitie sú nachystané už počas vnútromaternicového vývoja. Ak je bábätko opäť stimulované prítomnosťou matky a dotykmi, tieto mechanizmy sa časom postupne prebúdzajú. Bábätko je akoby jeden veľký vnímavý orgán, celou bytosťou je pripravené prijímať signály na prežitie a využiť ich. Celá jeho životná energia je schopná nasmerovať sa na zdroj prežitia, ktorým je matka.
Po pôrode sa u matky aj dieťaťa dejú v mozgu významné zmeny. Dieťa inštinktívne hľadá napojenie na zdroj svojho života, telo matky, zatiaľ čo matka hľadá zmysel svojho konania prostredníctvom kontaktu s dieťaťom. Ak do tohto procesu zasiahli stresové faktory, zanechá to stopy na materskom prežívaní a sebavedomí. Matky si často kladú otázky: Som dosť dobrá? Kompetentná? Schopná? Mám na to? Z psychologického hľadiska sú to vážne otázky, ale z biologického hľadiska sú nezmyselné. Mozog matky akoby hlásil alarm. Emócie a znepokojenia sú namieste. Napríklad, matky majú strach dotýkať sa svojich krehkých bábätiek. Avšak po každej ďalšej skúsenosti s dotýkaním rastú v tejto kompetencii. Mozog matky reaguje na dotyk hormonálne, akoby pripútaval matku k dieťatku. Na vytvorenie takého materského centra v mozgu treba čas a priestor, trpezlivosť okolia a trpezlivosť každej matky k sebe samej. Je veľmi dôležité, aby matke (teda rodičom spolu) bolo poskytnuté sprevádzanie na rozvoj rodičovských kompetencií. Rodičovstvo je najlepšia pôda, na ktorej dieťatko môže rásť a rozvíjať sa. V opačnom prípade stretávame matky, ktoré nedostatok rodičovskej sebadôvery nahrádzajú závislosťou od rád lekárov, terapeutov, internetových poradní atď., dlhodobo u nich pretrváva zneistenie, strach, že buď robia chybu a zlyhajú, alebo že nerobia pre svoje dieťatko dosť.
Starostlivosť o predčasne narodené deti - Korigovaný vek a post-hospitalizačná podpora
"Ak sa dieťatko narodí predčasne, je dôležité korigovať jeho vek," tvrdí Jančoková. U predčasne narodeného dieťaťa sa jeden vek počíta odo dňa, keď sa narodilo a druhý, korigovaný vek, odo dňa, keď sa malo narodiť. Korigovaný vek sa používa na sledovanie očakávaného vývinu a rastu dieťaťa, teda všetkého, čo by dieťa malo robiť, množstva potrebného spánku či jedenia. "Na to, kedy by dieťa malo dosahovať vývinové míľniky, treba nazerať vzhľadom na deň, keď sa malo narodiť," hovorí Iveta Jančoková. Vek sa u predčasne narodených detí zvyčajne koriguje do dovŕšenia dvoch rokov. Psychomotorický vývin predčasniatok posudzujeme podľa korigovaného veku. Ich mamy by ich preto nemali porovnávať s donosenými deťmi, a ak vôbec, tak iba podľa korigovaného veku.
Extrémne nedonosení novorodenci sa domov z nemocnice dostávajú po dlhých týždňoch až mesiacoch, dĺžka hospitalizácie sa u nich pohybuje okolo 8 až 12 týždňov. Vo väčšine prípadov sú prepúšťaní do domáceho prostredia niekedy okolo termínu plánovaného pôrodu. Prognóza nedonosených novorodencov závisí od gestačného týždňa, v ktorom sa narodili, a pridružených popôrodných komplikácií. Aj keď sa v ostatných rokoch starostlivosť o predčasne narodených novorodencov a ich prognóza dramaticky zlepšila, novorodenci pod 28. týždňom tehotenstva majú stále zvýšené riziko dlhodobých následkov.
Bežné respiračné ochorenia v pediatrickej ambulancii, autor Cyru Davati
Po prepustení do domácej starostlivosti sú nedonosení novorodenci pod dohľadom mnohých odborníkov - pneumológov, neurológov, oftalmológov a iných špecialistov. Pravidelné lekárske kontroly sú veľmi dôležité v ďalšej starostlivosti o predčasne narodené deti aj po prepustení z JIS. Pravidelné vyšetrenia pediatrom, fyzioterapia, očkovania a prípadné špeciálne terapie sú súčasťou ich dlhodobej liečby. Občianske združenie Malíček organizuje podporné skupiny a stretnutia rodičov predčasne narodených detí a podporuje vzdelávanie zdravotných sestier. Na Slovensku už sú aj ambulancie pre predčasne narodených a rizikových novorodencov, ktoré spolupracujú aj s rodičovskou organizáciou OZ Malíček, ako aj s Centrom včasnej intervencie, ktorých cieľom je poskytnutie podpory a poradenstva rodinám detí s rizikovým vývojom. Dobrou správou je, že neonatologická starostlivosť na Slovensku napreduje a stále viac rodín má prístup k odbornej pomoci, laktačnej podpore aj rodičovským organizáciám.
Inovatívna starostlivosť v Nemocnici Bory
Starostlivosť o nezrelé deti na novorodeneckom oddelení Nemocnice Bory je individualizovaná. Môže prebiehať na oddelení fyziologických novorodencov, ak je dieťatko hranične nezrelé a nemá iné komplikácie. Ak je dieťa nezrelé, prípadne je jeho hraničná nezrelosť komplikovaná ešte hypotrofiou (bábätko je menšie ako by malo byť vo svojom gestačnom týždni), alebo sťaženou adaptáciou či infekciou, je ošetrované na jednotke intenzívnej starostlivosti o novorodencov. Nezrelému dieťaťu sa snažia „simulovať“ intrauterínne prostredie, teda prostredie vo vnútri maternice - dieťa je v inkubátore, kde je vlhko, mäkko, teplo a prítmie. Jeho stravu prispôsobujú jeho nezrelosti a zložením napodobňujú rýchlosť rastu v poslednom trimestri v maternici.
V Nemocnici Bory poskytujú špecializovanú starostlivosť o predčasne narodené deti aktuálne od ukončeného 32. týždňa tehotenstva. Ako jediní v strednej Európe disponujú desiatimi samostatnými, takzvanými rodinnými izbami pre intenzívnu starostlivosť o novorodencov, kde rodič je súčasťou medicínskeho a ošetrovateľského tímu. Je pri všetkých vyšetreniach a liečbe. Tomuto typu starostlivosti sa hovorí Family Integrated Care in NICU, kedy je rodič súčasťou intenzívnej starostlivosti o dieťa. Nezrelé deti sú na JIS klokankované od prvého dňa, rodič je s ním od prvej chvíle. Rodičia tak získavajú pocit väčšej istoty a rýchlejšie sa naučia porozumieť potrebám svojho bábätka. Matka ešte naviac môže pomôcť poskytnutím materského mlieka, ktoré je prispôsobené nezrelosti dieťaťa a dokáže tak zmierniť komplikácie súvisiace s predčasným pôrodom. Takto sa zlepšia rodičovské kompetencie a ich sebadôvera a lepšie sa potom vedia o svoje dieťa postarať v domácom prostredí.
Očkovanie predčasne narodených detí
V prípade očkovania predčasne narodených detí používame biologický vek, nie korigovaný. Ak to zdravotný stav dieťaťa umožňuje, je potrebné začať čo najskôr, tak ako to stanovuje očkovací kalendár. Ešte pred jeho začatím je možné začať s doplnkovými vakcínami, napríklad proti rotavírusom či meningokokom. Nezriedka sa s očkovaním začína už v nemocnici, najmä ak je predčasne narodené dieťa dlhodobo hospitalizované. Je potrebné si uvedomiť, že zbytočným a neodôvodneným odkladaním začatia očkovania sa predlžuje rizikové obdobie, kedy dieťa môže získať niektoré zo závažných infekčných ochorení. V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že ak má predčasniatko rôzne ochorenia a komplikácie súvisiace s prematuritou, postupuje sa vysoko individuálne pri úzkej spolupráci pediatra s ošetrujúcimi špecialistami. Ak je u dieťaťa prechodná skutočná kontraindikácia, je potrebné ju opakovane prehodnocovať a ak pominie, začať očkovať. Predčasne narodené deti zaradené do kolektívu by mali byť každoročne očkované proti chrípke, čo je možné už od ukončeného 6. mesiaca.
Všeobecné rady pre posilnenie imunity
Starostlivosť o imunitu je dôležitá vo všetkých vekových kategóriách, nielen u detí. Medzi najdôležitejšie opatrenia na podporu imunity patrí dostatok spánku a odpočinku, pravidelná pohybová aktivita, pestrá a vyvážená strava s obsahom prirodzených vitamínov, minerálov a vlákniny, nevystavovať dieťa pasívnemu fajčeniu a samozrejme je to očkovanie. V rizikovom období to môže byť aj podávanie vitamínov a minerálov (najmä vitamín D a zinok) či imunomodulačných prípravkov (napríklad beta-glukánov). Je taktiež potrebné dbať na dostatočné doliečenie dieťaťa po prekonanom infekte. Väčšina týchto rád vychádza z vyššie spomenutého, pričom dôraz je potrebné dať na dojčenie, očkovanie a vyhýbanie sa rizikovým situáciám pre získanie infekcie. Samozrejme, v rámci hygieny všetkého s mierou, dieťa nemôžeme držať v sterilnom prostredí. Keď predčasniatka čaká prvý kontakt s kolektívom, je vhodné pred nástupom do kolektívu detí podporiť imunitu napríklad podávaním niektorých prírodných imunomodulačných prípravkov po konzultácii s pediatrom alebo špecialistom. To záleží od toho, či u dieťaťa sú prítomné niektoré ochorenia súvisiace s prematuritou alebo nie, veľmi časté je chronické postihnutie dýchacích ciest, napríklad bronchopulmonálna dysplázia. S pribúdajúcim vekom sa znižuje aj zraniteľnosť predčasniatka.
tags: #nedonosene #dieta #bozkavanie