Výber správneho času na nástup dieťaťa do základnej školy predstavuje každoročne dilemu pre milióny rodičov na celom svete. Pred rozhodnutím, kde zapíšu svoje dieťa, a podľa čoho si tú správnu školu vyberú, stojí zásadná otázka: kedy je ten optimálny čas? Posledné roky ukazujú, že práve „výhoda času“ môže rozhodnúť o úspechoch, spokojnosti a celkovom well-beingu dieťaťa. Odborníci i výskumy čoraz viac poukazujú na to, že uponáhľaný nástup do školy môže mať ďalekosiahle následky.
Fenomén „Výhody času“ v športe a akademickom svete
Thomas Dee zo Stanfordovej univerzity a Hans Henrik Sievertsen z Dánskeho národného centra pre sociálny výskum realizovali štúdiu pod názvom Dar času? Vek začiatku školy a mentálne zdravie, ktorej výsledky hovoria, že deti sa do školy ponáhľať nemusia. Podľa ich zistení aj malé oneskorenie v nástupe do školy môže mať za následok lepšie výsledky v škole a neskôr i lepšie finančné príjmy. Viaceré štúdie potvrdili, že deti, ktoré nastúpili do školy neskôr, mali lepšie kognitívne schopnosti, čo ukázali aj ich lepšie výsledky testov v matematike, čítaní a v štandardizovaných testoch. Tieto deti pripravené na školu sa z nej podľa vedcov po celý čas dokázali obohacovať viac ako deti mladšie.
Rovnaký benefit sa ukázal aj v športe, kde pár mesačný rozdiel medzi deťmi predstavuje významnú celoživotnú výhodu, a nie len krátkodobú. Napríklad, v knihe Výnimoční opisuje Malcom Gladwell zistenie, že v Kanade sa do hokejových reprezentačných tímov dostávali deti, ktoré boli narodené v prvých 3 mesiacoch roka (január, február, marec). To znamenalo, že boli nielen fyzicky najvyspelejšie, ale aj najstaršie vzhľadom na termínu zápisu. V úvodnom okamihu ich síce delilo od ostatných detí, ktoré sa tiež chceli stať profesionálnymi hráčmi, iba to, že boli o niekoľko mesiacov staršie, no tento čas sa v konečnom dôsledku ukázal ako rozhodujúci. Tieto deti sa vďaka svojmu dátumu narodenia dostali k lepším trénerom, mali lepších spoluhráčov, viac tréningových hodín a odohrali neporovnateľne viac zápasov. K rovnakému záveru dospel aj výskum z roku 2006, ktorý prišiel k záveru, že prevažná väčšina futbalových hráčov, ktorí sa prebojovali na majstrovstvá sveta vo futbale v Nemecku v roku 2006, sa rovnako narodili v prvých mesiacoch roka. Na tento fenomén relatívneho veku upozornil po prvý krát psychológ Roger Bransley.
Švédsky profesor psychológie Anders Ericsson, ktorý realizoval výskum o spomínaných futbalových hráčoch, tvrdí, že úspech je len v minimálnej miere o talente. Talent je podľa neho vec, ktorá je preceňovaná. Všetky úspechy, ktoré ľudia mali či už v športe, ekonómii alebo chirurgii, neboli vrodené, ale nadobudnuté hodinami a rokmi práce. Väčšina ľudí podľa neho nemá rada to, čo robí, a to je problém, prečo sa nestanú v niečom výnimoční. Ak teda aj deti nastúpia do školy dostatočne zrelé nielen akademicky, ale aj osobnostne, ich zanietenie pre prácu a nakoniec i výsledky budú oveľa lepšie.
Sociálne a emocionálne aspekty raného nástupu do školy
Výhoda času môže byť kľúčová nielen po akademickej stránke a v športe, ale aj pri nadväzovaní vzťahov s rovesníkmi. V poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávam s rodičmi „letných detí“ (prevažne sú to chlapci), ktorí ľutujú, že svojmu dieťaťu odklad nedali. Hoci psychologické testy detí ukázali, že sú na školu pripravené a po akademickej stránke nemajú v škole žiadne problémy ani po pár rokoch školskej dochádzky, problémy sa vyskytli vo vzťahoch v triede. Niekoľkomesačný až takmer ročný rozdiel medzi ich deťmi a spolužiakmi ukázal, že k sebe deti nemajú veľmi blízko. Mladšie deti si tak ťažšie hľadajú priateľov a získavajú svoj pevný status v kolektíve. Prijatie v partii detí je v tomto veku veľmi dôležité, aby malo dieťa pozitívny obraz o sebe i dobrý vzťah k škole.
Na druhej strane sú i takí rodičia, ktorí odporúčania psychológa na odklad dobrovoľne nerešpektovali. Zdalo sa im neopodstatnené. Keď ich dieťa vedelo počítať, kresliť a všetky ostatné potrebné veci, dieťa do školy dali. Problémy s pozornosťou a zvládaním inštrukcií odignorovali. Po pár mesiacoch zistili, že dieťa zďaleka na denné povinnosti pripravené nie je a škola je preň utrpením. Psychologička a pedagogička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné a v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Hoci učiteľka ho môže pozitívne motivovať, ono sa už samé dokáže porovnávať so spolužiakmi a vidí, že nie je na tom dobre. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži. Môžeme zabrániť tomu, aby sme pokazili dieťaťu život. Ak je však pripravené, dajme ho tam. Gabriela Herényiová nie je za žiadne predlžovanie detstva. Ak sme na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, voliť radšej odklad školskej dochádzky je lepšie. Netreba brať nástup do školy ako výzvu, môže to dieťaťu iba ublížiť.
Komplexná školská zrelosť: Viac než len vek
Mnoho rodičov rieši dilemu, či ich dieťa patrí alebo nepatrí do školských lavíc. Ako upozorňuje školská psychologička Mária Juríčková, dovŕšenie šiesteho roku dieťaťa ešte nie je zárukou, že je školsky zrelé. Vek je iba jedna charakteristika školskej zrelosti. Zaujímavá informácia je, že na Slovensku je tento vek ako štart do prvého ročníka zaužívaný od čias Jana Amosa Komenského, ktorý s tým prišiel. Pri rozhodnutí, či by už dieťa malo alebo ešte nemalo nastúpiť do školy, ide vždy o kombináciu dvoch základných zložiek. Prvou je zrelosť centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa akoby vyvíja podľa vopred daného programu, no u každého dieťaťa vlastným tempom. To je školská pripravenosť.
Školská zrelosť u dieťaťa potrebuje emocionálnu, psychickú a fyzickú zrelosť. Stačí, že v niektorej z týchto oblastí je pozadu, je potrebné to zlepšiť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu. Mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Deti majú pozornosť veľmi krátku, ale aj to sa dá natrénovať. Dôležité je, aby sa pred nástupom do školy vedeli sústrediť na jednu činnosť. Ako sa to dá s deťmi trénovať? Viesť ich k tomu, aby si upratovali za sebou hračky. Dôležité je, aby dokázali ukončiť činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Žiadne veľké veci do nich nemusíme chcieť. Stačí, ak upracú lego alebo dokončia výkres. Jednoducho treba trvať na tom, že veci je potrebné dokončiť. Dnešné deti sú totiž obklopené množstvom hračiek, podnetov a nevedia ani s čím sa skôr hrať. Práve v predškolskom veku je dôležité, aby sa dieťa hralo dlhšie s jednou hračkou a aby sme ho k tomu aj viedli a nedávali mu stále nové podnety, aby sa nevedelo sústrediť na nič. Sú aj deti perfekcionisti, ktoré mávajú dosť ťažký život. V nich to, bohužiaľ, zostáva.
Čo predstavuje sociálna zrelosť? Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu, neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém. Dieťa sa tiež napríklad musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Je to celé strašne komplikovaný systém. Rodič by na to mohol prísť, alebo pani učiteľka v škôlke určite. Tieto deti nadväzujú ťažko priateľstvá aj v škôlke. Sú to často deti introvertné, také čo majú strach z ľudí a mamička je veľmi ochraňujúca. Samé nie sú schopné urobiť nič. Takéto deti by obzvlášť mali viesť k samostatnosti. Dať im niečo v obchode kúpiť, nechať ich prejsť samé niekde. Samozrejme dieťa treba sledovať, ale jeho pocit samostatnosti je dôležitý, že samé niečo dokázalo. Sú však deti, ktoré mamy nepustia a ohromne ich strážia. Tieto deti bývajú často sociálne nezrelé.
Jednou z konkrétnych oblastí, kde 6-ročné deti dnes často zaostávajú, je jemná motorika. Hoci dieťa môže mať skvelú pamäť, jeho jemná motorika je slabá. Táto palcová generácia nemá zvládnutú motoriku. To znamená, že nevedia vyfarbovať alebo jesť príborom. Obrovský problém je dnes aj ceruzka. Kedysi bola ceruzka a papier základ každej detskej hry. Teraz deti majú tablety, mobily a hrajú sa s tým. Poznajú písmenká, ale nevedia ich nakresliť. Pomáha sa im teraz rôznymi spôsobmi, napr. tlačeným písmom. Jemná motorika však nie je len o písaní. Je potrebná na rôzne práce, rôzne učebné odbory ako automechanici a pod. Je dôležité, ak sa zistí, že dieťa v niečom zaostáva, tak mu v tej oblasti aj pomôcť.
Keďže je školská pripravenosť komplexná a o každej oblasti by sa toho dalo veľa povedať, bližšie si vysvetlíme napríklad oblasť zrakového vnímania, ktorého vývin sa deje podľa istých krokov. Nejde o to, či má dieťa zdravé oči, ale či fungujú správne neurologické dráhy v mozgu. To je napríklad dôvod, prečo novorodeniatkam kupujeme čiernobiele knihy, pretože najprv vnímajú a vidia kontrasty. Keď sa rozprávame o predškolskom veku, zrakové vnímanie sa stále vyvíja smerom k tomu, že sa deti učia rozlišovať detaily a tiež smery vertikálnej roviny, keď hľadajú a krúžkujú, čo je iné a čo rovnaké. Na to výborne slúžia vyhľadávacie knihy, ktorých je teraz na trhu veľké množstvo. Doma to cvičíme, ani nevieme ako, už iba tým, že čítame knihu a spýtame sa dieťaťa, kde je na obrázku červené auto. Ono si tak cvičí zrakovú diferenciáciu a hľadá medzi ostatnými. Keď to tam mozog nemá, nie je zrelý na to, aby to bol schopný rozoznať. Vtedy môžu nastať problémy predovšetkým v čítaní. K tomu by sa však vedel podrobnejšie vyjadriť špeciálny pedagóg.
Dôsledky nezrelosti a ako jej predchádzať
Za nepripravené dieťa môžeme označiť také dieťa, ktorého vývin bol v niektorej z oblastí oslabený. Rastú nároky na žiakov, v dôsledku ktorých je čoraz viac detí ohrozených nezdarmi v škole. Pre nezrelé deti je vstup do školy začiatkom nepretržitých neúspechov a psychických tráum. Neprimerane vysoké nároky kladené školou môžu u detí vyvolať nepozornosť, netrpezlivosť, deti nerozoznajú hru od úlohy, nedokážu samostatne pracovať, neplnia si povinnosti, nedokážu sa podriadiť pravidlám školy a podobne. Tiež sa môžu vyskytnúť deti s nerovnomerným vývinom jednotlivých psychických funkcií, ako napríklad dočasnú nepripravenosť dieťaťa - tú spôsobuje spomalený alebo zastavený vývin dieťaťa - alebo trvalú nepripravenosť dieťaťa - také prekážky, ktoré bránia dieťaťu vyvíjať sa bežným tempom (Švancar a kol., 1980). Z uvedeného môžeme konštatovať, že príčin nedostatočnej pripravenosti dieťaťa na školu je mnoho. Psychologické príčiny nepripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie zahŕňajú medzi hlavné príčiny charakter výchovy v rodine (Baranovská, 2014) (Vágnerová, 2000).
Ak dieťa dáme priskoro do školy, nastávajú problémy v správaní, v komunikácii, býva vytesňované z triedy, smejú sa mu, môže tu dochádzať k šikane. Dôvod je to, že je iné a nezapadá do tej skupiny detí. Okrem toho sa tam potom pridružujú problémy s učením ako dyslexia, dysgrafia, ale to je iný balík problémov. Dieťa by malo byť pripravené naozaj po všetkých stránkach, aby zvládlo, čo sa od neho očakáva. Pre každého rodiča je to jeho dieťa najkrajšie, najšikovnejšie, najlepšie, naj…, ale keď sa dostane do kolektívu triedy, zistíme, že nie je až také naj. My rodičia a starí rodičia vidíme naše deti predsa trochu skreslene.
Je pravidlom, že sú nejaké deti v školskej zrelosti problémovejšie. Zvyčajne mávajú problémy chlapci narodení od mája do septembra. Tým by som určite odporučila ísť k psychológovi vždy, aby ich vyšetrili. Dievčatá bývajú vo vývine popredu. U chlapcov toto vyšetrenie odporúčam vždy, lebo chlapci sa nevedia sústrediť, sú hraví. U chlapcov je to vo vývine jednoducho dané. V období puberty je ten rozdiel oproti dievčatám možno až 2 roky. Toto si musíme uvedomiť a snažiť sa dieťaťu pomôcť. Nezrelé deti mávajú problémy so správaním, lebo si nezažívajú pocit úspechu, tak sa snažia vyniknúť iným spôsobom.
Medzi najčastejšie dôvody na odklad patrí koncentrácia, dieťa sa chce len hrať a odmieta plniť príkazy dospelého. Ak sa takéto deti dajú priskoro do školy, potom môžu prísť napr. psychosomatické problémy ako pocikávanie, strach a pod. K tomu je potrebné pristupovať veľmi opatrne. Príkladom potenciálnych študijných ťažkostí žiaka môže byť situácia, ak má dieťa isté čiastkové ťažkosti v oblasti čítania, teda má ťažkosti v dekódovaní počutého, následne v prevedení do písomnej formy, ako sa môže bez ťažkostí neskôr učiť napríklad geografiu a dejepis? Deti si tak musia vymýšľať oveľa viac kompenzačných mechanizmov na to, ako to zvládnuť. Zamýšľanie sa nad školskou zrelosťou je neuveriteľná prevencia nielen voči akademickému neúspechu.
Proces posudzovania a rozhodovania o nástupe do školy
Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov. Psychológ môže na základe vyšetrenia povedať, že dieťa nie je pripravené, ale ak sa rodič rozhodne, že ho dá do školy, tak je to jeho vec. Oficiálne sa odklad nazýva „pokračovanie plnenia povinného predškolského vzdelávania“. Ak rodič zvažuje odklad školskej dochádzky, potrebuje na to vyšetrenie školskej pripravenosti a následne aj odbornú správu s odporúčaním odkladu.
Školskú zrelosť posudzujú tri zložky: učiteľka v materskej škole, učiteľka pri zápise na základnú školu a psychológ. Všetko je to v trojuholníku: odborník ako psychológ, rodič, učiteľ a v strede dieťa. S učiteľkami sa väčšinou zhodneme pri deťoch, ktoré majú najväčšie ťažkosti. Tam vidno veľkú pravdepodobnosť nezrelosti. Stretávam sa však aj s tým, že im poviem o predškolákovi a výkone, ktorý dosiahol a ony sú prekvapené, povedia, že to nie je možné a takto sa nejaví. Je to v poriadku, pretože to dieťa vidíme menej ako ony. Veľakrát môžu mať učiteľky pravdu a dieťa mohlo podať iba slabý výkon, pretože zažilo nové prostredie, stres, chorobu, pozeralo sa iným smerom, nemalo svoj deň a naozaj príde o mesiac a všetko je v poriadku. Stalo sa aj to. Druhý príklad je, keď pedagógom ukážeme výsledky a povedia, že sa na to nepozerali z takého uhla pohľadu, pretože áno, oni väčšinou nerobia takúto špecifickú diagnostiku. Skúsení učitelia zväčša zistia a spozorujú, že dieťa napreduje pomalšie. Keď na to majú kapacitu a energiu, pochopia to a venujú sa mu.
Na Slovensku sa zápis do škôl posunul. Kým doteraz sa na Slovensku konal zápis v období od 15. januára do 15. februára, po novom to je od 1. do 30. apríla. V tomto veku je aj podľa ministerstva každý mesiac navyše pre deti veľkým posunom vpred. Z toho dôvodu sa snažili posunúť termín zápisu čo najneskôr, aby bolo možné deti čo najlepšie otestovať a prichádzali na zápisy čo najzrelšie v porovnaní s termínom nástupu do školy. Ak boli zápisy v januári až februári, tak do nástupu do školy to bolo pol roka. Viacero detí tak bolo v tom čase nezrelých. Za ten polrok sa však mohlo strašne veľa u dieťaťa zmeniť. Pre deti v tomto veku je každý jeden mesiac obrovským posunom. Dá sa s ním každý mesiac pracovať. Akonáhle je pripravené na školu, môžeme na neho klásť požadovanú záťaž a zvláda ju bez akýchkoľvek problémov. Idú mu vtedy veci ľahšie.
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie metodicky zastrešuje centrá aj školských psychológov. Pracovali na istom projekte, skúmali rôzne vzorky a v januári tohto roka vydali metodiku pre učiteľov v materských školách, ktorá by mala slúžiť ako pomôcka v ich práci, a tiež ako podklad pre ďalších odborníkov. Prakticky to funguje tak, že učitelia počas roka trikrát zhodnotia každé dieťa a následne je odborník zavolaný iba k tým deťom, ktoré pravdepodobne potrebujú pomoc alebo odklad. Keď to uvidia učitelia, myslím, že si povedia, že nemajú energiu a čas robiť niečo navyše. Pýtanie sa na ich motiváciu je však otázka aj na vyššie orgány. Vieme, ako by to malo byť, už len zabezpečiť, aby fungovala prax. Je to aj o zvyšovaní odbornosti učiteľov.
Kedy sa dieťa posiela späť do škôlky? Deje sa to po 2-3 mesiacoch, ale ide naozaj o výnimočné situácie. Nie je nič horšie ako vrátiť dieťa zo školy do škôlky. To musí byť v prípadoch, kedy dieťa úplne odmieta chodiť do školy, odmieta družinu. Deti, ktoré sú napr. emočne nezrelé, odmietajú učiteľku, jej príkazy a chcú len svoju mamu. Ak rodič vidí, že školu dieťa nezvláda a musia ho odtiaľ vziať, je dôležité nedať ho do tej istej škôlky, ale nájsť nejakú inú alternatívu, napr. s cudzím jazykom. Dieťa by malo mať pocit, že sa posúva a učí sa niečo nové, aj keď je to v škôlke.
Medzinárodné perspektívy a diskusia o veku nástupu
V rámci európskych krajín patríme podľa prieskumu National Foundation for Educational Research k väčšine krajín, kde deti nastupujú do školy vo veku 6 rokov. Len v zopár krajinách je vek nástupu ešte nižší. Osem krajín si nástup do školy stanovilo na vek 7 rokov. Experti na vývin detí stále upozorňujú, že začínať školu vo veku 4 alebo 5 rokov je absolútne neprimerané. Hra je v živote detí veľmi dôležitým prvkom pre ich rozvoj. Hra nie je len zábava, je to niečo viac. Hra je podľa Whitebrada úzko spojená s vývojom poznávacích schopností, ale aj ich emocionálnym zdravím.
| Krajina | Vek || :---------------- | :-: || Severné Írsko | 4 || Cyprus | 5 || Anglicko | 5 || Malta | 5 || Škótsko | 5 || Wales | 5 || Rakúsko | 6 || Belgicko | 6 || Chorvátsko | 6 || Česko | 6 || Dánsko | 6 || Francúzsko | 6 || Nemecko | 6 || Grécko | 6 || Maďarsko | 6 || Island | 6 || Írsko | 6 || Taliansko | 6 || Lichtenštajnsko | 6 || Luxembursko | 6 || Holandsko | 6 || Nórsko | 6 || Portugalsko | 6 || Rumunsko | 6 || Slovensko | 6 || Slovinsko | 6 || Španielsko | 6 || Švajčiarsko | 6 || Turecko | 6 || Bulharsko | 7 || Estónsko | 7 || Fínsko | 7 || Litva | 7 || Lotyšsko | 7 || Poľsko | 7 || Srbsko | 7 || Švédsko | 7 |
Zdroj: National Foundation for Educational Research
Stretli sme sa s tým napríklad teraz, keď prišli na Slovensko ukrajinské deti. U nich je školský nástup vo veku päť rokov, rovnako ako v Spojenom kráľovstve. Psychologička Gabriela Herényiová naznačuje, že by nebolo riešením posunúť aj u nás nástup do školy na 7 rokov, podobne ako to majú vo Fínsku či Estónsku. Vo Fínsku sú už v tomto veku deti určite na školu zrelé. Osobne sa jej to veľmi páči. V tom veku už dieťa vie, o čom škola je, hlavne koncentrácia a myslenie je lepšie. U nás je to 6 rokov a vidíte, že hoci je mnoho detí na školu už zrelých, kopec ešte nie je. Každý mesiac je v tomto veku dôležitý. U nás vek 6 rokov vychádza z histórie, takže meniť sa to asi tak skoro nebude. Voľakedy sme ale nerobili ani žiadne testy zrelosti. Dnes už máme prepracovaný systém na zisťovanie problémov, ktoré môžu nastať a dokážeme im predchádzať.
Praktické odporúčania pre rodičov a príprava na školu
Existuje mnoho spôsobov, ako môžu rodičia podporiť rozvoj školskej zrelosti dieťaťa. Pohyb a reč sa vyvíjajú spolu, vzájomne. Veľakrát, ak má dieťa logopedické ťažkosti a naučí sa napríklad bicyklovať, rozbehne sa mu reč. Je to úžasné, čo sa pri takejto činnosti deje v mozgu dieťaťa. Ide o synchronizáciu tela, musí prepájať ľavú a pravú hemisféru a podobne. Rodičom sa dáva za veľké odporúčanie chodiť von, na ihriská, bicyklovať, plávať. Všetko to neskôr súvisí aj s jemnou motorikou, nielen s hrubou. Kamienky, ktoré deti chytajú, že sa hrajú s blatom. Zabúdame, že motorika nie je len papier a pero. Začína sa omnoho skôr, vonku, v kuchyni, kde miešajú cesto a zašpinia sa, kde solia, vyberajú kosti pinzetou. Nemusia to byť špecifické činnosti.
Psychologička Mária Juríčková zdôrazňuje, že asi sme popritom, ako žijeme a ako ide všetko dopredu, zabudli na základné veci, ktoré robili naše babky. Sú nimi jednoduché čítanie kníh, spievanie a riekanky. Toto je nesmierne dôležité z neurobiologického hľadiska pre vývoj mozgu. Do veku šiestich až ôsmich rokov je výraznejšia pravá hemisféra. Tá umeleckejšia, hudobná a rytmická. Aj deti sa preto jazyk naučia omnoho rýchlejšie prostredníctvom týchto aktivít. Takýmito jednoduchými činnosťami môžeme prispieť k tomu, že vývin reči nášho dieťaťa bude mať „hladší“ priebeh. Ale rozhodne do rúk deťom patrí skôr kniha než tablet. Obrovské problémy majú teraz deti s rečou. Málo sa s nimi rozprávame, v škôlkach už odmietajú memorovať básničky a deti zle hovoria. Potrebujú logopédov.
Rodičia by mali pamätať na to, že ak ich dieťa odmieta chodiť do školy, neznamená to, že zlyhali ako rodič. Najsilnejšou oporou, akú mu môžete dať, je bezpečie, pochopenie a istota, že jeho pocity beriete vážne. Je krátko po siedmej. Všetko má svoj rytmus - raňajky, obliekanie, taška pripravená pri dverách. A zrazu sa to zastaví. Pre rodiča je to extrémne náročná situácia. V hlave sa miešajú obavy, tlak na čas aj otázky, či dieťa „len neskúša, kam až môže zájsť”. Podľa odborníkov ide o jav, s ktorým sa stretávajú najmä rodičia starších detí, no výnimkou nie sú ani mladšie ročníky. Nejde pritom o zlyhanie výchovy. Príčiny odmietania školy môžu byť rôzne a často sa kombinujú. Zaujímavé je, že nie vždy je problém priamo v školskom prostredí. Deti sú veľmi citlivé na to, čo sa deje doma. Odmietanie školy málokedy príde zo dňa na deň. Najdôležitejšie je nezmeniť situáciu na boj. Ak nedokážete identifikovať príčinu problému, neváhajte sa obrátiť na odborníka - detského psychológa. Na psychológa sa rodičia môžu obrátiť bez obáv, že by túto situáciu museli nahlásiť škole.
Ak nechajú rodičia dieťa ďalší rok v škôlke, neznamená to, že by ho mali nechať doma a odložiť ako lekvár na policu. Naopak, ak vieme, v čom potrebuje pomôcť, či je to motorika, pamäť alebo reč, treba sa na to zamerať a pracovať s dieťaťom. Mali by sa tiež počas toho roka sústrediť na budovanie samostatnosti, aby bolo dieťa schopné byť bez mamy celý deň, zvládať nejakú záťaž a nasledovať inštrukcie. Nástupom do školy sa mení aj celý systém rodiny. Aj rodičia musia začať fungovať so školou. Nie je to ako v škôlke, že zavoláme, že dnes neprídeme, alebo prídeme o desiatej. Rodič si musí zariadiť svoj čas tak, aby sa dokázal pravidelne pripravovať s dieťaťom na školu. Teda nielen ho zaniesť a vybrať zo školy, ale už sa s ním aj učiť. Pribudne mu omnoho viac povinností.
Rodičia by mali myslieť na to, že ich dieťa je jedinečné a treba ho tak aj vnímať. Sú toho názoru, že školská pripravenosť by sa mala posudzovať v spolupráci s odborníkmi v širšom časovom horizonte. V poslednom ročníku materskej školy sú všetci nastavení pripraviť dieťa na nástup do školy. Deti tam majú aktivity, ktorými sa pripravujú už na školu a aj tam už pani učiteľky vidia, kto na tú školu má a kto nie. Nie vždy sa dieťa pripraviť podarí, ale to nie je žiadna hanba. Každý má svoje tempo. Dieťa to doženie. Čo by ste poradili rodičom detí, čo prídu do nového prostredia a nevedia sa tak ľahko adaptovať? Adaptácia závisí to od povahy dieťaťa, aj kamarátskych vzťahov. Často býva pol triedy zo škôlky v novej triede. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody, lebo nepustia medzi seba nové deti ľahko. Rodič dieťaťa, ktoré sa ťažšie adaptuje v nových kolektívoch, by s ním mal častejšie chodiť do spoločnosti, na ihriská, kde sa deti stretávajú a aby sa učilo samostatnosti. Ak sa mu v škole prihodí niečo také, že sa náhodou dieťa pociká, okamžite treba na to reagovať. Takéto veci môžu dieťa zničiť. Treba to zastaviť hneď v úvode, lebo deti bývajú veľmi kruté. V žiadnom prípade to dieťaťu nepripomínať a neironizovať ho.
Prvý rok po nástupe do školy by rodičia nemali deťom dávať veľa krúžkov. Tam by mala byť hlavná priorita adaptácia na školu. Maximálne dať dieťaťu jeden najobľúbenejší krúžok a nechať ho hrať sa. Psychologický posudok dieťaťa pomáha aj rodičom. Robíme posudky detí, o ktoré nás žiadajú rodičia, učiteľky zo škôlky alebo samotné učiteľky, ktoré sú pri zápisoch budúcich prvákov. Výsledok vyšetrenia pomáha rodičom. Presne im totiž povieme, v ktorých oblastiach má dieťa ťažkosti a čo mu pomôže. Všetko závisí od úspešného začiatku. Keď ideme do práce a začne sa nám dariť, tak máme robotu radi a všetko je v pohode. To isté platí aj pre dieťa.
Ak zostanú doma deti zrelé na školu, sú to deti, ktoré sa doma nudia. Sú premotivované, keď nastupujú do školy. Za ten rok sa strašne veľa naučia a nudia sa potom aj v škole. Mnoho detí vie čítať, keď prídu do školy. Práca pani učiteliek je v takýchto prípadoch veľmi náročná. Je dôležité mať na pamäti, že deti neprestanú byť deťmi, keď prídu do školy. Napätie, ktoré v škole vzniká, musia odventilovať tým, čo im je najprirodzenejšie a ešte stále je to hra.
Príprava môže spočívať aj v tom, že si ideme postupne spolu kúpiť peračník a aj novú tašku, a už sa cítia ako školáci, pretože majú svoju prvú aktovku. Rodičom by som odporučila, aby si s ratolesťami užili prázdniny. Môžu počítať mušle na dovolenke, môžu sa zahrať, na ktoré písmeno sa začína šikmá veža v Pise, keď ju uvidia, alebo hľadať farby áut. Môžu si zobrať papier a pero, ale keď dieťa nechce, nech si pokojne kreslí prstom do piesku. Nech spolu varia, pečú, učia ich zodpovednosti, aj keď príprava sa nezačína v lete ani mesiac pred nástupom. Robíme to od narodenia. Poradila by som byť dieťaťu oporou a v tom čase si na seba ako rodiča neklásť veľa. Chodiť s ratolesťami po škole veľa von, deti sa potrebujú vybehať, potrebujú vypnúť, smiať sa a hrať sa.
tags: #neskory #prichod #pre #dieta