Rodičovstvo je cesta plná objavov, radostí, ale aj mnohých výziev, ktoré si vyžadujú neustálu pozornosť, empatiu a informovanosť. V dnešnom svete, ktorý sa neustále mení, musia rodičia čeliť novým otázkam týkajúcim sa výchovy, zdravia, vzťahov, ale aj právnych a sociálnych aspektov. Tento článok prináša komplexný pohľad na rôzne dimenzie rodičovstva, opierajúc sa o praktické skúsenosti, odborné názory a legislatívne fakty, ktoré môžu pomôcť rodičom lepšie porozumieť a zvládať svoju rolu.
Výzvy a Radosť Rodičovstva
Život s deťmi je dynamický a prináša so sebou spektrum situácií, ktoré môžu rodičov prekvapiť alebo postaviť pred nečakané úlohy. Správne pochopenie detského sveta a vhodná reakcia na jeho potreby sú kľúčové pre zdravý vývoj osobnosti.
Nuda ako Príležitosť pre Rozvoj
Nuda. Slovo, ktoré v nás rodičoch často spustí alarm. Ako keby bola hrozbou, ktorej sa treba čo najrýchlejšie vyhnúť. Avšak, nuda môže byť príležitosťou robiť niečo nové. Psychologička Sherry Turklová opísala nudu ako skvelú príležitosť rozvíjať si fantáziu. Teda keď sa dieťa nudí, nemusí to byť vždy zlé. Nie je to nečinnosť - je to pôda, do ktorej sadíme semienka tvorivosti, samostatnosti, trpezlivosti. Katherine, ktorá je matkou, sa vyjadrila, že nuda môže byť pre dieťa príležitosťou, aby skúsilo byť tvorivé. Hovorí: „Obyčajná krabica sa môže zmeniť na truhlicu plnú pokladov, auto, loď alebo na raketoplán.“
V dobe, kedy sa na nás z každej strany valia podnety, je veľmi ľahké sklznúť k tomu, že aj malému dieťaťu ponúkame zábavu takmer nonstop. V prvých troch rokoch sa v mozgu dieťaťa deje neuveriteľné množstvo procesov. Denne sa vytvárajú milióny nových synapsií. Dieťa neustále spracováva svet - zvuky, pohyby, emócie, vzťahy. A práve preto potrebuje chvíle ticha. Nie ticha bez zvuku, ale ticha bez pokynov. Bez očakávania. Nuda je dôležitý moment medzi podnetmi. Je to priestor, kde dieťa nie je riadené zvonku, ale začína sa pýtať samo seba: „Čo by som teraz mohol robiť?“ Tento jednoduchý impulz - ak mu dáme čas - môže v dieťati prebudiť tú najkrajšiu vec - zvedavosť.
Aj úplne malé bábätká sú aktívni pozorovatelia a výskumníci. Vnímajú pohyb, zvuky, chute, tváre a dotyky. Začínajú sa cielene presúvať, dosahovať, vyberať predmety, presýpať, búchať, hádzať, skúmať, čo sa stane. Svet sa stáva laboratóriom a každá lyžička či krabička podnetom na nový pokus. Batoľa je zvedavé, chce všetko chytiť, preskúmať, prehodiť, rozobrať. Namiesto toho, aby sme mu neustále ponúkali „čo teraz“, nechajme ho. Dajme mu do poličky zopár predmetov rôznych materiálov a tvarov - a sledujme, čo s nimi urobí. Možno ich bude triediť, možno skúšať hádzať, možno len prekladať z misky do misky. A možno chvíľu nebude robiť nič. Aj to je v poriadku.
Vo veku okolo dvoch rokov sa začína rozvíjať symbolická hra. Kameň môže byť koláčik, vankúš auto, lavička domček pre medvedíka. Ak však dieťaťu stále pripravujeme aktivity a vysvetľujeme, čo a ako sa má hrať, zabúdame mu dať priestor na najdôležitejšie - vymyslieť si to samo. Nuda je v tomto veku ako biela plocha, ktorú dieťa zapĺňa farbami vlastnej fantázie. Nuda nie je prázdno. Deti, ktoré sa nudia, v skutočnosti nie sú pasívne. Možno chvíľu len chodia po byte, pozerajú na strop, ležia na podlahe. Ale práve vtedy sa v ich hlave môže rozbehnúť niečo veľké. Odolnosť neznamená byť tvrdý. Znamená vedieť čakať, skúšať znova, nepanikáriť, keď niečo nejde podľa plánu. Keď dieťa nemá „zábavu na počkanie“, prechádza si vnútorne rôznymi fázami: nespokojnosť, frustrácia, hľadanie, skúšanie, objavenie, radosť. Je to proces. Deti, ktoré majú možnosť sa nudiť a vyjsť z tej nudy vlastným nápadom, sú v škole vytrvalejšie, ľahšie sa sústredia, menej sa sťažujú, že „nevedia, čo robiť“ - pretože vedia. Ticho neznamená, že sa nič nedeje - práve naopak, dieťa v ňom vnútorne pracuje. Veta „Som zvedavá, čo vymyslíš“ nie je pasívna - je to pozvanie k vlastnej iniciatíve. Stačí im bezpečný priestor a zopár otvorených materiálov, ktoré môžu skúmať po svojom (krabičky, kocky, štipce, papier, šálky, ponožky). Nemusíme viesť hru - stačí, že sme pri tom, v tichu a v dôvere. Nuda nie je chyba, ktorú treba rýchlo riešiť - je to fáza, ktorá má svoj význam. Keď dieťa povie „nudím sa“, nemusí to byť výzva na riešenie. Môže to byť pozvanie. Ku skúmaniu, k tvoreniu, k vnútornej sile. A práve preto je dôležité nebáť sa chvíľ, ktoré nie sú vyplnené. Sú to chvíle, ktoré môžu formovať osobnosť dieťaťa - jeho schopnosť byť v kontakte so sebou, so svojím telom, nápadmi, vnútorným svetom.
Vplyv Digitálnych Médií a Sociálnych Sietí
Veľa závisí od toho, ako dieťa trávi voľný čas. Príliš veľa času na sociálnych sieťach môže mať negatívne následky. Keď vaše dieťa sleduje, čo všetko robia jeho kamaráti, môže mať pocit, že jeho život je nudný. Navyše, ak dieťa trávi veľa času na sociálnych sieťach, môže cítiť ešte väčšiu prázdnotu a nudu. V skutočnom živote musíme nad vecami premýšľať a niečo robiť. A výsledok často nevidíme hneď. Ak je to možné, nech sa vaše dieťa hrá vonku. Barbara, ktorá už bola citovaná, hovorí: „Je úžasné, ako sa na slnku a na čerstvom vzduchu nuda rýchlo rozplynie.“ Biblická zásada hovorí: „Všetko má svoj čas… [Je] čas smiať sa… a čas poskakovať.“ Rodičia by sa mali zamyslieť: Môžem urobiť niečo pre to, aby bolo moje dieťa viac vonku?
Keď sa Dieťa Nevie Vyrovnať s Frustráciou: Agresívne Správanie a Nastavovanie Hraníc
Niekedy sa rodičia stretávajú so správaním dieťaťa, ktoré ich zaskočilo a sťažuje bežné fungovanie. Príkladom je situácia s takmer trojročným synom Dávidom, ktorý od malička bol zaťažený na vlasy a prerástlo to do toho, že deti začal za ne ťahať. Neskôr začal na deti útočiť iným spôsobom - štípanie do tváre, škriabanie, škrtenie, ťahanie za uši, sácanie. Takéto správanie je pre rodiča veľmi nepríjemné, núti ho neustále sa ospravedlňovať mamičkám. Dohováranie, capnutie po zadku a ani odchod z ihriska v takýchto prípadoch nepomáhajú. Môže sa jednať o kompenzáciu kvôli bračekovi. Dieťa môže bračeka mať rado, pusinkovať ho, ale niekedy má tendenciu „rozpučiť“ mu hlavičku.
Všetci to poznáme. Každý ako dieťa bojoval s neutíchajúcou túžbou vlastniť niečo superzaujímavé. Najčastejšie hračku, ktorá na neho pozerá z výkladu obchodu. Alebo takú, ktorú dostal spolužiak. Nutkanie bolo natoľko silné, že sme začali prosiť rodičov a sľubovať hory-doly, aby sme naplnili to hlodavé nutkanie v nás. Nech už to dopadlo akokoľvek, rodič sa dostal do nepríjemnej situácie, do role sudcu, ktorý musí rozhodnúť tak, aby boli všetci, v rámci možností, spokojní. Lenže ak sa jediným možným riešením stane radosť a pokoj na duši dieťaťa, môže to v budúcnosti napáchať peknú paseku. Starého psa totiž novým kúskom nenaučíš. A keď dieťa nezistí, že svet sa netočí preto, aby plnil jeho priania, nenaučí sa ani v dospelosti reagovať na neúspechy a nenaplniteľné túžby. „Typické batoľa zažíva priemerne dvadsať obmedzení jeho túžob a prianí každú hodinu. Ako by ste sa cítili, keby vám niekto každé tri minúty, hodinu po hodine, deň po dni, niečo zakazoval?”, píše vo svojej knižke uznávaný psychológ Rick Hanson. Ako príklad uvádza jednoduché situácie, v ktorých neexistuje iné východisko ako zamedzenie aktivít ohrozujúcich zdravie. To však platí iba pre deti, ktoré sú už schopné vnímať a spracovávať informácie. U mladších, kde sa horko-ťažko dá dieťa presvedčiť slovami, poukazuje Hanson na ponúkanie alternatív a zapojenie sa do náhradnej, správnej (alebo aspoň správnejšej), aktivity. Týmto prístupom si dieťa postupne zvykne na to, že nesplnené prianie ešte nie je koncom sveta, a že vždy existuje aj iná možnosť, ako túžbu naplniť. Fastfoodové šťastie, krátkodobú radosť z výhry, nahrádza dlhotrvajúci pocit stability a lepšie sebavedomie.
Učenie Finančnej Zodpovednosti a Hodnôt
Snáď každý rodič počul opakovane frázy v duchu „majú to všetci!”. Pri prvej bodavej poznámke rozhodne pomôže naučiť dieťa finančnej zodpovednosti. Ale opäť platí, že čím skôr, tým lepšie. „Rozprávať sa o hodnote peňazí býva veľmi ťažké - nehrá rolu, koľko má dieťa rokov a koľko peňazí máte na účte.“ Rovnako ako doktor Hanson sa odvoláva na alternatívy. Keď v rodinnom rozpočte nie je miesto na drahý zájazd k moru, môže sa vymyslieť iný druh výletu, ktorý v dieťati nezanechá pocit absolútneho zmaru a vyčlenenosti zo spoločnosti.
S tou druhou spomínanou frázou ale nastávajú oveľa väčšie komplikácie. Do výchovy sa totiž dostáva otázka hodnôt a niekedy aj rešpektovanie zákonov. Prečo nemôžem prísť až o polnoci? Ostatní si môžu dať pivo a ja nie? Takéto rozpory patria medzi tie najnepríjemnejšie, napriek tomu si z nich váš potomok môže do budúcnosti odniesť najviac. Do debát možno zapojiť aj starých rodičov, ktorí sú často v očiach dieťaťa piliermi morálky a skúsenosti. Vzniká tak priestor aj pre pochopenie toho, čomu sa hovorí rodinná tradícia. Platí to však len v prípade, že ide naozaj o pozitívne hodnoty a životné postoje. Alternatíva, hra, vzdelávanie a tradície. Pravda, nie vždy to vyjde. Tak už jednoducho ľudia fungujú. Ich osobnosť neformuje len rodina, ale z veľkej časti tiež okolie. A práve tam vzniká priestor pre staré príslovie „len hlupák sa na rovnakom mieste popáli dvakrát“. Aj napriek všetkej vašej snahe bude isto-iste dochádzať k pomyselným popáleninám. „Dieťaťu sa dostanú hŕby príležitostí, aby pochopilo, že život má nejaké limity a nie vždy dostane to, čo chce,” dodáva v knihe Mother Nurture Rick Hanson. V takých chvíľach tu vždy bude mamička a otecko, na ktoré sa dcéra či syn obrátia. A odopierať dieťaťu možnosť zoznámiť sa aj s temnou stránkou existencie spôsobí nárazy, s ktorými sa bude len ťažko vyrovnávať.
Príklad Rodičov a Formovanie Osobnosti Dieťaťa
Dávajte dobrý príklad. Deti veľmi vnímajú, ako hovoríte o tom, čo bežne robíte. Sarah hovorí: „Ak by sme stále rozprávali, aký je náš život nudný, aj naše deti by sa na život pozerali rovnako.“ Rodičia by sa mali zamyslieť: Ako pred deťmi hovorím o svojich každodenných činnostiach? Tip: Pomôžte svojim deťom, aby si vytvorili zoznam toho, čo zaujímavé by mohli robiť. Pomôžte svojmu dieťaťu, aby myslelo aj na druhých. Lilian hovorí: „Môžete ísť spolu s deťmi napríklad nejakému staršiemu človeku pokosiť trávnik alebo pohrabať lístie či niečo dobré spolu navariť a odniesť mu to.“
Budovanie Zdravého Vzťahu k Jedlu
Budovať zdravý vzťah k jedlu je veľmi dôležité a viete s tým začať už v detstve. Zdravý vzťah k jedlu je základom na predchádzanie problémov s poruchami príjmu potravy v neskoršom veku.
Pravidlo „Čistého Tanierika“ a Jeho Dôsledky
Ide o situácie, kedy vyžadujeme od dieťaťa, aby sedelo pri stole, až kým nebude tanier prázdny. A to veľakrát len tak z princípu. Formy ako nútime dieťatko dojesť všetko na tanieri sú rôzne. Veľakrát je to zo strany dospelého nevedome v snahe docieliť, aby sa dieťatko kvalitne najedlo. Ako to vyzerá v praxi? Niekedy dieťatko o to láskavo žiadame, niekedy ho motivujeme nejakou sladkou odmenou alebo sa mu vyhrážame trestom, alebo používame nevedome manipulatívnejšie techniky, kedy napríklad dieťatku vravíme, že si má dať ešte jednu lyžičku za maminku a druhú za bračeka a pod. Ďalším nebezpečným extrémom je, keď dojedením podmieňujem našu lásku. Napríklad: „Maminka bude veľmi smutná, ak to celé nespapáš.“ A dieťatko nasilu spapá, len aby maminka nebola smutná. K budovaniu zdravého vzťahu k jedlu nepomáha, ani keď dieťatku hovoríme, ako budeme dieťatko vnímať, ak jedlo spapá.
Dlhodobé a opakované nútenie dojedať všetko z tanierika vo chvíľach, keď dieťa nepociťuje hlad môže viesť (neznamená to, že nevyhnutne musí) k viacerým problémom v budúcnosti. Problémom býva narušenie schopnosti dieťaťa rozpoznať signály hladu a sýtosti. Výsledkom je, že sa naučí jesť nie podľa potreby, ale podľa očakávania. Jedenie má byť ale vedomá činnosť. Práve takýmto prístupom docielime, že dieťatko svoje telo nebude počúvať, v budúcnosti nebude možno vedieť kedy má dosť. S tým sa môžu spájať problémy s obezitou alebo s poruchami príjmu potravy ako anorexia, bulímia a pod. Alebo to môže viesť k úplnému odmietaniu jedla ako prejavu odporu voči kontrole. Pri prílišnom nútení môžu deti častejšie odmietať nové potraviny, pretože si ich spájajú s nátlakom a nepríjemnými emóciami. Nútenie do jedenia teda vedie skôr k nejedáctvu.
Pochopenie Príčin Nejedáctva u Detí
Deti pre svoj zdravý vývoj a rast jesť potrebujú. Je pochopiteľná frustrácia rodičov, keď dieťatko poriadne neje. Určite nie ste zlí rodičia, ak chcete, aby vaše dieťatko dobre jedlo. Áno, reálne môžete mať dieťatko, ktoré je nejedákom, je v jedení odmietavé a vyberavé a preto neje, čo mu dáte na tanier. Vtedy rodičia skúšajú všetko možné aj nemožné. Môže to byť niečo, čo sa dá riešiť a s čím vieme pracovať.Medzi časté príčiny, prečo dieťa neje, patria:
- Dieťatku dávame jesť v čase, keď nie je hladné. Dieťatko nemusí byť hladné, lebo mu dávame jesť neprimerane často alebo preto, že medzi jedlami priveľa snackuje, pije mlieko, dojčí sa a pod.
- Dieťatku sme dali príliš veľkú porciu jedla. Jednoducho neodhadneme, koľko dieťatko potrebuje zjesť a dáme mu na tanier toho viacej, ako je reálne schopné zjesť.
- Dieťatku jedlo na tanieriku nechutí. Vadí mu chuť jedla, vôňa, vzhľad a pod. Ani nám dospelým nechutí všetko, rovnako to majú aj deti. Niekedy budú rodičia namietať, že dieťatku chutia len hranolky a vyprážané rezne a že nič iné zjesť nechcú. Ak má ale dieťatko silnú preferenciu len určitých jedál, tak by sme z toho nemali viniť deti a mali by sme si byť vedomí toho, že my rodičia sme tí, ktorí rozhodujú o tom, čo má dieťa na tanieri. A tí rodičia, ktorí ešte len s príkrmami začínate, myslite na tieto situácie vopred.
- Dieťatko má mechanický problém jedlo spapať. Nevie jedlo správne požuť. Ak vidíte, že dieťatku často zabieha alebo si s jedlom v pusinke jednoducho nevie poradiť, konzultujte lekára.
Stratégie pre Zdravé Stravovacie Návyky
Verím tomu, že existujú aj iné cesty, ako docieliť, že dieťatko bude mať vyváženú stravu a to aj bez zbytočného a neprimeraného tlaku. Práve o tom je budovanie zdravého vzťahu k jedlu. My rodičia môžeme podporiť zvedavosť dieťatka v jedení. Vieme vytvoriť dieťatku pri jedení príjemnú atmosféru, aby si s časom jedenie asociovalo s pozitívnymi pocitmi. My rodičia rozhodujeme o tom, kde sa stoluje a čo dieťatku dáme na tanier. Dieťa rozhoduje koľko toho zje. Tým, že dieťatku ponúkneme vždy aj akceptovanú potravinu, budeme mať istotu, že neodíde od stola hladné. Zároveň ako rodičia potrebujeme myslieť na to, že načasovanie ponúkania jedál má svoj zmysel. Predídeme tak situáciám, kedy chceme od dieťaťa, aby jedlo v čase, kedy reálne nepociťuje hlad.Niekedy paradoxne zvýšenie tvorby mlieka a zvýšený príjem mlieka zo strany bábätka zvýši aj chuť do jedenia jedla.
Kedy a Ako Zavádzať Príkrmy Dojčeným Deťom
To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene. Omnoho viac ako konkrétny čas či vek dieťaťa je dôležité sledovať jeho signály - signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené. Znaky pripravenosti sú, že sa zaujíma o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne. Ak tieto znaky vykazuje (bez ohľadu na jeho vek), tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie. Ak sa tieto znaky ešte neprejavujú, tak počkajte. Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je. Zároveň nie je dobré tento vývojový míľnik premeškať. Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6. mesiaca, tento čas je však orientačný, a je pravda, že pre mnohé deti tvorí veľkú časť príjmu jedla materské mlieko ešte po mnoho mesiacov, niektoré začnú viac jesť až okolo roka s tým, že dojčenie samozrejme pokračuje.
Obdobie, keď sa deti začínajú zaujímať o jedlo, je obdobie experimentovania, skúšania chutí, a keď sa tento záujem objaví, je dobré ho podporiť. Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce. Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú. Niektorí rodičia zisťujú, že ich bábätká jedia viac a lepšie, keď sú niečím zaujaté. Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Ak je dieťa ochotné jesť jedlo z taniera, tak mu ho nie je potrebné mixovať, možno ho bude schopné jesť. Môže si ho vziať do rúk a skúmať a skúšať jesť. Ak nie, môžete mu ho rozpučiť vidličkou. Množstvo jedla, ktoré deti vo veku do 1 roka z taniera rodičov zjedia, je relatívne malé, keďže hlavným zdrojom potravy zostáva materské mlieko. Preto aj soli, ktorú v jedle dieťatko dostane, nie je veľké množstvo (ak chcete, môžete znížiť množstvo soli, ktoré používate pre celú rodinu - obdobie začiatkov jedenia môže byť aj motiváciou pre zlepšenie stravovania celej rodiny). Nie je dôvod na to, aby dieťa jedlo chuťovo nevýraznú stravu (ktorú deti často odmietajú), preto sa netreba vyhýbať bylinkám či koreninám. Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla. Dávajte bábätku jedlo, o ktoré prejaví záujem, keď vás vidí jesť. Poradie zavádzania jedál nie je dôležité (ak na to nemáte nejaký špeciálny dôvod), materské mlieko je sladké, a preto pokojne môžete medzi prvým jedlom dávať okrem iného aj ovocie.
Mýty a Nesprávne Predpoklady pri Prikrmovaní
Výlučne dojčené bábätká majú byť dojčené približne do 6. mesiaca a majú začať dostávať jedlo v tom čase, keď oň prejavia záujem. Nie je pravda, že výlučne dojčené deti by mali byť prikrmované už od 4. mesiaca - ide len o nesprávnu interpretáciu odporúčaní. Výlučné dojčenie do približne 6. mesiaca je veľmi dôležité, a preto pokračujte v dojčení. Po 6. mesiaci majú bábätká začať jesť jedlo a ďalej sa dojčiť.
Aké iné situácie nie sú opodstatneným dôvodom pre skoršie zavádzanie jedla:
- Príliš veľké bábätko. Dojčenie „veľkého“ bábätka nie je odlišné od dojčenia „malého“ bábätka a samozrejme, že ho je možné dojčiť výlučne približne 6 mesiacov a potom ďalej dojčiť v rovnakej miere spolu s jedením rodinnej stravy až do prirodzeného odstavenia. Hmotnosť bábätka nie je faktorom pri načasovaní toho, kedy začať bábätko zoznamovať s jedlom. Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré priberali rýchlejšie a viac než väčšina iných bábätiek. Toto potvrdzujú nielen skúsenosti, ale aj rastové grafy Svetovej zdravotníckej organizácie.
- Bábätko sa dojčí „často“. To, že sa chce dieťatko dojčiť často, prípadne sa často budí, nie je ukazovateľom toho, že by mu materské mlieko nepostačovalo, navyše bábätká sa často chcú dojčiť z mnohých iných dôvodov než len preto, že by potrebovali piť mlieko. Bábätká sa budia v noci často, nie nevyhnutne len pre mlieko, a najjednoduchší spôsob, ako ich naspäť uspať je nadojčiť ich. Dôležité je sledovať, či bábätko pri dojčení dostatočne pije. Ak je skutočne potrebné zvýšiť kalorický príjem a nepodarí sa to zvýšením príjmu materského mlieka, potom je možné po ukončenom 4. mesiaci namiesto dokrmovania umelým mliekom zaradiť akékoľvek jedlo.
- Dieťa sa začalo častejšie v noci budiť, chcem mu podať kašu „na dobrú noc“. Nie je pravdepodobné, že by zavedenie „kaše“ a podobných výrobkov reklamovaných pre „lepší“ spánok ovplyvnilo spánok bábätka, a to bez ohľadu na marketing, ktorý tieto kaše sprevádza. Bábätká sa s najväčšou pravdepodobnosťou totiž nebudia z dôvodu hladu, majú na prebudenie mnohé iné dôvody a dojčenie je spôsob, ako ich naspäť uspať. Bábätká postupne budú rásť a prespia noc samy od seba bez toho, aby ste pre to museli niečo urobiť.
Mnohí rodičia vravia, že majú v otázke zavádzania jedla „chaos“. Odporúčania sú skutočne nesmierne rozmanité. Harmonogramy, recepty pre bábätká a presné rozpisy sú populárne. Podobne, ako sú ešte stále populárne (a neraz aj dodržiavané) odporúčania o tom, že bábätko sa má dojčiť v trojhodinových intervaloch. Mnohé z týchto rád sú bezdôvodne príliš opatrné a berú jeden meter na všetkých - kombinujú zoznamy potenciálne alergizujúcich potravín a paušálne predpokladajú, že dieťa bude alergické na všetky. Taktiež sa tieto zoznamy sústreďujú na vymenovanie "nevhodných" potravín bez toho, aby objasňovali, čo vlastne by bolo prejavom alergie a čo v prípade silnej alergickej reakcie urobiť. WHO nehovorí o zavádzaní jednozložkových jedál či o tom, že by existovali akékoľvek správne poradie pri zavádzaní jedla. Nielenže sú tieto rôzne opatrenia príliš zväzujúce pre takú radostnú udalosť, akou jedlo môže byť, ale mnohé vychádzajú z nesprávnych predpokladov. Jedným z nesprávnych predpokladov je, že účelom podávania jedla je odstrániť dojčenie, pretože existuje nesprávna predstava, že jedlo dojčenie nahrádza; že jedenie je začiatkom odstavovania. Naopak, príkrmy sa k dojčeniu, ktoré zostáva zachované v rovnakom rozsahu, pridávajú. Ďalším nesprávnym predpokladom je, že dojčenie neprebieha podľa potrieb dieťaťa, ale že má trojhodinový režim. Matky, ktoré dojčia podľa potrieb bábätka, často hovoria, že nevedia predpokladať, kedy sa bábätko bude dojčiť a podľa toho časovať podávanie jedla. Preto ich tiež často mätie to, že dieťatko nakŕmia a ono potom chce ešte dojčenie. Alebo naopak, ak je dieťa už príliš hladné, nie je ochotné zjesť jedlo a vytrvalo sa dožaduje dojčenia. V rámci myšlienky dojčenia na požiadanie je oboje normálne, dieťa sa naďalej dojčí na požiadanie, či už pred jedlom alebo po jedle. V skutočnosti na desiatej, ktorej súčasťou je ovocie, nie je nič magické. Rovnako, ako nie je nič magické na tom, že dieťaťu dáte večer práve kašu. Mimochodom, kaše (obzvlášť tie drahé instantné, kupované), nie sú pre dieťa žiadnou nevyhnutnosťou - a navyše niektoré z nich obsahujú umelé mlieko, ktoré dojčené dieťa nepotrebuje. Kaša sa dá uvariť doma z rôznych obilnín (ryža, kukurica, ovsené vločky, pohánka, proso atď.), prípadne môžete na večeru dať bábätku čokoľvek iné, čo by ste bežne na večeru jedli. Je pochopiteľné, že rodičia sa snažia nájsť ten najlepší návod na to, ako kŕmiť svoje bábätko, a preto sa často do písmena pridržiavajú návodov, namiesto toho, aby sledovali svoje bábätko a jeho reakcie - podobne ako pri dojčení. Odpútajte sa od strachu z podávania jedla. Mnoho žien nám píše o tom, ako veľmi sa ich dieťatko pozerá napríklad týždeň pred ukončeným 6. mesiacom za jablkom, ktoré ony jedia, ale rozmanité návody na prikrmovanie v nich vyvolali taký strach, že v snahe urobiť to čo najlepšie mu jablko nedajú. Z bežného aktu jedla sa stáva strašiak, ktorým môžu svojmu dieťaťu ublížiť, ak náhodou nedodržia nejaké pravidlo.
Špecifické Situácie a Riešenia pre Nejedákov
Ak ste už skĺzli do situácie, že máte doma dieťatko, ktoré je vyberavé v jedení a máte pocit, že ak ho nebudete nútiť, tak bude jesť len 3 jedlá dookola, tak nezúfajte. Mnohé deti v prvých mesiacoch zavádzania jedla nezjedia reálne veľké množstvá jedla. Je to tak v poriadku. Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy. Naďalej dojčite tak ako doposiaľ. Príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce. Mnoho bábätiek sa v tomto veku dojčí aj v noci veľmi často alebo aj častejšie ako predtým. To, že bábätko je jedlo zväčša neovplyvňuje počet nočných zobudení - naopak, niekedy ich počet ešte pribudne, hlavne okolo 8. - 10. mesiaca. Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť. Čas, v ktorom deti začnú jesť väčšie množstvá jedla, je rozličný pre rozličné deti. Hlavná otázka je, či vaše dieťatko prospieva. Pretože väčšina detí, ktoré sú v prvých mesiacoch zavádzania jedla dobre dojčené a zároveň jedia trošku jedla, prospieva dobre a postupne sa neskôr rozpapajú viac. Nie je vhodné ich do jedla nútiť ani sa nemusíte trápiť.
Ak väčšie dieťatko nepriberá dostatočne, odmieta príkrmy a súčasne sa často alebo dlho dojčí, často sa vysloví nesprávny záver, že dieťa odmieta jedlo preto, lebo sa dojčí. Bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo dieťatko odmieta jesť stravu a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie. To, že deti nejedia jedlo môže mať veľa príčin, niektoré z nich môžu byť medicínske, niektoré psychologické a niektoré si vyžadujú len trpezlivosť a veľké úsilie. Niektoré deti nejedia napríklad preto, lebo nemajú dostatok zinku alebo železa a doplnenie týchto prvkov im pomôže.
Tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:
- Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
- Nenúťte dieťatko do jedla. Netlačte na naňho.
- Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
- Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
- Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.
- Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
- Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ho vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať mu vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne.
- Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že "nechce papať".
- Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
Čo ak sa dieťa v období prikrmovania občas chce prechodne znova len dojčiť? Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Preto, ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať. Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré. Choré deti často chcú byť len dojčené. Dojčenie im totiž pomáha prekonať bolesť, dodáva im imunitné látky a rôzne iné imunitné faktory a pomáha im, aby sa ľahšie a rýchlejšie uzdravili. Pri zavádzaní jedla je dôležité, aby sa neustále zabezpečovalo aj dobré dojčenie. Niektoré bábätká sa totiž po zavedení jedla samy od seba dojčia veľa a výdatne, ale niektoré vzhľadom na rýchlo zavedené veľké množstvá jedla a na znížený počet dojčení, sa dojčia menej, ako by potrebovali, čím sa môže príliš znížiť tvorba mlieka, a následne bábätká dojčenie môžu odmietať.
Starostlivosť o Dieťa v Širšom Kontexte
Rodičovstvo sa netýka len bezprostrednej rodinnej dynamiky, ale aj širších spoločenských a právnych rámcov, ktoré ovplyvňujú život dieťaťa a jeho rodičov.
Sociálna Podpora a Príspevky pre Rodičov
Nová výška rodičovského príspevku v sume 190,1 eura podľa poslanca Branislava Ondruša (Smer-SD) núti rodičov, aby išli pracovať. „Ešte aj novou výškou príspevku na starostlivosť o dieťa vláda hovorí rodičom najmenších detí - bežte od svojho dieťatka, odložte ho niekam, nebojte sa nákladov, ktoré sú s tým spojené, veď my vám ich preplatíme,“ povedal v rozprave k návrhu novely zákona o rodičovskom príspevku. Chýba mu analýza, v akom stave je v súčasnosti ponuka detských jaslí, či analýza reálnych možností rodičov malých detí nájsť si zamestnanie.
Exministerka práce a sociálnych vecí, poslankyňa Viera Tomanová (Smer-SD) poukázala na to, že zvyšovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do výšky 300 eur je len marketingovým ťahom. „Čerpanie tohto príspevku do 31. augusta bolo na úrovni 66 eur,“ upozornila na priemerné čerpanie príspevku. Poslancovi Ondrejovi Dostálovi (klub Most-Híd) sa nepozdáva, že príspevok na starostlivosť o dieťa má byť do 300 eur, kým rodičovský príspevok má byť na úrovni 190,1 eura. „Budú zvýhodňovaní rodičia, ktorí zveria dieťa do starostlivosti inej osobe. Toto by bola zlá filozofia,“ povedal v rozprave k návrhu novely zákona o rodičovskom príspevku. Podľa neho ide o otázku, o ktorej by sa malo v rozprave hovoriť. Rodičovský príspevok sa má od začiatku budúceho roka zjednotiť na 190,1 eura, namiesto súčasných dvoch súm 256 eur a 164,22 eura. Ako informovalo ministerstvo práce a sociálnych vecí, pre dve tretiny poberateľov to bude oproti súčasnosti znamenať zvýšenie rodičovského príspevku približne o 25 eur. Pre zvyšnú tretinu rodičov však príspevok klesne o 66 eur. „Odstraňujeme diskrimináciu napríklad náhradných rodín a rodín so zdravotne postihnutými deťmi,“ zdôraznil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Zvýšený príspevok budú dostávať po celú dobu rodičovskej dovolenky, čo je u rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom až do veku šiestich rokov.
V súčasnosti dostávajú rodičia, ktorí sa rozhodli pre osobnú starostlivosť o dieťa do dvoch rokov veku, stratili pracovný príjem a spĺňajú podmienky nároku na materské, rodičovský príspevok v sume 256 eur a po prekročení dvoch rokov dieťaťa príspevok klesá na 164,22 eura. Ak rodič nesplnil podmienky nároku na materské, dostáva od narodenia dieťaťa až do jeho troch rokov príspevok v sume 164,22 eura. Od začiatku budúceho roka budú môcť rodičia popri poberaní rodičovského príspevku vykonávať zárobkovú činnosť. Ministerstvo práce tiež navrhuje zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa z maximálnej sumy 164,22 eura na 300 eur mesačne. Tento príspevok slúži na preplatenie preukázateľne vynaložených výdavkov na predškolské zariadenie, či na súkromné opatrovateľky.
Právne Aspekty Štátneho Občianstva Dieťaťa
Nadobúdanie štátneho občianstva je dôležitým právnym aspektom v živote dieťaťa. Podľa § 4 ods. 1 zákona o štátnom občianstve „Ak sú rodičia štátnymi občanmi Slovenskej republiky podľa §2 alebo sa podľa § 3 stanú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, majú ich štátne občianstvo aj ich maloleté deti; ak žije len jeden z rodičov, sleduje dieťa jeho štátne občianstvo.“ Podľa § 5 ods. 1 písm. Ako matka dieťaťa môžete požiadať o synov slovenský rodný list. Žiadosť o slovenský rodný list podáte na matrike podľa miesta Vášho trvalého pobytu, prípadne pobytu otca dieťaťa. K žiadosti budú od Vás potrebovať najmä apostillovaný a úradne preložený anglický rodný list, prípadne jeho overenú fotokópiu, kópiu Vášho sobášneho listu a občianskych preukazov rodičov.
Ak by občiansky preukaz aspoň jedného rodiča bol vydaný pred dátumom narodenia dieťaťa, nie je potrebné dokladať osvedčenie o štátnom občianstve