Nedávno som zverejnila fotku, ako si deti robia na záhrade obrazy z kvetov. Jedna odozva, ktorú som naň dostala, bola v tom zmysle, že je škoda tých kvetov a radšej by sme ich mali nechať rásť. Ja si to nemyslím. V trhaní kvetov (v rámci určitých pravidiel, samozrejme) nevidím nič zlé, naopak si myslím, že to nevyhnutne patrí k detskému skúmaniu prírody. Ale veľmi by ma zaujímal váš názor a dúfam, že sa oň podelíte. My to máme nastavené viacmenej takto:
Etický rámec detského zberu kvetov
Myšlienka, že deti musia dobre spoznať prírodu, aby si ju mohli zamilovať a stať sa jej ochráncami, je kľúčová. Potvrdzujú to dokonca aj niektoré výskumy. Aby však táto interakcia bola prínosná a ohľaduplná, stanovili sme si jasné pravidlá:
- ÁNO, TRHÁME: Bežné kvety na ulici alebo lúke, kvety, ktoré nám rastú v záhrade, kvety, ktoré rastú v hojných množstvách, typu púpava, sedmikráska, ďatelina, kvety, ktoré poznáme a o ktorých vieme, že nie sú chránené ani vzácne.
- NIE, NETRHÁME: Kvety, ktoré nepoznáme, v lesoch a horách, kvety v cudzích záhradách/predzáhradách (ktoré prerastajú cez plot a niekedy sú také lákavé!), kvety v chránených oblastiach, kvety, ktoré pôsobia vzácne.
Myslím, že v prípade väčšiny bežných kvetov nijak neohrozujeme trhanie životné prostredie, pretože príroda sa postarala o ich nadprodukciu. Koniec koncov, kvety v našej záhrade pravidelne končia pokosené s trávou v bioodpade.
Vzdelávací a senzorický rozmer skúmania kvetov
Deti potrebujú spoznávať prírodu všetkými zmyslami. Na kvety im nestačí sa pozerať, potrebujú ich skúmať aj hmatom, rukami skúsiť, akú majú štruktúru rôzne okvetné lístky, piestik, tyčinky. Potrebujú skúsiť trhať lupienky ruže, stlačiť stred sedmokrásky alebo vlastnoručne rozobrať púpavu na jednotlivé časti.
Test jemná motorika - korálky
Experimentujeme s nimi. Napríklad zisťujeme, ako v nich putuje voda. Tvoríme s nimi, napríklad tie spomínané obrazy. Alebo takéto. Vyrábali sme z nich voňavku. Vyrábali sme z nich aj farby na maľovanie. Cibríme si jemnú motoriku pletením vencov. Skrášľujeme si s nimi prostredie. Naposledy mi deti z výletu so starými rodičmi priniesli takúto krásnu kyticu, aj s personalizovanou vázou. Strihanie kvetov a ich aranžovanie trénujú dôležité jemnomotorické zručnosti. Pomáhajú deťom vnímať krásu, pestovať si zmysel pre estetiku. A v neposlednom rade sa deti aj pomocou takýchto činností učia, aká dôležitá je starostlivosť o okolie, ktoré nás obklopuje. A trénujeme aj oromotorické svaly fúkaním púpav.
Artefiletika ako cesta k sebapoznaniu
Artefiletická činnosť je založená na myšlienke, že umenie môže byť život obohacujúci proces. Pedagogickí a odborní zamestnanci s narastajúcou frekvenciou zisťujú, že kreslenie a iné expresívne médiá sú nápomocné pri práci so žiakmi všetkých vekových kategórií, s rôznym typom a stupňom postihnutia, narušenia či ohrozenia.
Keďže vďaka týmto prístupom žiaci produkujú najrôznejšie artefakty a iné umelecké produkty, ktoré následne komentujú, reflektujú a spájajú s vlastnými životnými skúsenosťami, predstavujú artefiletické aktivity výborný priestor pre orientačnú pedagogickú diagnostiku. Pre inkluzívne vzdelávanie je kresba vhodným diagnostickým nástrojom. Vďaka kresbe dokážeme zhodnotiť tri roviny komplexnosti.
Kresba môže byť prostriedkom projekcie postojov a motívov, prejavom senzoricko-motorických schopností, prejavom konkrétneho vývinového štádia alebo úrovne inteligencie, výrazovým prostriedkom vnímania vlastného tela a na kresbe je možné rozpoznať aj znaky organického poškodenia mozgu.
Symbolika a reč kvetov v histórii a umení
Obraz kvetu je pre mňa viac než len farebná krása na plátne. Je to tichý rozhovor duše s Tvorcom. Prečo ma teda fascinuje práve kvetinová téma? Možno preto, že v každom kvete sa skrýva príbeh, ktorý chce byť rozpovedaný.
- Ľalia: Čistota, nevinnosť, Božia prítomnosť. Často spájaná s Pannou Máriou. Elegantná ako dáma z románu.
- Fialka: Pokora, tichosť, nežnosť. Malý kvietok, ktorý sa skrýva v tieni, ale vonia celým srdcom.
- Slnečnica: Hľadanie svetla, duchovný rast. Vždy obrátená k Slnku ako duša k Bohu.
- Nezábudka: Vernosť, spomienka, krehkosť duše. Ako tiché „nezabudni na to, čo je dôležité.“
- Pivónia: Kráľovná jari. Symbol bohatstva, ženskej sily, hojnosti a súcitu.
Približne v 18. storočí začali ľudia vyjadrovať city, ktoré sa inak v tej dobe nedali verejne prejaviť, a to práve cez darovanie kvetov. Vtedajší gentlemani túto šifrovanú reč ovládali a vyhýbali sa tak spoločenským faux-pas. Z historických zdrojov vieme, že vo viktoriánskej dobe existovali, popri biblii, aj príručky na dešifrovanie reči kvetov. V tomto nemom rozhovore sa kvety dali použiť na vyjadrenie odpovedí „áno”, kedy vám kvet odovzdali pravou rukou, alebo „nie”, odovzdaný ľavou rukou.
Farebná psychológia a emócie v kvetinovom dizajne
Každého priťahuje iná farba. Význam kvetov sa odlišuje aj farbami. Modré kvety symbolizujú pokoj a mier, modrá upokojuje a relaxuje. Ružové kvety vyjadrujú lásku, šťastie, jemnosť a ženskosť. Žlté kvety sú čistá radosť a šťastie, optimizmus, farba slnka. Žlté kvety vyjadrujú priateľstvo, ale aj neveru alebo závisť. Fialové kvety sú symbolom úspechu, obdivu a tradícií, dokonca vyžarujú až kráľovský majestát. Biele kvety sú symbolom čistoty a nevinnosti, často sa objavujú vo svadobných kyticiach.
Oranžové kvety sú odvážne a jasné, symbolizujú pocity vzrušenia a nadšenia. Červené ruže sú symbolom vášnivej lásky a obdivu, aj nestálosti. Žlté ruže sú často spojené so žiarlivosťou, chamtivosťou a neverou, ale vyjadrujú aj priateľstvo, šťastie a radosť a úctu. Ruža je pre mňa kvetom, ktorý najčastejšie volím nie preto, že je najznámejší, ale preto, že je najvrstvenejší. Maľovať ružu je pre mňa ako dotknúť sa neviditeľného sveta citov - bez slov, bez hluku, len srdcom.
Dobrotivosť ako základ spolužitia s prírodou a ľuďmi
Dobrotivosť je pravdepodobne jednou z etických hodnôt, ktoré si na iných vážime najviac. Chceli by sme sa s ňou stretávať na každom kroku. Так ako v prípade všetkých ľudských cností, aj dobrotivosť sa prejavuje a vymedzuje v konkrétnom konaní človeka. Je ťažké predstaviť si ozajstnú dobrotivosť bez toho, aby sme v nej zahliadli pokoru, jednoduchosť a úctu k dôstojnosti druhých.
Dobrotivosť nie je nadradenosť alebo paternalizmus, ktorý sa arogantne vystatuje poznaním a konaním dobra. Ba priam naopak, dobrotivosť je úzko spätá s trpezlivosťou. Vo všeobecnosti možno povedať, že dobrý človek je trpezlivý, nenáhli sa, ale poskytuje iným slobodu a právo na omyl, ktoré všetci v živote potrebujeme. Dobrotivý človek sa vďaka svojej empatii a veľkorysosti snaží vôkol seba rozosievať radosť.
Moderné neurovedy čoraz častejšie hovoria o zrejmej tendencii človeka dopriať iným dobré veci ako o niečom vrodenom, niečom, čo má korene v našej prirodzenosti. Je pravda, že sú v nás mnohé iné živočíšne sklony, ktoré by ju mohli anulovať. Osobne sa domnievam, že čím horlivejšie sa snažíme pestovať v sebe semienka dobrotivosti, tým viac pokoja a šťastia nám budú prinášať kvety, ktoré v našom živote rozkvitnú v dôsledku nášho konania a postojov. Aj vtedy, keď zvädne, zanecháva niečo nežné - ako spomienku na krásu, ktorá bola darom. A tak každý môj kvet je istým spôsobom modlitbou. Nie hlasnou, ale takou, ktorá zostáva visieť vo vzduchu, kým ju niekto v tichu nezachytí. V mojich obrazoch sa snažím vytvárať priestor, kde sa krása stretáva s pokojom. Možno práve tam nájdeš kúsok seba - alebo niečo, čo ti v srdci dávno kvitlo, len si na to zabudol. Som len štetcom v Božích rukách. A kvety, ktoré maľujem, sú ako odkazy napísané svetlom. Nech ich krása prehovorí aj k tebe.
tags: #obraz #dieta #trha #kvety