Lebka novorodenca je príznačná svojou elasticitou a povoľnosťou, ktorú zabezpečujú práve fontanely. Tieto mäkké miesta na hlavičke bábätka, známe aj pod pomenovaním „lupienok“, predstavujú väzivové spojenie medzi jednotlivými, ešte nezrastenými lebečnými kosťami. Ich prítomnosť a správny vývoj sú kľúčové nielen pre bezpečný pôrod, ale aj pre následný nerušený rast a vývoj mozgu dieťaťa v prvých rokoch života. Rovnako dôležité je aj sledovanie obvodu hlavy, ktoré pediatri vykonávajú pri každej preventívnej prehliadke, aby sa uistili, že rast mozgu prebieha optimálne. Pochopenie významu fontanel, ich funkcie, ako aj možných odchýlok a ich signálov, je pre rodičov i zdravotníkov neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o najmenších.
Čo sú fontanely a prečo sú pre novorodenca také dôležité?
Fontanely sú unikátne štruktúry v lebke novorodenca, ktoré sú svedectvom geniality prírody. Na rozdiel od dospelých, kde sú kosti lebky pevne zrastené, hlavička bábätiek je veľmi krehká, kosti sú ešte čiastočne chrupavčité a nie sú k sebe zrastené. Neúplné zrastenie lebečných kostí je práve dôvodom, prečo sa toľko upozorňuje na opatrné zaobchádzanie s bábätkami. Fontanely sú totiž miestami na hlave dieťaťa, ktoré sú chránené len pevným kožným krytom, ktorý je však dostatočne pevný.
Jedným z najdôležitejších významov fontanel je už ich funkcia pri pôrode, keď elasticita lebky zaručuje ľahší priechod hlavičky pôrodnými cestami. Aby mohlo miminko pri porode ľahko a bez poranení prejsť pôrodnými cestami, musí byť lebka dieťaťa pružná a pri priechode sa „stiahnuť“. Za to ručia oddelené kosti a lebečné švy. Práve vplyvom nezrastenej lebky vznikajú na hlavičke novorodenca akési „diery“, ktoré ešte viac umocňujú jej pružnosť. Aj keď sa pri pôrode hlavička trochu stlačí, za pár dní sa pekne vyformuje a vráti do normálu. Tento aspekt zľahčuje situáciu nielen rodiacemu sa bábätku, ale aj ubolenej rodičke.
Po narodení ostávajú fontanely nejaký čas v pôvodnom stave, pričom tento faktor prispieva k správnemu vývoju dieťaťa, a to najmä z pohľadu rastu mozgu. Tento orgán totiž potrebuje dostatok miesta na vývin, ktorý mu je dopriaty práve vďaka nespevneným častiam lebky novorodenca. Fontanely majú ale ešte ďalšie dôležité úlohy: jednak umožňujú rýchle vyrovnávanie krvného tlaku v hlave, taktiež sa vďaka nim môže mozog dieťatka najmä v prvom roku nerušene zväčšovať.
Okrem toho fontanely napomáhajú aj pri diagnostike zdravotných problémov vzniknutých v organizme dieťaťa. Veľká fontanela má z hľadiska kontroly mozgu prostredníctvom ultrazvuku veľmi „strategicky“ výhodnú polohu, čo výrazným spôsobom prispieva k zjednodušeniu práce lekárov. navyše môže fontanela poslúžiť lekárom ako okno pre ultrazvukové vyšetrenie mozgu dojčiat. Toto vyšetrenie u nás detičky absolvujú ešte pred prepustením z oddelenia novorodencov po pôrode.
Napriek tomu, že fontanely nie sú tvorené kosťou, môžeme sa ich bez obáv dotýkať. Fontanely sú prekryté pevným väzivovým listom, bežné šetrné dotyky, umývanie či česanie dieťaťu neublížia. Nie je potrebné sa obávať ich poškodenia pri bežnej manipulácii s dieťaťom. Fontanely však nepredstavujú extrémne zvýšené riziko úrazu. Pevná pokožka hlavy a mozgové blany poskytujú mozgu dostatočnú ochranu, kým sa fontanely uzatvoria pevným väzivovým a chrupavkovitým tkanivom. Avšak, fontanela nie je kosť, preto nemôžeme napríklad nechať iné deti skúšať, ako veľmi sa dá stlačiť (dospelému snáď taký nápad ani nenapadne). Z tohto dôvodu je podstatné dávať pozor na to, ako s bábätkom zaobchádza mladší člen rodiny, ktorý ešte nemá predstavu o tom, aká miera jemnosti je požadovaná pri manipulovaní s bábätkom.
Druhy fontanel a ich charakteristika
Lebka novorodenca disponuje celkovo šiestimi fontanelami. Zatiaľ čo štyri najdrobnejšie nie je z dôvodu ich veľkosti možné len tak nahmatať, pričom problém s týmto úkonom majú aj samotní lekári, lokalizácia ďalších dvoch je omnoho jednoduchšia. Hoci fontanely nie sú tvorené kosťou, sú to miesta, ktoré sú pre zdravý vývoj novorodenca veľmi dôležité. Okrem „veľkej“ fontanely je na hlavičke ešte 5 ďalších. Obyčajne vieme vyhmatať len spomínané dve - veľkú a malú fontanelu.
Veľká fontanela (Fonticulus anterior)
Veľkej fontanele sa tiež hovorí lupienok a nahmatáte ju uprostred hlavičky, niekoľko centimetrov nad čelíčkom. Na tomto mieste sa stretajú kosti lebky, konkrétne medzi čelnou kosťou a dvomi temennými. Ich chrupavkové okraje však k sebe ešte nepriliehajú, a tak sa medzi nimi vytvára miesto s rozmermi asi dvakrát dva centimetre, kde mozog chráni len kožný kryt, ktorý je však dostatočne pevný. Je obyčajne diamantového tvaru, teda má kosoštvorcový tvar.
Veľká fontanela sa uzatvára medzi 12. a 18. mesiacom veku, ako uvádza pediater Tomáš Honzík v Knihe o tehotenstve a dieťati. Pevne spolu zrastú lebečné kosti až okolo 18. - 20. mesiaca života. Niekedy sa uvádza, že k uzavretiu dôjde približne v 13. mesiaci, iné zdroje hovoria, že zarastá až vtedy, keď všetky lebečné švy srostú, teda okolo druhého roku. Najčastejšie je to vo veku 1-1,5 roka. Treba mať na pamäti, že veľkosť veľkej fontanely a jej uzatváranie z hľadiska času sa aj u zdravých detí veľmi líši. Vo všeobecnosti platí, že veľká fontanela sa uzatvára okolo 18. mesiaca a k tomu treba povedať, že k norme patrí aj veľké plus aj mínus. Samotná odchýlka v jej veľkosti alebo časová nepravidelnosť v jej uzatváraní nemusí mať totiž žiadny diagnostický význam.
Na tomto mäkkom mieste si rodič môže poľahky všimnúť, ako veľká fontanela pulzuje. Netreba sa obávať, pretože ide o veľmi prirodzený jav. Pulzujúca krv je ľahko pozorovateľná, najmä ak má bábätko málo vláskov, a nie je nič neobvyklé, ak aj u zdravého bábätka zbadáme, že fontanela na hlavičke pulzuje.
Malá fontanela (Fonticulus posterior)
Malá fontanela, ktorá je menšia a má trojuholníkový tvar, je umiestnená v záhlaví. Je ťažšie nahmatať ju a uzatvára sa skôr než veľká. Tento proces prebehne konktétne pol roka po narodení dieťatka. Obvykle mizne do troch mesiacov po narodení. Iné zdroje uvádzajú, že sa stráca už medzi 2. a 3. mesiacom veku dieťaťa, prípadne dokonca do 6-8 týždňov.
Ostatné fontanely
Okrem veľkej a malej fontanely má novorodenec ešte štyri ďalšie, menšie fontanely:
- Dve klinové/sfenoidálne fontanely (Fonticuli sphenoidales): Nachádzajú sa po bokoch vpredu, v mieste sblíženia veľkých křídel kosti klínové s kosťou čelní, temennou a spánkovou. Uzatvárajú sa okolo 6. mesiaca.
- Dve bradavkovité/mastoidálne fontanely (Fonticuli mastoidei): Sú umiestnené po bokoch vzadu. Uzatvárajú sa okolo 6. mesiaca.
Tieto drobné fontanely sú často pre odborníkov problémom vyhmatať z dôvodu ich malej veľkosti. Zriedkavo sa v stredovej čiare medzi prednou a zadnou fontanelou opisuje ďalšie malé mäkké miesto, tzv. Fonticulus metopicus.
Sledovanie obvodu hlavy a lebečných švov
Rast lebky je veľmi citlivým informátorom o tom, ako sa vyvíja a rastie mozog dieťaťa. Správna veľkosť lebky nám ukazuje, že vývin mozgu dieťaťa prebieha „normálne“, pretože mozog tým, že sa zväčšuje, aktívne tlačí zvnútra na lebku, a tá sa následne prispôsobuje jeho veľkosti, rastie s ním. Preto je sledovanie obvodu hlavy jednou z kľúčových diagnostických metód v pediatrii.
Pediater pri každej návšteve meria obvod hlavičky. Dôležité je sledovať rast hlavy v rámci povinných poradní u pediatra. Robí to preto, aby sa uistil, či podľa tabuliek rastie správne. Pri narodení donoseného dieťaťa je priemerný obvod hlavičky 34 centimetrov (s odchýlkami v rozpätí 33 až 37 cm). V šiestich mesiacoch má dieťa obvod hlavičky 43 cm a v roku okolo 47 cm, hovorí Tomáš Honzík. Počas prvého roka rastie hlavička veľmi rýchlo. Pri pôrode donoseného dieťaťa sa priemerný obvod hlavy pohybuje v rozpätí od 34 do 36 cm, v polroku dosahuje 43 až 45 cm. Väčšie odchýlky totiž môžu značíť problémy.
Okrem obvodu hlavy pediater okrem toho sleduje aj uzatváranie takzvaných lebečných švov, čo sú pevné väzivové spojenia kostí lebky. Lebečné švy sú dôležité pri priechode dieťaťa pôrodnými cestami. Svoju funkciu plnia ďalej aj po pôrode. Udržujú lebečné kosti pružné a poskytujú tak dostatok priestoru pre rast mozgu. Obvykle srastajú po druhom roku života. Medzi kosťami klenby lebečnej sú väzivové pásky. Z toho dôvodu sú kosti klenby lebečnej mierne pohyblivé a pri pôrode sa ich okraje podsúvajú pod sebe (tzv. konfigurácia hlavičky pre ľahší prechod pôrodnými cestami).
Normálny vzhľad fontanely predstavuje zarovnané miesto na hlavičke, ktoré sa môže v zvislej polohe prejaviť menšou priehlbinou. Za normálnych okolností je fontanela zarovno hlavičky, prípadne s jemnou priehlbinkou, najmä ak je dieťatko vo zvislej polohe. Na krátky čas sa môže vyklenúť pri plači, vracaní alebo ak bábätko tlačí na stolicu, poprípade jemné vyklenutie býva prítomné v ľahu. Ak je bábätko v kľude a zvislej polohe, vyklenutie nie je za normálnych okolností prítomné.
Varovné signály fontanely a odchýlky rastu lebky
Povinnosťou každého rodiča i pediatra je pozorne sledovať každú zmenu v správaní či fyzickom stave dieťatka, ktoré by mohlo naznačovať, že organizmus bábätka bojuje s nejakým zdravotným problémom. Ak v tele dieťaťa dochádza k negatívnym zmenám, viditeľne sa to odzrkadlí na vzhľade veľkej fontanely. Prípadné zmeny veľkosti či úrovne fontanely môžu byť odrazom niektorých ochorení a nepriaznivého zdravotného stavu, vždy je však potrebné prihliadať aj na iné príznaky.
Vpadnutá fontanela: Signalizácia dehydratácie
Fontanela dokáže totiž signalizovať výskyt dehydratácie v podobe miernej priehlbiny na hlave. Potrebné je, samozrejme, priblížiť, ako vyzerá takáto vpadnutá fontanela. Mnohým môže prepadnutá fontanela pripomínať malý lavór. Ak má dieťa problém s hydratáciou, fontanela prepadáva, urobí sa akoby „lavórik“.Vpadnutá fontanela býva sprievodným príznakom dehydratácie, ale samotná mierne vklesnutá fontanela u normálne vyzerajúceho aktívneho dieťatka nemusí nutne znamenať nič vážne. Ak však bolo dieťatko príliš dlho v teplom prostredí, nemalo dostatočný prísun tekutín, prežívalo horúčky, trpelo nevoľnosťou či hnačkami, pričom jeho plač je suchý, t. j. bez sĺz, je potrebné kontrolovať akékoľvek fyzické zmeny na veľkej fontanele. Pri dehydratácii sa objavuje aj znížená tvorba moču, suchosť úst či plač bez slzičiek, spavosť alebo naopak dráždivosť. Dehydratácia je nebezpečná a vyžaduje lekársku pomoc.
Vyklenutá alebo vypuklá fontanela: Potenciálne vážne problémy
Na druhej strane tohto typu poruchového spektra sa nachádza vypuklosť fontanely, ktorá signalizuje výskyt nadmerného množstva mozgomiešneho moku v hlavičke dieťaťa, čo môže znamenať prítomnosť vážneho problému. Výrazne vyklenutá fontanela v pokoji (mimo plaču, vracania a polohy) spolu s ďalšími príznakmi (horúčka, ospalosť, vracanie) si vyžaduje urgentné vyšetrenie kvôli možnému zvýšenému vnútrolebečnému tlaku (napr. hydrocefalus).Vyklenutie sa objavuje pri zvýšenom vnútrolebečnom tlaku - napríklad pri krvácaní do mozgu, opuchu mozgu, zápale mozgových blán, známom aj ako meningitída. Pri týchto vážnych stavoch sú však prítomné aj iné príznaky. Ak sa mok hromadí, hovoríme o hydrocefale, ktorý sa prejavuje zväčšenou hlavou, vydutou a otvorenou fontanelou, rozostúpenými švami. Dieťa je nepokojné či naopak spavé. Prejavom je aj zvracanie. Mok tlačí na mozog a dôsledkom je závažné postihnutie jeho funkcií. Príčinou stavu býva zápal mozgu či krvácanie do mozgu.Vypuklosť tejto časti detskej lebky nemusí nutne značiť, že ide o niektorú z vyššie uvedených chorôb. K vyklenutiu veľkej fontanely totiž môže dochádzať aj následkom infekcie či bežnej horúčky. Vyššie sme si tiež uviedli, že veľká fontanela môže pôsobiť vypuklo aj počas väčšej fyzickej námahy, a to napríklad v priebehu plaču, zvracania či vykonávaní veľkej potreby. Samotné vyklenutie fontanely napríklad pri infekcii a horúčke nemusí nutne znamenať zápal mozgových blán, ak nie sú prítomné aj ďalšie jeho príznaky, ale zasluhuje si pozornosť lekára, aby vážnu diagnózu vylúčil. Ak je vypuklá veľká fontanela sprevádzaná nadmerným pulzovaním v tejto časti detskej lebky, je potrebné ihneď vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže ísť o spomínanú meningitídu.
Predčasné uzatvorenie fontanely a lebečných švov (Kraniosynostóza)
Ak sa veľká fontanela predčasne uzavrie, teda lebečné kosti zrastú skôr, ako majú, môže dôjsť k útlaku mozgu. Predčasne zrastená fontanela, odborne známa ako kraniosynostóza, môže viesť aj k vývinovým poruchám. Spôsobené je to tlakom na mozog, ktorý vzniká v dôsledku skorého uzavretia lebečných švov. Následky sa u niektorých detí nesú v znamení deformácií tvaru hlávky. Okrem deformácie lebky sa môže objaviť aj zvýšený tlak v mozgu, ktorý vedie aj k strate zraku. Medzi príznaky patrí deformácia lebky, abnormálny vzhľad alebo úplné vymiznutie fontanely a pomalý rast hlavy. Zaostávanie rastu lebky sa prejavuje predčasne sa uzatvárajúcou fontanelou a lebečnými švami, malým alebo žiadnym prírastkom v obvode hlavičky.Dôsledkom predčasného uzatvorenia môže byť oneskorený psychomotorický vývoj, poškodenie zmyslov či dokonca mentálne postihnutie rôzneho stupňa. K tomuto stavu sa môžu pridružiť aj zvýšené svalové napätie a kŕče. Tieto príznaky sa zvyknú vyskytovať spoločne. To znamená, že ak ste si u dieťaťa všimli len jeden príznak, zvyčajne to nič vážneho neznamená. Poradiť sa s odborníkom je však samozrejme namieste, pretože čím skôr sa odhalí porucha rastu hlavičky, tým lepšie vyhliadky má dieťa do budúcna.Niekedy je príčinou predčasného uzatvorenia fontanely nadmerná činnosť štítnej žľazy, ktorá vyrába nadbytočné a nepotrebné množstvo hormónov. Preto by mal lekár dieťaťu vziať krv a zhodnotiť parametre štítnej žľazy. Vo väčšine prípadov zrastajú lebečné švy bez závažnej príčiny, nicméně môže to byť dôsledok vrodeného syndrómu.Ak sa zistí problém, môže sa lekár cez fontanelu - ak ešte nie je celkom zatvorená - pozrieť ultrazvukom do mozgu a zistiť, ako sa vyvíja. Ak je už uzatvorená, urobí sa CT vyšetrenie. Na základe týchto vyšetrení sa diagnóza buď potvrdí, vyvráti, alebo sa hlavička bude naďalej sledovať.V tých najvážnejších prípadoch (kombinácia zatvorenia fontanely, malého či zastaveného rastu hlavy a zrastených švov) nasleduje neurochirurgická operácia, ktorá švy uvoľní. Operáciu treba urobiť čím skôr, v jednom roku je už neskoro. Pri miernej forme prebieha liečba iba za pomoci špeciálnej prilby, ktorá dieťaťu tvaruje hlavu do normálneho tvaru. V ostatných prípadoch je bohužiaľ nutná operácia. Ak je dieťa staršie ako 3 mesiace alebo sa jedná len o jeden zrastený šev, volí lekár endoskopický zákrok. Pri kraniosynostózach sa pristupuje k dvom druhom operácií. Ak je včasný záchyt, zhruba do 3 mesiacov, výkon sa robí endoskopicky a zrastený šev sa uvoľní. Druhou, už väčšou operáciou je úplná remodelácia lebky, keď sa hlavička otvorí a na viacerých miestach sa švy uvoľnia. Kraniálna ortéza (helmička) sa dieťatku môže, ale nemusí nasadiť.
Oneskorené uzatvorenie fontanely alebo nadmerne veľká fontanela
Druhým extrémom je, ak sa veľká fontanela nezatvorí (alebo je nadmerne veľká) ani po dvoch rokoch života dieťaťa (týka sa to asi piatich percent detí). Tiež to nemusí ešte znamenať problém, na druhej strane môže ísť o príznak, že sa v lebke hromadí takzvaný cerebrospinálny (mozgovomiechový) mok. Tento mok reguluje krv v mozgu, udržiava mozgové tkanivo pod správnym tlakom, privádza do mozgu živiny a odvádza odpadné látky. Ak sa mok hromadí, hovoríme o hydrocefale.Okrem hydrocefalu sú ďalšími príčinami neuzatvorenej fontanely srdcové chyby, porucha osifikácie kostí (ich nedostatočné kostnatenie, napríklad rachitída z nedostatku vitamínu D) či znížená činnosť štítnej žľazy (hypotyreóza), prípadne aj chromozomálne odchýlky ako je Downov syndróm. Taktiež predčasne narodení novorodenci mávajú fontanelu v čase narodenia väčšiu než donosený novorodenec.
Rýchly a pomalý rast hlavičky
Pomalý rast hlavičky (Mikrocefália): Pomalý rast hlavičky je taktiež dôvodom na pozornosť. S pomalším rastom hlavy súvisí aj predčasné srastanie lebečných švov alebo predčasný pôrod. Pediater pri každej návšteve meria obvod hlavičky. Ak má však dieťa v pomere k telu hlavičku optimálnu, problém sa spravidla nijako nerieši. V opačnom prípade sú nutné ďalšie vyšetrenia ako je röntgen alebo návšteva neurológa.
Rýchly rast hlavičky (Makrocefália): Zrýchlený rast hlavy u kojencov môže súvisieť s objemnejším mozgom. Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Molecular Psychiatry dokonca naznačuje, že veľká hlava úzko súvisí s inteligenciou a mozgovou kapacitou jedinca. Príliš veľký obvod hlavy, označovaný ako makrocefália, však môže znamenať aj problém. Tým býva voda v hlave (hydrocefalus) alebo napríklad prebytok mozgomiešneho moku. Závery stanovuje neurológ po vyšetrení miminka. Zrýchlený rast lebky sa prejavuje široko otvorenou veľkou fontanelou, akoby vydutou veľkou fontanelou, rozostúpenými švami a inými fontanelami, stáčaním očiek smerom nadol (viditeľné je horné bielko nad dúhovkou), zvýšenou náplňou žíl na lebke (najmä pri plači), dráždivosťou, či nápadnou nespavosťou.
Anatómia fontanelovej lebky plodu
Lebečné švy a ich dôležitosť
Lebečné švy sú pevné väzivové spojenia kostí lebky. Lebečné švy sú dôležité pri priechode dieťaťa pôrodnými cestami. Svoju funkciu plnia ďalej aj po pôrode. Udržujú lebečné kosti pružné a poskytujú tak dostatok priestoru pre rast mozgu. Obvykle zrastajú po druhom roku života. Ak ale začnú zrastať skôr, mozek tlačí na lebku a hlavička dieťaťa je zdeformovaná. Okrem deformácie lebky sa môže objaviť aj zvýšený tlak v mozgu, ktorý vedie aj k strate zraku. Medzi príznaky patrí deformácia lebky, abnormálny vzhľad alebo úplné vymiznutie fontanely a pomalý rast hlavy. Pediater okrem obvodu hlavičky sleduje aj uzatváranie týchto lebečných švov. Ak sa veľká fontanela a lebečné švy rozostupujú, treba dieťa odoslať na odborné neurologické vyšetrenie. To isté platí pre veľmi predčasné uzatváranie veľkej fontanely, podsun kostí a zaostávanie rastu lebky.
Deformácie hlavičky a ich prevencia
Kým sa fontanely v detskej lebke nezrastú, hlávka bábätka je povoľná, a teda je veľmi ľahko ovplyvniteľný jej rast, a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Je samozrejmosťou chrániť si hlavu po celý život. Úrazy utrpené v tejto časti tela môžu mať doživotné následky, alebo dokonca skončiť fatálne. U detí, najmä tých najmenších, to platí dvojnásobne. Kosti kojencov sú ešte veľmi krehké a z väčšiny tvorené chrupavkou, ktorá s pribúdajúcim vekom osifikuje (kostnatie). Lebka naviac nie je pevne zrastená a v oblastiach fontanel je mozek dieťaťa takmer nechránený pred vonkajšími vplyvmi, preto bývajú úrazy závažnejšie a otras mozgu alebo jeho poškodenie sa môže dostaviť aj pri zdanlivo malých nárazoch.
Zležaná hlavička (Plagiocefália)
Pokým nedôjde k zrasteniu fontanel, je potrebné dbať aj na možné deformácie hlavičky, ktoré nechtiac môžeme spôsobiť nesprávnym (najčastejšie žiadnym) polohovaním bábätka. Zležanie hlavičky vzniká v dôsledku neprestajného udržiavania dieťatka v tej istej polohe. Je to typ deformácie hlavičky u kojenca, vo valnej väčšine prípadov spôsobený zlým polohovaním dieťaťa. Práve z tohto dôvodu je potrebné pristupovať k praktikám, ktoré zabezpečia neustále striedanie polôh v spánku i v čase bdenia. Nemali by sme nechávať dieťatko stále ležať v jednej polohe (najčastejšie na chrbátiku), aby jednostranný tlak na hlavičku nespôsobil jej oploštenie, známe ako zležaná hlavička. Najčastejšie je oploštený zátylok pri neustálom ležaní na chrbte - nielen v postieľke, ale aj v autosedačke či detskom lehátku. Nesmieme zabúdať, že najmenšie bábätká sa samy ešte nedokážu otočiť.Práve v prípadoch, keď mamičky polohujú dieťa iba na bokoch, vzniká u miminka šišatá hlava, ktorá sa obvykle sama nespraví, a dieťa bude musieť nosiť ortopedickú pomôcku. Ak v obave zo syndrómu náhleho úmrtia dojčiat dieťatko polohujeme v spánku iba na chrbátik, je potrebné polohovať ho nabok aspoň keď nespinká a strany striedať. Môžeme bábätku podložiť za chrbátik penový klin alebo zakrútenú prikrývku, aby sa drobček neskotúľal späť na chrbátik. Nezabúdajme na polohu na brušku, taktiež len keď je dieťatko bdelé.
Praktické rady pre rodičov a dôležitosť sledovania
Dôležitou súčasťou rodičovstva je pozorovanie dieťaťa a sledovanie akejkoľvek odchýlky v jeho raste, pričom v tomto aspekte napomáha rodičom aj odborné oko lekára. Tak ako rast dieťaťa z hľadiska výšky a váhy, netreba podceňovať ani vývoj lebky, pretože práve tá udržuje v bezpečí ľudský mozog, a teda jednu z najdôležitejších častí nášho tela.
Pri bežnej kontrole fontanely, ktorá by sa mala vykonávať nielen ihneď po pôrode, ale aj na každej nasledujúcej návšteve poradne, nadobudne pediater podozrenie na poruchu alebo odchýlku v raste lebky dieťaťa. Okamžite by mal rodiča s dieťaťom poslať na vyšetrenie u neurológa. Na odborné neurologické vyšetrenie treba dieťa odoslať, len ak sa veľká fontanela a lebečné švy rozostupujú. To isté platí pre veľmi predčasné uzatváranie veľkej fontanely, podsun kostí a zaostávanie rastu lebky. Ak sa zistí problém, môže sa lekár cez fontanelu - ak ešte nie je celkom zatvorená - pozrieť ultrazvukom do mozgu a zistiť, ako sa vyvíja. Kým pred zrastením lebečných švov je možné mozog a jeho rast vyšetriť prostredníctvom ultrazvuku, po zrastení už musí dieťatko podstúpiť CT vyšetrenie.Po zistení príčiny sa pristupuje k navrhnutiu možných neurochirurgických riešení vzniknutého problému. Pri najvážnejších prípadoch, akým je predčasné zrastenie fontanel a nepostačujúci rast hlavy vplývajúci na psychický vývin dieťaťa, sa vykonáva operácia na uvoľnenie zrastených lebečných švov. Ak patologický rast lebky zostane nerozpoznaný a s liečbou sa začne oneskorene, ďalší budúci osud dieťaťa môže byť katastrofálny. Hrozí mu trvalé poškodenie pohybových, zmyslových a duševných schopností. Možnosť ich priaznivého ovplyvňovania sa v neskoršom veku už stráca. Zásluhou moderných neurochirurgických metód medicína dnes dokáže spoľahlivo odstraňovať mnohé anatomické defekty, ktoré zapríčiňujú abnormálny rast hlavy.
Rodičia sa často zaujímajú o konkrétne prípady a hľadajú poradenstvo. Napríklad, mnohé diskutujúce matky k téme zrastenia fontanel u bábätiek poznamenali, že ak ešte u dieťatka neprebehol zrast lebečných švov v 17. mesiaci života, nič sa nedeje. Vyzdvihli, že v prípade akýchkoľvek problémov by určite lekár pristúpil k aktívnemu riešeniu zaostalého rastu. Zdôraznili, že niekedy dochádza k zrastu až po dovŕšení druhého roku života, pričom väčší problém je, ak dieťaťu zrastú lebečné kosti príliš skoro. Viaceré sa podelili o vlastné skúsenosti, na základe ktorých ich potomkom lekári predpísali liek Vigantol podporujúci spevnenie kostí a zvýšenie hladiny vápnika v tele. Súčasne s tým je dôležité sledovať súčasne tvar lebky, jej veľkosť, rozostup lebečných švov a celkový neuropsychický vývin dieťaťa.
V tejto súvislosti možno spomenúť aj prípad dieťaťa narodeného v decembri 2012, ktorého fontanela a obvod hlavy boli dôkladne sledované. Matka, celiatička s alergiou na kravské mlieko, zaznamenala, že jej syn od narodenia navštevuje neurológa kvôli slabšiemu svalstvu. Hoci už dokáže sám prejsť aj 5 metrov, pričom jeho chôdza nie je perfektná, je veľmi vnímavý a učenlivý. Rodina komunikuje tromi jazykmi a dieťa dokáže rozoznať rôzne predmety vo všetkých týchto jazykoch. Od 6. mesiaca je syn na bezmliečnej diéte, papajú Alergy Care mliečko z toho dôvodu, že býval veľmi zahlienený, a po vynechaní mlieka sa mu to upravilo. Nebol testovaný na alergiu. Od augusta sa mu však prestala uzatvárať fontanela, ostala pri veľkosti 2x2 cm. Hodnoty v auguste boli: fontanela 2x2, obvod hlavy 46 cm. V decembri fontanela 2x2, obvod hlavy 47 cm. V januári fontanela 2x2, obvod hlavy 47 cm. Hlavička mu teda rástla, no fontanela ostávala rovnaká. Obvodná lekárka odporučila sadu vitamínov C, D, E a pokračovať s Vigantolom, pričom matka mu dáva aj homeopatiká osteocynezine. Dieťa má tiež na nechtíkoch biele bodky a už 11 zúbkov.V takýchto prípadoch, kde rodičia majú podozrenie na súvislosť s celiakiou (kvôli zlému vstrebávaniu vitamínov, ako to bolo v prípade matky), je dôležité, aby lekár dôkladne zhodnotil celkový stav dieťaťa. Hoci veľkosť fontanely 2x2 cm je v danom veku stále v rámci normy a rast hlavy prebieha, pretrvávajúce obavy a matkina história celiakie sú relevantné informácie pre pediatra a neurológa. Pozorovanie dieťaťa a sledovanie akejkoľvek odchýlky v jeho raste je dôležitou súčasťou rodičovstva, pričom v tomto aspekte napomáha rodičom i odborné oko lekára. Vzhľadom na to, že lekár už predpísal vitamíny, je zrejmé, že situáciu sleduje. Ak by sa zistil problém, môže sa lekár cez fontanelu - ak ešte nie je celkom zatvorená - pozrieť ultrazvukom do mozgu a zistiť, ako sa vyvíja. Okrem hydrocefalu sú ďalšími príčinami neuzatvorenej fontanely srdcové chyby, porucha osifikácie kostí či znížená činnosť štítnej žľazy, prípadne aj chromozomálne odchýlky.
Nezabúdajte, prosím, veľkú fontanelu u svojich detičiek pravidelne sledovať. Nebojte sa na kontrolách u pediatra opakovane pýtať na to, či je všetko v poriadku a či je fontanela ešte stále hmatateľná.
Anatómia fontanelovej lebky plodu
tags: #obvod #hlavy #a #fontanela