Kresba predstavuje pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako jedinečný spôsob vyjadrovania svojich snov, búrlivých fantázií a vnímanej reality. Je to hlboko zakorenená súčasť detského sveta a celkového vývinu dieťaťa, ktorú vnímajú ako spontánnu a zábavnú činnosť. Deti prostredníctvom kresby prejavujú svoj citový život, odzrkadľuje sa v nej ich tvorivosť a zároveň slúži ako indikátor stupňa kognitívneho rozvoja. Ako uvádza psychologička a lektorka kurzov, kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí; napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa, súvisia so skúsenosťami, rozvojom emocionálnych aj intelektuálnych schopností a samozrejme, aj s motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom, avšak je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.
Príbeh o Veľkom kresliarovi, ktorý nakreslil vesmír, svetlo i tmu, celú zem, prírodu, všetky stromy, trávy, zvieratá a vody, malé i veľké, krásne a zaujímavé veci, a nakoniec stvoril Malého kresliara, ktorému dal svoj priestor, aby aj on mohol kresliť a tvoriť to, čo sa mu páči a čo chce, je krásnou metaforou rodičovskej úlohy. Veľký a Malý kresliar si každý večer ukazovali svoje namaľované diela a rozprávali sa o nich. Tento príbeh nás nabáda k vytváraniu priestoru a času pre deti na vyjadrovanie svojho vnútorného sveta prostredníctvom kresby či maľby. Táto aktivita je dôležitá už od najútlejšieho veku, dokonca od prvých narodenín, keď deti začínajú objavovať materiály a spôsoby, ako zanechať stopu. V nasledujúcom článku sa podrobne pozrieme na to, ako sa detská kresba vyvíja, od jej prvých, zdanlivo bezvýznamných škvŕn, až po zložité zobrazenia sveta, ktoré odrážajú nielen ich vnímanie, ale aj ich vnútorný prežívaný svet. Pochopenie týchto fáz a adekvátna podpora je kľúčom k rozvoju kreativity, motorických zručností a celkovej pohody dieťaťa.
Prvé objavy: Obdobie škvŕn (od cca 9 mesiacov do 1. roka)
Deti, ak majú príležitosť a vhodné materiály, začínajú „kresliť“ - teda pracovať s týmto materiálom zhruba okolo prvých narodenín, niekedy už od 9 mesiacov veku. V tomto období je naozaj dôležité byť na pozore a mať pre dieťatko len také materiály, ktoré mu neuškodia, aj keď ich ochutná. Je to takzvané nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré pre dospelého nemusia mať žiaden zmysel. Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k jednoduchému čmáraniu. Vytvára bodky a škvrny, pričom zistenie, že je schopné zanechať za sebou stopu, ho veľmi baví. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý; neskôr sa toto tempo spomalí.
Medzi 1. a 2. rokom života dieťatko s materiálom pravdepodobne experimentuje a robí hrubé čiary, vedené z ramena. Ťahy sú až 20 cm dlhé a ruka robí kyvadlové pohyby, hore - dole po papieri. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie, pretože aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu. Dieťatko v tomto období nevie povedať, čo kreslilo, primárne trénuje koordináciu oko - mozog - ruka. Postupne sa začínajú tvary zaokrúhľovať, dieťa skúša robiť bodky (ďube do papiera) a čiary sa ku koncu tohto obdobia riedia. Pre dieťa je dôležité, že kreslí a nie to, čo kreslí. Dieťa chytí ceruzku, pričom centrom pohybu je ramenný kĺb; až neskôr sa zapája lakeť a zápästie.
Odporúča sa nechať malé deti tvoriť a zabezpečiť im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné.
Svet čmáraníc a prvých tvarov (2. - 3. rok)
Okolo druhého roku života dieťa začína spontánne kresliť kruhovitý tvar, nepravidelný ovál. V tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu a rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach. Ceruzka je pre dieťa predĺženou rukou a čiary, ktoré vytvára, priamo súvisia s jeho JA. Dieťa čmára všetkými smermi, pričom pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb, ktorý je preň obyčajne v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý raz dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.
Medzi 2. a 3. rokom života dieťa začína spájať izolované bodky a krátke čiary. Postupne sa naučí urobiť kruh (alebo jeho napodobeninu) a špirálu. Toto všetko sú ešte stále automatické pohyby, na kresbách malých autorov ťažko nájdete niečo konkrétne. Až ku koncu tohto obdobia z kresieb začína „vypadávať“ slniečko alebo ľudská hlava. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiaden význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľkokrát. Na otázku, čo nakreslilo, vám dieťa zrejme odpovie, čo si myslí, že nakreslilo. Štádium čmárania je priamo spojené s vývojom intelektu medzi 2. a 3. rokom života. Okolo 2,5 roka je dieťa schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus; aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Odporúčanie pre rodičov v tomto období je ponúknuť dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie, ako sú tabule, steny či veľké baliace papiere. Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier. Dôležité je komunikovať s dieťaťom o jeho kresbách a všímať si, čo všetko sa v nich objavilo.
Hlavonožce: Prvé zobrazenie človeka (3. - 4. rok)
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - takzvané hlavonožce, ktoré sú primárnym zobrazením ľudskej postavy v detskej kresbe. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavrenej formy, tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Hlavonožce sú postavy, kde jedno koliesko, kruh, znázorňuje hlavu aj trup súčasne. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Najprv do kruhu dokresľuje oči, ústa a nos. Dieťa kreslí najprv to, čo pozná, čo vie a čo považuje za dôležité, pričom najvýznamnejšia je pre neho ľudská tvár, ktorú diferencuje v ranom veku. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. Okolo 3. roku už deti začínajú kresliť hlavonožcov.
V tomto veku kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov, a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. Deti v predškolskom veku sa zvlášť zameriavajú na kreslenie hlavy a detaily tváre. Keď dieťa kreslí postavu, kreslí samo seba - kreslí to, ako sa cíti.
Odporúča sa poskytnúť dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby a materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami, keďže práve hrubá motorika je základom pre prvotné maliarske pokusy.
Rozlišovanie častí tela a detaily (4. - 5. rok)
Okolo štvrtého roku dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie, dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje.
Medzi 4. a 5. rokom nastane v zobrazení ľudskej postavy veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené, a začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový alebo obdĺžnikový. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Podľa štúdie J. Thomazima okolo 5. a 6. roku dieťa začína kresliť postave trup. Ako dieťa rastie a jeho vývoj napreduje, pridáva k postave hlavonožca mnohé detaily.
Rodičia by mali naďalej poskytovať dostatok podnetov na kreslenie a tvorenie, podporovať rôzne techniky a materiály, a nezabúdať na rozvoj jemnej motoriky. Prehľad a postupnosť vývoja kresby pomáha zorientovať sa v prvých rokoch života dieťaťa.
Kompletné postavy a snaha o realitu (6. - 7. rok)
Okolo šiesteho roku života už dieťa zvláda zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7 rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky, zatiaľ čo u 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste a 4,3% z nich vyznačujú ramená. Až okolo 6. až 7. roku dieťa začne kresliť aj krk.
V tomto období stále chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, a je tam ešte silno prítomný fantazijný svet. Výskumy ukazujú, že okolo 5. až 6. roku života sa ukotvuje u detí ich „telesná schéma“. V siedmich rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok, a to kreslenie profilu.
Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napríklad sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa. Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Existuje mnoho spôsobov, ako dieťa podporiť a motivovať ku kresleniu. Pomôcť môže napríklad básnička:„Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté.Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto.Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý.Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh.Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky.Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky.Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá.“
Ak sa dieťa blíži k 6. roku veku života a jeho kresba zaostáva, nie je dôvod zúfať. Medzi deťmi existujú v kreslení postavy rozdiely. Ako rodič však môžete dieťa podporiť a motivovať ku kresleniu.
Nástup vizuálneho realizmu a strata záujmu (od 7. do 12. roka a neskôr)
Obdobie takzvaného „vizuálneho realizmu“ nastupuje od približne 7 rokov a trvá približne do 12. roku života. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí od mnohých faktorov. V tomto období sa dieťa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a podobne je viac prepracované. Toto obdobie predstavuje obrat k napodobňovaniu optickej podoby. Vyvíjajú sa schopnosti a grafické zručnosti, hoci forma kresby sa mení už málo, pričom deti kreslia zjednodušené postavy.
Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu, sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Okolo dvanásteho veku dieťaťa nastupuje obdobie straty záujmu o výtvarný prejav. V tomto období deti začínajú byť kritické voči svojim kresbám a kreslenie ich prestáva zaujímať. Porovnávajú svoje kresby s fotkami či dielami iných autorov a majú pocit, že nevedia kresliť. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať.
Kresba ako zrkadlo detského vnútorného sveta: Komunikácia, emocionalita a vývoj
Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou, no má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom, existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Ako spomína psychologička, deti v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch, avšak tieto pocity dokážu vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslia. Kresba nám pomáha odhaliť, čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia.
Kreslenie je hra a veľmi zábavná hra. Predchádzajúce dve štádiá - škvrny a čmáranice - nie sú ovplyvnené intelektuálnym faktorom vývinu. Psychoanalyticky je tento fakt podložený tvrdením Navilleho, ktorý vysvetľuje, že dieťa, ktoré „kreslí škvrny alebo čmára“, pociťuje podobné potešenie ako pri iných základných fyziologických procesoch.
V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí, sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera. Už od raného veku detí existuje, až na pár výnimiek, súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou. Dôležité je aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe. Expresivita farby úzko súvisí s expresivitou ťahu. Čiary môžu byť tenké alebo hrubé, môžu sa zarývať do papiera alebo po ňom len jemne prechádzať. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality.
Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď dieťa nedokáže povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie, ktorá prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu. Avšak, nie je potrebné byť psychológom; základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás.
Podpora mladého umelca: Praktické tipy a vhodné prostredie
Rodič má v rukách kľúčovú úlohu pri podpore rozvoja detskej kresby. Je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou a všíma si, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Ak chceme, aby dieťa začalo kresliť, je dôležité mať doma niečo pripravené. Hoci dnes deti kreslia veľmi skoro aj na tablete, čo je fajn zábavka, nepripraví to dieťa na písanie v škole.
Na začiatok samozrejme netreba mať doma žiadny ateliér. Stačí rolka baliaceho papiera, krabička hrubých voskoviek alebo farbičiek, prípadne prstové farby. A vaša prítomnosť, pretože maľovanie s bábätkami a batoľatami doma sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrodružstvo a veľký záväzok pre jednu jedinú aktivitu. Dieťa si s tým poradí aj samo. Základná zásada znie, čím je dieťa menšie, tým väčšiu plochu na svoju tvorbu potrebuje a tým hrubšie a kratšie kresliace náradie ocení. Na začiatok nedávajte dieťaťu do ruky fixky alebo tenké farbičky, pretože do malej ruky je to nešikovné a príliš dlhé. Navyše, fixky málo reagujú na tlak ruky - na rozdiel od farbičiek, s fixkami musí dieťa oveľa silnejšie tlačiť.
Vyberajte farbičky alebo voskovky s vysokou pigmentáciou, aby prítlak dieťaťa mohol byť slabý a zároveň videlo na papieri dostatočne farebnú stopu - teda výsledok svojej práce. Čo sa týka podkladu, na začiatok je naozaj vhodný veľký baliaci papier alebo veľké listy zo starého kalendára. Proste veľká plocha, ktorá uspokojí rozmach malého tvorivca. Nekupujte omaľovánky a rôzne pracovné zošity pre najmenšie deti, pretože je to veľmi zúžený priestor, ktorý nevedia zvládnuť. Nechajte dieťa experimentovať, nech sa zabáva a tvorí podľa nálady a záujmu.
Aktivity pre najmenšie deti:
- Maľovanie v sáčku (ziplock): Vložte papier do uzatvárateľného sáčku, pridajte pár kvapiek farby a nechajte dieťa farbu „mačkať“ a rozotierať.
- Prstové farby: Skvelé pre deti, ktoré ešte dávajú veci do úst. Tento druh maľovania je procesová hra - nejde o výsledok, ale o zážitok. Tieto aktivity sú vhodné už od cca 9 mesiacov veku.
- Priame maľovanie: Farba je už priamo na povrchu, na ktorom dieťa maľuje, napríklad maľovanie na ľad, ktorý je už postriekaný farbou, alebo maľovanie krabice, kde je farba priamo na povrchu. V tomto štádiu nejde o to, aby dieťa vedelo „nabrať“ farbu zo štetca, ale aby si zvyklo štetec používať.
- Klasické maľovanie: Keď už dieťa rozumie tomu, ako farba funguje a vie ju pomocou štetca rozotierať, je čas vyskúšať klasickejší spôsob maľovania - teda prenášanie farby zo zdroja (palety, téglika, tanierika) na papier alebo iný povrch. Pre najmenšie deti sú úplne zásadné prvé voskovky, aby sa im dobre držali v ruke, mali ergonomický úchop a kreslili jasnými farbami bez toho, aby deti museli tlačiť.
Rozvoj motoriky a zmyslov:
Maľovanie zapája viacero zmyslov naraz - nie je to len o tom, ako farba vyzerá na papieri alebo ako ju cítime na rukách pri maľovaní prstami. Senzorické vnímanie je oveľa širšie. Veľkou súčasťou senzorického rozvoja je aj to, ako si dieťa uvedomuje svoje telo v priestore, ako sa hýbe, ako ovplyvňuje veci okolo seba - ide o tzv. propriocepciu. Pre malé deti je každý nový pohyb novou skúsenosťou. Maľovanie prstami učí dieťa používať jednotlivé prsty samostatne, napríklad ukazovák pri kreslení. Keď sa vášmu dieťaťu nedarí kresliť, zamerajte sa na hrubú motoriku, pretože prvotné maliarske pokusy vychádzajú práve z hrubej motoriky. Taktiež je potrebné rozvíjať a cvičiť jemnú motoriku, dbať na to, aby dieťa malo dostatok možností kresliť a robiť maliarske pokusy s farbami. Nechajte dieťatko maľovať prstovými farbami, vodovkami.
Podpora sebavedomia a kreativity:
Každý rodič chce vychovávať dieťa tak, aby z neho vyrástol sebavedomý a vyrovnaný dospelý. Maľovanie je skvelý nástroj, ako k tomu prispieť už v ranom veku. Podľa jednej štúdie deti, ktoré sa zúčastnili 10-týždňového programu kreatívneho umenia, vykazovali vyššiu mieru sebadôvery. Kľúčom bola voľná tvorba - bez správneho alebo nesprávneho výsledku. Kreativita nie je talent, ktorý by sa mal hodnotiť známkou - je to nastavenie mysle, otvorenosť a spôsob, ako dieťa premýšľa a vníma svet. Cieľom nie je „vytrénovať“ z trojročného dieťaťa umelca, ale umožniť jeho mozgu rozvíjať takzvané divergentné myslenie.
Keď dieťa odmieta kresliť: Kedy zbystriť pozornosť?
„Čmáranie a kreslenie sú predstupňom písania, tak ako je bľabotanie predstupeň rozprávania,“ tvrdí americká odborníčka Cynthia Catlin. Čo však v prípade, ak vaše malé dieťa, či už je to batoľa, škôlkar alebo školák, čmáranie a kreslenie zásadne odmieta? Môže to niečo signalizovať? Nekreslenie u detí je téma, ktorá vyvoláva diskusie medzi odborníkmi. Jedna časť hovorí, že o nič nejde, druhá upozorňuje na potenciálne problémy.
Individuálny vývoj vs. obavy:
Je dôležité si uvedomiť, či nekreslí 3-ročné alebo 5-ročné dieťa, pretože v tom je značný rozdiel. Ak nekreslí 3-ročné dieťa, je to pravdepodobne tým, že potrebné schopnosti pre kreslenie u neho len zrejú a schopnosť kreslenia ešte nastúpi, a nie je potrebné sa až tak znepokojovať. Miera, intenzita, vonkajší prejav odchýlky od normálneho vývinu detskej kresby sú u každého dieťaťa úplne iné a veľmi individuálne.Zatiaľ čo 2-ročné dieťa zvykne iba bezobsažne čmárať, postupne sa objavujú v kresbe čiary rôzneho smeru. 3-ročné dieťa už dokáže nakresliť a/alebo napodobniť podľa predkreslenej predlohy vertikálnu, horizontálnu čiaru i kruh. Jedným z dôležitých míľnikov je veľmi jednoduchá kresba postavy, tzv. hlavonožca. 4-ročné dieťa už dokáže dokresliť detaily (oči, ústa a podobne) a dokáže kresliť primerane veľkosti (napríklad strom je veľký, človek je nižší, kvetinka je najnižšia). Výtvarný prejav detí sa však veľmi líši.
Kedy zbystriť pozornosť:
Ak však nekreslí 4 - 5-ročné dieťa, musíme sa mať na pozore. Môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, o nerovnomerný vývin, hovorí sa tomu aj oneskorené zrenie psychických funkcií. Napríklad, dieťa nemá dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, grafomotorické schopnosti, vizuo-motorickú koordináciu alebo pozornosť, teda čiastkové funkcie potrebné pre schopnosť kresliť, pričom iné čiastkové funkcie môžu byť rozvinuté primerane. U niektorých detí môže ísť až o tzv. dyspinxiu, ktorá sa radí s dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou k špecifickým vývinovým poruchám učenia. U iných sa problém môže spájať s celkovým motorickým oslabením, čo súvisí s problémami v hrubomotorickom vývine. Kreslenie býva u niektorých detí prvým vyjadrovacím prostriedkom a často predchádza reči. Je závislé na vývojovej úrovni motoriky, grafomotoriky, zrakového vnímania, predstavivosti, pamäti, myslenia a na ich súhre.
Vplyv moderných technológií:
Pravdou je, že mnohé dnešné deti nechcú kresliť ani písať, majú k týmto činnostiam averziu. Svojou mierou im k tomu nahrávajú aj súčasné technológie. Dotykové tablety, telefóny a podobne, ktoré sa objavujú v rukách už tých najmenších, ponúkajú rýchlejšie, ľahšie a do istej miery aj zábavnejšie verzie písania a kreslenia. Avšak pre rozvoj jemnej motoriky a grafomotorických zručností je manuálne kreslenie nenahraditeľné. Je dôležité, aby sme aj v digitálnej ére vytvárali deťom priestor pre tradičné formy kreatívneho prejavu, ktoré sú pre ich komplexný vývoj kľúčové.
tags: #odkedy #ucit #male #dieta #kreslit