Mdloba u detí: Príčiny, varovné signály a prvá pomoc

Mdloba, odborne nazývaná synkopa alebo kolaps, predstavuje krátkodobú stratu vedomia, ktorá môže u rodičov vyvolať značné obavy a strach. Hoci sa tento jav môže objaviť u kohokoľvek, u detí si vyžaduje zvýšenú pozornosť a pochopenie možných príčin. Približne jedna tretina populácie uvádza, že počas života zažila aspoň jednu epizódu mdloby. Náhle omdlenie u inak zdravého človeka nemusí byť hneď dôvodom na obavu. Na to, aby sme boli pri vedomí, sa musí do mozgu neustále, bez prerušenia, pumpovať krv bohatá na kyslík. Ak je mozog zbavený tohto krvného zásobenia, hoci len na krátky čas, dôjde k strate vedomia. Väčšina mdlôb nie je závažných a prejdú vcelku rýchlo. Epizóda mdloby zvyčajne trvá len niekoľko sekúnd, aj keď zotavovanie po nej môže trvať aj niekoľko minút.

Dieťa s mdlobou

Čo je synkopa a prečo vzniká?

Synkopa je náhla a dočasná strata vedomia spôsobená nedostatočným prietokom krvi do mozgu. Tento stav vzniká v dôsledku náhleho poklesu krvného tlaku. Krv prináša do mozgu kyslík, bez ktorého mozgové bunky za 10-20 sekúnd prestávajú správne fungovať. Poškodenie buniek vzniká až pri zastavení prietoku krvi do mozgu na niekoľko minút, čo sa pri mdlobe nestáva. Mdloba trvá najviac 1 minútu (aj keď sa to v panike môže zdať dlhšie).

Príčiny odpadnutia u detí

Príčiny odpadnutia u detí môžu byť rôzne, pričom väčšina z nich nie je zapríčinená vážnou poruchou.

Vazovagálny kolaps - najčastejší typ kolapsu

Ide o najčastejší druh kolapsu, ktorý sa objavuje aj u celkom zdravých ľudí, hlavne pri fyzickej či psychickej záťaži. Názov synkopy sa vzťahuje na zvýšenú aktivitu vágového nervu, ktorý dáva signál srdcu, aby sa spomalilo, a cievam, aby sa rozšírili. Táto kombinácia účinkov vedie k poklesu krvného tlaku a príliš malému prietoku krvi do mozgu. Kolapsu najčastejšie predchádza fyzická námaha, stresové podmienky alebo emočné vypätie. Vazovagálny kolaps sa objavuje aj u zdravých osôb, pokiaľ nastane zvýšená reaktivita nervového systému.

Prudká zmena polohy - ortostatická hypotenzia

Prudká zmena polohy, predovšetkým náhle postavenie sa z ľahu, môže viesť k prudkému poklesu tlaku. Pri tejto zmene dochádza k prudkému poklesu tlaku. Ide o zdravotný stav, pri ktorom človeku klesne krvný tlak, keď sa postaví. Na zabezpečenie konštantného krvného tlaku cievy neustále menia svoj priesvit (rozširujú sa alebo naopak zužujú). Pri ortostatickej hypotenzii je tento mechanizmus narušený. Cievy sa naopak ešte rozšíria, čo spôsobí hromadenie krvi v dolných končatinách a črevách. To vedie k zníženému prietoku krvi do mozgu. Prietok krvi sa obnoví, keď osoba spadne alebo je umiestnená do horizontálnej polohy. S vyšším vekom sa stáva tento stav bežnejším.

Problémy so srdcom

Ochorenia srdca môžu tiež ovplyvniť, aké množstvo okysličenej krvi je pumpovanej do mozgu. Sú to poruchy rytmu srdca, hlavne jeho príliš rýchla frekvencia, prípadne chyby chlopní srdca. Napríklad srdcová arytmia. Ak je srdcová frekvencia príliš pomalá alebo naopak rýchla, krvný tlak môže klesnúť a spolu s ním sa môžu objaviť mdloby. K mdlobám v dôsledku zápalu srdcového svalu alebo dilatačnej kardiomyopatie (natiahnutiu srdcového svalu) dochádza vtedy, keď srdcový sval ochabne a nie je schopný pumpovať krv tak dobre, ako by mal. Nedostatočná činnosť srdca sa prejaví väčšinou pri zvýšenej fyzickej námahe.

Nedostatok cukru (hypoglykémia)

Najrizikovejšou skupinou sú diabetici. Táto najčastejšia príčina straty vedomia vzniká zo zníženej frekvencie srdca, so súčasným roztiahnutím ciev na periférii.

Emočný stres

Pri dlhodobom stresovom zaťažení dochádza k vyčerpaniu organizmu, čo niekedy vedie až k strate vedomia. Veľké citové rozrušenie (hnev, strach, radosť, zľaknutie, ale aj bolesť) - náhle rozšíri cievy v tele a mozog sa odkrví.

Silný kašeľ, močenie, defekácia

Mohutný kašeľ zvyšuje tlak v hrudníku, čím sa zároveň zhoršuje prítok krvi do srdca. Takisto pri úsilnom močení, prípadne defekácii dochádza k zlému prúdeniu krvi. Zvýšenie vnútrobrušného tlaku pri tlaku na stolicu, námahe, bolestiach brušných orgánov - spôsobí chvíľkové spomalenie prietoku krvi cez mozog. Úsilný kašeľ alebo zadržanie kýchnutia - zvýši sa vnútrohrudný tlak a ten na chvíľu zastaví prietok krvi do mozgu.

Syndróm karotického sínusu a stlačenie krčných tepien

Tento sínus sa nachádza na krku. Je to miesto s veľkým počtom receptorov citlivých na tlak. Keď sú silno stimulované, dochádza k zníženiu tlaku. Stlačenie krčných tepien - pri obojstrannom zatlačení tepien na boku krku sa preruší tok krvi do mozgu. Veľké riziko vzniká pri bojových športoch, kde sa používajú údery na krk. Príliš tesný odev okolo krku - môže tlačiť na regulačné tepnové teliesko na bočnej strane krku, zníži sa tlak krvi v celom tele a aj v mozgu.

Veľmi studené jedlo

Tzv. zmrzlinová synkopa je zriedkavá a pomerne neočakávaná. Po sýtom jedle - veľa krvi sa presunie do tráviaceho systému a tá potom chýba na iných miestach tela, hlavne v mozgu.

Ďalšie príčiny

Medzi ďalšie menej časté príčiny patria:

  • Nedostatok tekutín v dôsledku nedostatočného príjmu alebo z nadmerných strát (hnačky, vracanie…) - krv je hustejšia a ťažšie sa pretláča cez drobné vlásočnice v mozgu, výsledkom je nedokrvenie mozgu.
  • Nesprávne užívanie liekov na vysoký tlak.
  • Spomalenie spätného prúdenia krvi do srdca pri svalovej nečinnosti, kľudnom plytkom dýchaní v spánku.
  • Kombinácia rôznych liekov a alkoholu aj v malých množstvách, ktorý rozširuje cievy.
  • Zvápenatenie ciev v oblasti krku, ktoré vedú krv do mozgu a pri prílišnom otočení hlavou na bok alebo nahor sa chvíľkove „zalomia“ a dočasne náhle znížia prietok krvi do mozgu.
  • Dlhšie státie - následkom zemskej príťažlivosti sa viac krvi hromadí v cievach dolných končatín a odkrví sa mozog.
  • Nedostatok spánku, hlad, teplé prostredie, nehybnosť.

Varovné signály blížiaceho sa odpadnutia

Väčšina prípadov odpadnutia má spoločné symptómy. Strata vedomia obyčajne nenastáva náhle - pacienti udávajú pred samotným odpadnutím krátkotrvajúce príznaky. Dominujú pocity neistoty, opisované ako točenie hlavy. Štádium pred odpadnutím trvá pár sekúnd až niekoľko minút.

Varovné príznaky, ktoré vidia ostatní:

  • Zívanie
  • Potenie
  • Náhle zblednutie v tvári

Varovné príznaky, ktoré cíti postihnutý:

  • Pocit tepla
  • Pocit nedostatku vzduchu a stažené, zrýchlené dýchanie
  • Závraty
  • Poruchy zrakového poľa („hviezdičky“, neostré a dvojité videnie)
  • Nutkanie na vracanie
  • Pocit, že "už-už stratí vedomie", zatmenie pred očami a tunelové videnie (presynkopa)

Ilustrácia varovných príznakov mdloby

Prejavy počas a po odpadnutí

Po odpadnutí je telo nevládne, svalstvo ochabnuté, obvykle bez kŕčov. Pri naplnenom močovom mechúri môže dôjsť k pomočeniu. Pulz je ťažko hmatateľný, až nehmatný. Mimoriadne nápadná je bledosť kože. Samotné zvracanie spôsobuje výrazné straty tekutín, a tým aj krvi. Krv sa zahusťuje a ťažšie dostáva do srdca. Aj úsilné zvracanie, trvajúce desiatky sekúnd, môže priniesť stratu vedomia. Najčastejšie k tomu dochádza pri nadmernom požití alkoholu. Po prebratí si človek väčšinou chvíľu nevie spomenúť, čo sa stalo. Mimoriadne nápadná je bledosť kože. Studený pot. Najprv búšenie srdca, potom pomalý, slabo hmatný pulz. Bezvedomie bez reakcie na oslovenie a bolestivý podnet (uštipnutie). Niektoré prípady môžu mať zvýšené napätie v končatinách (stuhnutie) alebo naopak svalové zášklby.

Prvá pomoc pri odpadnutí

Prvá pomoc - mdloba

V prípade, že nastane mdloba, je dôležité zachovať pokoj a poskytnúť primeranú prvú pomoc:

  1. Skontrolovať vedomie, dýchanie a pulz: Zistite, či je postihnutý pri vedomí, či dýcha a či má hmatateľný pulz.
  2. Uložiť do horizontálnej polohy: Položte osobu na chrbát a zdvihnite jej nohy. Toto pomôže zlepšiť prietok krvi do mozgu.
  3. Uvoľniť odev: Uvoľnite tesný odev okolo krku a pása, aby sa zabezpečil voľný prístup vzduchu.
  4. Zabezpečiť prívod čerstvého vzduchu: Ak je to možné, premiestnite osobu na čerstvý vzduch alebo zabezpečte intenzívne vetranie priestoru. Môžete tiež pretrieť tvár a krk postihnutého chladnou vodou (nie oblievať).
  5. Skontrolovať zranenia: Počas pádu mohlo dôjsť k zraneniam. Skontrolujte, či nie sú prítomné viditeľné poranenia.
  6. Po zotavení: Nechajte osobu pár minút ležať. Po zotavení ju pomaly posaďte a nedovoľte vstať skôr ako za pár minút.
  7. Privolať záchrannú službu: Záchrannú službu privolajte v prípade, ak sa postihnutý nepreberie k plnému vedomiu do 5 minút, alebo ak pretrváva kolapsový stav (opakované odpadnutie po postupnom pomalom posadení). Ak dotyčný dýcha, no nie je pri vedomí, dajte ho do stabilizovanej polohy na boku. Pokiaľ však prestal dýchať a prestalo mu biť srdce, začnite s kardiopulmonálnou resuscitáciou.

Prevencia odpadnutia u detí

Existuje množstvo spôsobov, ako sa s určitou mierou úspešnosti vyhnúť strate vedomia, a tým aj nebezpečenstvu zranenia pri páde. Väčšinu prípadov odpadnutia má spoločné symptómy. Strata vedomia obyčajne nenastáva náhle - pacienti udávajú pred samotným odpadnutím krátkotrvajúce príznaky.

  • Dostatočný pitný režim: Dbajte na to, aby dieťa pilo dostatok tekutín počas celého dňa. Zabezpečte dostatočný príjem tekutín a jedla.
  • Vyvážená strava: Zabezpečte, aby dieťa malo vyváženú stravu s dostatkom vitamínov a minerálov, najmä horčíka a vápnika.
  • Vyhýbanie sa dlhodobému státiu na slnku: Obmedzte pobyt dieťaťa na priamom slnku, najmä v letných mesiacoch.
  • Pravidelné prestávky pri dlhšom státí: Ak dieťa musí dlhšie stáť, napríklad pri čakaní v rade, nech sa prechádza alebo napína lýtkové a stehenné svaly. Ak dlhšie čakáme, nestojíme na mieste, prechádzame sa. Pri dlhšom státí vo vydýchanom priestore je dobré napínať lýtkové a stehenné svaly. Pokiaľ je to možné, tak sa aj poprechádzame.
  • Vyhýbanie sa preplneným priestorom: Obmedzte pobyt dieťaťa v preplnených a vydýchaných priestoroch. Ak je to možné, vyvetrajte. Podľa možností sa vyhýbame veľkému davu ľudí.
  • Uvoľnenie odevu okolo krku a pása: Ak dieťa pociťuje príznaky odpadnutia, uvoľnite mu odev okolo krku a pása.
  • Poloha ležmo so zdvihnutými nohami: Ak na dieťa prichádzajú príznaky odpadnutia, je prospešné, keď si ľahne na chrbát a zdvihne nohy. Predísť strate vedomia môžeme, ak zaujmeme polohu ležmo so zdvihnutými nohami.
  • Pokojné zvládanie krízových situácií: Učte dieťa pokojne zvládať stresové situácie a vyhýbať sa emočnému vypätiu.
  • Zodpovedné užívanie liekov: Ak dieťa užíva lieky na predpis, dbajte na ich zodpovedné užívanie.
  • Nepreceňovanie sa pri športe: Dbajte na to, aby sa dieťa nepreceňovalo pri športoch a činnostiach, na ktoré nemá kondíciu, alebo na ktoré práve nie sú vhodné podmienky.
  • Hlboké dýchanie: Dva až tri hlboké nádychy a výdychy takisto prinesú úľavu a znížia riziko odpadnutia.
  • Vyhnúť sa chôdzi na lačno a smädný: Na zhromaždenie väčšieho počtu ľudí nepôjdeme ani na lačno, ani smädný, ale ani po výdatnom jedle. Majte po ruke kocku cukru alebo čokolády, fľašku s vodou.
  • Pri prvých príznakoch si čupnúť alebo sadnúť: Pri prvých príznakoch si okamžite čupnúť do drepu (stlačia sa brušné cievy a zlepší sa prietok krvi do mozgu), sadnúť si. Odporúčajú sa manévre v bode 1 v ich vzájomnej kombinácii - ich účinok sa objaví už po 5-15 sekundách. Manévre sa nemajú skončiť hneď pri zlepšení stavu, majú pokračovať aspoň niekoľko minút, pretože sťahy svalov zvýšia návrat krvi do srdca, tým sa následne zvýši tlak krvi a prekrvenie mozgu.

Diagnostika

Ak sa epizódy odpadnutia opakujú, je najvyšší čas, aby ste absolvovali podrobnejšie vyšetrenia. Lekár v rozhovore zisťuje priebeh jednotlivých odpadnutí, dobu trvania bezvedomia a sprievodné príznaky. Takisto zisťuje, či k stratám vedomia predchádza požitie alkoholu alebo drog.

Medzi základné vyšetrenia patria:

  • Fyzikálne vyšetrenie: Meranie tlaku, počúvanie srdcových oziev, hmatanie pulzu periférnych ciev. Pri samotnom kolapse lekár zisťuje pohmatom slabý, tzv. nitkovitý pulz. Srdce v jednej minúte udiera pomalšie, ako je norma. Tlak krvi býva znížený. Koža pacienta je bledá, vedomie je na chvíľu stratené, neskôr je pacient často dezorientovaný.
  • EKG (elektrokardiogram): Vyšetrenie činnosti srdca. Ak má vyšetrujúci lekár pochybnosti o správnej činnosti srdca, býva zvykom, že pristúpi k monitorovaniu tlaku počas 24 hodín. Vyšetrenie spočíva v zavedení manžety tlakomeru na ruku a prístroja okolo pása (na opasok).
  • Odber krvi: Z výsledkov, ktoré prídu z laboratória obyčajne do pár hodín, môže lekár odhaliť príčinu odpadnutia a nastaviť správnu liečbu. Stavy ako chudokrvnosť tiež môžu viesť k vzniku kolapsu. Nedochádza vtedy k dostatočnému okysličeniu tkanív vrátane mozgu.
  • Ďalšie vyšetrenia: Ak sa na príčinu bezvedomia nepríde z predchádzajúcich postupov, lekár odporučí pomocné vyšetrenia u špecialistov. Patrí sem CT vyšetrenie mozgu, či elektroencefalogram, pri ktorom sa zisťuje aktivita mozgu. Ďalšími možnosťami sú RTG hrudníka a echografia. Echokardiogram - ultrazvuk srdca môže napomôcť k odhaleniu príčiny vzniku synkopy. Záťažový test - využíva sa napríklad chôdza po bežiacom páse. Pri tomto teste sa zisťuje, či záťaž nevedie napríklad k arytmiám, následne aj kolapsom. Test naklonenej roviny - pri tomto teste sa leží, pričom sa pacient polohuje do rôznych polôh a uhlov. Pri diagnostike sa upriamuje pozornosť aj na možnú neurologickú príčinu ťažkostí. Môže sa jednať o epileptický záchvat, ktorý imituje kolaps.

Liečba

Liečba zvyčajne nie je potrebná u ľudí, ktorých synkopa zaskočila jednorazovo. K liečbe sa pristupuje iba pri závažnejších ťažkostiach a opakovaných odpadnutiach. Pri ortostatickej synkope, teda tej, čo vzniká pri náhlom vstávaní, budete na začiatku nosiť pás okolo brucha, kompresné pančuchy, alebo iné doplnky, ktoré zabránia rýchlemu odtoku krvi do spodných častí tela. Niekedy vedie k odpadnutiu aj užívanie liekov na zníženie tlaku. Pri opakovaných kolapsových stavoch je možné podávať lieky zo skupiny anticholinergík, takáto liečba však patrí do rúk lekára. Z iných medikamentov sa zvykne pri zníženom tlaku krvi podávať fludrokortizón. Niektorí lekári volia selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu. K terapiám, ktoré môžu pomôcť pri častých kolapsoch, radíme cvičenie dolných končatín, elastickú bandáž dolných končatín. Terapeutický zásah si vyžaduje len minimum prípadov.

Tetánia ako možná príčina odpadnutia

Je veľmi pravdepodobné, že ste sa v poslednej dobe stretli s pojmom tetánia. Ide totiž o čoraz rozšírenejší problém postihujúci predovšetkým mladých ľudí, no a v niektorých prípadoch aj deti. Keďže úzko súvisí so stresom a vypätými situáciami, môže sa ozvať práve v období, keď sa vaše dieťa vracia do školy po prázdninách a čaká ho opätovné začlenenie do kolektívu či nabehnutie na každodenný rytmus školských povinností. V prvom rade si musíme ujasniť, že tetánia nie je choroba. Je to stav zvýšenej neurologickej dráždivosti nervovosvalového ústrojenstva, prejavujúci sa širokým spektrom príznakov. Primárnou príčinou vzniku tetánie je nedostatok dôležitých minerálov v tele, a to predovšetkým horčíka a v menšej miere aj vápnika. Okrem akútneho tetanického záchvatu sa u detí a mladých ľudí často vyskytuje aj takzvaná latentná forma tetánie. Hyperventilačná tetánia je v zásade záchvat tetánie spôsobený hyperventiláciou.

Závraty a točenie hlavy

Závrat a točenie hlavy, prípadne pocit na odpadnutie môžu mať banálne príčiny, napríklad zanedbaný pitný režim alebo prudké zníženie tlaku vplyvom zmeny polohy. Ak sa však závraty a točenie hlavy stali vaším denným chlebíčkom, nepodceňujte to. Vaše telo vám dáva signál, že niečo nie je v poriadku.

Pojem závrat označuje celú sériu pocitov, ktoré môže človek zažívať. Ich popis môže znieť veľmi podobne, odlišujú sa v detailoch. Môžu však mať rozličné príčiny.

  • Točenie hlavy: Pacienti opisujú tento typ závratu ako keby sa ich hlava vznášala, ako keby nebola pripojená k telu. Vyskytnúť sa môžu aj pocity na odpadnutie, ktoré majú však ešte ďaleko od spomínanej presynkopy. Točenie hlavy sprevádza inštinktívne nutkanie sadnúť si alebo sa uložiť do ľahu.
  • Strata rovnováhy: Pocit nestabilnej alebo kolísavej chôdze, neistá chôdza, ktorú pacienti opisujú ako keby ich „ťahalo na jednu stranu“. Môžete mať pocit, že sa neudržíte na nohách, máte ich slabé a neisté. Vyskytuje sa pocit „opitosti“ alebo vznášania sa v hlave, ale aj problémy s koordináciou pohybov a jemnou motorikou.
  • Vertigo: Pocit, že celý svet sa točí, alebo že sa točíte vy sami, spojený so sprievodnými symptómami, ako sú nevoľnosť, vracanie, pocit nestability, rozmazané videnie, studený pot, tinitus - zvonenie, hučanie, pískanie či šum v ušiach, bolesť hlavy - vertigo môže byť aj jedným zo symptómov pri migréne.
  • Pocit na odpadnutie (presynkopa): Pri presynkope má človek pocit, že už-už stratí vedomie, pričom sa často vyskytuje zatmenie pred očami a tunelové videnie. V skutočnosti však ostáva pri vedomí.

Kedy navštíviť lekára?Tak, ako platí pri mnohých iných zdravotných problémoch, aj točenie hlavy a závraty je potrebné riešiť s lekárom vtedy, ak sa pravidelne opakujú a narúšajú vám bežný život a aktivity. Zvlášť dôležité je vyhľadať okamžitú lekársku pomoc, keď máte závraty po predošlom náraze do hlavy.

V prípade, že sa epizódy odpadnutia opakujú, je najvyšší čas, aby ste absolvovali podrobnejšie vyšetrenia. Lekár v rozhovore zisťuje priebeh jednotlivých odpadnutí, dobu trvania bezvedomia a sprievodné príznaky. Takisto zisťuje, či k stratám vedomia predchádza požitie alkoholu alebo drog. Po tomto rozhovore lekár prechádza k vyšetreniam, ktoré vykonáva buď sám, alebo pacienta posiela k špecialistom. Vždy je dôležité konzultovať takéto udalosti s detským lekárom, aby čo najskôr odhalil príčinu odpadnutia. Lekár vysvetlí, prečo dieťa stratilo vedomie, oboznámi nás s metódami prevencie. Treba povedať, že terapeutický zásah si vyžaduje len minimum prípadov.

tags: #odpadnutie #male #dieta

Populárne príspevky: