Rodičia sa často zamýšľajú nad tým, ako najlepšie podporiť svoje deti v rozvoji. Hľadajú odpovede na otázky, ktoré hračky sú pre ich dieťa tie pravé a ako spoločne objavovať svet. Tento článok prináša informácie a inšpirácie, ako prostredníctvom hry a zábavy v záhrade, ale aj v interiéri, podporiť motorické, senzorické a sociálne zručnosti detí rôzneho veku. Zároveň sa venujeme dôležitej fáze osamostatňovania sa a ponúkame praktické tipy, ako pomocou hier, empatie a rituálov predchádzať konfliktom a naučiť deti zvládať svoje pocity, čím z každodenných situácií môžete urobiť pokojnejšie a radostnejšie chvíle.
Odborné poznatky o podpore detského rozvoja
V snahe poskytnúť rodičom čo najkvalitnejšie informácie sme sa rozprávali so Susannou Weubel, odborníčkou na detskú pedagogiku s dlhoročnými skúsenosťami v rodičovskej iniciatíve, ktorá zdieľa svoje poznatky a rady. Susanna Weubel má 31 rokov a vyštudovala vychovávateľstvo a neskôr aj detskú pedagogiku. Deväť rokov pôsobí v rodičovskej iniciatíve „AgnesSpatzen e.V.“ a tri roky je vo vedení. V AgnesSpatzen sa starajú o 15 detí do troch rokov. Práca s deťmi ju veľmi baví a zároveň má rada aj úlohy, ktoré so sebou vedúca funkcia prináša.
Poskytnite deťom priestor na skúsenosti
Na otázku, ako majú rodičia postupovať pri podpore svojich detí, Susanna Weubel zdôrazňuje, že vo všeobecnosti platí: Ak chcete podporovať svoje dieťa, poskytnite mu priestor! Deti chcú a potrebujú získavať skúsenosti. Len tak môžu spoznávať svet a rozvíjať svoje schopnosti. Rodičia môžu svoje deti podporiť tak, že im budú neustále dávať nové impulzy a sprevádzať ich pri zbieraní skúseností. Dôležité je nepreháňať to, dieťa si určí svoje tempo samo. Novým podnetom môže byť napríklad nové herné vybavenie či hračky, ale aj obyčajná voda v pieskovisku, aby sa deti mohli poriadne zababrať. To stimuluje učenie a podporuje rozvoj.
Pedagogický význam herného vybavenia
Pri výbere herného vybavenia je dôležitá kombinácia rôznych aktivít a skúseností. Susanna Weubel podčiarkuje, že hlavne pre malé deti je veľkou skúsenosťou, keď sa prvýkrát spustia po šmýkačke. Šesťročné dieťa, naopak, to už zvládne „ľavou zadnou“. Obzvlášť užitočné je také herné vybavenie, ktoré navzájom kombinuje rôzne skúsenosti a zručnosti. Napríklad preliezačka posilňuje odvahu a sebavedomie, ale aj koordináciu, rovnováhu a držanie tela.
Podpora motorických a senzorických schopností
Motorické a senzorické schopnosti spolu úzko súvisia a navzájom sa ovplyvňujú. Na otázku, ako ich podporiť, odborníčka vysvetľuje, že senzorické podnety sa spracovávajú v mozgu a premietajú sa do reality. Čím je dieťa mladšie, tým viac nových podnetov mladý mozog denne spracuje. Postupne to však klesá. Práve staršie deti už svoje hračky dobre poznajú a hojdanie už nie je pre nich ničím novým. Deti v tomto období ďalej zdokonaľujú svoje motorické a senzorické schopnosti. Aj tu platí, že nové impulzy vždy podporujú rozvoj, bez ohľadu na vek. Okrem toho je potrebné deťom poskytnúť stále nové možnosti na získavanie skúseností a zamerať sa na individuálne potreby dieťaťa.
EYFS – Telesný rozvoj – Jemná motorika
Podnety pre rôzne vekové skupiny
Každá veková skupina potrebuje iné podnety a aktivity, ktoré zodpovedajú ich schopnostiam a záujmom. Na otázku, či rôzne vekové skupiny potrebujú odlišné podnety, Susanna Weubel odpovedá áno aj nie. Všetky vekové kategórie sa radi hýbu. Vzhľadom na rozdielne motorické schopnosti sa však ponúkajú aj iné aktivity. Deti do troch rokov potrebujú väčšinou ešte sprievod. Časom sa stávajú samostatnejšími a vo veku dvoch až troch rokov sa začínajú stretávať s inými deťmi. Napríklad tanec milujú takmer všetky deti. A pohyb je dobrý - trénuje motoriku a vnímanie tela.
Záhrada ako ihrisko plné objavov
Záhrada ponúka množstvo príležitostí na hru a objavovanie bez toho, aby sa zmenila na klasické detské ihrisko. Deti sa veľmi tešia z toho, keď sú zapájané do každodenných činností. Môžu napríklad podať krhlu, keď spolu sadíte kvety, čím si rozvíjajú nielen jemnú motoriku, ale aj pocit spolupatričnosti a zodpovednosti. Okrem toho je záhrada skutočným rajom, pretože je tu veľa rozličných materiálov, napríklad rastliny, trávnik, mach, kamene, zem či lístie. Otázky ako „Čo sa deje s listami počas roka?“ alebo „Aký je trávnik na dotyk, keď ho čerstvo zalejete?“ či „Prečo sa stará palica zlomí, ale mladá vetvička nie?“ podnecujú detskú zvedavosť a chuť objavovať. Deti kladú veľa neuveriteľných otázok, na ktoré spolu môžete hľadať odpovede v záhrade, parku alebo lese, čo podporuje ich kognitívny rozvoj a porozumenie prírodným procesom.
Aj zvieratá a hmyz sú pre deti mimoriadne zaujímavé. Môžete ich pozorovať ďalekohľadom alebo lupou, čím si zdokonaľujú pozorovacie schopnosti a získavajú vedomosti o svete okolo seba. Najmä u starších detí sa často rozvíja túžba niečo postaviť. Snom mnohých detí je mať dom na strome. Alternatívou je stan típí, ktorý možno rýchlo postaviť aj rozložiť, a poskytuje priestor pre fantáziu a hry na role. Nemusíte teda mať v záhrade rovno celé ihrisko, pretože samotná príroda toho veľa ponúka.
Chodník naboso a hojdanie: Kľúč k senzorickému a motorickému rozvoju
Chodník naboso je skvelý spôsob, ako stimulovať citlivosť chodidiel a rozvíjať koordináciu. Dobre posilňuje cit v chodidlách, rovnováhu a koordináciu očí a chodidiel. Väčšinou máme vonku obuté topánky, a preto je pre mnohé deti spočiatku veľmi nezvyčajný pocit kráčať naboso po rôznych povrchoch - mimochodom, aj pre dospelých. Chodník naboso však nemusíte nevyhnutne využiť len na chodenie. Zažiť ho môžete aj rukami, skúmať textúry a teploty. Alebo po chodníku môžete prejsť „po štyroch“: Ako sa potom cítia vaše kolená? Vašej fantázii sa medze nekladú.
Hojdanie je skvelou aktivitou pre celkovú koordináciu tela. Nabrať správnu rýchlosť a rozhojdať sa čo najvyššie, a tým rozvíjať svoju odvahu, je pre deti významnou výzvou. Deti najprv musia získať potrebnú obratnosť, aby mohli absolvovať celý sled pohybov. Vo veku troch až štyroch rokov to môže byť pre ne ešte príliš náročné. Aj preto, že hojdačka môže byť pre ne ešte vysoká a deti z nej nevedia samy zliezť, nieto si na ňu sadnúť. Je veľmi dôležité, aby deti mohli samy prerušiť hru, keď dostanú strach alebo si už viac neveria. Týka sa to napríklad aj preliezačky alebo kladiny. Dieťa by malo vždy vedieť na herné vybavenie samostatne „nastúpiť“, aby malo pocit kontroly a bezpečia. Hojdanie pritom nie je len pre deti, ale aj v každom človeku sa ukrýva dieťa, ktoré si hojdanie užije, a dospelým pomáha uvoľniť sa a zrelaxovať.
Zvládanie emócií u detí: Praktické tipy pre rodičov
Zvládanie emócií u detí je pre rodičov často výzvou, najmä počas obdobia vzdoru, ktoré je označované aj ako fáza osamostatňovania sa. Ako reagovať, keď dieťa nechce odísť z ihriska, ignoruje vaše volanie, bije, hryzie alebo kričí pre „malichernosti“? Pochopením detského sveta a jeho potrieb môžete urobiť z každodenných situácií pokojnejšie a radostnejšie chvíle. V rámci našich tipov si bližšie popíšeme situácie, s ktorými sa môžete stretnúť v období vzdoru a možné spôsoby, ako k nim pristupovať.
Keď dieťa nechce odísť z ihriska
Dieťa žije prítomnosťou: „Tu a teraz“. Oznam „Ideme domov“ značí určitý plán do budúcnosti, ktorý si dieťa bude schopné predstaviť až okolo 2 až 2,5 roka. Darmo dieťaťu v takto malom veku povieme: „Neplač, vyspinkáš sa a prídeme poobede znova.“ Pojmom ako „poobede“, „pozdejšie“, „zajtra“, „dnes“, „o chvíľu“ dieťa ešte nerozumie. V prvom rade myslime na to, že deti nemajú rady presuny. Obliecť sa a ísť von a cesta ako dieťa dostať domov, vie byť poriadne náročná a zdĺhavá. Avšak vieme, že dieťa sa rado hrá a rado počíta.
Pri odchode z ihriska môžete dieťaťu ponúknuť hravé možnosti. Napríklad: „Už musíme ísť. Trikrát sa šmykneme na šmýkačke a dvakrát prejdeme tunelom, dobre? Dokážeš do toľko napočítať?“ Odchodu môže napomôcť aj možnosť dať dieťaťu na výber. Dieťa tak staviame do pozície aktéra, kedy má situáciu pod kontrolou a ono rozhoduje.
Rodič: „Už musíme o chvíľu ísť. Chceš sa 3x šmyknúť na šmýkačke alebo skákať na trampolíne, kým napočítame do 10?“Dieťa: „3x sa šmyknúť.“Rodič: „Dobre, 3x šmyknúť. Budeš počítať ty alebo ja?“
Buďme hraví a zapojme fantáziu pri odchode:
Rodič: „Je čas ísť. Môžeme sa zahrať, kto bude prvý pri aute alebo pôjdeme k autu cúvaním?“Dieťa: „Kto bude prvý pri aute.“Rodič: „Pripraviť sa, pozor, štart!“
Keď dieťa nepočúva, keď naňho voláme
Situácie ako „Viki, večera…“ (…o chvíľu na to.) „Viki!“ (…o 5 minút podráždeným tónom…) „Viktorka k stolu!“ sú známe mnohým rodičom. Akoby nás dieťa ignorovalo. Počuť slovný rozkaz je však zložitejšie, ako sa môže zdať. Najskôr dieťa musí rozkaz alebo oznam počuť. A keďže dieťa žije prítomnosťou, je často pohltené svojou prácou. My dospelí detskú hru neberieme ako robotu, avšak práve hravá činnosť je pre dieťa zdroj učenia a vytvárania neurónových sietí. Následne si tento oznam/rozkaz musí zapamätať, kým ho nevykoná. V poslednom rade musí vidieť súvislosť medzi slovom a konaním. A tu je podstatný rozdiel medzi chlapcom a dievčaťom. Kým u dievčat sa oblasť spracovania jazyka vyvíja skôr a skôr nadväzuje spojenie s motorickou oblasťou, mozog chlapcov ešte nie je prepojený, aby mohol tak rýchlo spracovať oznam a prepojiť ho s mobilizáciou daného zámeru. Kvôli rozdielu vo vývine mozgu dievčatá rýchlejšie reagujú na slovné požiadavky. Chlapcom však môžeme pomôcť očným a fyzickým kontaktom (pri oslovení mu položíme ruku na plece, poprípade sa zohneme na jeho úroveň, aby nás začal vnímať). So staršími deťmi sa môžeme dohodnúť, aby nám na oznam jednoslovne odpovedali: „Počujem.“
Agresívne prejavy: Bije, hryzie, ťahá za vlasy
Pri takomto správaní je dôležité uvedomiť si, že malé dieťa robí všetko pokusným spôsobom. Vo väčšine prípadov dieťa nemá v úmysle ubližovať a neuvedomuje si dobre súvislosť medzi svojím konaním a bolesťou druhého. Ono totiž dokáže vnímať veci z iného uhla pohľadu až okolo 5 roku života. To je rok, kedy sa dieťa začína správať empaticky a dokáže sa vcítiť do pocitov druhých a pochopiť ich bolesť. Správanie ako bitie a hryzenie sa vyskytuje aj vtedy, keď deťom niekto prekáža v ich činnosti. Napríklad, keď chce dieťa vyliezť na šmýkačku a je pred ním iné dieťa. Keď chce vedierko, ale má ho niekto iný. Najčastejšie sa to objavuje u detí, ktoré ešte nie sú rečovo zdatné, aby vyjadrili svoje potreby slovami. V takýchto prípadoch je dobré, aby rodič bol prostredníkom, popísal situáciu a slovne vyjadril potreby dieťaťa. Tak učí svoje dieťa sformulovať svoje potreby do slov.
EYFS – Telesný rozvoj – Jemná motorika
Toto správanie sa môže objavovať aj keď chce dieťa zaujať, aby si ho druhé dieťa všimlo alebo to môže byť spôsob, akým dieťa nadväzuje kontakt s druhými. Aj tu platí, že rodič by mal byť prostredníkom.
„Zuzka, vidím, že si išla za Jankou. Chcela si sa s ňou hrať, že? Ak chceš niekoho osloviť, skús mu položiť ruku na rameno, pozdrav ho alebo ho oslov menom. Štípanie bolí. Pozri na Zuzku, ako sa tvári. Mali by sme sa jej ospravedlniť a povedať jej, že sme sa chceli s ňou hrať a nie jej ublížiť.“
Menšie deti naopak fascinuje výraz tváre ľudí, keď ich uhryznú, či uštipnú. Rozšíria sa im oči, ústa otvoria dokorán a vydajú pritom pre dieťa smiešny pazvuk. Chcú vedieť, či sa tak ľudia zatvária znova, keď sa správanie zopakuje. Aj keď je to ťažké, odporúča sa, aby rodič zachoval neutrálnu tvár a tón hlasu. Tieto situácie môžeme brať ako príležitosť naučiť dieťa spoločenským pravidlám a sociálnym zručnostiam. Je len na nás, ako sa k tomu postavíme. Či to dieťaťu vrátime, či naňho nakričíme alebo ho budeme učiť, ako si toho druhého vypočuť a vžiť sa do jeho cítenia.
Ako príklad, keď Julka vytrhla vlasy Viktorke, je dobré, keď ako rodič utíšite najskôr zranené dieťa.
Rodič: „Bolí ťa to, že?“Viki: „Áno, veľmi.“
Utešte staršiu dcéru a potom prejdite za mladšou.
Rodič: „Vidím dievčatko, ktoré drží chumáč blonďavých vlasov a vidím Viktorku, ktorá plače. Čo si myslíš, prečo Viki plače?“Juli: „Neviem.“Rodič: „Poď, opýtame sa jej na to. Viki, chceš Julke povedať, prečo plačeš?“Viki: „Pretože mi Julka vytrhla vlasy. Bolí to….“
Týmto spôsobom podporujete u dieťaťa pochopenie príčin a následkov svojho správania a zároveň ho učíte empatii a vyjadreniu pocitov.
Kričí za drobnosti a neznáša narušené rituály
Dieťa kričí, keď mu sestra zoberie hračku. Kričí, keď mu niečo odmietneme. Hnevá sa, keď sa mu nedarí obliecť. Keď nevie nájsť obľúbenú hračku. Keď nedokáže zavrieť fixku… Nám sa tieto situácie zdajú malicherné. Avšak detský nevyvinutý mozog vníma tieto situácie ako veľmi závažné. Pri reakcii, v ktorú dúfal, si jeho mozog vytvoril dopamín a enkefalín (molekuly radosti). Akonáhle sa to nenaplnilo, hladina týchto molekúl prudko klesla a spustila agresívnu reakciu proti najbližším predmetom alebo ľuďom. Dieťa tak búcha alebo kričí ako protest. Tieto reakcie volí kvôli nevyzretosti obehu medzi zónami radosti, agresie a tými, ktoré ovládajú impulzy.
To, že mu niečo odmietneme, vezmeme, alebo niečo nedostane - teda strata aktivuje v mozgu centrum bolesti a vyvoláva prudký pokles hladiny opiatových peptidov. Našou úlohou nie je dať dieťaťu všetko, len aby nezažilo stratu, ale naučiť dieťa prežiť tieto emócie bez toho, aby z nich malo strach. Dieťa má v týchto situáciách právo plakať. A my ako rodičia mu pomôžeme tým, že mu prejavíme empatiu. Uvedomme si, že dieťa to skutočne bolí a jeho mozog je v strese. Plač uvoľňuje napätie. Pokiaľ je dieťa emóciou pohltené, pomôžeme mu tým, že ho vezmeme do náručia. Objatia uvoľňujú do tela oxytocín a upokojujúce opiáty, ktoré dieťa v danom okamihu potrebuje.
Dieťa plače/hnevá sa, keď zrazu nie je tak, ako zvykne byť! Dieťa plače, keď mu na raňajky nalejete čaj do iného pohára. Plače, keď mu obliekate ponožky pred nohavicami. Plače, keď nestlačí ono gombík na výťahu. Plače, keď nezasvieti svetlo ono, ale vy. Plače, keď idete do škôlky inou cestou. Keď si sadnete v aute zrazu na inú sedačku…
Je to tým, že dieťa sa sústredí na postup a my rodičia na obsah činnosti. Približne v dvoch rokoch sa u dieťaťa objavuje myšlienková predstava. Dieťa vo svojej hlave vidí obrazy. A zrazu sa vonkajšok musí podobať predstave, inak dieťa vyhodnocuje situáciu ako chaos. A toto je obdobie, kedy každá vec a každá osoba má svoje miesto a to všetko má svoj systém.
Pokiaľ je dieťa jazykovo zdatné, vie povedať, čo sa mu nepáči. No niektoré deti v 2 rokoch ešte nevedia vyjadriť svoju potrebu a tak sa prejavia krikom, hnevom, či plačom. Keď je jeho rituál narušený (jeho vonkajší svet nie je v súlade s jeho vnútorným svetom), jeho mozog zaplavia hormóny úzkosti. Preto sú pre malé deti dôležité rituály. Rituál dáva dieťaťu pocit istoty, bezpečia, dáva mu pocit kontroly. Často tieto detské rituály rodič vníma ako podivné požiadavky alebo rozmary. Avšak tým, že budeme opakovať určité rituály, vyvarujeme sa množstvu konfliktov. Pre 2-ročáka sú rituály tak dôležité, že ich stačí ohlásiť a on ich s radosťou vykoná a ochotne vám ich pripomenie.
Namiesto: „Ideme už spať.“Skúsme toto: „Rozprávočka, modlitbička, pusinôčka a pesnička.“ (Spánkový rituál).
Namiesto: „Ideme už domov.“Skúsme toto: „3x sa šmykneme na hojdačke a potom dáme šmýkačke papa a pošleme pusu hojdačke a trampolíne.“ (Ihriskový rituál).
Kreatívne vyjadrenie a rozvoj prostredníctvom omaľovánok
Okrem fyzickej hry a rozvoja emočnej inteligencie je pre deti mimoriadne dôležitá aj podpora kreativity a jemnej motoriky. Tu prichádzajú na rad rôzne formy umeleckého vyjadrenia, vrátane kreslenia a vyfarbovania. Omaľovánky sú jednou z prístupných a obľúbených aktivít, ktorá pomáha deťom rozvíjať koordináciu ruka-oko, učiť sa rozpoznávať farby a tvary, zlepšovať koncentráciu a trpezlivosť. Proces vyfarbovania má pre mnohé deti aj upokojujúci účinok a umožňuje im spracovať vizuálne informácie a rozvíjať ich estetické cítenie.
Rodičia môžu podporiť tieto zručnosti poskytnutím dostatočného priestoru a materiálov pre kreatívne aktivity. Nemusí ísť len o vopred pripravené omaľovánky, ale aj o voľné kreslenie, maľovanie alebo modelovanie. Ponuka omaľovánok je dnes rozsiahla a dokáže zaujať deti rôzneho veku a s rôznymi záujmami. Existujú rôzne kategórie, ktoré sa zameriavajú na špecifické témy, čím podporujú aj poznávacie schopnosti a slovnú zásobu detí.
Pri hľadaní ideálnej omaľovánky pre vaše dieťa môžete využiť rôzne kategórie:
- Antistresové omaľovánky: Pre staršie deti a dospelých, pomáhajú relaxovať a zlepšujú sústredenie.
- Detské omaľovánky: Široká škála motívov prispôsobených veku dieťaťa.
- Abeceda a čísla: Ideálne pre predškolákov na učenie písmen a číslic.
- Dinosaury, Domácnosť a bývanie, Doprava, Hudba: Tematické omaľovánky pre špecifické záujmy.
- Jar a Veľká noc, Jeseň a Halloween, Zima a Vianoce, Valentín / láska: Sezónne a sviatočné motívy.
- Kvety, Leto, Ľudia a cirkus, Mandaly, Medvedíkovia a koníky, Ovocie a zelenina: Rôznorodé témy inšpirované každodenným životom a prírodou.
- Rozprávky a rozprávkové postavy: Pre fanúšikov príbehov a fantázie.
- Šport, Vesmír, Zvieratá a príroda: Motívy, ktoré podnecujú záujem o svet a aktivity.
- Nezaradené: Kategória pre ostatné, nešpecifické omaľovánky.
Ak hľadáte konkrétnu omaľovánku, stačí zadať jej názov, oblasť alebo tému. Týmto spôsobom podporujete nielen kreatívny rozvoj dieťaťa, ale aj jeho schopnosť samostatne si vyberať a sústrediť sa na činnosť, ktorá ho baví a rozvíja.
EYFS – Telesný rozvoj – Jemná motorika
tags: #omalovanka #dieta #na #smykacke