Účelom výživy nemocných nie je len ich zasytenie, ale predovšetkým ovplyvnenie nepriaznivých patologických stavov. Terapeutický účinok stravy spočíva v náhrade chýbajúcich látok v organizme a podpore rekonvalescencie. Základné zložky potravy sú voda, sacharidy, vláknina, bielkoviny, tuky, vitamíny a minerálne látky. Vo zdravotníckych zariadeniach existuje jednotný dietný systém, pričom konkrétnu diétu predpisuje lekár alebo diétny odborník. Faktory ovplyvňujúce výživu pacienta zahŕňajú najmä jeho individuálny zdravotný stav, psychický stav, kultúru, náboženstvo, spoločenské skupiny, v ktorých sa pohybuje, účinky liekov, alkohol a, samozrejme, osobné preferencie.
Pri výbere a podávaní jedla dbáme na dobrú stráviteľnosť, technologickú úpravu, vhodný výber potravy, zvláštne zloženie, chutnosť, estetickú zložku, hygienu, pestrosť, priania pacienta a pravidelnosť podávania. Po výbere vhodnej diéty sa potrava objednáva žiadankou. Jedlo sa hygienicky balí a následne sa rýchlo prepravuje k pacientovi. Teplá strava musí k pacientovi doraziť ešte teplá. Diéty sa delia do kategórií s kódovým označením. Základných diét je 15 typov a sú označené číslami 0 až 14. Štandardizované diéty nemajú kódové označenie.
Klinická a enterálna výživa
Ak nie je príjem potravy štandardnou cestou z klinického hľadiska možný, využíva sa klinická výživa, pri ktorej je presne definovaná potrava vo svojom zložení podaná enterálne alebo parenterálne. Účelom enterálnej výživy je zachovanie anatomickej a funkčnej integrity čreva, ak pacient nemôže, nesmie alebo nechce jesť (anorexia, sepsa, pred a po operácii a pod.). Enterálna výživa sa podáva bolusovo (janetkou), kontinuálne po dvadsať hodín, alebo prerušovane po dvoch až troch hodinách. Per os sa enterálna výživa podáva formou „sippingu“ - popíjaním vysoko výživného roztoku (napríklad nutridrinku). Podávané jedlo musí byť vždy dostatočne teplé a vhodne upravené. Musí byť doručené správnemu pacientovi podľa jeho predpísanej diéty, musí byť podávané pravidelne, v primeranú dobu a tak, aby bol dodržaný primeraný interval medzi jedlami.
Nutričný terapeut a systém nemocničného stravovania
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva v odbore nutričná terapeutka, Gabriela Koščová, zdôrazňuje, že ak sa pacientovi hneď na začiatku nevysvetlí, prečo má takúto stravu, môže sa sťažovať. Pacient má často inú predstavu o stravovaní v nemocnici, pretože je z domu zvyknutý na iné porcie a dochutenie. V rámci nemocničnej diéty je po operácii vhodný vývar z mäsa a zeleniny. Predtým sme ho robili z hovädzieho, teraz ho robíme z kuracieho. V rámci diéty je to akceptovateľné a je to lacnejšie.
Kvalifikácia odborníkov je kľúčová. Je dôležité, aby nutričný terapeut mal potrebné vzdelanie. Žiaľ, niekedy pozíciu obsadzujú ľudia bez zdravotníckeho vzdelania, čo nie je vhodné.
Výživa je kľúčom k pomoci pacientom zotaviť sa zo zranenia alebo choroby
Pokiaľ ide o moderné trendy, ako sú „jarné detoxikácie“ alebo „prekyslenie organizmu“, odborníci ich považujú za mýty. Prekyslenie neexistuje - ak by k nemu došlo, človek by skončil v nemocnici v kritickom stave.
Rozdelenie a špecifiká nemocničných diét
Nemocničné diéty sú štandardizované tak, aby podporovali liečbu konkrétnych ochorení:
- Diéta 0 (Štandardná/Nutrične definovaná): Zmixovaná strava pre pacientov po operáciách tráviaceho systému.
- Diéta 2 (Šetriaca): Určená pri chronických ochoreniach žalúdka a žlčníka. Vylučuje vyprážané jedlá, strukoviny a nafukujúcu zeleninu.
- Diéta 3 (Racionálna): Pre pacientov bez špecifických diétnych obmedzení. Cieľom je zabrániť zhoršeniu nutričného stavu.
- Diéta 7 (Nízkocholesterolová): Zameraná na obmedzenie príjmu cholesterolu a nasýtených tukov.
- Diéta 9 (Redukčná): Energeticky limitovaná diéta s vylúčením cukru pre pacientov s obezitou.
- Diéta 10 (Diabetická): Presne dávkovaný príjem sacharidov, zákaz cukru ako sladidla, vysoký podiel vlákniny.
Nutričná edukácia a úloha rodiny
Nutričný terapeut vám môže pomôcť v situáciách, ako je potreba rady pri plánovaní stravovania po prepustení, riešenie nechutenstva alebo zhoršeného stavu výživy. V prípade, že pacient má špeciálne náboženské požiadavky na stravu (napríklad halal alebo košer), je nutné upozorniť na ne včas.
Pokiaľ ide o domáce zásoby jedla, ak nie je jedlo v lednici uložené v originálnom balení s dátumom spotreby, zdravotnícky pracovník má právo ho po 24 hodinách odstrániť. Všeobecne platí, že naordinovanú diétu nie je vhodné doplňovať vlastným jedlom bez predchádzajúcej konzultácie.
Fenylketonúria a nízkobielkovinová diéta
Pacienti s fenylketonúriou (PKU) musia dodržiavať celoživotnú nízkobielkovinovú diétu. Fenylalanín, ktorý sa nachádza v bežných bielkovinách, ako je mlieko, mäso či vajcia, je pre nich toxický. Bielkoviny musia nahrádzať prostredníctvom špeciálnych lekárskych prípravkov, aby sa predišlo nevratnému poškodeniu mozgu.
Záverečnou myšlienkou odborníkov v oblasti nutričnej terapie zostáva, že strava je základným pilierom zdravia. Či už ide o nemocničné prostredie alebo školské jedálne, snahou je vždy zabezpečiť čerstvú, pestrú a nutrične vyváženú stravu, ktorá zohľadňuje vek, zdravotný stav a špecifické potreby každého jednotlivca. Boj s obmedzenými finančnými zdrojmi v nemocniciach je stálou výzvou, ktorú sa odborníci snažia riešiť inováciami jedálnych lístkov a edukáciou verejnosti.
tags: #opite #dieta #postup #nemocnice