Magnóliorasty, známe aj ako krytosemenné rastliny (Angiospermae), predstavujú najmladšie a najvyspelejšie oddelenie rastlín, ktoré dosiahlo najvyšší stupeň vývoja v rastlinnej ríši. Ich evolúcia smerovala k prispôsobeniu sa suchozemským podmienkam, čo ich odlišuje od vývojovo starších skupín, a k rozvoju komplexných reprodukčných mechanizmov. Tieto procesy vyvrcholili jedinečným dvojitým oplodnením a následným vznikom semena chráneného v plode, čo je ich charakteristický a definujúci znak. Táto skupina rastlín je mimoriadne rozmanitá, zahŕňajúca byliny, kry aj stromy, a ich sporofyt je u nich úplne prispôsobený suchozemskému spôsobu života.
Charakteristické Znaky a Evolučný Vývoj Magnóliorastov
Magnóliorasty sa pravdepodobne vyvinuli v druhohorách z primitívnych lyginodendrorastov, známych ako papraďosemenné rastliny. Ich vznik úzko súvisí s výrazným prispôsobením sa suchozemským podmienkam, čo im umožnilo dominovať v mnohých ekosystémoch. Pôvodne to boli stromovité formy, neskôr sa v priebehu evolúcie vyvinuli aj krovinaté a napokon bylinné formy, čo demonštruje ich pozoruhodnú adaptabilnú schopnosť a rozmanitosť životných foriem. Hoci evolúcia nie je dodnes spoľahlivo objasnená do všetkých detailov, je zrejmé, že došlo k zásadným morfologickým a anatomickým zmenám.
Koreňová sústava u magnóliorastov môže byť alorízia, pozostávajúca z hlavného koreňa a bočných koreňov, alebo homorízia, kde prevažujú rovnako vyvinuté korene. Stonka býva drevnatá i bylinná, pričom cievne zväzky sú v stonkách usporiadané do kruhu alebo roztrúsene. U druhov, ktorých stonka hrubne, sú tieto zväzky otvorené, čo umožňuje sekundárne hrubnutie. V xyléme sú prítomné predovšetkým listy magnóliorastov, ktoré majú rôzny tvar čepele, no nevyskytujú sa u nich ihlicovité listy, ako je to typické pre borovicorasty. Predstavujú makrofylovú vývojovú štruktúru, pričom listy majú často perovitú alebo dlaňovitú žilnatinu, čo odráža ich rozsiahle prispôsobenie na fotosyntézu v rôznych podmienkach. Prílistky môžu zrastať do rúrky a objímať byľ, ako je to napríklad u Stavikrvu vtáčieho alebo Rebarbory vlnitej.
Evolúcia kvetných orgánov je kľúčová pre pochopenie reprodukcie magnóliorastov. Pôvodne boli kvetné časti usporiadané v závitnici, tvorili acyklické kvety, ktoré mali výrazne predĺžené kvetné lôžko s kvetnými časťami usporiadanými v závitnici. Postupne vznikali kvety, kde boli niektoré časti v kruhu a niektoré v závitnici, až napokon vznikli cyklické kvety. V priebehu fylogenézy sa vyvinuli aj súmerné kvety. Kým vývojovo pôvodnejšie kvety mali veľký počet kvetných častí, v priebehu vývoja sa pozoruje redukcia počtu a súčasne zrastanie voľných kvetných častí, čo viedlo k vyššej špecializácii a efektivite opelenia.
Anatómia Kvetu Magnóliorastov
Kvet je reprodukčný orgán magnóliorastov a je listového pôvodu. Kvety magnóliorastov tvorí súbor vysokošpecializovaných premenených listov, ktoré vyrastajú v kruhu alebo závitnici na skrátenej a sploštenej stonke, známej ako kvetné lôžko. V úplnom kvete rozlišujeme kvetné obaly a vlastné reprodukčné orgány - tyčinky (A - androeceum) a piestiky (G - gyneceum). Kvety, ktoré majú tyčinky aj piestiky, sú obojpohlavné. Kvety, ktoré majú iba tyčinky alebo iba piestiky, sú jednopohlavné. Rastliny, ktoré majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety na jednej rastline, sú jednodomé, napríklad kukurica. Ak sú tieto kvety na dvoch rôznych rastlinách, takéto rastliny nazývame dvojdomé, ako napríklad tis, alebo pŕhľava dvojdomá.
Kvetné Obaly a Ich Rôznorodosť
Kvetné obaly, okrem svojej primárnej ochrannej funkcie, lákajú opeľovače, čím sa priamo podieľajú na procese opelenia. Nerozlíšený kvetný obal, kde sú okvetné lístky rovnaké, je tvorený okvetnými lístkami a nazývame ho okvetie (perigón). Je typický pre vývojovo staršie čeľade, ktoré majú väčšinou veľký počet kvetných častí.Rôznotvarý kvetný obal je rozlíšený farebne aj funkčne. Tvorí ho vonkajší zelený kalich (K - calyx) a vnútorná farebná koruna (C - corolla). Kvety bývajú často päťpočetné alebo ich kvetné časti sú výrazne predĺžené. Vetroopelivé rastliny, napríklad topoľ, breza alebo obilniny, nemajú korunu, pretože nepotrebujú lákať hmyz. Kvetné obaly nemajú ani kvety (šištičky) borovicorastov. Kvety môžu byť pravidelné, s voľným alebo so zrasteným okvetím.
Pre symbolické a grafické vyjadrenie stavby kvetu slúžia kvetné vzorce a kvetné diagramy. V kvetných vzorcoch sa pre jednotlivé časti používajú medzinárodné značky, ktoré stručne vyjadrujú počet a usporiadanie kvetných častí. Kvetné diagramy sú grafickým vyjadrením stavby kvetu, zobrazujúcim usporiadanie kvetných častí v priečnom reze. Spolu s kvetnými vzorcami sa využívajú v systematickej botanike na presnú identifikáciu a klasifikáciu rastlín.
Samičie Reprodukčné Orgány: Plodolisty a Stavba Vajíčka
Plodolisty (G - gyneceum) sú samičie pohlavné orgány. Zrastením jedného a viac plodolistov pri vývojovo pokročilejších magnóliorastoch vzniká piestik, rozlíšený na čnelku, bliznu a semenník. V semenníku sa vyvíja jedno alebo viac vajíčok. Plodolisty vývojovo starých magnóliorastov mali tvar listu predĺžene zloženého a s okrajmi iba k sebe priloženými. Neskôr zrástli do piestika, tvoreného dutým semenníkom, na vrchole s bliznou. V semenníkoch je buď veľa vajíčok, potom sú plody mechúriky, alebo obsahujú veľa alkaloidov.
Vajíčko je diploidné a k semenníku je pripojené vajíčkovou šnúrou. Jeho diploidné pletivo, nazývané nucellus, je obklopené dvoma vajíčkovými obalmi (integumentmi). Na vrchole vajíčka je otvor, ktorý sa nazýva peľový vchod. Vajíčko je k semenníku pripojené vajíčkovou šnúrou.Vývin vajíčka v sebe zahŕňa komplexný proces tvorby zárodočného mieška. Vo vajíčku sa nachádza nucellus - zárodočné pletivo. Jedna bunka nucella, tzv. materská bunka zárodočného mieška, sa redukčne delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých tri zanikajú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový mladý zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom. Jadro mladého zárodočného mieška magnóliorastov sa trikrát za sebou mitoticky delí, čím vzniká osem jadier obklopených cytoplazmou. Z nich sa na jednom póle vajíčka, v blízkosti peľového vchodu, vytvorí vajcová bunka (oosféra) a dve pomocné bunky (synergidy). Na protiľahlom póle vajíčka sa vytvoria tri protistojné bunky (antipódy). Zostávajúce dve jadrá vytvoria v strede vajíčka diploidné centrálne jadro (2n). Zárodočný miešok magnóliorastov v takomto štádiu vývinu sa nazýva zrelý zárodočný miešok, ktorý je pripravený na oplodnenie, čo predstavuje stavbu vajíčka pred samotným oplodnením.
Samčie Reprodukčné Orgány: Tyčinky a Vývin Peľových Zrniek
Tyčinky (A - androeceum) magnóliorastov sa skladajú z nitky a peľnice. Vývin peľových zrniek v peľniciach semenných rastlín, ako sú borovicorasty aj magnóliorasty, je v základných rysoch rovnaký. Vo vnútri peľnice sa nachádza diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vyvíjajú štvorice peľových zrniek, známe ako tetrády.Pred opustením peľovej komôrky sa jadro peľového zrnka mitoticky delí, čím vzniká vyživovacia (vegetatívna) bunka a rozmnožovacia (generatívna) bunka. Vyživovacia bunka je zodpovedná za klíčenie a rast peľového vrecúška, zatiaľ čo rozmnožovacia bunka je kľúčová pre samotný proces oplodnenia, pretože sa z nej vyvinú spermatické bunky.Tyčinky u magnóliorastov spočiatku nemali nitky, ale iba peľnice, ktorými boli prirastané na korunné lupienky, a boli široké, lupeňovité. Neskôr sa diferencovali na časti, ktoré sú známe aj dnes (nitka, peľnica).
Underground Beans epigeal and hypogeal germination time lapse. Filmed over 24 days. 4K
Opelenie a Dvojité Oplodnenie u Magnóliorastov
Opelenie u magnóliorastov prebieha prenosom peľu na bliznu piestika. Blizna je špecializovaná na zachytávanie peľových zrniek. Po úspešnom zachytení peľového zrnka na blizne sa začne vyvíjať peľové vrecúško, ktoré prerastá čnelkou a smeruje k vajíčkovej bunke. Väčšina druhov magnóliorastov je hmyzoopelivá, čo znamená, že ich kvety sú často prispôsobené na lákanie hmyzu pomocou farby, vône a nektáru. Existujú však aj vetroopelivé druhy.
Fenomén Dvojitého Oplodnenia
Pre magnóliorasty je charakteristické jedinečné dvojité oplodnenie, ktoré je kľúčovým znakom tohto oddelenia a jedným z ich najvýraznejších evolučných úspechov.Po dosiahnutí zárodočného mieška sa z peľového vrecúška uvoľnia dve spermatické bunky. Jedna spermatická bunka (n) splynie s vajcovou bunkou (oosférou) (n), čím vzniká diploidná (2n) zygota. Z tejto zygoty sa následne vyvinie zárodok (embryo) novej rastliny.Druhá spermatická bunka (n) oplodní diploidné centrálne jadro (2n) zárodočného mieška. Týmto splynutím vznikne triploidný endosperm (3n). Endosperm má kľúčovú funkciu, pretože predstavuje vyživovacie pletivo, ktoré zabezpečuje živiny pre rastúci zárodok.Tento proces dvojitého oplodnenia je mimoriadne efektívny, pretože zabezpečuje, že vyživovacie pletivo (endosperm) sa začne vyvíjať len vtedy, ak je vajíčko úspešne oplodnené a zárodok sa začal formovať. Je to významný kontrast s borovicorastami, kde sa oplodnenia zúčastňuje iba jedna spermatická bunka a primárny endosperm sa vyvíja ešte pred oplodnením, bez ohľadu na to, či oplodnenie nastalo.
Vznik Semena
Po úspešnom dvojitom oplodnení a vzniku zygoty a endospermu sa vajíčko ako celok premení na semeno. Na zárodku rozlišujeme klíčne listy (jeden alebo dva, v závislosti od toho, či ide o jednoklíčnolistové alebo dvojklíčnolistové rastliny), rastový vrchol a základ koreňa. Vajíčkové obaly (integumenty) sa diferencujú na obaly semena, ktoré sú známe ako osemenie. Osemenie chráni zárodok a endosperm pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi, ako sú mechanické poškodenia alebo vysychanie. Takto vzniká po oplodnení z vajíčka semeno.U magnóliorastov majú na zárodku dva protistojné klíčne listy.
Formovanie Plodu a Jeho Význam
Plod je charakteristickým znakom krytosemenných rastlín, pretože ich semená sú ukryté v plode. Steny semenníka sa po oplodnení postupne menia na oplodie, ktoré môže byť suché alebo dužinaté. Semenník, a niekedy aj ďalšie súčasti kvetu, ako napríklad kvetné lôžko, sa po oplodnení premení na plod, ktorý obsahuje jedno alebo viac semien.Pri niektorých suchých plodoch oplodie v čase zrelosti puká a semená sa z plodu uvoľňujú, čo je efektívny mechanizmus rozširovania semien vetrom alebo inými prostriedkami. Plod u nich uzatvára a chráni semená, čo je významná evolučná výhoda pre prežitie a šírenie potomstva. Zároveň dužinaté plody lákajú živočíchy, ktoré po konzumácii plodu rozširujú semená. Plodom je u vývojovo starších magnóliorastov najčastejšie mechúrik alebo nažka, pričom plodstvo často pripomína tvarom šišku.
Underground Beans epigeal and hypogeal germination time lapse. Filmed over 24 days. 4K
Hospodársky Význam a Rozmanitosť Čeľadí Magnóliorastov
Magnóliorasty vynikajú mimoriadnou rozmanitosťou druhov a predstavujú najvýznamnejšie oddelenie rastlín z hľadiska hospodárstva. Táto skupina zahŕňa nespočetné množstvo rastlín, ktoré sú pre ľudstvo kľúčové ako zdroje potravy, krmovín, vlákniny, liečiv, stavebných materiálov a okrasných prvkov. Ich rôznorodá morfológia a adaptácie im umožnili kolonizovať takmer všetky suchozemské prostredia, od vodných stanovíšť až po suché a teplé miesta.
Rané Evolučné Čeľade a Ich Charakteristiky
Medzi najstaršie a vývojovo pôvodnejšie čeľade patrí čeľaď MAGNÓLIOVITÉ (MAGNOLIACEAE). Väčšina druhov rastie vo východnej a juhovýchodnej Ázii. Patria tu opadavé i vždyzelené stromy a kry. Majú výrazné veľké kvety s terminálnym postavením. Ich acyklické kvety majú predĺžené kvetné lôžko so širokými tyčinkami a najvyššie uloženými plodolistami. Plodom je mechúrik, ktorý je vývojovo najstarším plodom a vytvára plodstvo mechúrikov. Kvety sú veľké, majú veľké korunné lupienky a tie sú usporiadané v závitnici (acyklické kvety). Tyčinky spočiatku nemali nitky, ale iba peľnice, ktorými boli prirastané na korunné lupienky.
Čeľaď ISKERNÍKOVITÉ (RANUNCULACEAE) predstavuje početnú skupinu mierneho až chladného pásma. Ide väčšinou o byliny, vzácne dreviny. Majú jednoduché listy, často hlboko vykrojené, vzácne zložené. Kvet má buď nerozlíšené kvetné obaly, potom je okvetie tvorené z piatich okvetných lístkov, alebo z troch a troch (3+3). Ak je kvet rozlíšený, kalich je tvorený piatimi kališnými lístkami a koruna piatimi korunnými lupienkami. Tyčiniek je veľké množstvo a aj piestik vzniká zrastením veľkého počtu plodolistov. Ich mliečnice často obsahujú rôzne alkaloidy. Medzi známych zástupcov patria Iskerník prudký, Iskerník plazivý, Veternica hájna, Blyskáč jarný, Zaružlie močiarne, Prilbica modrá, Hlaváčik jarný (chránený), Orlíček obyčajný, Ostrôžka poľná a Pečeňovník trojlaločný. Väčšinou sú to byliny, ktoré obsahujú alkaloidy, plod je tobolka alebo nažka.
Ďalšou významnou čeľaďou je MAKOVITÉ (PAPAVERACEAE). Ich kvety sú dvojpočetné (2+2) s prchavým kalichom, kde dva kališné lístky opadávajú pred rozkvitnutím. Plodom je tobolka alebo nažka. V parenchýme týchto rastlín sa nachádzajú mliečnice obsahujúce dôležité alkaloidy ako kodeín, morfín a papaverín. Príkladmi sú Mak siaty a Lastovičník väčší.
LEKNOVITÉ (NYMPHAEACEAE) sú významné z fylogenetického hľadiska, pretože sa z nich odvodzuje pôvod jednoklíčnolistových rastlín. Zahŕňajú hydrofyty, čiže rastliny rastúce vo vodnom prostredí (stojaté i mierne tečúce vody). Kvety a listy často plávajú na hladine. Z podzemku vyrastajú dlhostopkaté listy. Kvet je pravidelný, obojpohlavný s veľkým počtom korunných lupienkov a veľkým počtom tyčiniek. Piestik vznikol zrastením nekonečne veľkého množstva plodolistov. Plodom je nafúknutá tobolka podobná makovici, výborne prispôsobená na rozširovanie semien vodou. Zástupcami sú Lekno biele a Viktória amazonská, ktorá je známa svojimi obrovskými, až 2 m listami s nadvinutým okrajom a 40 cm kvetmi. Sú to vodné rastliny s listami plávajúcimi na povrchu alebo ponorenými vo vode.
Čeľade s Dôležitými Úžitkovými Rastlinami
Čeľaď PŔHĽAVOVITÉ (URTICACEAE) je charakteristická tým, že sa chráni pŕhľavými trichómami spevnenými s SiO2. Vo vnútri trichómov sa nachádza páliaca látka - acetylcholín a histamín. Listy sú jednoduché, striedavé i protistojné. Kvety sú jednopohlavné a usporiadané vo zväzočkoch. Najznámejším zástupcom je Pŕhľava dvojdomá.
KONOPOVITÉ (CANNABACEAE) sú dvojdomé, vetroopelivé druhy. Listy majú dlaňovitolaločnaté alebo dlaňovodielne. Samčie súkvetia sú vrcholikovité, zatiaľ čo samičie súkvetia vytvárajú šištice. Plodom je nažka. Medzi hospodársky významné druhy patrí Konopa siata, ktorá má pevné lykové vlákna a využíva sa ako textilná rastlina, a Chmeľ obyčajný, pestovaný pre piestikovité súkvetia (šištice) obsahujúce alkaloidy humulón a lupulín, dôležité pri výrobe piva. Do tejto čeľade patria aj Figovníky.
Mohutné dreviny sú zastúpené v čeľadi BUKOVITÉ (FAGACEAE). Patria tu mohutné stromy s jednoduchými i striedavými listami. Malé samčie alebo samičie kvety sú často v oddelených jahňadách, na tom istom jedincovi, a sú vetroopelivé. Plodom je nažka obklopená čiaškou alebo uzavretá v nej. Príklady sú Buk lesný s plodom bukvice, Dub letný s plodom žalude a Gaštan jedlý.
V čeľadi BREZOVITÉ (BETULACEAE) nájdeme dreviny s jednoduchými, celistvými, striedavými listami. Kvety sú jednopohlavné, nahé a usporiadané v jahňadách. Známi zástupcovia sú Breza previsnutá a Jelša lepkavá.
Jednou z hospodársky najvýznamnejších čeľadí sú KAPUSTOVITÉ (BRASSICACEAE). Zahŕňa jednoročné i dvojročné trváce byliny. Listy majú jednoduché, hlboko vykrajované. Súkvetie je strapcovité. Pre čeľaď je charakteristický štvorpočetný kvet so štvormocnými tyčinkami. Plodom je šešuľa alebo šešuľka. Semená sú bohaté na olej. V pletivách majú idioblasty (bunky obsahujúce štipľavé horčičné silice, ktoré spôsobujú charakteristickú chuť kapustovitých rastlín). Zástupcovia zahŕňajú Kapustu obyčajnú (dvojročná bylina), z ktorej boli vyšľachtené kultivary ako Kel hlávkový, kel ružičkový, kaleráb a karfiol. Ďalej sem patria Repka olejka, Horčica biela, Chren dedinský, Reďkev siata, Kapsička pastierska a Peniažtek roľný.
Čeľade s Ovocnými a Záhradnými Plodinami
RUŽOVITÉ (ROSACEAE) tvoria rozsiahlu skupinu opadavých a vždyzelených stromov, krov a bylín. Listy sú obyčajne striedavé a premenlivé od celistvookrajových až po perovito zložené. Kvety sú pravidelné päťpočetné, jednotlivé alebo v strapcovitých súkvetiach. Majú ploché, vyklenuté alebo prehĺbené kvetné lôžko a mnohopočetný súbor tyčiniek. Plody sú rozmanité: mechúriky, nažky, kôstkovice a malvice. Mnohí zástupcovia sa pestujú ako okrasné rastliny (napríklad rod Ruža) alebo ako úžitkové rastliny, ktoré v našich zemepisných šírkach poskytujú hlavné druhy ovocia. Rozšírený je rod Ruža - napríklad ruža šípová, pôvodne divo rastúci ker v Európe, ktorej nepravé plody šípky majú veľké množstvo vitamínu C. Z ovocných rastlín z tejto čeľade môžeme spomenúť Jahodu obyčajnú (s nažkami), Ostružinu malinovú a Ostružinu černicovú (s plodstvom kôstkovičiek). Medzi ovocné stromy patria Broskyňa obyčajná, Marhuľa obyčajná, Čerešňa vtáčia, Slivka domáca, Hruška obyčajná a Jabloň domáca. Ďalšími zástupcami sú Nátržník husí, Alchemilka obyčajná, Jarabina a Hloh.
BÔBOVITÉ (FABACEAE) sú charakteristické vytvorenými zloženými listami, často ukončenými úponkami. Na koreňoch majú hľuzy so symbiotickými nitrifikačnými baktériami, ktoré viažu atmosférický dusík, čím obohacujú pôdu. Špecifická stavba kvetu zahŕňa zrastené kališné lístky a voľné korunné lupienky, ktoré tvoria striešku, krídla a čĺnok. Kvety vytvárajú strapcovité súkvetia. Strukoviny tvoria nenahraditeľnú zložku vo výžive človeka, najčastejšie sú to zrelé semená rastlín z tejto čeľade. Obsahujú veľké množstvo bielkovín. Krmoviny z čeľade bôbovitých sem patria lúčne krmoviny ako Lucerna siata, Ďatelina lúčna, Ďatelina plazivá a Vika siata, ktoré sa využívajú najmä na výrobu sena. Príklady zahŕňajú Lupinu úzkolistú, Hrachor jarný, Agát biely, Fazuľu záhradnú, Hrach siaty a Šošovicu jedlú.
MRKVOVITÉ (DAUCACEAE) sú dvojročné i trváce byliny. Ako dvojročné prvý rok rastú a až druhý rok semenia. Sú to byliny s vretenovitým koreňom. Vytvárajú zložené listy. Drobné kvety sú sústredené v okolíku alebo zloženom okolíku. Plodom je dvojnažka, ktorá je pozdĺžne rýhovaná. Medzi významné druhy patria Mrkva obyčajná, Zeler voňavý, Petržlen záhradný, Kôpor voňavý, Fenikel obyčajný, Boľševník borščový, Rasca lúčna a jedovatý Bolehlav škvrnitý.
Liečivé a Koreninové Rastliny a Iné Špecifické Čeľade
ĽUĽKOVITÉ (SOLANACEAE) sú tropické alebo subtropické rastliny, hodne rozšírené. Majú bikolaterálne cievne zväzky. Vytvárajú jednoduché alebo zložené, striedavé listy. Kvety sú usporiadané vo vrcholíkovitom súkvetí. Koruna z piatich zrastených korunných lupienkov zrástla s piatimi tyčinkami, u ktorých došlo k redukcii.
HLUCHAVKOVITÉ (LAMIACEAE) sú byliny rastúce na suchých a teplých miestach. Majú štvorhrannú stonku, jednoduché, krížmoprotistrojné listy. Dvojpyskové kvety (horný a dolný pysk) sú súmerné s dvojmocnými tyčinkami. Plodom sú tvrdky. Ich silice sa využívajú ako liečivá a koreniny. Príkladmi sú Hluchavka biela, Šalvia lekárska, Materina dúška, Rozmarín lekársky, Levanduľa úzkolistá, Bazalka pravá, Mäta pieporná a Pamajorán obyčajný, známy ako korenina oregano. Vynikajú bohatstvom druhov s protistojnými listami a peknými kvetmi.
ASTROVITÉ (ASTERACEAE) sú prevažne byliny, ale aj dreviny, často s mliečnicami. Majú jednoduché aj zložené listy. Charakteristickým súkvetím je úbor, ktorý je tvorený z dvoch častí. Stredná časť - terč obsahuje rúrkovité kvety, zatiaľ čo po obvode sa nachádzajú farebne odlíšené jazykovité kvety. Plodom je jednosemenná nažka, ktorá má na vrchole lietacie zariadenie alebo ochlpenia, pomáhajúce pri šírení semien vetrom. Mnoho liečivých rastlín nájdeme medzi zástupcami tejto čeľade, napríklad Rumanček pravý, ktorý rastie ako burina na poliach. Zbierajú sa jeho bielo-žlté kvety, ktoré pôsobia protizápalovo.
Monokotyledónne Magnóliorasty
Aj keď v rámci oddelenia magnóliorastov rozlišujeme dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové rastliny, proces oplodnenia a vzniku semena a plodu je v zásade rovnaký. Rozdiely spočívajú v štruktúre zárodku (jeden alebo dva klíčne listy) a často v celkovej stavbe rastliny.Medzi jednoklíčnolistové rastliny, o ktorých bolo v materiáli niekoľkokrát spomenuté, patria aj rastliny s podzemkami alebo cibuľami a jednoduchými listami, ktorých plody sú tobolky, ako napríklad Konvalinka voňavá, rastúca v riedkych lesoch a záhradách. Ďalej Snežienka jarná s jedným ovisnutým kvetom, Narcis žltý a rod Kosatec, trváce byliny s podzemkami alebo cibuľami, ktoré majú pravidelné alebo súmerné trojpočetné kvety prekrásnych farieb a rôznych tvarov.
LIPNICOVITÉ (POACEAE) sú najvýznamnejšou čeľaďou jednoklíčnolistových rastlín z hospodárskeho hľadiska. Sú to byliny, zriedkavo dreviny, ktoré majú väčšinou redukované kvetné obaly kvôli vetroopelivosti. Kvety sú zostavené do súkvetí - klasy, metliny, šúľky alebo strapce. Majú zväzkové korene alebo podzemky. Stonka je steblo, ktoré je duté s kolienkami. Medzi čepeľou a pošvou je jazýček. Kvety sú drobné, dvojpohlavné, zriedka jednopohlavné. Základným súkvetím je klások.Obilniny sú jednoročné kultúrne rastliny z čeľade lipnicovitých a patria k jednoklíčnolistovým rastlinám. Majú zväzkovité korene a stonka je steblo - dutá s kolienkami. Listy vyrastajú presne na kolienku. Kvety sú drobné, nenápadné, vetrom opelivé. Sú v súkvetí klas, metlina, šúľok a strapec. Patria sem Jačmeň, Pšenica, Raž siata (pestuje sa najčastejšie ako ozimina), Ovos, Ryža siata (pestuje sa najviac na svete, pochádza z juhovýchodnej Indie) a Kukurica siata. Kukurica je jednodomá rastlina, ktorá má tyčinkovité samčie kvety na vrchole stonky, kde tvoria metlinu, a samičie kvety sa nachádzajú v pazuchách listov. Po oplodnení semenníka z nich vyrastá šúľok obalený zelenými pošvami listov. Kukuričné zrná majú vysoký obsah bielkovín a polysacharidov, a preto sa využívajú aj v racionálnej výžive. Do tejto čeľade patrí aj rod Lipnica (napr. Lipnica stlačená), ktorá rastie na slnečných stráňach a je súčasťou trávnatých porastov. Našou najvyššou trávou je Trs obyčajný (trstina), vysoká dva až tri metre. Steblá sú duté a čiastočne zdrevnatené a rastie v močiaroch a na mokrých lúkach. Ako potravina - krmovina sa využívajú bambusové výhonky, pričom bambus rastie najmä v južnej a juhovýchodnej Ázii.
Čeľaď AREKOVITÉ (ARECACEAE), známa aj ako palmy, zahŕňa stromovité alebo lianovité rastliny, väčšinou s nerozkonáreným kmeňom, na vrchole zakončeným veľkými, dlhostopkatými listami, ktoré sa neskôr trhajú perovito alebo dlaňovito. Obvykle majú jednopohlavné, nenápadné okvetie. Plodom je kôstkovica, bobuľa alebo Kokosovník obyčajný, ktorý sa pestuje pre jednosemenné kôstkovice známe pod názvom „kokosový orech“.
ORCHIDEOVITÉ (ORCHIDACEAE) sú trváce byliny s jednoduchými, celistvookrajovými a pošvatými listami. Kvety sú súmerné, trojpočetné, plod je tobolka a množstvo drobných semien. V tropických pralesoch rastú najkrajšie orchidei v korunách stromov, napríklad Vstavač obyčajný, rastúci na lúkach, okrajoch lesov a trávnatých miestach. Vanilka voňavá sa pestuje v trópoch pre využitie v potravinárstve. Hviezdovka hlístová, ktorá rastie v lesoch na hnijúcom lístí a humuse, je saprofytická, neobsahuje chlorofyl a je bledohnedá.
tags: #oplodnenie #a #vznik #semena #a #plodu