Túžba mať vlastnú rodinu a dieťa je prirodzeným snom mnohých ľudí. Môže sa zdať, že počatie potomka je jednou z najjednoduchších vecí na svete, no v súčasnosti to už nie je vždy tak. Diagnóza N97 je oficiálne označenie stavu, ktorý okrem iného znamená, že na otehotnenie nestačí, ak sa dvaja majú radi. Epidémia neplodnosti sa každým rokom rozmáha a stáva sa závažným zdravotným a spoločenským problémom. Odhaduje sa, že na Slovensku prirodzeným spôsobom nedokáže počať dieťa pätina až štvrtina párov. Tento alarmujúci trend poukazuje na rastúcu potrebu komplexného pochopenia faktorov ovplyvňujúcich plodnosť a dostupnosti moderných reprodukčných techník, ktoré môžu párom pomôcť naplniť ich sen o rodičovstve. Až jeden zo šiestich párov je v súčasnosti neplodný a až 17 % párov trpí vážnymi poruchami plodnosti. Niet sa čomu diviť, že po roku i viac, čo sa párom nedarí počať potomka, prichádza na rad oslovenie centier asistovanej reprodukcie.
Kedy sa pár považuje za neplodný a prečo je vek kľúčový?
Svetová zdravotnícka organizácia považuje pár za neplodný v prípade, ak nie je schopný počať dieťa aj napriek pravidelnému nechránenému pohlavnému styku počas minimálne jedného roka. U žien nad 35 rokov, keď už plodnosť prudko klesá, sa táto lehota stanovila na šesť mesiacov. Jedným z najväčších nepriateľov túžby stať sa rodičom je práve vek, pričom priemerný vek prvorodičiek na Slovensku je približne 27 rokov, v hlavnom meste sa posúva až k tridsiatke. V polovici 30. roku života ženy začína plodnosť rýchlo klesať, čo je do značnej miery výsledkom klesajúcej kvality vajíčok. Tento faktor je často podceňovaný a môže mať zásadný vplyv na úspešnosť počatia, či už prirodzenou cestou, alebo prostredníctvom asistovanej reprodukcie.
Ženy, aspoň tie zodpovedné, by sa mali raz ročne ukázať na preventívnej prehliadke u svojho gynekológa. Dnes prevláda trend plánovaného rodičovstva. Bežná preventívna gynekologická prehliadka, kde sa žene robí cytológia a ultrazvuk, však nezodpovie otázku, akú má budúca „snažilka“ o tehotenstvo funkčnú rezervu vaječníkov. Práve preto sekcia asistovanej reprodukcie v rámci Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti pripravila konkrétne odporúčania pre gynekológov. U pacientok nad 30 rokov, ktoré nemajú deti, by k preventívnej prehliadke mala patriť aj otázka: Plánujete graviditu? Kedy? Nechcete zistiť, aká je funkčná rezerva vašich vaječníkov? Ide o veľkosť, kvalitu, potenciál vajíčok, akúsi kapacitu vaječníkov. Tento program, do ktorého bola investovaná energia, sa volá Cesta k otehotneniu. Jeho cieľom je zamedziť prípadom, keď sú ženy držané u gynekológa v zmysle „snažte sa“ a do reprodukčného centra sa dostanú neskoro. Gynekológ by mal vedieť odhadnúť, koľko môže nechať čakať pacientku s dostatočnou ovariálnou rezervou, ktorá má partnera s dobrým spermiogramom.
Diagnostika ovariálnej rezervy a hormón AMH
Funkčná rezerva vaječníkov sa zisťuje z odberu krvi. Buď je možné urobiť žene štandardný hormonálny profil, ten však nemusí vedieť správne vyhodnotiť každý bežný gynekológ. Každé laboratórium však vyhodnocuje tzv. Anti-Müllerov hormón (AMH). Ak má žena do 35 rokov jeho hodnotu medzi 1 až 3, je to v poriadku. Ak je to však menej ako jeden, jednoznačne ju treba poslať do reprodukčného centra. Tento krvný test, spolu s ultrazvukovým vyšetrením, ktoré dnes patrí k štandardnej gynekologickej prehliadke, poskytuje gynekológovi dostatok informácií. Ak má k dispozícii tieto výsledky plus spermiogram pacientkinho partnera, vie sa rozhodnúť a povedať: Počkáme rok, snažte sa. Ak sa nedarí, nasledujú ďalšie vyšetrenia, ktoré môže indikovať aj skúsený gynekológ. Sú zamerané na priechodnosť vajcovodov, tzv. diagnostická laparoskopia a podobne.
Testy AMH a vaša plodnosť: Vysvetľuje lekár pre plodnosť
Biologický zázrak: Prirodzené oplodnenie vajíčka
Zrodenie nového života je jedným z najväčších zázrakov prírody. Tento proces sa začína oplodnením - spojením vajíčka a spermie - a pokračuje sériou biologických krokov, ktoré vedú k vzniku nového človeka. Vznik každého nového života začína vo vajíčku. Dozrievajúce vajíčko vo vaječníku je kľúčové. Spermie a vajíčka sú špecializované bunky, nazývané gaméty, a sú jedinečné v porovnaní s väčšinou ostatných buniek v tele, pretože obsahujú iba 23 chromozómov, čo je len polovica ich obvyklého počtu. U mužov sa spermie začínajú tvoriť v období puberty. Tento proces prebieha v špeciálnych telových štruktúrach, ktoré zabezpečujú optimálne podmienky na ich vývoj. U žien sa vajíčka vytvárajú už pred narodením. Vaječníky obsahujú približne 1 - 2 milióny nezrelých vajíčok, z ktorých počas života dozrie len niekoľko stoviek. Pri narodení disponuje žena všetkými vajíčkami, ktoré kedy bude mať, a každé vajíčko je až po obdobie niekoľkých mesiacov pred ovuláciou v takzvanom pozastavenom stave. Vajíčko dozrieva vo folikule, obale zloženom z buniek s vyživovacou a hormonálnou funkciou.
Proces ovulácie a transportu gamét:Počas ovulácie praskne dozretý folikul a vajíčko sa uvoľní do vajíčkovodu. V tele sa zvyšuje hladina progesterónu, ktorý pripravuje sliznicu maternice na prijatie embrya. Ak má žena 28-dňový menštruačný cyklus, tak k ovulácii dochádza približne na 14. deň od začiatku menštruačného krvácania. Čas, keď je vajíčko pripravené na oplodnenie, je zhruba 12 - 24 hodín po ovulácii. Fertilizačný proces (spojenie vajíčka a spermie) sa najčastejšie odohráva v oblasti ampulla tubae uterinae, teda v rozšírenej časti vajíčkovodu, a to v čase ovulácie (približne 12.−16. deň cyklu). Spermie vydržia v ženskom pohlavnom ústrojenstve niekoľko dní, čím je zvýšená pravdepodobnosť fertilizácie.
Stretnutie spermie a vajíčka:Aby mohlo dôjsť k oplodneniu, musí sa stretnúť dozreté vajíčko so životaschopnou spermiou v správnom čase. Z miliónov spermií sa k vajíčku dostane len niekoľko stoviek. Z 200-300 miliónov spermií uvoľnených do vagíny sa k vajíčku dostane iba 300 až 500. Len jediná spermia fertilizuje vajíčko, ostatné pomáhajú narušiť ochranu vajíčka. Počas pohlavného styku sa najaktívnejšia spermia, poháňaná bičíkom, spojí s vajíčkom a dôjde k oplodneniu. Behom preniknutia spermie do vajíčka, spermia vylučuje enzýmy, ktoré jej pomáhajú vniknúť jednoduchšie do vajíčka. Tomuto procesu predchádza zmena vlastností bunkovej membrány spermie, umožňujúca väzbu spermie na zona pellucida, čo je glykoproteínový obal vajíčka. Akrozomálna reakcia je výsledkom interakcie medzi spermiou a kumulus oophorus (obalovými bunkami vajíčka) a zahŕňa splynutie zevnej a vnútornej akrozomálnej membrány a vyliatie akrozomálnych enzýmov. Enzým akrozin umožní spermii prejsť zonou. Po kontakte spermie a oocytu sa vylije obsah tzv. kortikálnych granúl do priestoru medzi zonou a membránou oocytu. Enzymy v nich obsiahnuté zmenia fyzikálne vlastnosti zona pellucida a inaktivujú špecifické receptory pre spermatozoa na povrchu zóny pellucidy, čo je ochranný mechanizmus proti polyspermii (preniknutiu viacerých spermií do vajíčka).
Dokončenie oplodnenia a vznik zygoty:Následne spolu začnú interagovať membránové integríny a dôjde k adhézii oboch buniek. Potom obe membrány splynú. V tejto fáze sa spermia prikladá „bokom“ k oocytu, pretože po kapacitácii jej chýba nad akrozómom membrána, ktorá je k adhézii potrebná. Na tieto reakcie oocyt odpovedá zonálnou reakciou (ochrana proti polyspermii), obnovením druhého meiotického delenia (dokončí ho hneď, ako spermia vstúpi a vytvorí samičie pronucleus) a metabolickou aktiváciou vajíčka (aktivačný faktor prichádza so spermiou). Mezitím sa spermatozoon priblíži k samičiemu pronucleu, jeho jadro sa zväčší a vytvorí samčí pronucleus. Bičík spermie degeneruje. Po tom, ako dôjde k spojeniu vajíčka a spermie, spája sa aj genetický materiál otca a matky. Splynutím jadra vajíčka a jadra spermie vzniká zygota. Vajíčko je tak kompletne oplodnené a pomaly sa začína presúvať do maternice.
Niekedy sa však môže stať, že skutočne k oplodneniu vajíčka dôjde i dvomi alebo tromi spermiami, čo znamená vážne poškodenie plodu. Takéto tehotenstvo buď končí potratom plodu, alebo sa narodí dieťa s veľmi závažnými vývojovými vadami, ktoré sú často nezlučiteľné so životom.
Raný vývoj a uhniezdenie:Zygota sa rýhovaním delí na mnohobunkový útvar, ktorý sa nazýva morula. Morula sa dostáva do maternice. Vajíčko sa začína deliť na množstvo buniek, ktoré sa zároveň zmenšujú a spájajú, pričom postupne vzniká útvar podobný moruši. V maternici vzniká dutinka, v ktorej sa tvorí tekutina. Práve vďaka tejto tekutine dochádza k rozdeleniu moruly na dve časti. Jedna časť, tzv. trofoblast, je vonkajšia časť. Vnútorná časť, ktorá vzniká týmto delením, je tzv. vnútorná bunková hmota, čo je predstupeň embrya. Takto rozdelené vajíčko, ktoré pozostáva z vonkajšej a vnútornej hmoty oddelených tekutinou, sa odborne nazýva blastocysta. Všetky bunky blastocysty sú v tomto štádiu rovnaké. Zygota sa počas niekoľkých dní mení na blastocystu - zhluk buniek, ktorý sa následne zahniezdi v sliznici maternice. Tento proces trvá približne 5 - 7 dní od oplodnenia. V tento deň sa blastocysta zdokonaľuje a dotvára, ukončuje delenie na dve časti. Behom tohto dňa sa blastocysta prilepí na stenu maternice. Tento deň sa ukončuje uhniezdenie vajíčka v maternici, čo sa odborne nazýva nidácia. Trofoblast už úplne prilieha k stene maternice a začína produkovať hormón hCG (ľudský chóriový gonadotrin), ktorý udržuje aktivitu žltého telieska. Z blastocysty sa vyvinie embryo a placenta. Oplodnenie je prvým krokom na ceste k zrodu nového života. Je to jemný, no nesmierne významný proces, ktorý si zaslúži pozornosť, rešpekt a pochopenie.
Faktory ovplyvňujúce plodnosť: Nielen vek, ale aj prostredie a životný štýl
Okrem veku, ktorý je významným faktorom, existuje mnoho ďalších príčin neplodnosti. V tridsiatich percentách je na vine žena, v tridsiatich muž, v ďalších tridsiatich obaja. A desať ostávajúcich percent je tzv. idiopatická sterilita, kde príčina zostáva neobjasnená. Žijeme v dobe plnej stresu, v znečistenom prostredí a konzumujeme chemikáliami ošetrované či konzervované potraviny, ktorých pôvod ani nepoznáme. Pijeme a fajčíme, o iných drogách ani nehovoriac. Okrem toho sme enormne vystavení žiareniu, dnes je všade Wi-Fi, ktoré ovplyvňuje najmä deliace sa bunky, ako sú spermie. Všetky tieto aspekty dohromady prispievajú k zhoršovaniu reprodukčného zdravia populácie.
Ženská plodnosť: Problémy a riešeniaV súčasnosti sa veľa hovorí o ochoreniach ako myómy, endometrióza, polycystické vaječníky. Nie je to len o lepšej diagnostike, ale o kombinácii faktorov. Myómy sú typickou diagnózou žien vo veku medzi 35-40 rokov. Takáto pacientka môže mať aj dobrú funkčnosť vaječníkov, ale ak jej maternica z dôvodu zmenenej cirkulácie nedokáže vytvoriť vhodné podmienky na uhniezdenie embrya, vzniká problém.
Polycystické vaječníky (PCO) sú diagnózou mladých žien. Pri tejto diagnóze sa hovorí o genetickej predispozícii, dokonca sa uvažuje o negatívnom vplyve vonkajších podmienok na matky, ktoré dnes majú dospelé dcéry so syndrómom polycystických vaječníkov. Tam sa vraciame až do obdobia 50. a 60. rokov. Tieto dievčatá majú problém už od nástupu menštruácie, prvým znakom diagnózy je neskorý nástup menzes okolo štrnásteho a po štrnástom roku veku a tiež nepravidelnosť cyklu. Ženy v mladom veku, ak neplánujú graviditu, obyčajne problém s nepravidelnosťou cyklu riešia hormonálnou antikoncepciou. Tá ich prevedie cez obdobie štúdií, upraví im pleť a nadlho sa zamaskuje problém, pretože hormonálna antikoncepcia vytvorí tzv. pseudomenštruačné cykly, keď žena krváca „zo spádu“, nie v rámci 28-dňového menštruačného cyklu. Neskôr sa tieto mladé ženy rozhodnú otehotnieť, vysadia antikoncepciu a vďaka diagnóze polycystických vaječníkov sa ocitnú tam, kde boli predtým. Majú nepravidelný cyklus, neovulujú každý mesiac, a tak majú pri plánovaní gravidity problém trafiť sa do ovulácie. Ak majú tie ovulácie aspoň štyri do roka, normálny sexuálny život a partner je v poriadku, šanca na prirodzené otehotnenie tam je.
Zistilo sa, že ženy s týmto problémom majú vo folikulárnej tekutine, ktorá obmýva vajíčko, nízke hladiny myoinozitolu. Táto látka zo skupiny B vitamínov sa, samozrejme, nachádza aj v strave, napríklad v pomarančoch, ale na množstvo štyri gramy denne, ktoré boli overené v štúdiách, by bolo potrebné zjesť denne asi štrnásť pomarančov. Pri dávke dvakrát dva gramy denne sú v Centrách asistovanej reprodukcie veľké úspechy nielen s liečbou syndrómu polycystických vaječníkov, ale veľa žien si Inofolic, čo je názov doplnku výživy s myoinozitolom, nasadí aj ako prípravu v rámci plánovania tehotnosti bez indikácie lekára. Odporúčala by sa to každej „snažilke“ s nepravidelným cyklom, s akné, zvýšeným ochlpením, ženám okolo veku 35 rokov, keď už sa predpokladá horšia kvalita vajíčok. Sú krajiny, kde je myoinozitol v kategórii lieku. Na Slovensku je len výživovým doplnkom preto, lebo na zaregistrovanie liečiva treba niekoľkonásobne vyšší počet odliečených pacientov a farmaceutickú firmu to stojí milióny eur. Na Slovensku sa myoinozitol vyskytuje vo viacerých doplnkoch výživy, ale tam je jeho obsah obyčajne nízky. Len za prvý rok po zavedení Inofolicu v Centrách asistovanej reprodukcie bolo zaznamenaných 500 gravidít. V súčasnosti je navyše vo svete publikovaných viac ako 75 štúdií, ktoré potvrdili priaznivé účinky podávania myoinozitolu pri probléme s polycystickými vaječníkmi.
Mužská plodnosť: Zhoršujúce sa trendyKedysi sa za neplodnú v páre automaticky považovala žena. Dnes sa karta akoby obrátila a hovorí sa najmä o zlej kvalite spermií. Kvalita spermiogramu sa u mužov zhoršila za posledných desať rokov o viac ako sto percent. Sú však aj muži s ťažkými formami sterility, doslova neprítomnosťou spermií v ejakuláte, tzv. azoospermia. Problém môže byť aj vrodený, jestvujú určité genetické syndrómy, ktoré vedú k mužskej sterilite, pričom v detstve nemusia byť diagnostikované, napríklad Klinefelterov syndróm známy aj ako XXY syndróm. Závažné poruchy spermiogenézy môžu spôsobiť aj nezostúpené a neskoro operované semenníky u chlapca po dvoch rokoch veku. Potom sú tu určité infekčné ochorenia ako mumps. Takisto netreba zabudnúť na skupinu mladých chlapcov, ktorá síce nie je veľká, ale majú karcinóm semenníkov.
Kvalita vajíčok a chromozomálne abnormality:Nespočetné klinické štúdie ukázali, že ak sa vyhýbame niektorým toxínom a berieme špecifické doplnky výživy, môžeme zvýšiť percento vitálnych vajíčok, z ktorých potom vznikne kvalitné embryo. Počas tohto procesu väčšina chromozomálnych abnormalít vo vajíčkach sa nehromadí postupne medzi 30. a 40. rokom života, ako si možno viacerí myslia, ale dochádza k nim krátko pred ovuláciou, v štádiách procesu delenia, zvaného meióza. Ak proces v ktorejkoľvek fáze zlyhá, konečným výsledkom je nadbytočná alebo chýbajúca kópia chromozómu. Najznámejším príkladom chromozomálnej abnormality je Downov syndróm. V 95 percentách prípadov je Downov syndróm spôsobený tým, že vajíčko poskytne jednu kópiu chromozómu 21 navyše, plod má teda tri kópie namiesto zvyčajných dvoch. Z tohto dôvodu sa Downov syndróm nazýva aj trizómia 21. Vajíčko potrebuje v kritických časoch energiu, ktorá poskytuje palivo pre rôzne procesy spojené s delením chromozómov. Štruktúry, ktoré vytvárajú energiu vnútri vajíčok sa výrazne menia s vekom, v reakcii na živiny a iné vonkajšie faktory. Rastúce vajíčko potrebuje veľa energie vo forme chemickej zlúčeniny adenozíntrifosfátu - ATP -, a preto má viac ako pätnásťtisíc bunkových štruktúr - mitochondrií. Je ich desaťkrát viac, ako má ktorákoľvek iná bunka v tele. V priebehu času a v reakcii na oxidačný stres dochádza k poškodeniu mitochondrií a tie sú potom menej schopné produkovať energiu.
Mimotelové oplodnenie (IVF) a ďalšie techniky asistovanej reprodukcie
Keď prírodná cesta zlyhá, moderná medicína ponúka celý rad techník asistovanej reprodukcie, pričom mimotelové, alebo hovorovo umelé oplodnenie (z angl. In vitro fertilization, skratka IVF) je jedným z najznámejších a najefektívnejších. Mimotelové oplodnenie je zložené z množstva krokov a celý proces môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Kroky IVF procesu:
- Úvodná konzultácia: Prvým krokom je úvodná konzultácia v centre asistovanej reprodukcie.
- Vyšetrenia: U žien ide štandardne o hormonálne, imunologické a ultrazvukové vyšetrenie.
- Hormonálna stimulácia: Pre podstúpenie mimotelového oplodnenia je nevyhnutné získať väčší počet zrelých vajíčok. Preto sa vaječníky stimulujú podávaním hormónov. V súčasnosti sa hormonálna stimulácia vo všeobecnosti robí aj nízkymi dávkami, hovorí sa tomu minimálna hormonálna príprava. V rámci nej vieme získať tri až päť vajíčok, z ktorých vzniknú jedno až dve embryá vhodné na prenos, ktoré sa transferujú do maternice ženy. Optimálne je, samozrejme, získať šesť až desať vajíčok, z ktorých máme šesť embryí vo vývoji vyhodnotených ako vhodné. Z nich jedno, maximálne dve vložíme a ostatné sa zamrazia do budúcnosti, ak by sa tehotnosť nepodarila, alebo ak by pár chcel v budúcnosti ďalšie deti.
- Odber vajíčok: Po hormonálnej stimulácii nasleduje odber vajíčok, ktoré dozreli vo folikuloch. Vajíčka sa odsajú z vaječníkov (ovárií) vpichom cez pošvu pod ultrazvukovou kontrolou. Folikulárna tekutina s vajíčkami sa zbiera do skúmavky, ktorá sa odovzdáva do embryologického laboratória. Zákrok sa robí v krátkej celkovej anestézii.
- Odber spermií: Odber spermií najčastejšie prebieha v rovnaký deň ako mimotelové oplodnenie v tzv. odberovej miestnosti v centre asistovanej reprodukcie.
- Oplodnenie v laboratóriu: Po úspešnom odbere vajíčok a spermií sa vajíčka oplodnia v laboratóriu. Najúčinnejšou metódou pri liečbe ťažších foriem mužskej neplodnosti je metóda ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie do vajíčka). Ide o mechanické vpravenie jednej spermie do vajíčka pomocou mikroihly pod špeciálnym mikroskopom.
- Kultivácia embryí: Kultivácia prebieha po odbere vajíčok, presnejšie po ich oplodnení spermiami a trvá dva až tri dni. Odporúča sa takmer vždy predĺžená kultivácia, kedy sa embryá kultivujú do piateho alebo šiesteho dňa po oplodnení. Mnohé embryá sa totiž v štádiu, keď sa delia z osembunkových na stobunkové, zastavia v raste. Ak máme na prvý pohľad viac životaschopných embryí, na tretí deň, keď majú osem buniek, nevieme z nich vyselektovať najkvalitnejšie. Preto sa čaká do piateho dňa, keď majú už sto buniek, a vtedy sa dokáže zostaviť akýsi rebríček - tieto sú životaschopné, tieto menej kvalitné, tieto sa zastavili vo vývoji. Ak sa vloží žene do maternice najkvalitnejšie embryo, zvýši sa úspešnosť otehotnenia z niekdajších 30-35 % na 42 %.
- Embryotransfer: Embryotransfer je prenos embrya do maternice, ktorý nasleduje po jeho úspešnej kultivácii v inkubátore. V prípade transferu už predtým mrazeného embrya sa hovorí o tzv. kryoembryotransfere. Bolo obdobie, keď sa do maternice bežne vkladali tri aj štyri embryá. Zvýšilo to úspešnosť, ale komplikáciou takejto liečby bolo množstvo viacplodových gravidít. Znížil sa počet rizikových viacplodových gravidít zavedením single embryo transferu. Pacientka otehotnie, ak sa niektoré z embryí uhniezdi na sliznici maternice. Po transfere je vhodné odpočívať a zbytočne nezaťažovať telo fyzickou aktivitou. Desiaty až štrnásty deň po embryotransfere príde pacientka na tehotenský test (odberom krvi sa zistí hladina hormónu hCG).
Mimotelové oplodnenie môže byť emocionálne náročné ako pre pár, tak i pre celú rodinu. Nie je výnimkou, že páry, ktoré podstúpia mimotelové oplodnenie bojujú počas celého procesu s obavami a strachom z neúspechu. Možné zdravotné riziká spojené s liečbou neplodnosti sa dajú vďaka odbornosti lekárov a moderným technológiám redukovať na minimum. Mimotelové oplodnenie už nie je tak drahé a nedostupné ako tomu bývalo v minulosti. Svoj postoj k úhrade IVF zmenili zdravotné aj komerčné poisťovne. Na Slovensku existuje komerčné poistné krytie neplodnosti, pričom zdravotné poisťovne hradia tri cykly mimotelového oplodnenia ženy do dovŕšenia 39. roku života.
Doplnkové metódy a etické aspekty asistovanej reprodukcie
V centrách asistovanej reprodukcie sa používajú aj doplnkové metódy, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť otehotnenia hneď počas prvého cyklu mimotelového oplodnenia. Medzi tieto metódy patrí napríklad preimplantačné genetické vyšetrenie embryí alebo špeciálne vyšetrenia spermií (napríklad EmbryoGlue, čo sú špeciálne kultivačné médiá).
Preimplantačná genetická diagnostika (PGD/PGT-M):Predimplantačnú genetickú diagnostiku odporúčame dvom skupinám párov. Po prvé takým, ktoré majú diagnostikované genetické ochorenie a hrozí prenos na potomstvo. Okrem spomínanej cystickej fibrózy či hemofílie je ešte mnoho takýchto ochorení viazaných na chromozómy, a nielen pohlavné. Je to náročnejšia diagnostika, ktorá sa robí individuálne, zvlášť sa na to nakupujú sondy. Bohužiaľ, nevieme presvedčiť poisťovne, že celoživotná liečba hemofilika je náročnejšia ako peniaze, ktoré by vložili do takejto diagnostiky. Druhá skupina párov, ktorej takúto diagnostiku odporúčame, sú tie, čo majú za sebou viac ako dva spontánne potraty, mnohé neúspešné IVF cykly, ženám po tridsaťpäťke, mužom po chemo- či rádioterapii.
Ochorenia ako hemofília alebo napríklad Duchennova svalová dystrofia sú viazané na pohlavie, v tomto prípade môžu byť chorí len chlapci. Ak je predimplantačná genetická diagnostika finančne taká náročná, že si ju pár nemôže dovoliť, nie je jednoduchšie vybrať len jednoducho embryo ženského pohlavia? Je to jedna možnosť. Pri hemofílii však riskujeme, že žena bude prenášačka hemofílie a v budúcnosti zas ona bude riešiť rovnaký problém, keď bude chcieť otehotnieť. Takisto si treba uvedomiť, že výberom embrya ženského pohlavia nedáme šancu na život štvrtine zdravých chlapcov. Rodičia sa teda môžu rozhodnúť aj takto, ale musia počítať s tým, že sa bez predimplantačnej diagnostiky, len výberom embrya podľa pohlavia, možno práve vzdali zdravého syna.
Iné metódy a prístupy:Na diskusných fórach si „snažilky“ často vymieňajú informácie o tzv. native cykloch, čiže bez hormonálnej stimulácie. Vraj je to veľmi populárne v zahraničí. Považuje sa to za návrat k prírode. Žene, ktorá je z rôznych dôvodov kontraindikovaná na stimuláciu dozrievania vajíčok vo vaječníku s pomocou hormónov, sa sleduje prirodzené dozrievanie vajíčka počas ovulácie, oplodní sa v laboratóriu a získa sa embryo. Lenže na každom kroku hrozí riziko, že to nevyjde. V prirodzenom cykle nemusí sa vystihnúť ten čas dvanásť hodín pred ovuláciou a vajíčko môže prasknúť. Ak sa ho aj stihne včas odobrať, nemusí sa ho podariť oplodniť. Oplodnené vajíčko sa ešte nemusí správne deliť a má sa len jedno jediné. V každej fáze je vysoké riziko zlyhania, takže tieto cykly majú len veľmi nízku úspešnosť.
Robia sa ešte vôbec pri prepracovanosti reprodukčnej medicíny klasické inseminácie? Áno, zavedenie spermií priamo do maternice ženy sa v centre robieva v prípade, že v prípade konkrétneho páru nevidno zásadnú poruchu, spermiogram je možno o trochu horší ako norma, nie je tam 15 miliónov spermií, ale len 10-12 miliónov s dobrou či len ľahko zníženou pohyblivosťou.
Testy AMH a vaša plodnosť: Vysvetľuje lekár pre plodnosť
Plánované materstvo a darcovstvo:Niektorí muži, ktorí sa rozhodnú pre vazektómiu, čiže pre mužskú sterilizáciu, podviazanie semenovodov, myslia ešte na akési „zadné vrátka“ a prídu si dať zamraziť spermie. V súčasnosti je veľmi vysoká rozvodovosť a v našom centre je možno aj polovica párov takých, kde ide o druhého partnera či partnerku v dlhodobom zväzku. Ak majú obaja deti z predchádzajúcich manželstiev, obyčajne nepotrebujú riešiť intenzívne svoju plodnosť a potrebu mať aj spoločné dieťa. Ak si však muž nájde partnerku, ktorá ešte nemá deti, chce svoj prípadný problém s plodnosťou riešiť veľmi intenzívne.
A čo „poistka“ pre ženu v podobe zamrazených vajíčok? V súčasnosti sa hovorí o tzv. plánovanom materstve. Plánované materstvo umožňuje, že žena si ešte ako mladá a zdravá dá zamraziť vajíčka. Dôležité je uvedomiť si, že ich kvalita je najlepšia do veku možno tridsať rokov. Neskôr výrazne klesá. Na takéto veci by žena mala myslieť skôr, nie až vo veku 35 rokov. A nie je to len o tom, že aktuálne nemá partnera. Aj vzťah medzi dvoma ľuďmi sa niekedy vyvíja dlhší čas a niekedy trvá aj roky, kým sa dvaja rozhodnú pre spoločnú budúcnosť. V štyridsiatke už niektoré ženy takmer nemajú vlastné použiteľné vajíčka na oplodnenie. Aj šesť vajíčok zamrazených vo veku 37 rokov môže byť málo. Ich kvalita už nemusí byť dobrá, časť sa stratí rozmrazovaním, ďalšie sa po rozmrazení nemusia v maternici uchytiť. A ak má partner nebodaj ešte nejakú patológiu, ani po niekoľkých pokusoch umelého oplodnenia z toho nemusí vzísť dieťa.
Pre neplodné páry, ktoré to potrebujú, je možné darovať spermie. Je známe, že si tak zarábali najmä študenti, pretože sa hradí kompenzácia času a nákladov. Takisto je možné darovať vajíčka. Darkýň vajíčok je málo. Keďže však máme aj relatívne málo príjemkýň darovaných vajíčok, nepociťuje sa nejaký deficit a stíha sa pokryť požiadavky. Darcovský program na Slovensku nie je taký rozvinutý ako napríklad v Česku.
A čo akási adopcia dieťaťa, ktoré si sama vynosím? Áno, je to možné. Navrhuje sa to párom, kde je závažný problém v prípade muža aj ženy a je nevyhnutné, aby im niekto daroval aj zdravé vajíčko, aj spermiu. Tých prípadov je veľmi málo, ale ide o pacientky po opakovaných neúspešných IVF cykloch (mimotelové oplodnenie), aj po piatich, siedmich, kde zlyhalo naozaj všetko. Úprimne povedané, už sa nezavádzajú darované zmrazené embryá. V minulosti ženy alebo páry darovali svoje zmrazené embryá, keď mali dve deti, alebo sa rozviedli, alebo už nechceli ďalej platiť za uchovávanie embryí.
Oplodnenie vajíčka bez spermie? Prelom vo vede
Japonskí vedci sa pochválili, že dokázali oplodniť ženské vajíčko bez použitia spermie. Je to vôbec možné? A ako sa im to vlastne podarilo? Na prvý pohľad bombastická informácia značne spľasne, keď sa pozrieme bližšie na to, ako to s tým oplodnením bolo. Výskumníci pri oplodnení totiž použili jedno zo štádií vývoja mužských pohlavných buniek - vzdialený predstupeň spermie - spermatídu. Je to malá guľatá bunka, ktorá nemá hlavičku ani chvostík. Teda mužský element predsa len potrebovali. Prečo sa potom s týmto výskumom namáhali?
Po svete chodia muži nielen s nízkym počtom spermií, ale aj takí, ktorí spermie vôbec nemajú. Tí nemajú najmenšiu šancu počať dieťa. Spermatídy - predstupeň budúcej spermie, sa však u týchto mužov tvoria. Teraz je tu teda reálna šanca, že aj táto skupina chlapov bude môcť mať vlastné deti. MUDr. Miroslav Herman z GynCare Košice sa k tejto metóde vyjadril s opatrným optimizmom: „Gratulujem vedcom. Už pred nimi to skúšali iní, no nevyšlo im to. No tu ešte bude treba urobiť následné genetické testy, či sa po takomto oplodnení preniesli aj všetky genetické informácie do embrya.“ Ako dodáva, spermatída ešte nemá ukončený vývoj. „Tento predstupeň spermie nemá kompletnú genetickú informáciu.“ Tento výskum otvára nové možnosti pre liečbu mužskej neplodnosti, ale zároveň podčiarkuje zložitosť a citlivosť reprodukčného procesu, ktorý vyžaduje kompletnú a kvalitnú genetickú informáciu pre zdravý vývoj embrya. Je to fascinujúci krok vpred, ktorý si vyžaduje ďalšie dôkladné štúdium a overenie.
tags: #oplodnenie #vajcia #bez #spermie