Otázka platenia výživného na dieťa je často komplikovaná, najmä ak sa otec dieťaťa nachádza vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Táto situácia prináša množstvo právnych a praktických otázok, ktoré si vyžadujú dôkladné preskúmanie. Nezriedka sa stáva, že matka zostane sama s deťmi a otec sa nachádza vo väzbe, čo kladie zvýšený dôraz na čo najskoršie podniknutie krokov na zabezpečenie finančnej podpory pre deti.
Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých otec vo väzbe môže byť povinný platiť výživné, a na možnosti, ktoré má matka (alebo iný zákonný zástupca) na zabezpečenie finančnej podpory pre dieťa. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a praktické rady. Pre rodičov a opatrovníkov je nevyhnutné poznať svoje práva a povinnosti, aby mohli efektívne konať v najlepšom záujme dieťaťa.
Základné princípy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
Podľa slovenského práva majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje deti. Táto povinnosť je zakotvená v Zákone o rodine, konkrétne v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. To znamená, že výživné nie je viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice, ale na schopnosť dieťaťa zabezpečiť si svoje životné potreby.
Zánik vyživovacej povinnosti sa neviaže na skončenie povinnej školskej dochádzky, či dovŕšenie určitého veku dieťaťa. Ľudia sa často mylne domnievajú, že dovŕšením 26. roku veku automaticky zaniká aj vyživovacia povinnosť rodiča voči deťom. Takéto tvrdenie však nemá žiadnu oporu v zákone o rodine ani iných právnych predpisoch. Vek 26 rokov sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi, napríklad so zdravotným poistením, ale nie je to hranica pre výživné. Zánik vyživovacej povinnosti sa viaže výlučne na okamih, keď je dieťa schopné samé sa živiť, čo znamená, že dokáže trvale uspokojovať relevantné životné náklady z vlastných zdrojov. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. V praxi to môže znamenať, že aj neplnoleté dieťa, ktoré sa nepripravuje na svoje budúce povolanie, ale pracuje, môže naplniť podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti súdom. Naopak, aj v prípade osoby, ktorá presiahla vek 26 rokov, avšak z objektívneho dôvodu nie je schopná sa sama živiť, budú rodičia povinní naďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Najčastejšie pôjde o prípady detí, ktoré sú zdravotne znevýhodnené. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom môže trvať neobmedzený čas.
Môže sa rodič vzdať svojich práv a povinností voči svojmu dieťaťu?
V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 85 ods. 2 zákona o rodine (v SR § 62 ods. 2 zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Zákonnú vyživovaciu povinnosť majú vo všeobecnosti obaja rodičia, čo však neznamená, že na výživu dieťaťa musia prispievať rovnakou sumou, nakoľko nehovoríme o mechanickej rovnosti. Výšku vyživovacej povinnosti každého rodiča je nevyhnutné posúdiť individuálne.
Určovanie výšky a rozsahu výživného
Pri určovaní výšky výživného platí, že muži a ženy, ako aj manželské a mimomanželské deti majú rovnaké postavenie, preto nie je možné žiadnu z týchto skupín zvýhodňovať, resp. znevýhodňovať. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Majetkové pomery - pod túto kategóriu možno zaradiť všetky druhy príjmov, t.j. plat, mzdu, zisk, autorské honoráre, odmeny, dividendy či preukázané sprepitné. Okrem príjmov sem zaraďujeme celkovú majetkovú situáciu rodiča, teda či je vlastníkom cenných papierov, hodnotných hnuteľných vecí (napr. automobilov, lodí, lietadiel a pod.) alebo nehnuteľného majetku. Na strane povinného je okrem aktív povinnosť zohľadniť aj pasíva, a teda rôzne pôžičky, úvery alebo iné záväzky povinného. Zdôrazňujeme, že je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Znamená to, že ak sa rodič zadlží, avšak prostriedky vynaloží na kúpu statkov nadštandardnej hodnoty, súd nebude na tieto výdavky prihliadať. Vyššie spomínané kritériá súd posudzuje vo vzťahu k povinným subjektom, vo vzťahu k osobe oprávneného súd prihliada na jeho odôvodnené potreby. Odôvodnenosť potrieb je potrebné viazať hlavne na vek dieťaťa, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy, nadanie či talent. Medzi odôvodnené potreby sa radia aj výdavky na bývanie dieťaťa alebo výdavky na výkon povolania.
Slovenská justícia zaviedla od roku 2024 novú Metodiku výpočtu výživného, ktorá slúži ako odborná pomôcka pre súdy aj rodičov. Táto Metodika rieši aj situácie, kedy sa rodič snaží oficiálny príjem umelo znižovať, čím prispieva k ukončeniu „zahmlievania“ príjmov. Zákon o rodine stanovuje aj minimálnu výšku výživného, ktoré je každý rodič povinný hradiť, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška predstavuje sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. Z. Od 1.7.2025 do 30.6.2026 je v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR č. 168/2025 Z. z. výška životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa.
Výška výživného nie je priamoúmerná výške platu/mzdy. Ak by sme určovali výšku výživného na dieťa a jeden z rodičov by mal príjem 500 EUR a druhý 1000 EUR, neznamená to automaticky, že rodič s príjmom 500 EUR musí platiť výživné v sume ½ čiastky, ktorá bola rozhodnutím súdu určená rodičovi s príjmom 1000 EUR. Dôvodom pre takéto tvrdenie je fakt, že osoba s príjmom 500 EUR má vyšší podiel oprávnených nákladov v pomere k zarobenej mzde.
Ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine rieši praktickú situáciu, keď rodičia vykonávajúci podnikateľskú činnosť nie sú ochotní preukazovať svoj príjem. „Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.“
Výška sumy výživného, ak povinný zarába minimálnu mzdu, sa môže v konkrétnych prípadoch líšiť, nakoľko neexistuje univerzálny vzorec na výpočet výšky výživného. Takáto výška mzdy automaticky neznamená, že povinný bude mať výživné určené na minimálnej hranici. Výška príjmu nie je jediným rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky výživného. Priemernú výšku výživného rovnako ako minimálnu výšku výživného nie je možné určiť žiadnym konkrétnym výpočtom.
Tvorba úspor pre dieťa
„V zmysle súčasnej právnej úpravy možno za odôvodnené potreby dieťaťa (maloletého i plnoletého) považovať okrem výživného i tvorbu úspor pri splnení podmienky, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú.“ Súd s cieľom rozlíšenia sumy úspor od bežného výživného vo výroku rozhodnutia presne určí sumu bežného výživného na dieťa, ktorú bude povinný rodič poukazovať k rukám rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, a čiastku výživného, teda sumu určenú na tvorbu úspor, ktorú bude tento poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinný v prospech dieťaťa v stanovenej lehote zriadiť rodič, ktorý má toto dieťa v osobnej starostlivosti. Zároveň je tento povinný oznámiť povinnému rodičovi banku a číslo účtu, na ktoré má tento poukazovať určenú čiastku výživného z titulu tvorby úspor. Z predmetných úspor, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve maloletého dieťaťa, môže dieťa v budúcnosti po nadobudnutí plnoletosti (pred nadobudnutím plnoletosti s ním možno nakladať len po odsúhlasení súdom) čerpať napr. pri zabezpečení bytovej otázky, pri ďalšom vzdelávaní, pri sporení. Zákon nevylučuje, aby z vytvorených úspor bolo možné pokryť i bežné výživné v čase, keď majetkové pomery povinného rodiča tomuto načas neumožňujú hradiť výživné v takej výške, aby táto pokryla všetky odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Nutné je však zdôrazniť, že s uvedenými úsporami nemôže oprávnený rodič nakladať podľa svojho uváženia, bez schválenia týchto úkonov súdom. Takýmto svojím konaním by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku (§ 237, § 238 TZ). Pri určovaní výšky výživného sa za príjem dieťaťa považuje sociálne štipendium, plnenia zo zmlúv.
Vyživovacia povinnosť otca vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody
Skutočnosť, že sa otec dieťaťa nachádza vo väzbe, neznamená automatické zrušenie jeho vyživovacej povinnosti. Aj keď je jeho možnosť pracovať a zarábať obmedzená, stále platí, že má povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností a schopností. Väzni majú možnosť pracovať aj vo väznici, za čo dostávajú mzdu. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča, preto by sa malo z tejto mzdy prednostne uhrádzať.
V prípade, že sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 86 a 95 zákona o rodine; v SR § 62 a 75 ZR), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má právo na rodičovskú starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Tak je to aj v posudzovanej veci, keď trestný skutok otca maloletej smeroval voči jej matke. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“ svojej vyživovacej povinnosti. Podobným prípadom sa zaoberal Ústavný súd v ČR, podľa ktorého ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa (Nález ÚS ČR sp. zn. IV.). Zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, voči ktorému má odsúdená osoba vyživovaciu povinnosť, práve naopak, je potrebné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na výživu.
Otec vo väzbe môže podať návrh na zníženie výživného, argumentujúc svojou obmedzenou možnosťou zárobku. Súd pri rozhodovaní o takomto návrhu prihliada na majetkové pomery a schopnosti otca, ale zároveň musí uprednostniť právo dieťaťa na výživu. Aj keď je otec dieťaťa vo väzbe, nezbavuje ho to vyživovacej povinnosti, aj keď nateraz nepracuje. Rovnako to platí aj v prípade právoplatného nepodmienečného odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody. V zmysle súčasnej právnej úpravy prispieva rodič na výživu podľa svojich možností a schopností, avšak samozrejme tie sú počas výkonu trestu odňatia slobody minimálne. Vo Vašom prípade sudca musí prihliadať na majetkové pomery, resp. možnosti a schopnosti, avšak zrejme bude riadený podobnými úvahami, a teda, že odsúdenie rodiča za trestný čin nesmie byť na ťarchu dieťaťa.
Kroky na zabezpečenie a vymáhanie výživného
Ak otec neplatí výživné dobrovoľne, je potrebné podniknúť konkrétne kroky na jeho zabezpečenie. Samo uplatnenie nároku na výživné predpokladá aj možnosť dohody. Iba v prípade, ak nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti dobrovoľne, určí vyživovaciu povinnosť súd. To, či sa konanie na určenie výživného začne iba na návrh alebo aj bez návrhu závisí od veku dieťaťa. Pokiaľ pôjde o určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, teda také, ktoré ešte nedovŕšilo vek 18 rokov, môže súd začať konanie aj bez návrhu. Pri plnoletých deťoch sa obligatórne vyžaduje dispozičný procesný úkon, t.j. podanie návrhu.
Exekúcia
Ak máte súdne rozhodnutie, ktorým bola určená povinnosť otca detí k plateniu výživného, ale otec výživné neplatí, potom musíte najprv podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Exekútor má právo zablokovať bankový účet povinného rodiča alebo siahnuť na jeho mzdu. Návrh na vykonanie exekúcie musí byť podaný elektronickými prostriedkami. Nezriedka sa stáva, že len jeden z rodičov neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, preto bude súd určovať výšku výživného len vo vzťahu k tomuto rodičovi.
V prípade zameškaného výživného je potrebné dať si pozor na premlčanie, nakoľko každá jedna splátka výživného sa premlčí samostatne, uplynutím troch rokov. Ak je u súdneho exekútora vedené exekučné konanie na vymáhanie tzv. bežného výživného, bude potrebné u neho opätovne podať návrh na exekučné vymáhanie aj zameškaného výživného. V návrhu je potrebné uviesť výšku zameškaného výživného a tiež vymenovať mesiace, za ktoré toto zameškané výživné vzniklo.Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, odporúčam výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii.
Môže sa rodič vzdať svojich práv a povinností voči svojmu dieťaťu?
Náhradné výživné
Ak exekúcia nie je úspešná, alebo ak povinný rodič neplatí výživné najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace, možno požiadať o náhradné výživné. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. O náhradné výživné sa žiada na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Podmienkou na vyplácanie náhradného výživného je to, aby ste podali návrh na vykonanie exekúcie. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Môžete si podať žiadosť o náhradné výživné aj v prípade, ak je Váš bývalý partner vo výkone trestu odňatia slobody, alebo vo väzbe.
Úrad bude skúmať predovšetkým váš príjem, ktorého priemerná mesačná výška za posledných 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom ste podali žiadosť, nesmie presiahnuť 2,2-násobok sumy životného minima. Po priznaní nároku vám bude náhradné výživné vyplácané vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ak nedisponujete právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bola určená výška výživného, nemáte možnosť podať návrh na začatie exekúcie a následne žiadať o náhradné výživné. Musíte najprv podať návrh na určenie výšky výživného na súd a až po právoplatnosti rozsudku v danej veci postupovať, ako je uvedené vyššie.
Trestné oznámenie
Neplatenie výživného môže byť považované za trestný čin. Ak povinný rodič úmyselne neplatí výživné, môže byť trestne stíhaný. Aj keď trestné stíhanie nemusí priamo viesť k vymoženiu dlžného výživného, môže to byť účinný prostriedok nátlaku na povinného rodiča.
Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona sa trestného činu zanedbania povinnej výživy dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa alebo iného, ktorého podľa zákona má vyživovaciu povinnosť. V prípade, že Váš exmanžel neplatí výživné už tri mesiace v priebehu dvoch rokov, môžete na neho podať trestné oznámenie. Príkladom je situácia, kedy rodič nezaplatí výživné za mesiac február, avšak za marec a apríl zaplatí a za mesiac jún a júl znova nezaplatí. V tomto prípade už došlo k naplneniu zákonnej podmienky trikrát v období dvoch rokov, a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1.
Špecifické aspekty vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá aj po dosiahnutí plnoletosti, ak dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na vek, ale na schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Táto skutočnosť vyplýva z ust. § 62 zákona o rodine.
Trvanie povinnosti pri štúdiu
Uvedené sa posudzuje z rôznych hľadísk, najmä či dieťa študuje denné štúdium, alebo či študuje diaľkovo. Ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné. Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin, ak dieťa po prázdninách nastupuje na vysokú školu. Kým súd právoplatne nerozhodne o zrušení alebo zmene výživného, otec je povinný platiť výživné v zmysle pôvodného rozhodnutia.
Práca popri štúdiu a jej vplyv
Ak plnoleté dieťa študuje v dennej forme, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Skutočnosť, že býva samostatne, nemá na vyživovaciu povinnosť zásadný vplyv. Dôležitým faktorom je však to, či jeho príjem z práce postačuje na pokrytie jeho životných nákladov. Ak by jeho zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedel sám živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená. Príležitostná alebo nízko platená práca však spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti. Ak však dieťa pracuje na plný úväzok a jeho príjem je stabilný a dostatočný, súd môže rozhodnúť o zániku vyživovacej povinnosti.
Doktorandské štúdium a jeho posúdenie
Doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie (napríklad vysoké štipendium), vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť. Súd bude skúmať, či je syn schopný z tohto príjmu pokryť svoje životné potreby bez rodičovskej pomoci. Ak áno, je vysoká šanca, že súd vyživovaciu povinnosť zruší alebo aspoň výrazne zníži.
Ukončenie štúdia a samostatná zárobková činnosť
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje individuálne - nie je rozhodujúce len formálne ukončenie štúdia, ale najmä to, či dieťa má reálnu možnosť zabezpečiť si svoje živobytie vlastnou prácou alebo iným majetkom. Ak dieťa už ukončilo prípravu na svoje budúce povolanie, potom by mala vaša vyživovacia povinnosť zaniknúť a dieťa by sa malo riadne zamestnať tak, aby si dokázalo z príjmu pokryť svoje životné potreby. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ však vaša vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím, potom môžete dieťaťu oznámiť, že nakoľko už neštuduje, ale začalo pracovať, vaša vyživovacia povinnosť zanikla a že výživné mu už poskytovať nebudete.
Dôležité právne aspekty a praktické rady
Táto časť ponúka ďalšie právne súvislosti a praktické odporúčania pre rôzne situácie súvisiace s vyživovacou povinnosťou.
Plnoletosť dieťaťa a procesné postavenie
Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Po dosiahnutí plnoletosti by preto dieťa malo určiť svoju advokátku a zúčastniť sa pojednávania samostatne. Ak naďalej platíte výživné plnoletému dieťaťu, toto posielajte na bankový účet syna ak je vám známy, alebo poštovou poukážkou na jeho meno. Ide o to, že syn je plnoletý a vy výživné môžete posielať priamo jemu, na čo nepotrebujete súhlas matky a ani súdne rozhodnutie. V otázke uvádzate, že dieťa je plnoleté a teda ak získalo schopnosť samostatne sa živiť, malo by túto skutočnosť oznámiť rodičovi povinnému platiť výživné. Zistenie navštevovania školy dieťaťom môže otec napr. preukázať potvrdením zo školy.
Dohoda o výživnom a jej súdne schválenie
Je možné uzavrieť dohodu o platení výživného alebo rodičovského príspevku dospelými deťmi. Áno, s deťmi sa môžete dohodnúť na tom, že Vám budú mesačne platiť výživné, resp. prispievať na výživu. S týmto však deti nemusia súhlasiť, a ak súhlasiť nebudú, tak možnosťou zostáva už len podanie návrhu na súd. Nezabúdajte, že dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (kam spadá aj výživné) možno nahradiť dohodou rodičov. Ak dohoda nebola schválená súdom, je právne nevykonateľná a teda nemôžete podať návrh na výkon rozhodnutia cestou súdneho exekútora. Ak dohoda bola súdom schválená, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie a následne žiadať o náhradné výživné cestou príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zmena pomerov a úprava výživného
Ak sa zmenia pomery na strane rodiča alebo dieťaťa, je možné požiadať súd o úpravu výživného. Môže to byť návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že dieťa je už schopné samostatne sa živiť. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav.
Vyživovacia povinnosť počas prázdnin
Skutočnosť, že dieťa je na prázdninách u jedného rodiča, by nemala mať vplyv na platenie výživného a jeho výšku, pretože nejde o zmenu pomerov u rodičov, ktorá by mala trvalý charakter. Otec dieťaťa má voči svojmu dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Počas letných prázdnin medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu vyživovacia povinnosť trvá, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia.
Smrť povinného rodiča
Úmrtím otca ako povinného platiť výživné, vyživovacia povinnosť zo zákona zaniká a neprechádza na inú osobu, lebo je viazaná na osobu povinného, teda neprechádza na dedičov poručiteľa. Vo veci je treba následne vyhľadať komu bude pridelený dedičský spis ak je príslušný súd v SR, a to podľa miesta trvalého bydliska povinného - hľadajte v rozvrhu práce príslušného súdu podľa dátumu úmrtia poručiteľa. Pokiaľ ide o prípadný nárok na sirotský dôchodok, informáciu Vám podá sociálna poisťovňa. Môže sa však stať, že súčasťou dedičského konania sú nedoplatky na výživnom vypočítané ku dňu smrti.
Retroaktívne určenie výživného
Pri určovaní výživného na maloleté dieťa umožňuje ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o rodine určenie výživného aj spätne, a to najviac 3 roky, ktoré predchádzali dňu podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti na súd. Možno tak urobiť len v prípade, ak budú existovať dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom: Zvrátenie perspektívy
Zákon o rodine predpokladá aj situácie, keď sú deti povinné prispievať na výživu svojich rodičov. Zákon o rodine v ustanovení § 66 upravuje možnosť určenie primeraného výživného detí, ktoré sú schopné sa samo živiť voči svojim rodičom, ak to potrebujú. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom prichádza do úvahy len vtedy, ak sú tieto schopné samy sa živiť a ak ju rodičia potrebujú, pričom poskytovaná výživa má byť primeraná. Zákon o rodine teda zjavne rozlišuje koncepciu týchto dvoch vyživovacích povinností.
Podmienky a rozsah
Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zákona o rodine platí, že ak má rodič viacero detí, každé dieťa sa má na výžive rodičov podieľať v takom rozsahu, ktorý zodpovedá ich pomerom. Presná výška výživného sa následne určuje v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd bude zisťovať odôvodnené potreby rodiča, ale tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. detí).
Môže sa rodič vzdať svojich práv a povinností voči svojmu dieťaťu?
V súdnom konaní bude potrebné jednak preukázať, že rodič vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný si zabezpečiť dostatočný príjem na hradenie všetkých svojich odôvodnených potrieb (napríklad lekárskou správou). Následne je potrebné čo najdôkladnejšie uviesť všetky odôvodnené potreby (t.j. výdavky na stravu, bývanie, lieky a pod.). Nakoľko je toto konanie zaradené medzi tzv. nesporové konania, súd je zo zákona povinný zisťovať skutočný stav veci, t.j. majetkové pomery detí bude súd zisťovať dopytom na nich, aby predložili relevantné doklady o ich pomeroch. Ak sú schopné sa sami živiť aj ostatné deti a ich pomery sú dobré, potom by povinné dieťa mohlo namietať, že uhradí len svoju časť (podiel) a zvyšok nech si žiadajú od ostatných detí. Rozhoduje tiež napr. prečo súd neurčil výživné od všetkých detí.
Vzťah a dobré mravy
Pri určení výživného detí voči rodičom súd nezisťuje aký máte vzťah. Zákon o rodine však obsahuje aj ustanovenie, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (ust. § 75 ods. 2 ZR). Uvedené sa týka presne aj situácií, keď sa rodič voči dieťaťu nesprával tak ako mal, sám sa o dieťa nestaral, venoval sa konzumácii alkoholu a narobil množstvo dlhov. V takomto prípade, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby mu dieťa teraz prispievalo na jeho výživu. Ak by sa rodič začal voči dieťaťu výživného domáhať súdne, súd by mu ho po vznesení námietok nemal priznať.
Finančná versus osobná starostlivosť
Podľa § 66 a nasl. Občianskeho zákonníka sú deti povinné vyživovať svojich rodičov. Táto povinnosť však neznamená, že ste povinní osobne sa o rodiča starať alebo obetovať vlastné zamestnanie. Vyživovacia povinnosť sa spravidla realizuje finančne, teda prispievaním na výživu rodiča, nie osobnou starostlivosťou, pokiaľ sa rodina nedohodne inak. Zákon neukladá deťom povinnosť ukončiť pracovný pomer alebo sa vzdať zamestnania, aby sa osobne starali o rodiča, ktorý je schopný samostatného života, ale zanedbáva svoje zdravie vlastným konaním (napr. alkoholizmom). Ak rodič nie je schopný sa o seba postarať, je možné obrátiť sa na obec alebo mesto, ktoré má podľa zákona o sociálnych službách povinnosť zabezpečiť sociálne služby osobám, ktoré to potrebujú a nemajú nikoho, kto by im túto starostlivosť poskytol. Ak na úrade práce povedali, že sa musíte o rodiča postarať ako rodina, ide skôr o morálnu výzvu než o právnu povinnosť. Právne ste povinní prispievať na výživu na základe súdneho rozhodnutia, nie poskytovať osobnú starostlivosť na úkor vlastného života a zamestnania.
V prípade, že rodič svojím konaním (alkoholizmom, neužívaním liekov) sám spôsobuje svoj zdravotný stav, je možné, že by súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol aj na túto skutočnosť a mohol by ju primerane znížiť alebo dokonca vylúčiť, ak by išlo o hrubé zavinenie zo strany rodiča. Nie ste povinní dať výpoveď v práci ani osobne sa starať o rodiča na úkor svojho zamestnania. Vaša povinnosť je len vyživovacia, a aj tá môže byť v prípade hrubého zavinenia rodiča obmedzená alebo vylúčená.
tags: #otec #plati #na #dieta #vo #vykone