Kyselina listová, často označovaná ako vitamín B9 alebo folacín, je vitamín rozpustný vo vode, ktorý sa radí do vitamínov skupiny B. Ako folát sa súhrnne označujú všetky formy kyseliny listovej. V organizme má významnú funkciu a je nevyhnutná pre mnohé základné procesy v tele. Hoci sa pojmy folát a kyselina listová často zamieňajú, nejde o to isté. Folát je prirodzená forma vitamínu B9, nachádzajúca sa v potravinách, zatiaľ čo kyselina listová je jeho syntetickou verziou. Táto syntetická forma sa pridáva do obohatených potravín a používa sa v doplnkoch výživy. Je kľúčovým vitamínom, ktorého význam netreba podceňovať, a to nielen v tehotenstve, ale už dávno pred počatím.
Kyselina listová: Základný kameň zdravia a bunkových procesov
Kyselina listová, alebo tiež kyselina folová či pteroylglutámová, je esenciálny vitamín skupiny B, konkrétne B9. Má dôležitú úlohu v látkovej premene aminokyselín, nukleových kyselín a fosfolipidov. Podieľa sa na normálnom vývine neurálnej trubice v priebehu embryonálneho obdobia. Je nevyhnutná pre rast a delenie buniek, hrá kľúčovú úlohu v syntéze DNA a RNA, čo je nevyhnutné pre rast a regeneráciu tkanív. Kyselina listová je tiež dôležitá pri tvorbe nukleových kyselín, aminokyselín a bielkovín. Je nevyhnutná na tvorbu červených krviniek a pri jej nedostatku môže dôjsť k anémii, pri ktorej sú červené krvinky zväčšené a nedostatočne funkčné. Konkrétne, pri jej nedostatku je dozrievanie erytrocytov spomalené, čo vedie k vzniku hyperchrómnej megaloblastovej anémie. Okrem podpory krvotvorby a prevencie anémie prispieva aj k regulácii hladiny homocysteínu, aminokyseliny, ktorej vysoké hladiny sú spojené s rizikom srdcovo-cievnych ochorení, ako je infarkt myokardu alebo mŕtvica. Deficit kyseliny listovej môže viesť k vzniku mnohých patologických procesov v organizme.
Kyselina listová je však iba provitamínom, teda neaktívnou formou, ktorá sa ešte len v tele mení na svoju účinnú podobu - tzv. metafólín (alebo tiež metylfolát). Pre premenu kyseliny listovej na aktívny metafólín je nevyhnutný enzým (označovaný skratkou MTHFR). V cca 40% prípadov môže byť aktivita tohto enzýmu znížená vplyvom genetických dispozícií. Takmer 50 % európskej populácie má v dôsledku genetickej mutácie nedostatok enzýmu MTHFR (5,10-metyléntetrahydrofolátreduktáza), ktorý je potrebný na metabolickú premenu kyseliny listovej zo stravy na jej aktívnu formu. Približne 10 % populácie má narušené obidva gény (homozygoti TT) a nedokáže MTHFR vytvárať vôbec, 40 % má narušený len jeden gén (heterozygoti CT) a produkcia MTHFR je znížená. U žien, ktoré ešte nerodili, sa tento defekt nezistí, pretože nedochádza k zvýšenej potrebe folátov. Tento proces spracovania v tele - premena kyseliny listovej na aktívnu formu (5-MTHF alebo methylfolát) - je kľúčový, aby bola využiteľná. Z lúmenu proximálneho jejuna sa však môže vstrebávať iba Pte-Glu1, preto musí byť polyglutamylový reťazec pred vstrebávaním skrátený špecifickými enzýmami (pteroylpolyglutamáthydrolázy). Tie sú pravdepodobne lokalizované v lúmenovej membráne sliznice tenkého čreva. Vstrebávanie Pte-Glu1 sa zabezpečuje špecifickým aktívnym transportným mechanizmom. V dôsledku toho vzniká v bunkách sliznice z Pte-Glu1 z časti kyselina N5-metyltetrahydrofolová (5-Me-H4-Pte-Glu1) a iné metabolity. Ak sú tieto látky k dispozícii už v potrave, z lúmenu čreva sa resorbujú rovnakým spôsobom. K premene 5-Me-H4-Pte-Glu1 na metabolicky aktívnu kyselinu tetrahydrofolovú je potrebný metylkobalamín.
Kritický význam kyseliny listovej pre tehotenstvo a vývoj plodu
V tehotenstve je potreba kyseliny listovej zvýšená, a to na dvoj- až trojnásobok oproti obdobiu pred otehotnením. Jej nedostatok môže mať vážne dôsledky pre vývoj plodu. Kľúčová fáza vývoja neurálnej trubice prebieha vo včasnej fáze tehotenstva, keď žena ešte nemusí vedieť, že je tehotná (2. - 3. týždeň po koncepcii). Kyselina listová v tehotenstve zohráva kľúčovú úlohu pri zdravom vývoji plodu a má zásadný význam už v raných fázach tehotenstva, často ešte predtým, než žena zistí, že je tehotná. Tento vitamín podporuje vývoj nervovej trubice plodu, ktorá sa formuje medzi 3. a 4. týždňom tehotenstva.
Užívaním kyseliny listovej v tehotenstve je možné znížiť riziko rázštepu neurálnej trubice až o 70%. Štúdie tiež potvrdzujú zníženie rizika potratu o 70% do 28. týždňa tehotenstva pri pravidelnom a dlhodobom užívaní folátov najmenej rok pred plánovaným otehotnením po ukončení druhého trimestra. A zníženie rizika predčasného pôrodu do 32. týždňa až o 50 %. Okrem týchto chýb bol preukázaný účinok suplementácie kyseliny listovej na znížení výskytu rázštepu pery a podnebia, vrodených srdcových chýb a výrazne sa znížil počet spontánnych potratov. Suplementácia kyseliny listovej má už známe pozitívne výsledky v oblasti prevencie defektov neurálnej trubice (NTD). Po spustení povinnej fortifikácie kyseliny listovej došlo k zníženiu incidencie určitých typov NTD, najmä spina bifida. Napríklad v Kanade bol po zavedení fortifikácie popísaný 50% pokles početnosti tejto VVCH. V Južnej Amerike, zvlášť v Chile a Argentíne, sa tiež zaznamenal takmer 50% pokles výskytu prípadov spina bifida.
Odporúčanie USPSTF: Doplnky kyseliny listovej na prevenciu defektov neurálnej trubice
V období, kedy je dopyt organizmu po kyseline listovej vyšší - teda predovšetkým v tehotenstve - nie je možné stravou potrebné množstvo získať z bežnej stravy a preto sa odporúča jej suplementácia. O potenciálnom pozitívnom vplyve cielenej suplementácie kyseliny listovej v oblasti prevencie vzniku poruchy uzáveru neurálnej trubice sa diskutuje od počiatku 80. rokov minulého storočia. Pozitívny vplyv preventívneho užívania sa neskôr opakovane potvrdil začiatkom 90. rokov minulého storočia. V súčasnosti má väčšina európskych štátov, hlavne štáty združené v rámci organizácie EUROCAT (European Concerted Action on Congenital Anomalies and Twins), vypracované odporúčanie o perikoncepčnom užívaní kyseliny listovej.
Riziká nedostatku kyseliny listovej pri otehotnení
Ak máte v tehotenstve nedostatok kyseliny listovej, hrozí riziko spontánneho potratu a najmä rôznych vývojových porúch u dieťaťa. Spomedzi nich je najznámejšia anencefália, pri ktorej sa dieťa narodí s chýbajúcimi časťami mozgu, a tiež rázštep chrbtice (spina bifida), kedy sa nesprávne vyvinie miecha a stavce. Deficit je spojený so zvýšenou incidenciou defektov neurálnej trubice (anencefália, encefalokéla a spina bifida). Dôležité je vnímať vzťah absolútneho či relatívneho nedostatku folátov, rázštepových chýb neurálnej trubice, či iných vrodených vývojových chýb srdca, končatín, močového systému, pery alebo podnebia.
Nové vedecké poznatky svedčia o tom, že nedostatok kyseliny listovej zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb. V ostatnom období sa objavili správy o možnom dôležitom postavení folátov spomedzi environmentálnych príčin vzniku vrodených vývojových chýb (VVCH) srdca. Presná úloha kyseliny listovej počas zložitej morfogenézy srdca zostáva nejasná, je však vysoko pravdepodobná asociácia polymorfizmov génov folátového metabolizmu s vývinom niektorých typov VVCH srdca. Novšie štúdie z USA a Nemecka svedčia o potenciálnej úlohe týchto polymorfizmov najmä vo vzniku VVCH srdca s anomáliami výtokovej (konotrunkálnej) časti srdca. Vzhľadom na skutočnosť, že existujú aj práce, ktoré túto asociáciu zatiaľ nedokázali potvrdiť, je možné, že vo vzniku VVCH srdca môžu hrať úlohu aj iné faktory spojené s metabolizmom kyseliny listovej.
Riziko narodenia dieťaťa s Downovým syndrómom (DS) vekom matky stúpa. Napriek tomu sa väčšina detí s DS rodí matkám, ktoré sú mladšie než 35 rokov. Tento fakt naznačuje existenciu genetických a environmentálnych faktorov zapríčiňujúcich tvorbu dizomických gamét u mladých žien. Vo väčšine prípadov DS vzniká nadbytočný chromozóm chybnou primárnou segregáciou chromozómov počas prvého meiotického delenia ešte pred koncepciou, preto sú zvlášť pozoruhodné správy, podľa ktorých poruchy metabolizmu kyseliny listovej môžu vyúsťovať do chromozómovej nondisjunkcie s následnou aneuploidiou u ľudí. Opakovane bola zvýšená homocysteinémia označená ako potenciálny rizikový faktor pre narodenie dieťaťa s DS mladým matkám. Otázka, či je možné protektívne pôsobenie kyseliny listovej aj vo vzťahu k zníženiu rizika narodenia dieťaťa s DS, si vyžaduje ešte čas na dôkladný výskum a na odhalenie presných patomechanizmov vzniku DS. V každom prípade je pozoruhodné, že štúdie uskutočnené v Severnej a Južnej Amerike skoro bez výnimky zistili asociáciu polymorfizmov génu metyléntetrahydrofolátreduktázy (MTHFR) (hlavne polymorfizmu C677T) so zvýšeným rizikom narodenia dieťaťa s DS. Na rozdiel od uvedených štúdií, štúdie v populáciách z oblasti Stredozemného mora a Japonska túto asociáciu nemohli potvrdiť. Je potrebné zistiť, či tento geografický a populačný rozdiel nie je spôsobený skôr environmentálnymi, dietetickými vplyvmi, teda tým, že strava bohatšia na čerstvú zeleninu a ovocie môže poskytnúť dostatok folátov, čím sa kompenzuje polymorfizmom spôsobená znížená aktivita enzýmu MTHFR. Existujú dôkazy, že niektoré matky detí s DS majú podobne abnormálny metabolizmus kyseliny listovej a metabolizmus homocysteínu ako matky detí s defekty neurálnej trubice (NTD).
Optimálny príjem kyseliny listovej: strava a suplementácia
Človek nie je schopný tento vitamín syntetizovať, a preto je odkázaný na príjem z potravy. Základom je vyvážená strava obohatená o zeleninu a ovocie s obsahom kyseliny listovej. Ako už sám názov napovedá, jedná sa predovšetkým o zelenú a listovú zeleninu. Najvyšší obsah má napríklad kel, špenát, valeriána, brokolica, špargľa, hrášok a kapusta. Medzi tie na B9 najbohatšie potraviny patrí špenát, kapusta alebo brokolica. Vysoké koncentrácie obsahuje aj špargľa, citrusy, ako napríklad pomaranče a grapefruity alebo avokádo. Zabúdať by ste nemala ani na všeobecne veľmi prospešné strukoviny ako je šošovica alebo fazuľa, orechy a semienka. Ideálnou voľbou sú aj celozrnné potraviny. Iné zdroje sú karfiol, petržlen, zeler, červená repa, kaleráby, paradajky, a rôzne druhy ovocia (pomaranče, banány, čerešne, jahody). Cenným zdrojom sú aj kvasnice, celozrnné obilniny (chlieb, musli a klíčky z obilného zrna), mäso (najviac kyseliny listovej má baranie mäso, ďalej sú to hovädzie vnútornosti a jahňacina) a pečeň (kačacia, kuracia, či teľacia pečeň). Prirodzene sú foláty vo vysokých dávkach obsiahnuté hlavne v listovej zelenine ako špenát, brokolica, ružičkový kel, hrášok, fazuľa, slnečnicové semienka, ale dobrým zdrojom sú aj kvasnice a zo živočíšnych produktov pečeň a obličky. Avšak, pečeň sa neodporúča v tehotenstve kvôli možnej vysokej toxicite a veľkému obsahu vitamínu A. Kyselina listová je však citlivá na dlhodobé skladovanie a tepelnú úpravu. Problém je, že varením sa zničí až 95 % tejto kyseliny. Preto je ideálne konzumovať čo najviac čerstvej zeleniny a ovocia.
Zo štúdií vyplýva, že hladina kyseliny listovej nie je v populácii dostatočná. Vo výžive slovenských žien je táto dávka nedostatočná. Absolútny nedostatok folátov sa chápe ako ich nedostatočný príjem potravou, keď sa v tehotenstve ich potreba zvyšuje na dvoj- až trojnásobok oproti obdobiu pred otehotnením. Preto sa odporúča dopĺňať vitamín prostredníctvom vitamínových doplnkov. Tu sa spomína vstrebateľnosť až 100 % oproti vstrebateľnosti z potravy.
Odporúčaná denná dávka pre dospelých je zvyčajne 400 μg. Priemerná diéta obsahuje 50 - 700 μg folátov denne, z čoho sa resorbuje len 5 - 20 μg. Pre tehotné ženy sa odporúča dávka zvýšiť na 600 μg denne. Najčastejšie sa odporúča dávka 0,4 mg, teda 400 μg kyseliny listovej denne u matiek bez zvýšeného rizika NTD, a 4 mg u matiek so zvýšeným rizikom, či už s pozitívnou rodinnou anamnézou, prípadne s poruchami metabolizmu folátov či antiepileptickou medikáciou. V období, kedy je dopyt organizmu po kyseline listovej vyšší - teda predovšetkým v tehotenstve - nie je možné stravou potrebné množstvo získať z bežnej stravy a preto sa odporúča jej suplementácia. Suplementácia je nutná najlepšie šesť týždňov až tri mesiace pred koncepciou, aby došlo k dostatočnému zvýšeniu hladiny v erytrocytoch a sére ženy. Z časového hľadiska sa táto fortifikácia najčastejšie odporúča najmenej jeden mesiac pred počatím a v priebehu prvých troch mesiacov gravidity. Dôležité je užívať foláty ešte prekoncepčne, v rámci plánovaného počatia.
Kyselina listová predstavuje v súčasnosti pravdepodobne jedinú substanciu, ktorej užívaním v perikoncepčnom období možno aktívne znížiť riziko vzniku istých vrodených vývojových chýb. Novým prístupom v suplementácii kyseliny listovej je vývoj perorálnych kontraceptív, ktoré obsahujú tiež odporúčanú dennú dávku folátu. Princípom týchto kombinovaných prípravkov je zvýšenie plazmatickej hladiny kyseliny listovej počas ich dlhodobého užívania, čo zabezpečí jej dostatočnú hladinu v prípade náhleho, plánovaného alebo neplánovaného, vysadenia týchto prípravkov a oplodnenia. Existuje centrálne odporúčanie, a jednotlivé odporúčania medzi sebou sa mierne líšia. Líši sa tiež definícia cieľovej populácie - väčšina odporúčaní pracuje s pojmom „ženy, ktoré plánujú tehotenstvo“, prípadne s pojmom „ženy, ktoré chcú otehotnieť“, menej často sa však stretávame so širšou definíciou „ženy, ktoré môžu otehotnieť“. V rámci Slovenskej republiky existuje odporúčanie k suplementácii kyselinou listovou. Mimo Európskej únie sa stretávame s iným fenoménom, a tým je oficiálna fortifikácia určitej základnej potraviny (hlavne múky) kyselinou listovou, čo je dôležité v krajinách s výraznejším podielom slabších socioekonomických skupín obyvateľstva.
Kyselina listová a plodnosť mimo prevencie vrodených chýb
Kyselina listová nie je liekom na neplodnosť a podľa súčasných poznatkov neovplyvňuje základné príčiny neplodnosti, ako sú hormonálne poruchy, endometrióza, poruchy ovulácie, nepriechodnosť vajíčkovodov alebo mužská neplodnosť. Napriek tomu, folát neovplyvňuje priamo úspešnosť počatia u žien s neplodnosťou. Vitamíny a minerály zohrávajú dôležitú úlohu vo fyziologických procesoch a ich nedostatok má negatívny dopad na ľudské zdravie, vrátane plodnosti. Štúdie ukazujú, že ženy, ktoré majú problém s počatím, majú často nižšie hladiny niektorých živín. Pri problémoch s počatím sa väčšina pozornosti upriamuje na ženu. No pravdou je, že až v polovici prípadov neplodnosti zohráva rolu mužský faktor. Tvorba spermií - spermatogenéza - je komplexný proces, ktorý trvá približne 72 dní. Práve počas tohto obdobia zohráva kľúčovú úlohu dostatok antioxidantov, zinku, selénu či vitamínu C, ktoré chránia spermie pred poškodením a podporujú ich vývoj. Kyselina listová pre mužov je tiež dôležitá pre tvorbu spermií a podporu plodnosti, jej nedostatok totiž môže negatívne ovplyvniť počet a kvalitu spermií. Lepšou voľbou sú komplexné vitamíny na podporu plodnosti mužov aj žien. Multivitamínové prípravky, ktoré kombinujú viacero rôznych vitamínov a ďalších mikronutrientov, dosahujú najvyššiu účinnosť. Ich hlavnou výhodou je synergické pôsobenie. Okrem kyseliny listovej je pri snahách o bábätko a následné tehotenstvo dôležité najmä železo, vitamín D, vitamín E, Omega-3 mastné kyseliny a zinok.
Časté otázky a mýty o kyseline listovej
Jednou z otázok, ktorá sa často objavuje, je, či telo si nevie samo vyrobiť kyselinu listovú. Je dôležité si uvedomiť, že človek nie je schopný tento vitamín syntetizovať, a preto je odkázaný na príjem z potravy. Tvrdenia, že "telo si vypýta čo potrebuje, všetko je v strave a nie v tabletkách", nereflektujú modernú realitu. Hladina kyseliny listovej nie je v populácii dostatočná, a to aj pri konzumácii ovocia a zeleniny, najmä vzhľadom na zvýšenú potrebu v určitých životných obdobiach, ako je tehotenstvo.
Ďalšia častá otázka sa týka možných rizík pri zvýšenej konzumácii kyseliny listovej. Ak je prijímaná potravou, žiadne negatívne účinky nadmernej konzumácie neboli zaznamenané. Dôležitá informácia je, že k predávkovaniu kyselinou listovou nedochádza, pri vysokých dávkach sa kyselina listová rýchlo vylučuje prevažne močom. V prípade jej užívania vo forme výživových doplnkov však môže dôjsť pri jej nadbytku k poruchám trávenia, nespavosti alebo psychickým výkyvom. Vždy je teda nutné dodržiavať odporúčané dávkovanie. Kyselina listová denná dávka pre dospelých je zvyčajne 400 μg a pre tehotné ženy sa odporúča dávka zvýšiť na 600 μg denne. Kyselina listová dávkovanie je dôležité dodržiavať, aby sa predišlo vedľajším účinkom. Opakovane sa skúma problematika celoplošného užívania kyseliny listovej, aj keď len u žien fertilného veku, zo strany možných rizík. Uvažuje sa predovšetkým o vyššom riziku rozvoja rôznych typov nádorových ochorení v súvislosti s významným externým príjmom kyseliny listovej. Objavujú sa však aj opačné názory, ktoré hovoria o ďalších protektívnych vplyvoch dlhodobého užívania kyseliny listovej, hlavne o znížení rizika niektorých typov nádorov. Ani jedna z týchto hypotéz však nebola potvrdená.
Pri užívaní niektorých liekov je nutné foláty dopĺňať, napríklad lieky na epilepsiu, proti malárii a lieky, ktoré ovplyvňujú delenie buniek. Antacidá s obsahom hliníka a horčíka spôsobujú pokles pH v tenkom čreve, a znižujú tak vstrebávanie kyseliny listovej. Zvýšená potreba je tiež v starobe a pri plánovaní tehotenstva až po období dojčenia. Po pôrode a počas dojčenia môže byť potreba kyseliny listovej zvýšená, pretože matka poskytuje živiny dieťaťu prostredníctvom materského mlieka. Kyselina listová pre deti podporuje zdravý rast a vývoj.
Kyselina listová je kľúčový vitamín skupiny B, ktorý by mal byť pravidelne dodávaný do organizmu v správnych množstvách.
tags: #otehotnenie #bez #kyseliny #listovej