V živote každého rodiča môže nastať situácia, keď sa cesty s partnerom rozídu, no rodičovské práva a povinnosti k deťom zostávajú. Rozvod alebo rozchod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Práve preto medzi rodičmi často vznikajú otázky, kedy súd schváli striedavú starostlivosť, kedy ju zamietne a ako sa pri rozhodovaní posudzuje výživné či názor dieťaťa. Súdne konanie o starostlivosť o dieťa je komplexný proces, ktorý má za cieľ v prvom rade ochranu a zabezpečenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
Právny rámec a princípy rozhodovania súdu
Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, a naopak, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Starostlivosť o deti musí byť zabezpečená v každom prípade a kde nestačia rodičia, zasahuje štát. Konanie o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
V prípade rozvodu rodičov, podľa zákona je súčasťou rozvodového rozsudku aj úprava pomerov k maloletým deťom, resp. úprava rodičovských práv a povinností. Bez rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí súd ani nemôže rozviesť manželstvo. Princíp je taký, že len vo výnimočných prípadoch rozhoduje súd. Je to najmä ak sa rodičia nevedia počas rozvodového konania dohodnúť, alebo je iný dôvod. V rámci rozvodového konania teda súd buď schváli rodičovskú dohodu, alebo sám upraví rodičovské práva a povinnosti. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd obligatórne upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Ust. Záujem maloletého dieťaťa je v súlade s čl. 5 Základných zásad Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú - teda aj pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov súd zverí dieťa do starostlivosti, rovnako či určí striedavú starostlivosť alebo výlučnú starostlivosť jedného z rodičov. V právnych otázkach týkajúcich sa maloletého je totiž potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy. Súd môže zveriť maloleté dieťa na čas po rozvode aj do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Úloha a postavenie dieťaťa v súdnom konaní
Maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi, resp. kolíznym opatrovníkom. V súkromnom práve je podľa zákona č. 89/2012 (Občianskeho zákonníka) spôsobilosť dieťaťa na konkrétny právny úkon viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť osôb jeho veku. Ide o vyvrátiteľnú domnienku; v každom prípade je možné preukázať opak. Plná právna spôsobilosť sa nadobúda dosiahnutím 18 rokov; pri splnení určitých podmienok ju súd môže priznať aj dieťaťu, ktoré dosiahlo vek 16 rokov. Ak dieťa nemá právnu spôsobilosť, musí za neho konať jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. V zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „štáty, zmluvné strany, zabezpečia dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne vyjadrovať tieto názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a stupňu vyspelosti“. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.
Súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch. Pri rozhodovaní súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti tak ako ustanovuje § 24 ods. 4 ZR. Ak je dieťa schopné rozumne a vedome vyjadriť svoje predstavy a priania s ohľadom o budúcom nastavení, je treba v primeranej miere túto vôľu zohľadniť (napríklad rozhodnutie ÚS ČR IV. ÚS 410/05). Vo veci týkajúcej sa mladistvého sa v konaní musí vždy postupovať tak, aby nedošlo k narušeniu psychiky mladistvého a aby s ohľadom na jeho vek nebol ohrozený jeho ďalší duševný a sociálny vývoj.
V občianskych súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých hrá zásadnú úlohu orgán sociálno-právnej ochrany detí. Túto pôsobnosť vykonávajú predovšetkým obecné úrady s rozšírenou pôsobnosťou.
Rodičovská dohoda ako preferované riešenie
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o výkone ich rodičovských práv a povinností. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa, ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi.
Z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú, môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu.
Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora, ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak. Protistrane - druhému rodičovi - je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému rodičovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie.
Formy starostlivosti o dieťa podľa rozhodnutia súdu
Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa, pričom každá z nich má svoje špecifiká. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.).
- Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Znamená to, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená to, že prebieha na základe ústnej dohody medzi obomi rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený. Ak súd zverí dieťa jednému rodičovi, ide o model, pri ktorom tento rodič zabezpečuje každodenný život dieťaťa. Druhý rodič tým automaticky nestráca rodičovské práva.
- Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa: Spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerným rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
- Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov: Je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva. Ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorý rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t. j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa rozhoduje vždy v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pričom prihliada na konkrétne okolnosti každého prípadu.
Striedavá osobná starostlivosť: Podmienky, mýty a realita
Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti i napriek nesúhlasu jedného rodiča, ak obaja rodičia majú záujem o výchovu a zároveň sú spôsobilí dieťa aj vychovávať. Podľa ustanovenia § 24 ods. takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa. Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. Ak po zistení všetkých potrebných skutočností súd rozhodne o tom, že striedavú starostlivosť povolí, potom vo svojom rozhodnutí zväčša určí aj časové obdobie počas ktorého sa dieťa bude zdržovať u matky a u otca. Časové obdobia sú spravidla určené rovnomerne.
Zákon je v rámci pravidiel určenia striedavej starostlivosti veľmi stručný. Najideálnejšie je, pokiaľ sa na zverení dieťaťa a úprave styku dohodnú rodičia. Čo ale v prípade, ak k dohode nedôjde a súd musí vo veci rozhodnúť? Prinášame súhrn jedného súdneho sporu rodičov, kde súd odmietol striedavú starostlivosť z dôvodu, že to nepovažoval za najlepší záujem maloletého dieťaťa. V našom konkrétnom prípade rozhodoval okresný súd okrem iného o zverení dieťaťa do starostlivosti. Súd zveril dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov, pričom druhému z rodičov upravil čas na stretávanie sa. V tomto prípade bolo dieťa zverené do starostlivosti matke, aj keď netreba túto možnosť brať generálne. Zákon nefavorizuje matky, napriek tomu v súdnych konaniach je vo väčšine prípadov dieťa zverené matke (keď nie je určená striedavá starostlivosť alebo spoločná starostlivosť).
Najpodstatnejším podkladom, pre zverenie dieťaťa do starostlivosti, je znalecký posudok od psychológa. Z posudku predloženého súdu vyplývalo, že komunikácia medzi rodičmi nedosahovala úroveň požadovanú pre striedavú starostlivosť. Týmto argumentom sa v minulosti zaoberal ústavný súd ČR (sp. zn. III. ÚS 294/09). Samotný znalec v posudku poukázal na skutočnosť, že pri aktuálnom nastavení nie je v záujme dieťaťa striedavá starostlivosť. Striedavka je vhodná pri kvalitnom a pozitívnom vzťahu rodičov k dieťaťu a predpokladom je vyspelosť a dobrá vôľa rodičov. Rodičovi, ktorý vie tieto podmienky lepšie zabezpečiť, vo väčšine prípadov býva dieťa zverené.
Je potrebné ale posúdiť, či určenie striedavej starostlivosti nie je iba akýmsi kompromisom medzi rodičmi, ktorí nevedia dospieť k rozumnej dohode. Súd by mal posudzovať najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vysporiadať sa s veľkou záťažou, ktorú spôsobil rozpad rodiny a ktorú by tiež mohla priniesť prípadná striedavá starostlivosť. Je potrebné tiež zohľadniť citové preferencie dieťaťa a prínos stálosti prostredia a možnosti zachovania a rozvíjania väzieb so širšou rodinou a okolím.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
V praxi sa výnimočne vyskytuje model striedavej starostlivosti, kedy dieťa býva v jednom byte a rodičia sú tí, ktorí striedajú domov. Z hľadiska komfortu dieťaťa je toto riešenie zaujímavé. Zraniteľnosť striedavej starostlivosti (keď sa strieda v dvoch domovoch) spočíva v nútení maloletého dieťaťa neustále striedať svoj domov, čo sami rodičia nie sú ochotní obetovať v tomto prípade. Podľa názoru súdu striedavá výchova je veľmi šetrná voči deťom, pokiaľ deti zostávajú stále v rovnakom byte a v cykloch sa striedajú rodičia. (Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2012).
Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietnutím odbornej pomoci jedným z rodičov v rámci snahy o vylepšenie komunikácie, nebolo preukázané, že by bola striedavá starostlivosť v najlepšom záujem spoločného dieťaťa, ako potvrdil napríklad Krajský súd Prešov. Častokrát je striedavá starostlivosť navrhovaná nie z dôvodu, že rodičia takéto usporiadanie považujú za záujem dieťaťa, ale z dôvodu, že ich komunikácia je katastrofálna a striedavkou chcú minimalizovať ich vzájomný kontakt a potrebu komunikácie. V týchto prípadoch sa stáva, že rodičia neodovzdajú druhému rodičovi podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o absolvovaných vyšetreniach alebo obmedzeniach stravy. Toto následne katastrofálne vplýva na dieťa.
Vzdialenosť bydlísk rodičov je tiež kľúčovým faktorom. Napríklad, ak matka s dcérou presťahovala takmer 70 km od otca a dcéra má novú školu, kde má všetko potrebné, je možné, že súd by pri posudzovaní striedavej starostlivosti zohľadnil vzdialenosť a s ňou spojenú námahu pre 11-ročné dieťa. Pre dieťa, ktoré je kvôli tomu veľmi nešťastné a nechce navštevovať dve rôzne školy, pričom jasne dalo najavo, že chce žiť s jedným z rodičov, je možnosť striedavej starostlivosti otázna. Súd vždy rozhoduje v záujme dieťaťa a cieľom jeho rozhodnutia je lepšie zabezpečenie potrieb dieťaťa. Súd vždy prihliada na okolnosti a špecifiká konkrétneho prípadu.
V prípadoch, ako je sťahovanie z jedného mesta do hlavného mesta (približne 290 km vzdialenosť) s dohodou o striedavej starostlivosti na týždennej báze, táto dohoda je už neaktuálna. Takéto časté cestovanie je pre dieťa namáhavé, ruší mu režim a negatívne ovplyvňuje jeho vývoj. Súd by v konaní určite zohľadnil neprimeranú vzdialenosť.
Dochádzka do školy pri zmene bydliska
K otázke, či môže manžel zabrániť dcére navštevovať novú školu uvádzame, že zabrániť jej v tom nemôže. Dovoľujeme si však upozorniť na usmernenie ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu č. 13/2019 k zákonu o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktoré hovorí o tom, že ak rodičia nie sú manželmi a plánujú začať žiť oddelene, tak potom je na ich dohode, aký režim si zvolia. V súlade s ust. § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) sú rodičia povinní dohodnúť sa na podstatných veciach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností, napríklad prihlásenie dieťaťa do školy. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne.
Ak rodičia s priateľom sa dohodli na striedavej starostlivosti o dieťa v týždňových intervaloch a bývajú od seba ďalej, chcú, aby dieťa navštevovalo dve rôzne školy. Tieto by sa nachádzali vždy v mieste aktuálneho pobytu. Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd. V prípade, že rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu.
Výživné (Alimenty) pri rôznych formách starostlivosti
Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení. Vyživovaciu povinnosť rodičov upravuje Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to: dohodnú sa, že výživné sa neurčuje alebo dohodnú sa na výške výživného.
Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard, bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou. Výživné na maloleté dieťa pri striedavej osobnej starostlivosti súd určuje podľa § 62 ods. 6 ZR, pričom prihliada na dĺžku starostlivosti každého rodiča alebo môže vzhľadom na okolnosti daného prípadu výživné aj nenavrhnúť alebo určiť nulové výživné.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takého výdavku.
Kolízny opatrovník: Kľúčová úloha v záujme dieťaťa
Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone.
Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2011, sp. zn. 4 Cdo 170/2011). Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.
V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2, písm. a/ zákona č. 305/2005 Z.z.).
Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom.
Výkon súdnych rozhodnutí a riešenie konfliktov
Ak rodič porušuje rozhodnutie, druhý rodič musí podať návrh na výkon rozhodnutia, prípadne návrh na zmenu starostlivosti. A súd potom zisťuje dôvody, vyžaduje správy kolízneho opatrovníka, čaká na znalca. A medzitým môžu uplynúť mesiace až roky a vzťah rodič - dieťa sa rozpadá. Z vyššie uvedenej správy MS SR vyplýva, že súdy v rámci správy avizovali, že sa snažia využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby riadne zistili dôvody nerešpektovania súdneho rozhodnutia, pričom ako motív avizovali závažnosť zásahu výkonu rozhodnutia do práv dieťaťa a samotných rodičov, ako povinných.
Najčastejší dostupný prostriedok na dosiahnutie dobrovoľného podrobenia sa rozhodnutiu je predvolanie povinného na tzv. informatívne pojednávanie (výsluch). Tzv. informatívne pojednávanie (výsluch) hodnotili súdy pozitívne preto, že im umožňuje pôsobiť zmierlivo na účastníkov, prípadne ich konfrontovať s tým, čo uviedli do písomných podaní. Súdy uviedli, že vo viacerých prípadoch pomohlo tzv. informatívne pojednávanie k tomu, že sa odstránili „malicherné“ spory medzi rodičmi dieťaťa a konanie sa zastavilo stiahnutím návrhu na výkon, alebo došlo k vyjasneniu rozdielnych pohľadov rodičov na „porušovanie“ rozhodnutia. Súdy pozitívne hodnotili i súčinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Súdy sa už neuspokojujú s tvrdeniami oprávneného, že povinný sa nepodrobuje rozhodnutiu. Súdy už nevyžadujú od povinného rodiča „drakonické“ plnenie povinnosti najmä vtedy, ak plnenie povinnosti sa vymyká sfére vplyvu povinného. Súdy v zmysle vyhlášky sledujú a riadne zisťujú, či prípadne dôvody nepodrobenia sa reálne existujú, a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. V súvislosti s povinnosťou súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, niektoré súdy opätovne prízvukovali aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry platí, že treba mať na zreteli situáciu, ak rodič, s ktorým dieťa žije, druhému rodičovi v styku s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo správu o úspešnosti výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých, a to na základe uznesenia Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny č. 92 zo dňa 16. mája 2018. Podľa dostupných informácií znenie správy bolo výboru doručené dňa 30. augusta 2018 a výbor ju dňa 6. septembra 2018 vzal na vedomie. Správa vznikala z poznatkov okresných súdov Slovenskej republiky. Sudkyne a sudcovia, ktorí vybavujú agendu výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých a poručenskú agendu, poskytli poznatky o problematike za obdobie od 1. júla 2016 do 15. mája 2018.
Súdy avizovali, že po vykonaní tzv. informatívneho pojednávania (výsluch), alebo po inom zadovážení dôkazov o ospravedlniteľných dôvodoch sa často snažia odstrániť prekážky výkonu rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že ide o metódy práce, ktoré nepatria do sféry práva, súdy v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom po zistení problémov medzi rodičmi ponúknu rodičom odbornú pomoc, aby ako rodičia získali podporu a mohli realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Výsledky odbornej pomoci smerujú rodičov napríklad k tomu, aby nedoriešené partnerské problémy či nedoriešené majetkové záležitosti neprenášali na dieťa. V praxi sa osvedčili určité postupy, napríklad odporučiť rodičom psychologické poradenstvo, ktoré má za cieľ dosiahnuť dohodu rodičov ohľadne opätovného nadviazania kontaktu dieťaťa s rodičom, ak tento dlhšie neprebiehal, prípadne prijať rodičovskú dohodu ohľadne stretávania sa v užšom rozsahu, ako je uvedené v rozhodnutí, ktoré sa má vykonať. Sudcovia a vyšší súdni úradníci potvrdili, že majú obavy z toho, že bez asistencie detského psychológa, ktorý by bol špecializovaný na zvládanie krízových situácií, bude dochádzať k vyhroteným situáciám. V týchto situáciách nie je ochota ísť do fyzického kontaktu s dieťaťom a napr. brať či trhať dieťa z rúk povinného, alebo ťahať dieťa proti jeho vôli do auta. Súdy sú si vedomé aj upozornenia detských psychológov, špeciálnych pedagógov, či pedopsychiatrov, ktorí poukazujú na to, že násilné uskutočňovanie výkonu rozhodnutia môže mať ďalekosiahle nepriaznivé následky na psychické prežívanie dieťaťa, ktoré sa na dôvažok môžu prejaviť až v budúcnosti.
Osobitné situácie a riešenia
Zmena pomerov a prehodnotenie starostlivosti
Dôležité je, že pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky. Napríklad, ak bývalý manžel podal návrh na zverenie dieťaťa do jeho opatery, matka môže v tom istom prebiehajúcom konaní uplatniť vlastný návrh, aby súd zveril syna do jej výlučnej osobnej starostlivosti. To sa urobí tak, že sa podá písomné vyjadrenie k jeho návrhu a zároveň sa doň jasne uvedie, čo navrhujete (t. j. „navrhujem zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky“) a ako má súd upraviť styk otca a výživné. K návrhu je potrebné opísať konkrétne dôvody, prečo striedavka nefunguje (napr. školská dochádzka, komunikácia rodičov, režim dieťaťa), priložiť dôkazy (správy zo školy/lekára, komunikáciu, harmonogram starostlivosti) a navrhnúť aj presný režim styku otca s maloletým a výživné.
Ak matka žila len 11 km od ex-partnera a neskôr sa presťahovala do hlavného mesta, čo je približne 290 km vzdialenosť, a majú spísanú rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti, ktorá bola vyhotovená v čase, keď žila len 11 km od ex-partnera, táto dohoda je už neaktuálna. V tomto prípade sú okolnosti na strane matky. V zmysle §26 Zákona o rodine môže súd (dokonca aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Návrh je potrebné podať na miestne príslušný súd, ktorým je súd v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
Rodič pracujúci v zahraničí a alkohol v domácnosti
Ak bývalý partner pracuje v zahraničí, je preč dva týždne a domov chodí na deväť dní, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd totiž prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou. Ďalším dôležitým faktorom je otázka alkoholu. Ak má rodič dôkazy alebo svedkov, že bývalý partner je často pod vplyvom alkoholu (takmer každý deň), odporúča sa tieto skutočnosti zdokumentovať (napr. správy, fotografie, svedectvá známych, prípadne lekárske správy alebo zásahy polície). Súd posudzuje predovšetkým schopnosti rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť, výchovu, stabilitu a bezpečné prostredie pre dieťa.
Ak exmanželka podá návrh na zmenu úpravy styku (napr. žiada striedavú starostlivosť alebo častejší styk) v situácii, keď otec pracuje v zahraničí od pondelka do štvrtka a deti si berie cez víkendy 3x do mesiaca, počas jarných a zimných prázdnin, a polovicu alebo viac letných prázdnin, súd bude skúmať, či je takáto zmena v záujme detí. Pracovná situácia otca, fakt, že pracuje v zahraničí a zabezpečuje výživné, ako aj doterajší spôsob styku, sú pre súd relevantné. Ak by zmena znamenala pre neho stratu zamestnania a ohrozenie bývania, odporúča sa tieto skutočnosti detailne uviesť v písomnom vyjadrení k návrhu a doložiť ich dôkazmi (pracovná zmluva, potvrdenie o zamestnaní, hypotéka). Súd môže návrhu vyhovieť aj proti nesúhlasu, ak dospeje k záveru, že je to v záujme detí. Nie je však povinný návrhu vyhovieť automaticky - argumenty a dôkazy majú veľkú váhu.
Domáce násilie a jeho dôsledky
Tvrdenia, že priateľ vydieral a dokonca to prerástlo až do domáceho násilia, odôvodňujú zmenu danej dohody. Prostredie v ktorom dieťa vyrastá je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. V tomto prípade určite nie je v najlepšom záujme dieťaťa, ak vyrastá v prostredí v ktorom je svedkom domáceho násilia zo strany jeho otca páchanom na jeho vlastnej matke. Bývalý priateľ by mohol byť dokonca v tomto prípade aj trestne stíhaný, ak by sa to preukázalo. V takýchto prípadoch je nutné tieto skutočnosti preukázať súdu.
Rodičovský príspevok a striedavá starostlivosť
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Osvojenie (adopcia) - Prijatie cudzieho dieťaťa za vlastné
Osvojenie možno charakterizovať ako prijatie cudzieho dieťaťa za vlastné, čím sa odlišuje od iných právnych inštitútov zakladajúcich rodičovstvo. Podmienky pre osvojenie dieťaťa podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012) zahŕňajú starostlivosť o dieťa pred osvojením. Za relevantnú sa počíta iba starostlivosť stanovená rozhodnutím súdu, keď súd môže nariadiť starostlivosť len po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď rodič udelil súhlas s osvojením. Súd musí okrem už uvedených náležitostí zistiť, či medzi osvojiteľom a osvojencom existuje taký vzťah, aký býva medzi rodičom a dieťaťom, alebo že tu sú aspoň základy takého vzťahu. Úplne zanikajú predtým existujúce vzťahy medzi dieťaťom a jeho biologickou rodinou a naopak vznikajú nové statusové pomery medzi osvojencom a osvojiteľom a jeho príbuznými.
Kľúčové aspekty a odporúčania
Časté chyby, ktorými rodičia zbytočne komplikujú vlastnú situáciu, sa pri sporoch o deti opakujú. Rozhodovanie o starostlivosti a výživnom často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom ako rodičia situáciu uchopia v praxi. Neexistuje jeden model vhodný pre každú rodinu. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou. Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj.
V situácii, keď dcéra má 11 rokov, je kvôli prebiehajúcemu konaniu nešťastná a nechce navštevovať dve rôzne školy, pričom jasne dala najavo, že chce žiť s jedným z rodičov, je dôležité tieto skutočnosti súdu predložiť. Znalecký posudok psychológa, ktorý bol vypracovaný, je kľúčovým dôkazom. V takýchto prípadoch je možné navrhovať, aby súd zveril dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, s riadne upraveným stykom druhého rodiča a výživným. Odporúča sa detailne opísať súdu všetky dôvody, pre ktoré by striedavá starostlivosť nebola v najlepšom záujme dieťaťa, najmä s ohľadom na emočný stav a názor dcéry.
tags: #oznam #o #sudnom #konani #o #starosltivost