Jaslovské Bohunice, obec hlboko zakorenená v histórii Trnavského kraja, predstavuje fascinujúcu mozaiku pamiatok, ktoré svedčia o bohatej minulosti a neochvejnej duchovnej tradícii jej obyvateľov. Od raných zmienok o farnosti až po monumentálne kostoly a drobné prícestné kríže, každé z týchto miest rozpráva svoj vlastný príbeh. Obyvateľstvo obce Jaslovské Bohunice sa od nepamäti hlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, čo sa výrazne odrazilo na charaktere jej kultúrneho dedičstva. S osídľovaním okolia Bohuníc vystupovala do popredia otázka výstavby kostola, ktorá formovala duchovný a architektonický vývoj obce po stáročia. Poďme sa ponoriť do detailného prehľadu týchto vzácnych svedkov času, počnúc samotným srdcom obce a postupne rozširujúc náš pohľad na malebné okolie a blízke regionálne centrum, Trnavu, známu ako „Malý Rím“.
Sakrálne srdce obce: Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela v Bohuniciach
Bohunický rímskokatolícky kostol je najdôležitejšou pamiatkou farnosti a jeho história je prepletená s duchovným životom generácií. Prvá zmienka o fare sa nachádza v Štatútoch Ostrihomskej kapituly z roku 1397, čo poukazuje na dlhú a kontinuálnu cirkevnú prítomnosť v oblasti. Prvým známym farárom, ktorý významne ovplyvnil miestnu komunitu, bol cirkevný pracovník Andrej. Do Jaslovských Bohuníc prišiel v roku 1493 zo Stráží a práve na jeho podnet sa v roku 1494 začala výstavba malého gotického kamenného kostola. Tento kameň zo staršieho kostola s dátumom 1494 je dodnes zamurovaný v stene presbytéria súčasného kostola, pripomínajúc tak jeho stredoveké korene.
Súčasný Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela bol postavený v rokoch 1832-1836 v klasicistickom slohu, neskôr bol rozšírený bočnou kaplnkou. Ide o pozdĺžny jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a polygonálnym vonkajším plášťom, čo mu dodáva charakteristický vzhľad. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, zatiaľ čo uzáver presbytéria je riešený konchou, čo vytvára pôsobivý priestorový dojem. Hladké fasády kostola členia iba okná s polkruhovým zakončením, ktoré sú typické pre klasicistickú architektúru. Predstavanú vežu, ktorá je zakončená cibuľovou strechou, členia lizénové rámy a zvukové okná. Na prízemí veže sa nachádza vstupný portál, nesúci datovanie 1836, ktoré pripomína rok dokončenia hlavnej stavby.
Interiér kostola ukrýva množstvo umeleckých a duchovných pokladov. Hlavný oltár je pseudogotický, čo je zaujímavý kontrast s celkovým klasicistickým slohom stavby. Ústredná olejomaľba svätého Michala od maliara Weszelého pochádza z roku 1871 a predstavuje významné umelecké dielo svojej doby. Po stranách oltára sú umiestnené sochy svätého Vendelína a svätého Floriána, dvoch obľúbených svätcov. Na bočnom oltári Ružencovej Panny Márie nájdeme ďalšiu olejomaľbu z roku 1887, taktiež od toho istého autora. Na ďalšom bočnom oltári sa nachádza staršia olejomaľba Božského srdca. Vitráže v presbytériu, znázorňujúce svätého Pavla a svätého Petra, dotvárajú sakrálnu atmosféru. Nástenné sochy svätého Jozefa, svätej Terézie, svätej Anny a Panny Márie škapuliarskej sú novšieho dáta a obohacujú priestor. Fresky na klenbe, vytvorené približne okolo roku 1939, predstavujú svätého Cyrila a svätého Metoda, svätú Rodinu, svätého Františka, svätého Izidora, svätého Alojza, svätého Antona, svätého Tadeáša a Krista kráľa. V presbytériu sú navyše portréty štyroch evanjelistov, ktoré dopĺňajú duchovnú symboliku. Štrnásť zastavení Krížovej cesty, pochádzajúce z roku 1993, poskytuje veriacim priestor na modlitbu a meditáciu. Drevený klasicistický organ na chóre z roku 1841 má klaviatúru Mozartovho typu, kde biele klávesy sú poltóny a čierne sú celé tóny, čo je unikátna archaická konštrukcia. Zaujímavosťou je, že v mechovej komore orgánu bola v minulosti knižnica. V bočnej kaplnke je pôvodný oltár, vo výklenku s plastikou Panny Márie s dieťaťom. K severnej stene presbytéria je pristavaná sakristia, k južnej strane je zas pristavaná kaplnka rodiny Dezasse, ktorá hrá významnú úlohu v histórii farnosti.
Filiálny kostol svätého Martina biskupa v Paderovciach: Historické svedectvo
Neoddeliteľnou súčasťou duchovného dedičstva Jaslovských Bohuníc je aj filiálny kostol svätého Martina biskupa, ktorý sa nachádza v miestnej časti Paderovce. Pôvodne na jeho mieste stála kaplnka svätého Martina, postavená Krištofom Erdödym v roku 1762. Bola to murovaná jednopriestorová stavba s drevenou zvonicou v štítovej hlavnej fasáde, ktorá slúžila na duchovné potreby miestnych veriacich. Táto kaplnka bola prestavaná na dnešný filiálny kostol svätého Martina biskupa.
Kostol svätého Martina bol postavený v roku 1848 v klasicistickom slohu, čím zapadol do architektonického rázu okolitých sakrálnych stavieb. Je to jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a s vežou, vstavanou zo štítového priečelia. Fasády sú členené lizénovými rámami a oknami s polkruhovým zakončením, na veži sú zvukové otvory, ktoré umožňujú rozliehanie zvuku zvonov. K severnej strane presbytéria je pristavaná sakristia, nevyhnutná pre liturgické úkony. Na prízemí veže sa nachádza vstupný portál s datovaním, pričom na klenáku je nadpražie, ktoré zvýrazňuje vstup. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami na vtiahnutých pilieroch, čo dodáva priestoru elegantný a súdržný vzhľad. Klenba je zdobená ornamentálnou freskovou výzdobou z roku 1968, ktorá do chrámu vniesla nový umelecký výraz. Hlavný oltár je novogotický a jeho ústrednou olejomaľbou je svätý Martin, pretínajúci plášť nahému žobrákovi, scéna znázorňujúca milosrdenstvo a štedrosť tohto svätca. Na oltári sú umiestnené sochy svätého Ladislava, svätého Štefana, svätej Kataríny a svätej Uršule, ktoré dopĺňajú ikonografický program. Vnútorné zariadenie kostola pochádza zväčša z 19. storočia a je podobné ako v bohunickom kostole, čo svedčí o spoločných umeleckých a slohových trendoch v regióne. Nad vchodom do sakristie je nástenná maľba svätého Cyrila a svätého Metoda z roku 1968, pripomínajúca význam týchto slovanských apoštolov pre našu kultúru.
Farské budovy: Svedkovia duchovného života
História duchovného centra Jaslovských Bohuníc sa neodráža len v kostoloch, ale aj vo farských budovách, ktoré slúžili ako domov pre kňazov a centrum pre správu farnosti. Budova starej fary sa nachádza na starom cintoríne v Bohuniciach a pochádza z roku 1825. Bola postavená na mieste staršej fary, spomínanej už začiatkom 16. storočia, čo podčiarkuje kontinuitu duchovnej správy v obci. Mnohokrát bola prestavovaná a upravovaná, odzrkadľujúc meniace sa potreby a architektonické štýly. Dnešný vzhľad budovy pochádza z konca 18. storočia a má znaky klasicistického slohu, ktorý jej dodáva dôstojný a harmonický výraz. Je to prízemná budova na pôdoryse tvaru L, pričom na konci hlavného krídla je podbránie, ktoré kedysi slúžilo ako vstup do komplexu. Hlavná šesťosová fasáda je členená lizénovými rámami a obdĺžnikovými oknami v jednoduchých šambránach, čo vytvára elegantný a vyvážený celok. Bočné krídlo je do dvora na obytnej časti otvorené pilierovou chodbou a na hospodárskej časti stĺpovou chodbou, čo svedčí o praktickom usporiadaní fary. Vstup do pivnice má valenú klenbu, ktorá je charakteristickým prvkom staršej architektúry.
K starej fare bola v rokoch 1993-1995 pristavaná pôsobivá budova novej fary, ktorá slúži súčasným potrebám farnosti. Táto výstavba bola ukončená v roku 1996 a predstavuje moderný doplnok k historickému areálu. Po Andrejovi, prvom známom farárovi z roku 1493, nasledovalo mnoho ďalších kňazov, ktorí sa tak ako on starali o duchovný život občanov. Od 15. decembra 1990 pôsobil ako kňaz v rímskokatolíckej farnosti v Jaslovských Bohuniciach Daniel Silvester Špankovič, O. Praem z rehole premonštrátov. Za jeho pôsobenia sa vykonali viaceré rekonštrukcie, a za pomoci veriacich a obce Jaslovské Bohunice bola postavená nová farská budova a upravil sa farský areál. Od 1.9.2008 do 30.6.2012 bol kňazom vo farnosti vdp. Mgr. František Bačík. Od 1.7.2012 do 30.6.2014 bol kňazom vo farnosti vdp. Róbert Ondrík. Od 1.7. 2014 je kňazom vo farnosti vdp. Mgr. Štefan Novanský a od 1.7.2015 je kňazom vo farnosti vdp. Marián Vivodík, ktorý pokračuje v spravovaní duchovného života komunity.
Hrobka rodiny Dezasse: Pamäť na starom cintoríne
Na starom cintoríne v Bohuniciach sa nachádza hrobka rodiny Dezasse, ktorá pochádza z roku 1825. Ide o jednoduchú jednopriestorovú štvorcovú stavbu, ktorá slúži ako pietne miesto pre významnú miestnu rodinu. Jej existenciou je spojená aj spomínaná kaplnka rodiny Dezasse, pristavaná k južnej stene presbytéria rímskokatolíckeho kostola svätého Michala Archanjela. Táto kaplnka a hrobka sú svedectvom o vplyve a histórii rodiny Dezasse v Jaslovských Bohuniciach a ich prepojení s duchovným životom obce. Hrobka je súčasťou širšieho cintorínskeho areálu, kde sa dodnes zachovalo množstvo historických náhrobkov, ktoré vypovedajú o živote a tradíciách miestnych obyvateľov.
Prícestné sochy, súsošia a kríže: Zastavenia zbožnosti v krajine
Územie celej farnosti Jaslovské Bohunice je posiate množstvom prícestných sôch a krížov, ktoré sú nielen umeleckými dielami, ale aj svedectvom o hlbokej zbožnosti a tradícii miestneho obyvateľstva. Tieto monumenty, často polychrómované a bohato zdobené, slúžili ako miesta zastavenia pre pútnikov a pocestných, pripomínajúc im duchovné hodnoty.
Pamiatky v miestnej časti Jaslovce
V miestnej časti Jaslovce sa nachádzajú tieto významné objekty, ktoré obohacujú krajinu a pripomínajú historické udalosti a osobnosti:
- Kamenná polychrómovaná socha Piety z roku 1773 je dojemným zobrazením Panny Márie s mŕtvym Kristom, ktoré odráža hlbokú náboženskú úctu.
- Kamenná polychrómovaná socha svätého Vendelína z roku 1798 je zasvätená patrónovi pastierov a dobytka, čo svedčí o dôležitosti poľnohospodárstva v regióne.
- Prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného z roku 1806 bol významným miestnym monumentom. V roku 1806 ho dal postaviť Matej Fančovič (Fancsovics) a v spodnej časti sú umiestnené tri kamenné plastiky svätých, ktoré dotvárajú jeho celkovú kompozíciu.
- Socha svätého Jána Nepomuckého, postavená v roku 1808, je venovaná tomuto obľúbenému barokovému svätcovi, patrónovi mostov a ochrancovi pred povodňami.
- Kamenné polychrómované súsošie svätej Rodiny, ktoré pochádza z roku 1860, dali osadiť v roku 1861 Ján Bohák a jeho manželka Eva rod. Gregušková. Nachádza sa na cintoríne v Jaslovciach a v dolnej časti je umiestnená kamenná plastika Panny Márie, ktorá podčiarkuje mariánsku úctu.
- Kamenný kríž s plastikou Ukrižovaného z roku 1863 je ďalším svedectvom kresťanskej viery a umenia v obci.
Pamiatky v miestnej časti Bohunice
Miestnu časť Bohunice zdobia tiež viaceré pozoruhodné monumenty, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou jej identity:
- Kamenná polychrómovaná socha sedembolestnej Panny Márie pochádza z prvej polovice 19. storočia. Pôvodne stála v Bohuniciach pri dome číslo 178, avšak teraz je premiestnená a stojí pri hasičskej zbrojnici, kde je naďalej uctievaná.
- Kamenná polychrómovaná socha svätého Floriána z roku 1841 stojí v Bohuniciach pred domom číslo 28. Svätý Florián, patrón hasičov a ochranca pred požiarmi, je často zobrazovaný v obciach, kde mal oheň v minulosti ničivé následky.
- Súsošie Najsvätejšej Trojice z roku 1945 sa nachádza v Bohunickom cintoríne. Toto súsošie je výrazným symbolom kresťanskej viery a pamätníkom na mieste posledného odpočinku.
- Kríž Štefana Alchusa je obzvlášť zaujímavým prícestným krížom. Za pôsobenia bohunického farára Ladislava Speciara dal ho roku 1799 postaviť bohunický mlynár Štefan Alchus. Nachádza sa asi 2 km od obce na pravej strane od cesty vedúcej z Bohuníc do Špačiniec. Táto cesta bola v minulosti poľnou cestou. Kríž je svojou prednou stranou obrátený na východ, čo nebolo a nie je zvykom postaviť sochy takýmto spôsobom. Príčinou toho môže byť, že od malženického chotára viedla cesta, ktorá prechádzala jaslovským poľom a pretínala niekoľko metrov pred krížom spomínanú cestu do Špačiniec a pokračovala bohunickým poľom smerom do Dolnej Krupej. Keďže cesta z Malženíc do Krupej bola dlhšia, považovalo sa za potrebnejšie postaviť kríž prednou stranou k dlhšej ceste. Kríž v minulosti teda stál v pravom uhle križovatky týchto dvoch poľných ciest, čo svedčí o jeho strategickom umiestnení v dávnej krajine.
Pamiatky v Paderovciach
V Paderovciach sa nachádzajú taktiež dôležité pamätihodnosti, ktoré formujú miestnu krajinu a históriu:
- Súsošie svätej Anny a Panny Márie s dieťaťom z roku 1791 stojí v Paderovciach v poli. Toto súsošie predstavuje dôležitú mariánsku ikonografiu, zobrazujúc svätú Annu, matku Panny Márie, s jej dcérou a malým Ježiškom.
- Kamenná polychrómovaná socha Panny Márie s dieťaťom z roku 1794 je ďalším výrazným prejavom mariánskej úcty v obci. Socha stojí za obcou Paderovce smerom na Kátlovce.
- Pomník obetiam I. svetovej vojny z obdobia 1914 - 1918 sa nachádza na cintoríne v Paderovciach. Tento pomník slúži ako pietna spomienka na tých, ktorí padli v tomto tragickom konflikte a pripomína dôležitú kapitolu svetových dejín.
- Prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného bol postavený v roku 1941 a dali ho postaviť Ondrej Polakovič a rodina Chorvátová. Kríž sa nachádza za obcou Paderovce smerom na Kátlovce, dopĺňajúc tak sieť prícestných krížov v regióne.
Na miestnych cintorínoch sa nachádzajú aj pozoruhodné kamenné náhrobky srdcovitého, podkovovitého a doskového tvaru. V nejednom prípade sú zdobené bohatou plastickou výzdobou, čo svedčí o zručnosti miestnych kamenárov a o kultúre pochovávania v minulosti. Tieto náhrobky sú cenným zdrojom informácií o miestnych rodinách a ich umeleckom vkuse.
Trnava - Malý Rím a jej duchovné monumenty v blízkosti Jaslovských Bohuníc
Okolie Jaslovských Bohuníc je rovnako bohaté na historické a kultúrne pamiatky. V rámci širšieho kontextu Trnavského kraja nemožno opomenúť samotné krajské mesto Trnavu, ktorá je známa aj ako Malý Rím. Toto pomenovanie si vyslúžila vďaka početným sakrálnym a historickým stavbám, ktoré dominujú jej panoráme a svedčia o jej bohatej minulosti ako cirkevného a univerzitného centra. Pre návštevníkov Jaslovských Bohuníc je prehliadka Trnavy a jej okolia prirodzeným rozšírením objavovania regionálnych pokladov.
Dóm svätého Mikuláša (Bazilika minor)
Jednou z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok Trnavy je Dóm svätého Mikuláša, o ktorom môžete počuť aj ako o Bazilike svätého Mikuláša či Hrubom kostole. Nahliadnite do vnútra a nechajte sa očariť umeleckými dielami a jej históriou. Začiatky tejto sakrálnej pamiatky siahajú až do 11. storočia, keď bol kostol postavený na najvyššom bode Trnavy, v mieste vtedajšieho stredovekého trhoviska. Nakoľko sa Trnava stávala čoraz väčšou, v 14. storočí sa mesto rozhodlo vybudovať nový chrám v gotickom štýle, ktorý položil základy pre dnešnú monumentálnu stavbu. Významný posun nastal v 16. storočí, kedy sa Trnava stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čo jej dodalo mimoriadny duchovný význam. Popri útokoch tureckých vojsk na Uhorsko sa Trnava aj s týmto chrámom stali centrom náboženského života v známej ríši. Postupne sa chrám rozširoval a v 17. storočí mu pribudli dve barokové kaplnky. Známa Kaplnka Panny Márie Trnavskej bola dostavaná v prvej polovici 18. storočia a stala sa dôležitým pútnickým miestom.
Honosná sakrálna pamiatka vás očarí zvonku, ako aj zvnútra. Pri návšteve budete očarení unikátnym umeleckým dielom. Nezameniteľné fresky, kamenná krstiteľnica alebo zvon svätého Štefana, ktorý sa nachádza v jednej z veží z 15. storočia, sú len malým zlomkom toho, čo vás tu čaká. V roku 2008 bol Dóm svätého Mikuláša vyhlásený za mariánske pútnické miesto. V tom istom roku ho pápež Benedikt XVI. povýšil na baziliku minor. Titul bazilika minor umožňuje používať pápežský znak prekrížených kľúčov na chrámových zástavách, chrámovom náradí či pečati, čo symbolizuje jeho významné postavenie v cirkevnej hierarchii. Zaujímavosťou je Milostivý obraz Panny Márie, ktorý nájdete v barokovej kaplnke v severnej časti chrámu. Podľa svedkov patrónka mesta Trnava ronila na obraze krvavé slzy počas tureckých nájazdov a obyvateľov nielen varovala, ale aj ochraňovala počas týchto náročných a tragických historických udalostí, čo svedčí o hlbokej viere v zázraky. Vychutnajte si nezameniteľnú atmosféru slovenského Ríma a užite si všetko, čo Trnava ponúka. Spojte prehliadku Dómu svätého Mikuláša, kde sa môžete zúčastniť aj pravidelných bohoslužieb, s návštevou Kopplovej vily. Galéria Jána Koniarika - Kopplova Vila a jej stále expozície vám predvedú kúsok zo života tohto umeleckého velikána, ktorého súsošie prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny stojí od roku 1937 v Trnave pri Bernolákovej bráne v tzv. Bernolákovom sade. Jeho autorom je známy sochár Ján Koniarek. Umením, najmä tým divadelným, budete očarení v Divadle Jána Palárika, ktoré je súčasťou jeho repertoáru inscenácie pre dospelých aj deti.
Katedrála svätého Jána Krstiteľa
Katedrálu svätého Jána Krstiteľa nájdete na Univerzitnom námestí, v severozápadnej časti Trnavy. Tento ranobarokový katedrálny chrám je najväčším a najhonosnejším kostolom s dvoma vežami v Trnave, predstavujúcim vrchol barokovej architektúry v regióne. Vedeli ste, že ranobarokový oltár, ktorý je tu umiestnený, je najvyšším oltárom na Slovensku i v strednej Európe? V roku 1978 sa tomuto dovtedy chrámu ušla pocta od pápeža Jána Pavla II., ktorý ho povýšil na katedrálu a v roku 2003 ju aj navštívil, čo podčiarkuje jeho mimoriadny cirkevný význam. Katedrála patrí medzi najcennejšie historické pamiatky Trnavy a je súčasťou komplexu budov bývalej Trnavskej univerzity. Zároveň je prvou sakrálnou stavbou ranného baroka na Slovensku, čo z nej robí priekopnícke architektonické dielo. Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v jej duchovnom a vzdelávacom rozvoji. Donátorom chrámu, ktorý stavbu aj financoval, bol palatín Uhorského kráľovstva Mikuláš Esterházy. V roku 1629 zveril jeho výstavbu do rúk talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom, ktorí vniesli do Trnavy taliansky barokový štýl.
Vysviacka kostola sa konala 30. augusta 1637 biskupom Jurajom Lippaiom. Prvú svätú omšu v chráme slúžil ostrihomský arcibiskup Imrich Lóši, čo bolo dôležitou udalosťou v cirkevných dejinách mesta. Tento jednoloďový dvojvežový chrám má dĺžku 61 metrov a šírku 28 metrov, čím predstavuje impozantnú stavbu. Interiér zdobia pestré maľby, ktoré ohúria nejedného návštevníka svojou krásou a detailnosťou. Nad jeho hlavným vstupom sa nachádza štít so sochami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterházyovcov, pripomínajúci významných donátorov. Pod týmto erbom je umiestnený aj kamenný erb Trnavskej arcidiecézy. Klenotom celého interiéru je skvostný celodrevený oltár, ktorý bol dokončený v roku 1640. Oltár je vysoký až 20,3 metra a je dielom viacerých rezbárov, sochárov a pozlacovačov, čo svedčí o jeho umeleckej komplexnosti. Jeho dominantou je obraz Ježiša Krista, na ktorý nadväzujú scény zo života Jána Krstiteľa, vytesané s precíznosťou. Úchvatná je aj bohatá výzdoba so zlátenými a polychrómovanými ornamentami, tromi oltárnymi obrazmi a desiatkami umeleckých plastík, ktoré vytvárajú pôsobivý celok. Zaujímavosťou je, že pod chrámom sú ukryté krypty, v ktorých odpočívajú členovia Spoločnosti Ježišovej a štyria členovia rodu Esterházyovcov, ktorí v roku 1652 padli v boji proti Turkom pri Vozokanoch, čo podčiarkuje historické prepojenie chrámu s osudmi krajiny. Katedrálu môžete navštíviť od 17. mája do konca októbra, každý deň okrem nedele.
Kláštor Katarínka v Dechticiach: Tajomná ruina v srdci Malých Karpát
Na pomedzí obce Dechtice a obce Naháč, približne 20 kilometrov severne od krajského mesta Trnava, je v lesoch ukrytý historický poklad - Kláštor Katarínka, známy aj ako Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej. Patril kedysi františkánom, ktorí v 17. storočí obývali túto oblasť. Ak sa sem vyberiete a budete čakať honosnú stavbu, ste na omyle. Ostala tu už iba ruina z kláštora a zrekonštruovaná veža, v ktorej v čase otváracích hodín dostanete pútavý výklad od lektorov. Ani mnoho miestnych obyvateľov nepozná túto pamiatku, hoci predstavuje fascinujúci kus histórie. Hlboko ukrytý rozsiahly barokový kláštorný komplex bol založený v roku 1618 na mieste, kde kedysi dávno stála gotická kaplnka s cintorínom. Podľa legendy sa tu svätá Katarína zjavovala mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu, čo prispelo k mystickej aure miesta. Malé Karpaty sa tak oplatí navštíviť nielen kvôli turistike, ale aj tomuto pútnickému miestu s bohatou históriou.
V 17. storočí by ste tu stretli viacerých mníchov a novicov z Ostrihomskej arcidiecézy, ktorí žili v prísnej kontemplácii. Po mnohých útokoch, či už to boli stavovské povstania alebo turecké vpády, sa mníchom zakaždým podarilo zničený kláštor opraviť, čo svedčí o ich vytrvalosti a odhodlaní. No až na základe dekrétu Jozefa II. v roku 1786 bol kláštor zrušený a začal chátrať, čo viedlo k jeho postupnému úpadku. Dnes, keď prídete na toto miesto, pocítite tu zvláštnu magickú atmosféru a nájdete tu už iba ruiny, ktoré tu ostali, svedčiac o niekdajšej sláve. Zaujímavosťou na tomto mieste je, že veža, ktorá sa tu nachádza, bola ku kláštoru pristavaná neskôr. Jej výška dosahuje 30 metrov, čo znamená približne 5 poschodí. Veža slúžila ako zvonica a na jej nárožiach boli pôvodne štyri sochy svätcov z františkánskeho rádu. Aktuálny stav je taký, že sem môžete zavítať a užívať si výhľady z novodobudovaného ďalšieho poschodia. Dovidíte až na najvyšší vrch Karpát, ktorým sú Záruby. Za dobrého počasia sa dá vidieť na Trnavu, čo ponúka nádherné panoramatické pohľady.
Dostať sa ku kláštoru nie je veľmi zložité. Aj keď neleží na vyhľadávaných turistických chodníkoch alebo hlavných cestách, určite k nemu dôjdete pešou chôdzou. Z Naháča je to zhruba 40 minút, z Dechtíc a z Dobrej Vody približne hodinku a dvadsať minút. Najlepšie je možno prísť na Lesnej železničke Katarínka, ktorá má aj medzizastávku priamo pri kláštore, čo je jedinečný zážitok. Myslite pri tom na to, že ubytovanie pri Kláštore Katarínka si treba rezervovať dopredu, aby ste si pobyt perfektne užili. Dechtice sú vyhľadávané aj pre Lesnú železnicu Katarínka, a jazda na nej je skvelá pre celú rodinu. V okolí si môžete pozrieť taktiež Kaštieľ v Chtelnici, ktorý kedysi navštívila Mária Terézia, čo dodáva miestu historický rozmer. V letnom období sa ako rodinka môžete vybrať na Kúpalisko Dobrá Voda a stráviť tak príjemné okamihy života. Ak by ste skôr preferovali adrenalín v krvi, možno si ho zdvihnete počas Vyhliadkového letu Boleráz, ktorý ponúka nezabudnuteľné pohľady z výšky. Samozrejme, po tomto zážitku je dobré upokojiť sa v izbe z penzióne Dechtice. V prípade, že vás zaujme iný typ ubytovania, vyberte si ho z ponuky na našom portáli.
Ďalšie trnavské a regionálne pamiatky
Okrem Dómu svätého Mikuláša a Katedrály svätého Jána Krstiteľa ponúka Trnava a jej okolie mnoho ďalších historických skvostov. Trojičný stĺp nájdeme v centre mesta Trnava na námestí, ktorý je typickým barokovým monumentom a symbolom mesta. Pomník Mikuláša Schneidra Trnavského sa nachádza na Kapitulskej ulici v Trnave, pripomínajúc významného hudobného skladateľa a dirigenta. Synagóga ohromuje impozantnou židovskou architektúrou, obohatenou o orientálne prvky, a svedčí o niekdajšej prosperujúcej židovskej komunite v meste. Opevnenie mesta Trnavy patrí medzi najstaršie stredoveké opevnenia slovenských miest, ktoré kedysi chránilo mesto pred nájazdmi a je dodnes svedectvom o jeho strategickom význame. Budova starej fary v obci Naháč slúži ako expozícia J. K. Nebeského. Medzi ďalšie tipy, ktoré naši čitatelia veľmi dobre hodnotia, patrí Smolenický zámok a komplex barokových budov kaštieľa, ktorý je aktuálne v rekonštrukcii. Tieto miesta spolu s bohatým dedičstvom Jaslovských Bohuníc tvoria ucelený obraz o histórii a kultúre tohto malebného regiónu.
Tipy pre návštevníkov a spoznávanie regiónu
Jaslovské Bohunice a okolie sú výborným miestom pre príjemné výlety, ktoré zvládne rodina s deťmi a potešia aj milovníkov histórie. Každé z opísaných miest nájdete aj v aplikácii Spoznaj svoj kraj - uložte si tipy a súťažte s našou aplikáciou, ktorá vám pomôže objavovať krásy regiónu. Pri plánovaní výletov je dôležité mať pri sebe mapu alebo navigáciu v mobile, aby ste sa ľahko orientovali. Odporúča sa skontrolovať si trasu dopredu a myslieť na offline mapu pre prípad výpadku signálu, najmä v odľahlých lesných oblastiach. Dôveruje nám 1,5 milióna klientov a sprostredkujeme až 0,5 milióna ubytovaní ročne, takže ak hľadáte ubytovanie v okolí Dómu svätého Mikuláša alebo Katedrály svätého Jána Krstiteľa, či už penzióny alebo apartmány, určite si vyberiete z našej širokej ponuky. Prajeme vám krásnu dovolenku plnú nezabudnuteľných zážitkov pri objavovaní pokladov Jaslovských Bohuníc a ich jedinečného okolia.
tags: #pamatniky #jasl #bohunice