V spoločnosti sa často stretávame s predstavami o vedcoch ako o ľuďoch ponorených výhradne vo svojom vedeckom svete, ktorí možno nevedia, ako funguje okolitý svet, a sú v bežnom živote nepraktickí. S touto skupinou ľudí sa spájajú mnohé predsudky, ktoré sa snažila vyvrátiť Adela Vinczeová v relácii Spojky. Táto relácia naposledy hostila vedca Pavla Čekana, ktorého spoločnosť sa venuje vývoju a výrobe koronatestov, ale aj diagnostike rakoviny prsníka. Pavol Čekan, významný slovenský vedec pôsobiaci v oblasti molekulárnej biológie, biochémie a molekulárnej onkológie, je osobnosťou, ktorej životná cesta je plná odhodlania, vedy a nečakaných zvratov. Jeho príbeh siaha od skromných začiatkov v Prešove až po medzinárodné uznanie za jeho prínos v diagnostike rakoviny a vývoji testov na COVID-19, pričom jeho pôsobenie mení pohľad na rolu vedcov v spoločnosti.
Boj od narodenia a rané roky s vedeckými snami
Život Pavla Čekana bol od útleho detstva spojený s bojom a prekonávaním prekážok, čo formovalo jeho odolnosť a odhodlanie. „Si sa narodil trocha skôr. Ponáhľal si sa do tohto bláznivého sveta,“ spomínali v relácii Opri sa o mňa na narodenie Pavla Čekana, ktorý musel v inkubátore o svoj život zabojovať. Tieto prvé momenty jeho existencie už naznačovali cestu plnú výziev. Keď mal rodák z Prešova iba tri mesiace, bol opäť blízko smrti. Doma ho strážila babička, keď zrazu prestal dýchať a zmodrel. Takéto dramatické udalosti v ranom veku mohli mať hlboký vplyv na jeho vnímanie života a odhodlanie.
Už od základnej školy mal Pavol Čekan jasnú predstavu o svojej budúcnosti, čo je pozoruhodné pre takého mladého človeka. Nad vecami rozmýšľal inak, od základnej školy mal rád chémiu a chemické olympiády. Táto raná vášeň pre prírodné vedy bola základom jeho neskoršieho akademického a profesionálneho smerovania. Okrem exaktných vied miloval aj spev a hudbu, čo svedčí o jeho šírke záujmov a talente, ktorý sa neskôr prejavil aj v nečakaných smeroch. „Od ôsmeho ročníka základnej školy som mal jasno, že chcem zakotviť v prírodných vedách, konkrétne v medicíne alebo vo vede,“ vyjadril svoje ranné ambície. Jeho vášňou sa však stala veda. Pôvodne chcel ísť študovať medicínu a mal veľký sen, že vynájde liek proti rakovine. Tento sen nebol len abstraktnou túžbou, ale mal hlboko osobné korene. „Môj dedko aj môj ujo zomreli na rakovinu, keď som bol ešte školopovinný žiak. Čiže áno, mal som to niekde v hlave,“ vravel pre Aktuality, čím ozrejmil osobnú motiváciu, ktorá stála za jeho vedeckým zameraním.
Od trnavskej univerzity po svetové laboratóriá: Akademický rast a medzinárodné skúsenosti
Cesta Pavla Čekana k vede nebola priamočiara, ale plná zmien odborov a medzinárodných skúseností, ktoré mu dali široký rozhľad a jedinečné poznatky. Po prvom ročníku na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa rozhodol odísť do zahraničia. Tento krok bol motivovaný túžbou po zlepšení v angličtine a poznaní sveta. V roku 1998, ako 19-ročný, odišiel Pavol Čekan študovať medicínu na Island, aby utiekol pred mečiarizmom. Pôvodne sa pokúšal aj o štúdium v Oxforde, ale ako sám uviedol, ročné štúdium v Oxforde vychádzalo približne na 18-tisíc libier, čo bolo v tom čase nereálne, keďže Slovensko ešte nebolo v Európskej únii. Preto mu jeho dobrý známy, Peter Vošický, v tom čase odporučil Island, ako krajinu, kde je možné absolvovať lacné, a zároveň kvalitné štúdium. A tak sa zbalil a šiel.
Na Islande najprv začal študovať medicínu, no neskôr si vybral zmenu odboru a na University of Iceland študoval biochémiu. Po troch rokoch, ktoré strávil vo Vedeckom inštitúte islandskej univerzity (Science Institute of the University of Iceland), sa mu otvorili obzory. Štúdium biochémie ukončil s titulom Bachelor of Science. Mohol si vyberať, kam pôjde na doktorandské štúdium. V čase, keď sa rozhodoval, spoznal Snorriho Sigurdssona, ktorý pôsobil ako docent na Washingtonskej univerzite v Seattli, a rozhodol sa vrátiť na Island. Práve on Pavlovi Čekanovi ponúkol doktorandskú pozíciu na Islande s tým, že prvý rok mohol stráviť v Seattli. V Seattli sa mu nesmierne páčilo, strávil tam takmer celý rok 2004. Bolo to pre neho natoľko stimulujúce prostredie, že počas svojho doktorandského štúdia so Snorrim publikoval približne osemnásť vedeckých článkov.
Publikačná činnosť mu otvorila dvere do celého sveta, po ukončení štúdia mal neobmedzené možnosti. Mohol pokračovať kdekoľvek. Napísal trom významným vedcom, ktorí sa zaoberajú RNA (ribonukleovou kyselinou), a ktorých citoval v svojej doktorandskej práci ako pionierov v RNA biológii. Vedel, že nech sa ozve ktorýkoľvek z nich, bude to pre neho ponuka snov. Taká, ktorá sa neodmieta. A jeden z nich sa naozaj ozval. Bol to profesor Thomas Tuschl z Rockefellerovej univerzity v New Yorku. Po ukončení PhD. štúdia na University of Iceland sa v roku 2009 zamestnal v New Yorku na mieste odborného asistenta na Rockefellerovej univerzite v laboratóriu profesora Thomasa Tuschla, kde sa venoval RNA biológii, molekulárnej patológii a tiež spolupracoval na vývoji novej patentovanej diagnostickej metódy. Počas svojej kariéry strávil desať rokov na Islande a desať rokov v USA, čo svedčí o jeho globálnej skúsenosti.
Tento flexibilný prístup k štúdiu a výskumu bol pre neho kľúčový. Pavol Čekan uvádza: „Bolo to vyústenie môjho vedeckého rastu. Od bakalárskeho cez doktorandské až po postdoktorandské štúdium som niekoľkokrát zmenil odbor.“ Venoval sa proteínovej biochémii, chémii nukleových kyselín, RNA biológii, molekulárnej patológii aj onkológii. Priznáva, že to nie je úplne bežná vec, zmeniť výrazne svoje zameranie viackrát počas kariéry. „Odbor som menil prakticky každých päť rokov. Bol to prirodzený proces, nebál som sa ísť do nových vedeckých smerov napriek tomu, že to bolo ťažké. Najmä prvý rok bol vždy veľmi náročný. Ale popasoval som sa s tým, a teraz som vďačný, že to tak bolo. Zrazu som sa zaoberal novými biologickými mechanizmami a technológiami. Získal som vďaka tomu oveľa väčší rozhľad, a to je pri vývoji nových diagnostických technológií dôležité.“
Extrémna kompetitívnosť a daň za úspech: Život v americkom akademickom prostredí
V Amerike čelil Pavol Čekan extrémne kompetitívnemu prostrediu. Po príchode z Islandu nebol na to pripravený. „Keď prídete do veľkej vedeckej skupiny, kde je dvadsaťpäť excelentných vedcov, je to masaker. Človek musí byť veľmi samostatný,“ opisuje drsnú realitu akademického sveta v USA. Okrem toho boli niektorí postdoktorandi veľmi súťaživí. „Boli to preteky o to, kto bude mať prvý článok v časopisoch ako Cell, Nature alebo Science. Neexistoval tam štyridsať hodinový pracovný týždeň. Existoval tam iba výsledok na konci. Išlo o to, kto sa k nemu dostal najrýchlejšie. Veľmi. Ja som tomu dal štyri roky,“ spomína na roky strávené na Rockefellerovej univerzite.
Porovnával aj náročnosť života v rôznych krajinách: „Na Islande to bolo oveľa ťažšie: islandčina je veľmi odlišná od slovenčiny aj angličtiny a je veľmi ťažká. V Amerike sú cudzinci všetci, takže tam som tento problém nemal. Netrpel som ani pre zdravotnú starostlivosť, pretože som mal vždy dobrú poistku platenú inštitúciami, v ktorých som pracoval.“
Po štyroch rokoch na Rockefellerovej univerzite sa presunul do Národného onkologického ústavu (National Cancer Institute), kde strávil ďalšie tri roky. Celkovo sedem rokov strávených v Amerike prinieslo nielen obrovské vedecké skúsenosti, ale aj krutú daň. Po siedmich rokoch v Amerike, v roku 2015, sa Pavol Čekan veľmi ťažko ochorel. Dostal neurologickú chorobu, ktorá sa volá ADEM (Acute Disseminated Encephalomyeltis). Úplne ochrnul. Na dvoch miestach v mieche sa mu vytvorili diery. Bolo to podľa neho dôsledkom stresu? „Určite áno. Je to totiž autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje neurodegeneráciu. A stres prispieva k tomu, že váš imunitný systém je oslabený,“ vysvetľuje súvislosť medzi preťažením a chorobou. „Pracoval som 60 až 70 hodín týždenne, a okrem toho som sa chcel venovať rodine. Mal som pocit, že som zaseknutý medzi dvoma mlynskými kolesami.“
Keď už ležal nevládny v nemocnici, začal premýšľať, čo ďalej. Uvedomoval si, že v tomto akademickom priestore, na špičkovej úrovni, to jeho telo nedáva. Mal v tom čase na výber z troch možností: prvá bola, že bude šéfom nejakého hlavného zariadenia (Core facility) v rámci Národného onkologického ústavu, druhou bolo, že pôjde do priemyslu, a treťou, že založí vlastnú firmu. Mal na to aj patenty, aj komerčné výstupy. Ešte v roku 2015 dostal ponuky zo všetkých troch oblastí. Posledná ponuka bola zo všetkých tá finančne najhoršia, ale obsahovala možnosť vrátiť sa na Slovensko. A tak vznikol startup MultiplexDX.
Návrat domov a založenie MultiplexDX: Realizácia vedeckého sna na Slovensku
Rozhodnutie vrátiť sa na Slovensko nebolo len profesionálnym krokom, ale aj prejavom hlbokého patriotizmu. V roku 2015 sa Pavol Čekan rozhodol vrátiť na Slovensko. „Jednoducho som chcel ísť domov,“ vysvetľuje svoje dôvody. Jeho vzťah k domovine sa prehĺbil počas rokov strávených v zahraničí. „Na Island som prišiel v devätnástich. Dospel som tam. Nikdy som sa nestal Islanďanom alebo Američanom, naopak, začal som si uvedomovať svoj vlastný patriotizmus. Toto je moja krajina. Áno, má svoje prednosti aj negatíva, ale je moja. Ak mám niekde uspieť alebo spolutvoriť nejaký úspešný príbeh, tak v tejto krajine,“ vyjadril svoje silné presvedčenie.
Po návrate na Slovensko si v roku 2016 založil vlastný vedecký inštitút MultiplexDX. Hoci v skromnejších pomeroch, venuje sa naďalej vede. Jeho rozhodnutie vrátiť sa a pracovať ako vedec, hoci je tu vedecká obec často prehliadaná a nedocenená, teraz profituje celé Slovensko. Ing. Pavol Čekan, PhD. v roku 2016 založil biotechnologický startup MultiplexDX, ktorý výrazne posúva diagnostiku rakoviny.
Kľúčovým úspechom firmy MultiplexDX bolo získanie prestížneho grantu. V decembri 2019 získala táto spoločnosť, ako prvá na Slovensku, prestížny 2,5-miliónový grant EIC Accelerator. Pavol Čekan detailne opisuje náročnosť získania tohto grantu: „Je to najkompetitívnejší grant pre stredné a malé podniky v Európe. A je to jeden z najväčších grantov, ktorý môžete získať ako malý a stredný podnik.“ O tento grant žiada viac ako 2000 firiem a nakoniec ho dostane približne 70. Úspešnosť sa teda hýbe približne okolo 3 až 3,5 percent. Okrem toho, MultiplexDX bola prvá firma, ktorá ako hlavný žiadateľ dostala najvyššiu možnú sumu 2,5 miliónov eur. „Žiadali sme oň desaťkrát, než sme ho dostali. Časovo to trvalo dva a pol roka. Museli sme ich vyslovene presvedčiť, že napriek tomu, že sme na Slovensku, tak sme celoeurópsky hráč. Určite.“ Tento úspech potvrdzuje nielen vedeckú excelentnosť, ale aj podnikateľského ducha a vytrvalosť Pavla Čekana a jeho tímu. Je tiež členom Vedeckej poradnej rady Ministerstva zdravotníctva SR a získal niekoľko prestížnych ocenení zdôrazňujúcich jeho obchodné a vedecké úspechy.
Revolúcia v diagnostike: Rakovina prsníka a testy na COVID-19
Práca tímu Pavla Čekana v MultiplexDX má priamy vplyv na zlepšenie ľudského zdravia prostredníctvom inovatívnych diagnostických metód. V súčasnosti sa Pavol Čekan so svojím tímom venuje spresneniu diagnostiky rakoviny prsníka. Ich cieľom je jej spresnenie. V jednom diagnostickom teste kombinujú dve nezávislé metódy založené na RNA biomarkeroch. Prvá metóda je založená na vizualizácii a kvantifikácii RNA v tkanive. Vďaka druhej metóde dokážu to isté tkanivo rozomlieť, RNA osekvenovať a opäť kvantifikovať. V prípade, že tieto dva typy kvantifikácie (z vizualizácie a sekvenácie) súhlasia, dostanú výsledok +/+ a vedia, že výsledok je na 100 percent správny. Ak je výsledok -/- tiež je správny, no ak im vyjde -/+, tak vedia, že majú problém. V takomto prípade je potrebné experiment opakovať znovu alebo ho overiť ďalšou technológiou. „Zdá sa to byť veľmi jednoduché, no v skutočnosti z pokusov získavame veľké množstvo informácií, vďaka čomu dokážeme eliminovať chybnú diagnostiku. Napríklad v diagnostike rakoviny prsníka sme schopní zvýšiť presnosť diagnostiky zo 70 na 98 percent,“ uvádza Čekan. Tento prístup je kľúčový pre presnú liečbu, keďže sa predpokladá, že pri 98 percentnej presnosti ich testu objavia aj tých pacientov, ktorí neboli správne diagnostikovaní, čo malo za následok, že im nebola nasadená správna liečba. Dnes je známe, že pri prvom štádiu rakoviny prsníka dochádza k recidíve až u 31 percent pacientok, čo je tiež dôsledok nepresnej diagnostiky a neefektívnej liečby. Na základe RNA biomarkerov sa budú snažiť nájsť niečo ako „čiarový kód“ ku každému podtypu rakoviny. Archivované tkanivá, ktoré používajú, sú však uložené niekoľko rokov, takže sa môže stať, že RNA je v niektorých z nich degradovaná. Druhou možnosťou je, že ide o limit technológie.
Ich technológia sa dopĺňa aj s ďalšími inovatívnymi prístupmi. Ján Tkáč z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied, pracuje tiež na vývoji presnejšej diagnostiky rakoviny, konkrétne rakoviny prostaty. Využíva na to cukry, ktoré sa nachádzajú na povrchu bunky. Obe techniky sľubujú spresnenie diagnostiky. Rozdiel v klinickej praxi spočíva v type diagnostiky. Technológiu Jána Tkáča je možné uplatniť pri včasnej diagnostike rakoviny prostaty. Ide o neinvazívnu diagnostiku, ktorá sa robí zo vzoriek získaných z krvi a funguje na princípe eliminácie falošných pozitívnych či negatívnych výsledkov. Laicky povedané, z výsledkov je jasné, či ide o rakovinu, alebo nie. Technológia Pavla Čekana spadá pod druhý typ diagnostiky, ktorá je precízna a personalizovaná. Na konci dňa sú obe technológie veľmi komplementárne. Je dôležité vylepšiť oba typy diagnostík, včasnú aj precíznu/personalizovanú. Najväčším limitom týchto pokročilých metód je ich cena, keďže používanie viac ako jednej technológie pri diagnostike je drahé.
Vízia do budúcnosti zahŕňa ďalšiu spoluprácu a technologický pokrok. Ak bude retrospektívna klinická validácia úspešná, teda ak sa podarí eliminovať chyby v diagnostike, ďalším krokom je spolupráca s maďarskou firmou Oncopass medicine, ktorá sídli v Budapešti. Ich neurónová sieť dokáže z genetických testov dokonca vyčítať, čo je ten „driver gene“, teda gén, ktorý spúšťa u pacienta ochorenie. Okrem toho je možné do takejto neurónovej siete nasypať aj dáta z rozličných farmakologických klinických testov liekov. A ak sa tieto dve informácie spoja, bude možné vyliečiť onkologického pacienta liekom, ktorý primárne vôbec nie je na rakovinu určený.
Okrem dlhodobého výskumu rakoviny sa tím okolo Čekana veľmi promptne zareagoval na šíriacu sa pandémiu koronavírusu a vyvinul testy na jeho prítomnosť v tele človeka. „To sú tie nepríjemné, ktoré idú tak hlboko do nosa?" opýtala sa uštipačne Adela. „Slovenskí vedci vyvinuli kvalitné testy na diagnostiku nového koronavírusu. Je to výborná správa. Nielen preto, že môžeme viac testovať. Ale aj preto, že tu máme vedcov, ktorí takéto veci vedia urobiť. Kľúčovým človekom bol v tomto procese biochemik Pavol Čekan,“ uviedli v tom čase. Jeho angažovanosť a prínos boli ocenené vyznamenaním prezidentky SR, avšak paradoxne sa stretol aj s vyhrážkami násilia či smrti, čo poukazuje na komplexnosť verejného vnímania vedeckej práce, najmä v krízových obdobiach. Známym sa stal v poslednom období participáciou na projekte výroby PCR testu na detekciu SARS-CoV-2.
Filozofia vedy a charakter vedca: Precíznosť nad perfekcionizmus
Pavol Čekan ponúka aj hlbší pohľad na povahu vedeckej práce a osobnosť vedca, čím búra stereotypné predstavy. „Myslím si, že vedci sú obyčajní ľudia, ktorí sú ponorení v hĺbkach svojho záujmu," hovorí Čekan, ktorý dodáva, že v zahraničí je pohľad na vedcov iný ako u nás na Slovensku. Uznáva, že „vedci neočakávajú, že budú stredobodom pozornosti. Viac pohodlne sa cítia v laboratóriu a v tej svojej vede, ktorá je niekedy ťažká na vysvetľovanie. Ale existujú aj komerční vedci, napríklad ja, ktorí nemajú problém o vede verejne rozprávať a možno byť aj niekde na titulke," reaguje na Adelinu otázku o tom, čo by sa stalo, keby začal ľudí z vedeckých kruhov prepierať bulvár.
Pre Pavla Čekana nebola voľba vedy náhodná, skôr osudová. „Veda si vybrala mňa. Nedalo sa inak. Stať sa vedcom bolo v mojom prípade úplne logické. Vždy som sa snažil pozerať sa na to aj z druhej strany. Možno keby som si vedel lepšie usporiadať čas, nepracoval by som 70 hodín týždenne,“ reflektuje na svoje minulé pracovné návyky a ich dôsledky. Zdôrazňuje, že byť vedcom znamená zvládať obrovskú frustráciu, pretože 90 percent pokusov vám nevyjde. A to musíte prijať a ísť ďalej.
Čekan verí, že aj vedci sú rôzni. „Mne bolo dané do vienka silné kritické myslenie. Všetko až priveľmi analyzujem, každý detail.“ Na otázku, či je perfekcionista, odpovedá: „Myslím si, že som bol a ešte stále aj som. Aj keď radšej to nazývam precíznosť. Lebo si o sebe nemyslím, že som perfektný ale myslím si, že som precízny.“ Táto precíznosť sa prejavuje v každom aspekte jeho práce: „Aj keď píšem grant, som detailista. Chcem, aby ilustrácie boli skvele zalomené, aby text mal logiku, absolútnu štruktúru, aby boli jasne stanovené pravidlá hry, aby hypotéza vychádzala z kvalitných vstupných dát.“ Priznáva, že niekedy sa priveľmi sústredí na detaily, ktoré nemusia byť rozhodujúce. „Občas, keď sa s nejakým grafickým zalomením trápim v InDesigne tri alebo štyri dni, sám sebe pripomínam, že výpovednú hodnotu to nezmení. Bol som aj horší. Už si dávam pozor, aby som nevyhorel. Snažím sa vyberať si, v čom budem precízny.“ Na otázku, v ktorej sfére poľavil, odpovedal s úsmevom: „Nie, to nezvládnem. Ale už nerobím napríklad takú veľkú vedu zo zle zalomeného textu.“ Táto sebareflexia a snaha o work-life balance je dôležitým posunom po predchádzajúcich skúsenostiach s prepracovaním.
Pavol Čekan je príkladom toho, že aj slovenskí vedci môžu dosiahnuť svetové úspechy a prispieť k zlepšeniu života ľudí. Jeho cesta od narodenia, cez prekonávanie zdravotných problémov a výziev v zahraničí, až po založenie úspešnej firmy na Slovensku, je inšpiráciou pre mnohých a dokazuje, že veda a praktické aplikácie môžu ísť ruka v ruke s hlbokou osobnou motiváciou a patriotizmom. Dokumentárny cyklus z dielne RTVS "Opri sa o mňa" sa venuje celospoločenským témam a ľuďom, ktorí prežili zlomové situácie, keď sa ocitli na križovatke a museli v sebe nájsť silu a aj odvahu vykročiť na novú cestu. Či už sa stretli s nenávisťou, zasiahlo do ich života a kariéry rodičovstvo, závislosti alebo sa stretli s násilím, nečakanými chorobami a úmrtiami. Príbeh Pavla Čekana, vedca a inovátora, ktorý prinesie svoj životný príbeh v dokumente RTVS "Opri sa o mňa", jasne potvrdzuje, že aj vedci, rovnako ako každý človek, čelia v živote rôznym prekážkam a úskaliam, no ich vytrvalosť a práca môžu priniesť úžitok celej spoločnosti.
tags: #pavol #cekan #narodenie