Zívanie patrí medzi tie zvláštne telesné reakcie, ktoré robíme takmer všetci - často bez rozmýšľania a bez toho, aby sme presne vedeli prečo. Aj vedci si nad tým lámu hlavu už celé desaťročia. Hoci si mnohí z nás zívanie spájajú s ospalosťou, v hre môžu byť aj iné faktory. Zívanie je mimovoľný hlboký nádych, pri ktorom roztiahnete čeľustné svaly a potom vydýchnete. Po zívnutí sa dokonca môžete cítiť uvoľnenejší. Je to vlastne určitý reflex, ktorý má každý človek. Odborníci si však stále lámu hlavu nad tým, na aký účel slúži. Mýtus, že zívanie je výhradne ľudská činnosť, už dávno neobstojí. Zívanie je univerzálnym jazykom mnohých cicavcov, biológovia ho zaznamenali aj u šimpanzov, vtákov či dokonca plazov. Občasné zívanie je úplne normálne, a to aj u detí.
Zívanie ešte pred narodením: Tajomstvo fetálneho vývoja
Už niektoré predchádzajúce štúdie uvádzali, že ľudské plody vedia zívať. Vie sa, že deti vo vývoji v tele ich matiek občas čkajú, dokážu prehĺtať a aj naťahovať sa a kopať. Podľa nových zistení však aj dosť často zívajú. Nie je to však preto, že by sa im chcelo spať. Vedci predpokladajú, že zívanie je prirodzenou súčasťou vývojového procesu. Nový výskum, najmä ten z Durhamskej a Lancasterskej univerzity, priniesol podrobnejší pohľad na tento fascinujúci jav. Vedci zívanie pozorovali pomocou štvorrozmerných snímok na 15 zdravých plodoch. Dlho mnoho vedcov tento názor odmietalo a tvrdilo, že ide proste len o otváranie úst. Nový výskum však našiel jasný rozdiel medzi zívaním a bežným otváraným úst, a to na základe veľkosti otvorenia úst a jeho trvania. Použili na to video natočené pomocou 4D technológie, ktoré im umožnilo detailne sledovať pohyby tváre plodu.
Pozorovania 4D videom boli robené na ôsmich plodoch dievčat a siedmich plodoch chlapcov, ktoré boli v 24. až 36. týždni od počatia. Podľa ich zistení deti postupne zívali stále menej od dovŕšenia 28. týždňa vývoja. Napriek tomu, že funkcia a dôležitosť zívania ostávajú neznáme, výskumníci v štúdii uvádzajú, že zívanie by mohlo byť spojené s vývojom plodu a mohlo by tak slúžiť pre lekárov ako ďalší indikátor zdravia nenarodeného dieťaťa. Jedna z výskumníčok dodala: „Na rozdiel od nás plody nezívajú, keď sú unavené. Skôr by frekvencia zívania mohla súvisieť s vývojom mozgu v prvej časti tehotenstva.“ Tento poznatok otvára dvere k novým možnostiam monitorovania zdravia plodu a pochopenia zložitých procesov, ktoré prebiehajú v raných fázach ľudského života.
Prečo zívame? Teórie o pôvode a funkcii
Čo je príčinou toho, že sa nám zíva? Nuda, nedostatok spánku alebo kyslíka? Zdalo sa, že táto otázka je už dávno zodpovedaná. Kedysi si vedci mysleli, že zívanie signalizuje len potrebu spánku. Vraj zívame preto, aby sme prijali viac kyslíka, keďže z únavy alebo z nudy dýchame pomalšie. Po prvé, môže to znamenať, že krv potrebuje viac kyslíka. Keď zívame, zrýchľuje sa nám tep srdca, čo by mohlo znamenať, že sa do krvi dostáva viac kyslíka. Avšak populárna teória, že zívaním doplňujeme kyslík v mozgu, neplatí. Po mnohých pokusoch sa to najjasnejšie ukázalo na výskume ľudí, ktorí nemali potrebu zívať počas cvičenia, hoci vtedy telo potrebuje kyslík najviac. Nedávny experiment na univerzite v Baltimore nedokázal pri nižšej úrovni kyslíka žiadne zmenené, teda zívajúce, správanie.
V súčasnosti sa odborníci domnievajú, že zívanie môže oznamovať ochabovanie bdelosti alebo nudu, ale v pozadí sú pravdepodobne oveľa komplexnejšie mechanizmy. Odborníci rozdeľujú zívanie na dva typy: zívanie, ktoré sa objaví samo od seba, odborníci nazývajú spontánne zívanie, a zívanie, ktoré sa objaví po tom, ako ho vidíme u niekoho iného, odborníci nazývajú nákazlivé zívanie. Hoci si vedci nie sú na 100 % istí, prečo zívame, ponúkajú niekoľko vysvetlení.
Zívanie ako termoregulácia mozgu: Ochlaďte svoju hlavu
Vyzerá to ale tak, že zívaním dokážeme ochladiť náš mozog. Keď zažívame stres, pocity úzkosti alebo únavy, teplota nášho mozgu sa trochu zvýši. Zívaním do tela dostaneme studený vzduch, ktorý ochladí krv putujúcu do mozgu. Ľudský mozog funguje najlepšie, keď má optimálnu teplotu. Ak je napríklad príliš zohriaty, môže to mať negatívny vplyv na kognitívny výkon. V dôsledku toho má naše telo niekoľko spôsobov, ako reagovať na zmeny teploty. Reaguje na ne potením alebo trasením, rozšírením alebo zúžením ciev či nutkaním vyhľadávať chladnejší alebo teplejší vzduch alebo prostredie.
Aj zívaniu často predchádza zvýšenie teploty v mozgu, kým po ňom nasleduje jej zníženie. Ochladzovanie mozgu pomocou zívania by tak mohlo pomôcť zabezpečiť optimálny kognitívny výkon. Schladený mozog cicavcov pracuje lepšie. Túto teóriu podporuje aj zistenie zo Štátnej univerzity v New Yorku, kde zistili, že chladenie čela zmiernilo zívanie. To by mohlo vysvetliť aj to, prečo parašutisti pred zoskokom často zívajú - pomáha im to udržať si ostražitosť a jasnú myseľ v kritických situáciách. Avšak existujú viacerí skeptici, ktorí teóriu o ochladzovaní mozgu zívaním neuznávajú, čo poukazuje na stále prebiehajúcu vedeckú diskusiu o tejto záhadnej funkcii.
Prečo je zívanie NÁKAZLIVÉ?
Nákazlivé zívanie: Sociálny signál alebo prejav empatie?
Poznáte ten pocit - vidíte niekoho zívať a automaticky sa chce zívať aj vám. Nejaká osoba otvorí ústa na veľké zívnutie a vy zrazu zistíte, že podvedome robíte to isté. Prečo sa to deje a ako sa táto zdanlivo nedobrovoľná činnosť prenáša z jedného človeka na druhého? Vedci predpokladajú, že to má niečo spoločné s našimi podvedomými pocitmi empatie a spoločenskými väzbami. „Empaticky“ zívať začíname už od štyroch rokov. To však stále spadá pod empatickú teóriu a aj keď bola jej stopercentná pravdivosť vyvrátená, stále sa považuje za pravdepodobné vysvetlenie. Niektorí vedci sa domnievajú, že nákazlivé zívanie môže byť meradlom nášho súcitu alebo empatickej reakcie. Táto teória predpokladá, že čím viac empatie prechovávame k druhým, tým pravdepodobnejšie je, že niečie zívanie napodobníme vlastným zívaním. To znamená, že možno s určitosťou očakávať, že si zívneme, ak vidíme, že tak robí niekto nám blízky, napríklad člen rodiny. Nákazlivé zívanie teda môže byť empatickou reakciou na zívanie niekoho iného, čo pomáha budovať sociálne vzťahy.
Štatistiky ukazujú, že viac zívali empatickí ľudia. Aj keď nákazlivé zívanie účinkuje asi na polovicu dospelých, vedci tento jav zatiaľ nedokázali jednoznačne vysvetliť. V roku 2015 publikovala Duke University štúdiu, podľa ktorej by empatia nemala so zívaním súvisieť a s ňou ani únava či nabitosť energiou. S reálnym vysvetlením nákazlivého zívania však neprišli. Spomeňme ešte štúdiu z roku 2010 od University of Connecticut, ktorá odhalila, že väčšina detí mladších ako štyri roky je voči nákazlivému zívaniu imúnna. Ľudia s autizmom tiež nereagujú ani na polovicu zívnutí iných osôb.
Nielen sledovanie zívajúcej osoby však môže privodiť zívnutie. Ľudia majú problémy aj s prečítaním slova „zívnuť si“. Rovnako to platí, aj keď na zívanie myslíš, dokonca sa vieš prinútiť k tomu, aby si si zívol. Vyše polovica dospelých ľudí by si mimovoľne zívnuť mala, a to vďaka fenoménu zvanému nákazlivé zívanie (contagious yawning). Z jedného zívajúceho človeka sa môže "nákaza" presunúť na desiatky ďalších ľudí, ktorí pôvodného autora domino efektu nikdy nevideli.
Zívajú aj zvieratá: Univerzálny reflex naprieč ríšou
Okrem ľudí sú zívania schopné všetky cicavce, ale aj plazy a vtáky. Stačí pozorovať domáceho miláčika - psa, mačku, alebo dokonca kone - a rýchlo si uvedomíte, že zívanie je univerzálnym jazykom mnohých cicavcov. Biológovia ho zaznamenali aj u šimpanzov, vtákov či dokonca plazov. Zívanie zvyčajne sprevádza hlboký nádych, roztvorenie úst a často aj zatvorenie očí. V tele sa aktivujú viaceré svaly, hlavne v oblasti tváre, krku a sánky. Tak, ako u ľudí, aj u zvierat zvýšená teplota mozgu spomaľuje reflexy a ostražitosť. Keď teda vodca stáda zívne a to sa prenesie na všetky ostatné zvieratá, zvýši sa ostražitosť a aj bezpečnosť celej skupiny. Toto chytľavé zívanie funguje aj so špeciálnym dosahom, pretože zívajúci ľudia dokážu vyvolať to isté aj u psov a šimpanzov. Táto univerzálnosť zívania naznačuje jeho hlboké evolučné korene a dôležitú funkciu presahujúcu jednoduchú únavu.
Praktické aspekty zívania: Kedy nám pomáha a ako ho zastaviť
Hoci si vedci nie sú na 100 % istí, prečo zívame, ponúkajú niekoľko vysvetlení, ako nám zívanie pomáha. Podľa niektorých teórií zívanie napríklad pomáha:
- regulovať teplotu mozgu
- prebudiť telo
- dostať do krvného obehu viac kyslíka
- okysličiť pľúca
- vyrovnať tlak v strednom uchu
Zívnutie nie je len znakom únavy - môže mať aj praktický význam. Pri zívaní sa otvára Eustachova trubica, ktorá pomáha vyrovnávať tlak v uchu. Preto sa zívanie často odporúča pri zmene nadmorskej výšky (napr. pri lete lietadlom alebo ceste do hôr). Nabudúce, keď si v spoločnosti nevedomky zívnete, nemusíte sa hanbiť. Možno vám telo len pripomenulo, že si potrebuje oddýchnuť, nadýchnuť sa alebo trochu schladiť hlavu.
Ak vám zívanie začne liezť na nervy, najlepšie je zastaviť ho. Vyskúšajte niekoľko tipov, ktorými sa môžete pokúsiť zastaviť otravné zívanie:
- Preberte sa pohybom: Ak zívate, pretože ste ospalí, skúste si rozprúdiť krv nejakým pohybom. Ak ste celý deň strávili za stolom v práci alebo v škole, trochu poludňajšieho pohybu vám môže len prospieť. Fyzická aktivita dokáže zvýšiť tepovú frekvenciu a cirkuláciu, čo môže pomôcť prebudiť organizmus a znížiť nutkanie na zívanie. Krátka prechádzka, pár drepov alebo pretiahnutie sa môžu byť prekvapivo účinné.
- Vyskúšajte hlboké dýchacie cvičenia: Skúste sa zhlboka nadýchnuť nosom a vydýchnuť ústami. Kontrolované a pomalé dýchanie môže ovplyvniť prísun kyslíka a oxidu uhličitého v krvi, čo teoreticky súvisí s niektorými hypotézami o zívaní. Súčasne môže hlboké dýchanie pomôcť upokojiť nervový systém a zvýšiť bdelosť.
- Znížte telesnú teplotu: Teória ochladzovania mozgu hovorí, že naše telo zíva, aby sa termoregulovalo. Preto môžete skúsiť ochladiť sa, aby ste zastavili zívanie. Môžete otvoriť okno, ísť na chladnejší vzduch, alebo si priložiť studenú vreckovku na krk alebo čelo. Môžete tiež skúsiť vypiť pohár studenej vody, ktorý vám pomôže ochladiť sa a zlepšiť koncentráciu. Pocit sviežosti môže znížiť potrebu tela zívať na termoreguláciu.
- Dožičte si viac kvalitného spánku: Nedostatok spánku takisto spôsobuje, že ste počas dňa unavení a zívajúci. V takom prípade venujte pozornosť svojej spánkovej hygiene alebo zdravým návykom v čase spánku, aby ste zlepšili kvalitu spánku. Pravidelný spánkový režim, tmavá a chladná spálňa a vyhýbanie sa kofeínu a alkoholu pred spaním môžu výrazne prispieť k lepšej regenerácii a zníženiu denného zívania. Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok môže viesť k obmedzenému mentálnemu výkonu, halucináciám, dokonca až k smrti.
- Spoznajte svoju ideálnu dĺžku spánku: Každý človek potrebuje individuálne množstvo spánku. Nájdite si ten správny časový úsek, ktorý vám umožní cítiť sa ráno svieži a počas dňa plní energie. Optimalizácia spánku je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako prirodzene znížiť nadmerné zívanie.
Zívanie sa venuje skutočne veľké množstvo výskumov a teórií. Ani jedna z nich ale nie je definitívna a jednoznačná, hoci zívať dokážu už embryá v maternici. Aj u detí je zívanie bežné, no môže byť znakom únavy alebo nudy. Aj keď je zívanie pre nás stále čiastočnou záhadou, vedci postupne odhaľujú jeho komplexné súvislosti s vývojom, fyziológiou mozgu a sociálnou interakciou.
tags: #picwods #odpovede #zivnutie #dieta