Vzdelávacie systémy po celom svete sú neustále pod drobnohľadom, a to najmä prostredníctvom medzinárodných porovnávacích štúdií, ktoré poskytujú cenné dáta pre hodnotenie ich efektívnosti a spravodlivosti. Jednou z najvýznamnejších je Program medzinárodného hodnotenia žiakov (PISA), rozsiahly projekt Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). PISA sa zameriava na hodnotenie vzdelávacích systémov po celom svete prostredníctvom testovania vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblastiach čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Od roku 2000 sa uskutočňuje v trojročných cykloch a Slovensko je jej súčasťou od roku 2003.
Štúdia PISA sa stala uznávaným nástrojom na porovnávanie výkonnosti študentov na celom svete. Hoci štúdia ponúka cenné dáta o výkone viac ako pol milióna študentov, jej výsledky by nemali byť primárne využívané na vytváranie globálnych rebríčkov, ktoré môžu viesť k neopodstatnenému chváleniu alebo zahanbovaniu krajín. Správne využitie dát z PISA spočíva v hlbšej analýze, ktorá odhaľuje spoločné vzorce a trendy, namiesto povrchného hodnotenia na základe poradia v tabuľkách. Dôležité je si uvedomiť, že nie každý systém s vysokým skóre je automaticky úspešný. Úspešný vzdelávací systém by mal nielen dosahovať nadpriemerné výsledky v testoch PISA, ale zároveň minimalizovať vplyv socioekonomického statusu študentov na ich vzdelávacie výsledky. Toto kritérium je kľúčové pre pochopenie mechanizmov reprodukcie sociálnych nerovností vo vzdelávaní.
PISA 2012: Prehľad Slovenských Výsledkov a Porovnanie s OECD
V roku 2012 boli zverejnené výsledky piateho cyklu štúdie PISA, ktoré boli sprevádzané zvýšenou kritikou týkajúcou sa medzinárodných porovnaní a dominantného vplyvu PISA na národné politiky vzdelávania. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR spolu s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) zverejnili 3. decembra 2013 výsledky štúdie PISA 2012 pre Slovensko. Táto publikácia predstavovala v poradí štvrtý cyklus, do ktorého sa Slovensko zapojilo. Hlavnou testovanou oblasťou štúdie PISA 2012 bola matematická gramotnosť, no zároveň sa sledovala aj úroveň vedomostí a zručností žiakov z čitateľskej a prírodovednej gramotnosti.
Prvýkrát od roku 2003 boli výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch sledovaných oblastiach - matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť - významne nižšie, ako je priemerný výkon krajín OECD. Zároveň významne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine, teda žiakov s najnižšou úrovňou vedomostí, čo signalizovalo vážne problémy vo vzdelávacom systéme.
Matematická gramotnosť: Slovenská republika dosiahla výkon na úrovni 482 bodov. Toto umiestnenie ju zaradilo na 23. - 29. miesto spomedzi 34 krajín OECD a v medzinárodnom porovnaní všetkých 65 zúčastnených krajín na 31. - 39. miesto. Výkon slovenských žiakov v matematickej gramotnosti medzinárodnej štúdie PISA 2012 sa nachádzal pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Pri porovnaní výkonu našich žiakov v PISA 2012 je možné konštatovať štatisticky významné zníženie dosiahnutého priemerného počtu bodov z matematickej gramotnosti oproti všetkým predchádzajúcim cyklom štúdie (2003, 2006 aj 2009). Pokles vedomostnej úrovne sa týkal takmer všetkých typov škôl. Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou úrovňou vedomostí) na základných školách a na stredných odborných školách bez maturity. Kým v roku 2003, kedy bola matematika tiež hlavnou sledovanou oblasťou, sa v rizikovej skupine nachádzalo približne 20 % žiakov, v roku 2012 sa v tejto skupine nachádzalo už viac ako štvrtina žiakov (27,5 %). Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska dosiahli krajiny ako Nórsko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké, Litva, Švédsko a Maďarsko.
Čitateľská gramotnosť: Slovenskí žiaci dosiahli v čitateľskej gramotnosti výkon na úrovni 463 bodov. To znamenalo 32. miesto v rámci 34 krajín OECD a 43. miesto zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Aj v predchádzajúcich cykloch sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzali pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Oproti roku 2009 sa však priemerný výkon našich žiakov ešte znížil o 14 bodov a zastúpenie rizikovej skupiny sa zvýšilo o 6 %. Pokles vedomostnej úrovne sa týkal takmer všetkých typov škôl (s výnimkou 4-ročných gymnázií). Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou úrovňou vedomostí) na základných školách, na stredných odborných školách bez maturity aj na stredných odborných školách s maturitou.
Prírodovedná gramotnosť: Slovenská republika dosiahla výkon na úrovni 471 bodov. Medzi 34 krajinami OECD sa tak umiestnila na 28. - 31. mieste a v medzinárodnom meradle všetkých zúčastnených krajín na 39. - 42. mieste. Výkon žiakov SR v prírodovednej gramotnosti sa nachádzal pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Výkon porovnateľný s výkonom SR dosiahli Island, Dubaj (SAE), Izrael, Grécko a Turecko. V ostatnom cykle štúdie PISA v roku 2012 dosiahli naši žiaci o 19 bodov nižší priemerný výsledok v porovnaní s predchádzajúcim cyklom v roku 2009. Toto zníženie bolo signifikantné. V roku 2012 sa v najnižšej - rizikovej - skupine žiakov v prírodovednej gramotnosti umiestnilo 26,8 % slovenských žiakov, čo predstavovalo významný nárast v porovnaní s rokom 2009. Pokles vedomostnej úrovne sa týkal znovu takmer všetkých typov škôl. Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou úrovňou vedomostí) na základných školách, na stredných odborných školách bez maturity aj na stredných odborných školách s maturitou.
Okrem troch hlavných oblastí bola v cykle štúdie PISA uskutočneného v roku 2012 krajinám poskytnutá možnosť testovania aj ďalších oblastí, a to finančnej gramotnosti a oblasti riešenia problémov. Inovovaná bola aj realizácia testovania, ktorá prebiehala v papierovej aj elektronickej forme. Slovenská republika tieto možnosti využila. Do tohto cyklu štúdie sa zapojilo 65 krajín sveta (34 krajín OECD a 31 tzv. partnerských krajín). Hlavného merania štúdie PISA 2012, ktoré sa na Slovensku uskutočnilo 16. - 27. apríla 2012, sa zúčastnilo 231 škôl (ZŠ, 4-ročné a 8-ročné gymnáziá, SOŠ). Celkovo bolo otestovaných 5 737 15-ročných žiakov, z nich elektronické testovanie absolvovalo 2 654 žiakov. Papierové testovanie matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti absolvovalo 4 678 žiakov. Žiaci, ktorí absolvovali elektronickú formu testovania, sa zároveň zúčastnili aj na papierovej forme testovania. 1 059 žiakov bolo zapojených do testovania finančnej gramotnosti.
Hlbšia Reflexia nad Zisteniami PISA 2012 a Vzdelávacími Reformami
Medzinárodná štúdia PISA 2012 poukázala na viaceré kľúčové zistenia, ktoré sú v rozpore s predpokladmi tzv. GERM (Global Education Reform Movement). GERM, charakterizovaný zvýšenou konkurenciou medzi školami, štandardizáciou výučby, systematickým zberom dát o výkonoch, devalváciou profesionality učiteľov a privatizáciou, sa v roku 2012 stal globálnou pandémiou. Avšak, reformy založené na zavádzaní trhových princípov do vzdelávania zatiaľ skôr sklamali očakávania, že povedú k celkovému zlepšeniu vzdelávacích výsledkov žiakov. Medzinárodné šetrenie PISA 2012 tento poznatok rovnako potvrdilo.
Kľúčové zistenia PISA 2012 a ich interpretácia:
Autonómia škôl a ich výsledky: Krajiny, ktoré poskytujú školám autonómiu nad kurikulom a hodnotením, často dosahujú lepšie výsledky. Toto je v priamom rozpore s predpokladom GERM o potrebe externých štandardov a testovania. PISA ukazuje, že úspech je často spojený s vyváženou profesionálnou autonómiou a kolaboratívnou kultúrou v školách. Dôležitá je schopnosť škôl prispôsobovať sa potrebám žiakov a lokálneho prostredia.
Vysoké vzdelávacie výsledky a systémová rovnosť: Vysoké vzdelávacie výsledky a rovnosť v školstve sú často prepojené. Rovnosť znamená, že socioekonomický status má minimálny vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov. Úspešné systémy kladú vysoký dôraz na predškolské programy, komplexné zdravotnícke služby a vyvážené kurikulum. Spravodlivé prideľovanie zdrojov je tiež kľúčové pre rovnosť a úspech celého systému. Tento aspekt je priamo spojený s témou reprodukcie sociálnych nerovností vo vzdelávaní.
Školský výber neprináša zlepšenie: Školský výber a konkurencia medzi školami sú spojené s vyššou mierou segregácie a môžu mať negatívne dôsledky na rovnosť príležitostí a výsledkov. Úspešné vzdelávacie systémy sa skôr zameriavajú na posilňovanie verejných škôl a lokálnej kontroly. V prípade Českej republiky boli síce publikované výsledky uvádzajúce, že aj po zohľadnení socioekonomických a demografických rozdielov medzi žiakmi a ďalších relevantných faktorov na úrovni škôl dosahujú lepších výsledkov v matematike žiaci v tých školách, ktoré sú vystavené väčšej lokálnej konkurencii. Avšak, kritická revízia týchto výsledkov, ktorá vyšla zo rovnakých dátových súborov z šetrenia PISA a použila dvojúrovňové modely, ukázala, že ak model zohľadňoval skutočnosť, že vo vzorke sú zastúpené základné školy, viacročné gymnáziá a stredné školy, potom zdánlivý účinok konkurencie medzi školami vymizol. Teda, trhovo orientované reformy nie sú univerzálnym riešením.
Príčiny Podpriemerných Výsledkov a Reprodukcia Nerovností na Slovensku
Súčasné výsledky PISA na Slovensku odhalili, že Slovensko zaostáva nielen za priemerom OECD, ale aj za susednými krajinami ako Česko a Maďarsko. Zatiaľ čo zber dát a ich štatistické vyhodnotenie sú relatívne jednoduchým a jednoznačným procesom, oveľa zložitejšie je dáta interpretovať a navrhovať konkrétne opatrenia na zlepšenie. Príčiny sú totiž komplexné, viacvrstvové, vzájomne sa ovplyvňujú a v štúdiách vzdelávacej politiky je takmer nemožné robiť experimenty. Niektoré dáta, ktoré by pre pochopenie mohli byť zásadné, nie sú dobre dostupné alebo sa vôbec exaktne nezbierajú z dôvodu politickej korektnosti.
Odborníci často poukazujú na viaceré príčiny podpriemerných výsledkov Slovenska, ktoré úzko súvisia s reprodukciou sociálnych nerovností:
Nerovnosť a sociálne prostredie: Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým vplyvom socioekonomického zázemia na výsledky žiakov. Žiaci z nižšieho sociálneho statusu dosahujú nižšie výsledky, čo negatívne ovplyvňuje celonárodný priemer. Matej Šiškovič, bývalý riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky, poukázal na to, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde je vysoký vplyv socioekonomického zázemia na výkon žiaka. Podobný názor vyjadrila ministerka Martina Lubyová po zverejnení výsledkov PISA 2018. Uviedla, že celonárodný priemer je „ťahaný smerom dole“ kvôli deťom z marginalizovaných skupín. Vladimír Burjan zo združenia Dobrá škola poukázal na to, že „mnoho učiteľov proste slabých žiakov nerieši“. Táto prax prispieva k prehlbovaniu rozdielov a k reprodukcii nerovných šancí.
Kvalita učiteľov a financovanie: Nedostatočné financovanie školstva, nízke platy učiteľov a nedostatočné podmienky pre ich prácu sú často uvádzané ako hlavné problémy. Podľa Burjana „potrebujeme kvalitnejších, lepšie pripravených a lepšie zaplatených učiteľov, ktorí budú mať v školách lepšie pracovné podmienky a ktorí budú dostávať lepšiu podporu“. Draxler sa vyjadril, že „učitelia často nemajú schopnosti alebo motiváciu učiť žiakov rozmýšľať“. Miroslava Hapalová z iniciatívy To dá rozum ako jedno z kľúčových opatrení spomenula oblasť „prípravy a rozvoja učiteľov“. Aj pre Šiškovica je jedno z najdôležitejších opatrení kvalita učiteľov, kde výraznú rolu zohráva kvalita štúdia, ako aj finančného ohodnotenia a podmienky v práci.
Memorovanie namiesto kritického myslenia: Študenti sa často učia naspamäť namiesto toho, aby rozvíjali kritické myslenie a diskusné schopnosti. Bývalý minister školstva Juraj Draxler sa vyjadril, že „Žiaci memorujú ako za socializmu, pritom majú menej učiva, a učitelia často nemajú schopnosti alebo motiváciu učiť žiakov rozmýšľať”. Repčíková poukázala na to, že „naši študenti sa učia naspamäť rieky v Afrike namiesto toho, aby uvažovali a diskutovali”. Táto zastaraná pedagogika neumožňuje žiakom rozvíjať kľúčové kompetencie pre 21. storočie, čo môže ovplyvniť ich výkon v testoch PISA, ktoré sú zamerané na aplikáciu vedomostí.
Regionálne rozdiely: Existujú veľké regionálne rozdiely vo vybavení škôl a podmienkach na vzdelávanie, čo narúša rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Vladimír Crmoman zo Slovenskej komory učiteľov poukázal na to, že v slovenskom školstve nie je riadne zabezpečený rovnaký prístup ku vzdelaniu, pretože existujú veľké regionálne rozdiely vo vybavení škôl. Podľa neho „nie sú tu podmienky na to, aby sme kvalitne učili”. Poukazuje na veľké regionálne rozdiely, kde niektoré školy majú veľmi dobré technické vybavenie a iné nie. Repčíková poukázala na to, že výrazný podiel na úspechu napríklad singapúrskych žiakov majú faktory ako dostupnosť knižníc, internetu, individuálny priestor na učenie v domácom prostredí a pod.
Dostupnosť predprimárneho vzdelávania: Martina Kubánová z iniciatívy To dá rozum poukázala na to, že v porovnaní s inými krajinami má Slovensko horšiu dostupnosť predprimárneho vzdelávania. Nedostatočná účasť na kvalitnom predškolskom vzdelávaní môže mať dlhodobý negatívny dopad na vzdelávacie výsledky detí, najmä z marginalizovaných skupín, a tým prispievať k reprodukcii sociálnych rozdielov.
Tento krátky prehľad, pochopiteľne, nemožno považovať za komplexné zhodnotenie návrhov na zlepšenie školstva. Ak si ho však porovnávame s prepracovanejšími dokumentmi na túto tému, napríklad "Učiace sa Slovensko" (Burjan et al., 2017) alebo "Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum" (Hall et al., 2019), odborníci sa zhodujú v tom, že súčasný stav vo výsledkoch PISA testovaní je neuspokojivý. Zároveň platí, že čo sa týka príčin, vyššie uvedení odborníci neidentifikovali, ktoré konkrétne javy sú zodpovedné za kolísanie výkonov slovenských detí. Výsledky vo všetkých troch gramotnostiach od roku 2009 klesali. V roku 2018 sa pokles zastavil a v prípade matematiky sa prejavil nárast. Uvádzané príčiny (a z nich vyplývajúce návrhy na riešenia) majú veľmi všeobecný charakter. Zároveň platí, že všetky z vyššie menovaných opatrení na zlepšenie sú súčasťou programového vyhlásenia aj súčasnej vlády (ÚVSR, 2016) - čo, samozrejme, neznamená, že sú dôsledne plnené.
Vývoj Výsledkov PISA po Roku 2012 a Aktuálne Výzvy
Podpriemerné výsledky pätnásťročných žiakov a žiačok sú dlhodobým javom. Zatiaľ čo v matematike sa Slovensko v roku 2018 prvýkrát po rokoch ocitlo na úrovni priemeru OECD, v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zostáva pod ním. Minulý rok boli zverejnené výsledky dvoch veľkých medzinárodných testovaní. Testovanie čitateľskej gramotnosti štvrtákov a štvrtáčok základných škôl PIRLS prebehlo v roku 2021. Pozornosť vyvolali najmä výsledky testovania PISA, ktoré minister školstva Tomáš Drucker označil za národnú tragédiu. Medzinárodné testovania skutočne poukazujú na vážne problémy v našom vzdelávacom systéme. Výsledky našich pätnásťročných žiakov a žiačok v medzinárodnom testovaní OECD PISA 2022 sú pod priemerom krajín OECD. V porovnaní s rokom 2018 sme sa štatisticky významne prepadli v matematickej a čitateľskej gramotnosti. K výraznému prepadu v testovaní PISA došlo vo viacerých krajinách, zrejme v dôsledku pandémie COVID-19, ktorá viedla k zatvoreniu škôl.
Výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní výkonov 15-ročných žiakov PISA sú diskutovanou témou medzi politikmi, odborníkmi aj laikmi. Deti zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia na Slovensku dosahujú v testovaní PIRLS aj PISA výrazne horšie výsledky než ich rovesníci z lepšie situovaných domácností. Veľká časť detí a mladých ľudí nedosahuje ani základnú úroveň vedomostí a zručností. V prípade testovania PIRLS to bola pätina žiakov a žiačok.
Odborníci pracujú s pojmami ako „znevýhodnení žiaci“, „žiaci zo slabšieho sociálneho prostredia“ či „slabší žiaci“. Tieto pojmy pôsobia zmätočne. Ide o eufemizmy, ktoré majú politicky korektným spôsobom označiť neintegrovanú časť rómskej menšiny? Zároveň ani samotný zber dát z PISA neumožňuje jasne identifikovať rozličné etnické skupiny, a tak ich dôsledne porovnať. Súčasťou otázok síce je otázka na materinský jazyk, avšak NÚCEM výsledky žiakov s ohľadom na túto premennú nevyhodnocuje (hoci ich bezplatne poskytuje na svojej webovej stránke). Pre ilustráciu pravdepodobných rozdielov medzi „bežnými“ a „sociálne znevýhodnenými“ žiakmi (medzi ktorými je nepochybne mnoho neintegrovaných Rómov) môžeme uviesť nedávne výsledky národného testovania piatakov (SME, 2020). V matematike žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia dosiahli priemernú úspešnosť 19,8 % a žiaci bez sociálneho znevýhodnenia 65,4 %. Pokiaľ sú výsledky celého Slovenska v matematickej gramotnosti podľa PISA na úrovni priemeru OECD a na Slovensku existuje významná rómska menšina žiakov (okolo 10 % - opäť, presné údaje nemáme), je pravdepodobné, že slovenskí žiaci patriaci k väčšinovému obyvateľstvu sú v rámci OECD v skutočnosti nadpriemerní. Žiaľ, zo slovenských dát testovaní PISA nemôžeme dostatočne presne analyzovať etnické rozdiely vo výsledkoch. To ale znamená, že nemôžeme riadne skúmať ani ich príčiny, preto je predčasné predpokladať, že za rozdiel sú zodpovedné jedine faktory prostredia a genetika žiadnu rolu nemá. A že pokiaľ žiaci z rómskej menšiny nedosahujú také výsledky ako biela majorita, ide o chybu vzdelávacieho systému.
V analýze sa skúmali vyjadrenia odborníkov a médií k výsledkom testovania PISA. Po prvé, odborníci nevedia identifikovať, ktoré faktory sú zodpovedné za výsledky Slovenska v PISA. Nevedia, prečo naše body od roku 2009 klesali a v roku 2018 sa pokles zastavil. Odborníci sa držia politicky korektného slovníka a často automaticky predpokladajú, že za horšie výsledky rómskych žiakov sú zodpovedné takmer iba zlé sociálno-ekonomické podmienky a keby bol vzdelávací systém nastavený inak, rozdiely medzi Rómami a Nerómami by sa čoskoro stratili. Až absurdne znejúcou ukážkou spolitizovanosti nekonštruktívnej kritiky je vyjadrenie Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov pre Denník N. Na otázku, prečo dopadli výsledky testovania PISA tak zle, odpovedal (Folentová, 2016): „Školstvo je na Slovensku na okraji záujmu a neriešia sa systémové veci. Nefungujú základné veci. Je podfinancované a je zle nastavené. (…) Reforma, ktorá sa diala v roku 2008 a 2009 za Mikolaja, bola nekoncepčná, narýchlo a len nútila učiteľov vypisovať rôzne papiere. Keď ale nasledovala otázka, čo konkrétne by sa malo robiť inak, Crmoman odpovedal: „Nebudem zo seba robiť špecialistu, že teraz poviem, aké zmeny treba. (…) Treba sa opýtať na ministerstve, čo robia.
Po druhé, čo sa týka médií, tie podávajú veľmi zjednodušený obraz o výsledkoch testovania. Podľa prieskumu mediálneho trhu od agentúry MEDIAN SK (MEDIAN SK, 2020) bolo vybraných 10 najnavštevovanejších internetových médií na Slovensku a preskúmalo sa ich pokrytie výsledkov testovania PISA 2018. Spomedzi 10 najčítanejších online médií na Slovensku tému výsledkov PISA 2018 pokrylo 8 z nich. Všetky z nich uviedli bližšie informácie o výsledkoch testovania (aké sme dosiahli výsledky v troch gramotnostiach, aký bol priemer OECD a či sme sa zlepšili). Žiadne z týchto médií sa nevenovalo príčinám (a to ani v iných skúmaných článkoch). Najväčšie rozdiely sa prejavili v nadpisoch, ktoré sú však čítanejšie ako samotné plné texty článkov a efektívnejšie šíria odkaz čitateľom (sú písané väčším písmom, rýchlejšie čitateľné, dostanú sa aj k čitateľom, ktorí si článok neotvoria a zároveň mnohí čitatelia prechádzajú iba nadpisy). Asi polovica (4/9) analyzovaných článkov najčítanejších online médií výsledky aj hodnotila a to výhradne negatívne (napr. „Úpadok slovenského školstva je potvrdený!"). Na slovenskom školstve sa toho dá veľa zlepšovať. Avšak na to, aby sme mu mohli skutočne pomôcť, musíme upustiť od zjednodušujúcich a niekedy až spolitizovaných (aj na strane odborníkov) vyhlásení. Prehnaná politická korektnosť totiž môže viesť k nereálnym očakávaniam zlepšenia výsledkov vzdelávania cez environmentálne intervencie, bez hlbšieho pochopenia komplexných príčin.
Využitie Dát z PISA pre Rozvoj Vzdelávania na Slovensku
Výstupy z analýz medzinárodných meraní vedomostí žiakov PISA 2012 a poznatky z výsledkov IEA TIMSS 2011, PIRLS 2011, ICILS 2013 môžu inšpirovať autorov úloh a testov národného projektu „Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania“ pri tvorbe testovacích nástrojov (úloh a testov). Lepšie zvládnutie elektronickej formy medzinárodného testovania v roku 2015 žiakom v SR umožní národný projekt „Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania“. Žiaci škôl zapojených do projektu si častejším elektronickým „skúšaním“ počas školských rokov 2013/2014 a 2014/2015 ľahšie zvyknú na modernú formu preverovania vedomostí.
NÚCEM v tomto čase pracuje aj na analýze výsledkov z PISA 2012 a zistené informácie využije aj pri tvorbe úloh a testov. „Po metodickej stránke môžu byť poznatky z PISA 2012 obohatením národného projektu“, vysvetľuje riaditeľka NÚCEM PhDr. Romana Kanovská a dodáva, že okrem spomenutej analýzy môžu tvorcovia úloh a testov nahliadnuť do starších cyklov štúdií OECD PISA a do databázy uvoľnených úloh z prechádzajúcich cyklov štúdií TIMSS a PIRLS, ktoré zisťujú zručnosti a vedomosti žiakov 4. ročníka. „NÚCEM kladie dôraz na vypracovanie nových a originálnych testov pre elektronické testovanie pre všetky vzdelávacie oblasti a úrovne,“ informovala riaditeľka R. Kanovská učiteľov na júlovom školení k tvorbe testovacích nástrojov v Bratislave. Konštatovala, že vytvorenie kvalitnej úlohy a testu je náročné a preto je dobré využiť aj zahraničné skúsenosti. V tvorbe elektronických úloh a testovaniach žiakov prostredníctvom počítačov sú progresívne najmä krajiny na severe a západe Európy. Podľa údajov z roka 2012 elektronické testovanie na rôznej úrovni používa 18 európskych štátov. Slovensko sa do elektronického testovania zapojilo v roku 2008.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušan Čaplovič považuje využívanie poznatkov z medzinárodných meraní pre tvorbu elektronických úloh pre našich žiakov základných a stredných škôl za mimoriadne prínosné. V rámci projektu „Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania“, ktorý realizuje NÚCEM, vznikne 30 tisíc nových úloh a 150 testov zo všeobecno-vzdelávacích predmetov pre 2. stupeň základných škôl a pre stredné školy z týchto predmetov: slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, anglický jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, biológia, fyzika, chémia, dejepis, geografia, občianska náuka, matematika, informatika. Táto iniciatíva predstavuje snahu transformovať poznatky z medzinárodných štúdií do konkrétnych pedagogických nástrojov, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu vzdelávacích výsledkov a možno aj k zníženiu reprodukcie sociálnych nerovností v slovenskom školstve. Je dôležité, aby tieto nástroje boli cielene zamerané na rozvoj kritického myslenia a schopnosti aplikovať vedomosti, a nie len na memorovanie faktov.
tags: #pisa #2012 #reflexia #reprodukcia