Úvod: Prirodzenosť emócií a výzvy nového obdobia v rodine
Príchod nového súrodenca do rodiny predstavuje pre každého jej člena významnú životnú zmenu. Hoci pre rodičov je rozšírenie rodiny radostnou udalosťou, pre staršieho súrodenca môže ísť o mimoriadne náročnú situáciu, ktorá so sebou prináša množstvo nových pocitov a výziev. Žiarlivosť je prirodzená emócia, ktorú pozná každý človek. Táto silná emócia sa rovnako vyskytuje aj medzi súrodencami, čo často vedie rodičov k úvahám, aký zvoliť vekový rozdiel medzi deťmi v snahe predísť jej prejavom. Avšak, ako naznačujú mnohé skúsenosti rodičov, ale aj výskumy, ani vekový rozdiel nie je zárukou toho, že k žiarlivosti nedôjde. Namiesto hľadania ideálneho vekového rozdielu je kľúčové pochopiť dynamiku súrodeneckých vzťahov a efektívne pripraviť staršie dieťa na jeho novú rolu, obzvlášť ak je v tomto období dieťa zároveň vystavené ďalšej významnej zmene, akou je nástup alebo pokračovanie v dochádzke do materskej školy.
I. Príchod súrodenca: Ako sa vyrovnáva starší súrodenec?
Narodením druhého dieťatka sa v rodine veľa zmení. Malý a krehký človečik, ktorý mal ešte donedávna pozornosť svojich rodičov výhradne pre seba, o ňu zo dňa na deň do určitej miery príde. Jeho najbližší a najmilovanejší ľudia s ním netrávia toľko času a venujú sa novému prírastku. Dieťa je na maminke absolútne citovo závislé a po narodení súrodenca cíti, že čiastočne prichádza o mamičkinu pozornosť a v dôsledku toho sa môže hnevať alebo byť smutné. Celý tento proces prežívania príchodu súrodenca môže značne ovplyvniť množstvo faktorov, pričom polovica detí reaguje problematickým správaním, či už v podobe regresu, úzkosti alebo konfrontácie, ako uvádzajú Stewart a kol. (1987).
A. Žiarlivosť a jej prejavy v súrodeneckých vzťahoch
Je dôležité si uvedomiť, že žiarlivosť je prirodzená emócia. Výskumy, ale aj skúsenosti rodičov naznačujú, že najväčší vplyv na prejavy žiarlivosti má správanie rodičov. Následne významnú úlohu zohráva povaha detí a ich pohlavie a až na štvrtom mieste je to vek staršieho súrodenca pri narodení mladšieho. Skúsenosti zo psychologických poradní tiež hovoria, že k najväčšej žiarlivosti dochádza pri dvoch deťoch. Keď je detí v rodine viac, žiarlivosť sa skôr rozplynie a vzťahy nebývajú až také napäté.
B. Dôvody regresívneho správania a „hrania sa na bábätko“
Nepodceňujte prvé chvíle po príchode nového súrodenca. Rozšírenie rodinky je často veľkou skúškou najmä pre starších súrodencov. Tí už nie sú v takom centre pozornosti, preto začínajú robiť scénky, prostredníctvom ktorých chcú na seba upútať pozornosť. Občas sa z nich opäť stávajú malí drobci a pokúšajú sa hrať na bábätká. Prečo však k takému správaniu dochádza?
- Pozorujú, čomu venujete najviac pozornosti: Deti sú vynikajúci pozorovatelia. Či majú pätnásť, päť alebo dva roky, vždy dokážu intuitívne vytušiť, ako sa správať, aby získali to, čo najviac chcú. Niekedy je až prekvapujúce, ako nás dokážu prekabátiť už tak malí drobci. Presne to isté robia aj po narodení mladšieho súrodenca. Veľmi rýchlo pochopia, že teraz už nevenujete pozornosť len im, a preto sa to snažia nejako zvrátiť vo svoj prospech. Sledujú, že ich braček alebo sestrička len zaplačú a už ste pri nich. Taktiež vnímajú, ako nadšené ste z prvých úsmevov alebo malých drobností, ktoré bábätká robia. Staršie detičky si preto v hlave spoja všetky súvislosti a prídu na to, že by sa tak mali teda správať aj ony, a potom budú opäť v centre vášho záujmu. Chcú si jednoducho vziať späť to, čo predtým patrilo im.
- Chcú byť zase hlavnými hviezdami: Ten, kto sa naučí na život na výslní, sa nevie zmieriť s tým, že zrazu bude hrať druhé husle. Platí to o nás dospelých a netreba si myslieť, že inak to budú zvládať naše deti, ktoré všetko prežívajú emotívnejšie. Keď boli naše staršie deti veľkými hviezdami rodiny, musia sa zrazu naučiť na úplne nový pocit, že teraz sa o pozornosť delia s niekym novým. Preto na nás skúšajú rovnaké triky ako ich mladší súrodenec. Maznajú sa, plačú, zabúdajú všetko, na čo sme ich naučili. Niekedy máme pocit, že všetka doterajšia snaha bola márna, pretože zrazu, akoby neplatilo nič, čo ste si dovtedy povedali. A to všetko len kvôli tomu, že už nie sú hlavnými hviezdami rodiny.
- Prejavujú tak žiarlivosť: Hraním sa na malé dieťa prejavujú naši potomkovia aj žiarlivosť. Jednoducho nechcú, aby ste sa starali aj o niekoho iného, pretože chcú byť pre vás tí najvzácnejší. Všimnite si, že podobné scénky robia najmä mamám, ktoré sa snažia takto emotívne „vydierať“. V ich hlavičke je však všetko nastavené tak, že pokiaľ sa budú správať rovnako ako niekto, komu venujeme toľko pozornosti, len vtedy vyhrajú a dostanú sa na svoju pôvodnú pozíciu. Žiarlivosť ich dotlačí k veľkým výkonom, pri ktorých ich niekedy vôbec nespoznávame.
- Uvoľňujú stres: Príchod nového člena rodiny znamená mnoho príjemných povinností a krásnych chvíľ. No musíme uznať, že v určitej miere to predstavuje aj stres z toho, koľko starostí sa nám zrazu nahrnie a aby sme neurobili náhodou niečo nesprávne. Naši starší potomkovia to vnímajú prostredníctvom nás. Zrazu nemajú svoj režim, všetko sa deje inak, ako na to boli zvyknutí, a pri nočnom plači sa budia často aj oni sami. V určitej miere to pre nich znamená poriadnu dávku stresu, ktorá ich zneisťuje a potrebujú to nejakým spôsobom uvoľniť. U niektorých to je uzavretie sa do seba, občas sú prehnane citliví, agresívni alebo zo seba robia kópiu mladších súrodencov.
- Spomienky na staré časy: Dôvod takéhoto správania môže byť v skutočnosti oveľa jednoduchší, ako by sme si mysleli. Jednoducho sa im cnie za tými časmi, keď ste ich stále nosili na rukách, šantili a nemali toľko povinností. Tak si zaspomínajú na staré časy a pokúsia sa ich vrátiť aspoň prostredníctvom takéhoto správania. Skúšajú, či sa na to chytíte a doprajete im ešte chvíľku tieto radosti.
C. Citlivé vekové obdobia a ich vplyv
Stewart a kol. (1987) uvádzajú, že na príchod súrodenca môže dieťa reagovať rôznymi spôsobmi. Obzvlášť citlivo na príchod súrodenca reagujú deti vo veku 1,5 až 4 rokov, kedy je ich osobnosť už dostatočne vyvinutá na to, aby chápali, že prichádzajú o pozornosť. Tieto deti sa ťažko vyrovnávajú s tým, že sa majú o lásku rodičov s niekým deliť. Z tohto dôvodu, ak má starší súrodenec v čase príchodu mladšieho súrodenca približne tri roky, je dobré zvážiť odklad nástupu do predškolského zariadenia. Predíde sa tak pocitu, že by sa dieťa cítilo úplne vyčlenené z rodiny v čase tak dôležitých zmien. V tomto prípade je nutné, aby rodič naďalej rešpektoval potreby staršieho súrodenca a správal sa k nemu ako k dieťaťu.
II. Príprava dieťaťa na rolu staršieho súrodenca: Kľúč k hladkej adaptácii
Rola súrodenca je pre každé dieťa jedinečná a každé sa s ňou vyrovnáva iným spôsobom. Zatiaľ čo časť detí vníma jeho narodenie ako radostnú správu a príchod nového kamaráta, pre mnohé deti ide o veľkú výzvu v podobe konkurencie. Dumonteil-Kremer (2015) uvádza, že to, ako starší súrodenec prijme mladšieho, môže značne súvisieť aj s tým, ako ho rodičia na tento fakt pripravia. Pocit straty zaužívaných zvykov a komfortu deti prežívajú oveľa intenzívnejšie ako dospelí, preto je nevyhnutná citlivá a premyslená príprava.
A. Komunikácia prispôsobená veku a vývinovej fáze dieťaťa
Je veľmi dôležité, v časoch čakania na nového potomka so starším dieťaťom nastávajúcu situáciu prebrať a postupne ho pripravovať na to, že sa chod rodiny zmení. Informácie dieťaťu je dôležité sprostredkovať zrozumiteľne a s ohľadom na jeho vek. Dieťa by sa malo čo najskôr dozvedieť od rodičov, že sa mu narodí súrodenec. Situáciu nie je potrebné prikrášľovať, aby dieťa nenadobudlo dojem, že sa mu narodí rovnocenný kamarát, ale treba byť úprimný o tom, čo príchod nového člena rodiny skutočne obnáša.
- Deti do dvoch rokov: V tomto období deti nemajú ešte rozvinutú dlhodobú pamäť, takže by bolo zbytočné snažiť sa vysvetľovať súvislosti a od začiatku tehotenstva rozprávať o súrodencovi, ktorého nie je vidieť a dieťa si ho nedokáže predstaviť. U detí do dvoch rokov stačí krátko pred pôrodom oznámiť, že napríklad v mamičkinom brušku rastie bábätko.
- Troj- až štvorročné deti: Podľa Stewart a kol. (1987) u troj-štvorročných detí sa začne tehotenstvo prežívať až vo chvíli, keď sú pohyby nenarodeného dieťaťa viditeľné a dajú sa pozorovať. Vtedy je vhodné vysvetliť, čo sa deje, objasniť, že rodinný kruh sa rozšíri o nového člena. Tiež je dôležité venovať pozornosť tomu, že keď dieťa, ktoré je ešte v brušku, príde na svet, bude potrebovať pomoc a opateru.
- Deti päť a viac rokov (školský vek): Ak má dieťa päť a viac rokov, je potrebné tehotenstvo oznámiť už vo chvíli, keď je potvrdené. V tomto veku už totiž deti chápu súvislosti a zatajovanie tejto informácie by mohli brať ako veľkú zradu. Uvedomujú si, čo sa okolo nich deje, a potrebujú viac času na to, aby sa s danou situáciou vyrovnali. Pri samotnom oznámení nie je potrebné zahlcovať dieťa množstvom detailov, dôležité je odpovedať na jeho otázky a poskytnúť také vysvetlenia, s ktorými bude dieťa spokojné. Dumonteil-Kremer (2015) dodáva, že pri dieťati v školskom veku je potrebné zdôrazniť, že veľa vecí preňho zostane nemenných (bude chodiť do školy, von s kamarátmi, bude dostávať darčeky na narodeniny a podobne). Dieťa je v tomto veku síce rozumnejšie a dokáže si predstaviť dôsledky či príčiny určitých javov, avšak príchod nového člena môže znášať o to ťažšie, keďže dlhú dobu žilo v role jedináčika. Správu by mala oznámiť matka a dieťa tiež pripraviť na to, že v čase pôrodu bude musieť ísť do nemocnice, no nič zlé sa jej nestane, pričom samotnému pôrodu by nemala pred dieťaťom venovať príliš pozornosti.
B. Vytvorenie pokojnej a podpornej atmosféry pre prechod
Príprava na súrodeneckú rolu by mala prebiehať postupne a nezabúdajte, že aj väčšie dieťa je stále len dieťa, preto nedokáže vyhodnotiť, aké zmeny nový člen rodiny prinesie.
- Už pred príchodom dieťatka na svet vytvorte doma pokojnú atmosféru: Pred príchodom nového člena rodiny nie je vhodné experimentovať, a tak je dobré odložiť sťahovanie, zmenu bydliska, zmenu škôlky či školy alebo presun staršieho súrodenca do vlastnej izby. Čím menej stresových situácií pre dieťa, tým lepšie.
- Staršiemu súrodencovi venujte čas a pozornosť: Ešte pred narodením bábätka venujte staršiemu súrodencovi ešte väčšiu pozornosť. Veľa sa s ním rozprávajte, čítajte si, chodievajte spoločne na prechádzky. V tomto úsilí pokračujte aj po narodení súrodenca, ideálne si nájsť si čas, ktorý budete osamote tráviť len vy dvaja. Ideálne je večerné ukladanie na spánok. Ľahnite si so starším súrodencom do postele a dajte mu priestor rozprávať.
- Staršiemu súrodencovi dovoľte, aby mohol byť „veľkým“ aj „malým“: Staršiemu súrodencovi robí dobre, keď ho rodina považuje za veľkého a že môže robiť to, čo ten mladší nemôže. Oceňujte jeho schopnosti a zručnosti. Dovoľte mu, aby dieťatko opatrovalo, aby ho chvíľu postrážilo, dalo mu cumlík a podobne. Nadobudne dojem, že je pre rodičov dôležité. Za pomoc pri starostlivosti o bábätko má vždy počuť poďakovanie a pochvalu. Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých. Napríklad, nech rozhodne, kam pôjdete na prechádzku, akú hračku dáte bábätku do kočíka a podobne. Nezabúdajte však aj na to, že starší súrodenec má právo byť aj malým primerane svojmu veku. To, že je v rodine bábätko, neznamená, že by ste nemali staršie dieťa voziť, nosiť, kŕmiť, ak si to jeho vek ešte vyžaduje. Pribudnutie niekoho mladšieho do rodiny zvádza k tomu, aby bol starší súrodenec zrazu označovaný ako „ten veľký“, „ten starší a zodpovednejší“. Je však nutné, aby rodič naďalej rešpektoval potreby staršieho súrodenca a správal sa k nemu ako k dieťaťu.
- Nenúťte staršie dieťa milovať mladšieho súrodenca: Láska sa nedá vynútiť, tá sa medzi súrodencami vyvinie spontánne. Ak dieťa naozaj žiarli, dovoľte mu žiarlivosť prejavovať, aby svoje pocity nedusilo v sebe. Je dôležité, aby sa vám staršie dieťa mohlo zveriť so svojimi pocitmi, aby sa cítilo pochopené a aj so svojou žiarlivosťou prijaté. Snažte sa svoje dieťa pochopiť, ale nedovoľte mu, aby svojho súrodenca bilo alebo mu iným spôsobom ubližovalo. Dieťatku by ste v žiadnom prípade nemali vyvracať jeho pocity slovami, že to od neho nie je pekné, alebo, že to preháňa. Uznajte pocity dieťaťa - povedzte mu, že chápete, ako sa teraz cíti. Ak ste boli vy ako dieťa v podobnej situácií (máte mladšieho súrodenca) porozprávajte mu o tom, ako sa vám to ako dieťatku tiež tiež zdalo náročné, kým ste pochopili, aké úžasné je mať súrodenca.
- Podporujte medzi súrodencami spoluprácu a nie súťaživosť: Súťaže, v ktorých sa deti porovnávajú v tom, kto je prvý, komu niečo ide lepšie alebo porovnávanie jedného dieťaťa s druhým je nevhodné. Radšej deťom doprajte spoločnú zábavu, dobrodružstvo a oceňujte spoluprácu.
- Vyhýbajte sa rovnakému prístupu k deťom: Každé dieťa je iné, každé potrebuje niečo iné. Rovnaký prístup nemá zmysel. Rozdielne potreby detí sa dajú dobre skĺbiť. Bábätko potrebuje najviac telesného kontaktu, batoľa zase pozornosť. A tak bábätko môžete nosiť v šatke a program dňa prispôsobovať starším deťom.
- Zapájanie dieťaťa do príprav: Ak má dieťa tri a viac rokov, je dobré ho zapájať do prípravy na príchod súrodenca. Môže pomáhať pri kupovaní výbavy, podieľať sa na výbere mena, naučiť sa uspávanku, ktorú bude súrodencovi spievať. Ak sa jeho veci (napríklad detská postieľka alebo izba) plánujú použiť pre mladšieho súrodenca, je dôležité to vopred komunikovať a uistiť sa, že s tým dieťa súhlasí, prípadne ho odmeniť za jeho „veľkosť“.
III. Adaptácia na materskú školu po narodení súrodenca: Dve veľké zmeny naraz
Nástup do materskej školy a prvé odpútanie sa od matky je pre mnohé deti zatiaľ najväčšou zmenou v ich živote. Je to obdobie náročné pre deti, pre rodičov i učiteľky. Ak sa navyše táto zmena prekrýva s príchodom nového súrodenca, predstavuje to pre dieťa kumulovanú záťaž. Preto je mimoriadne dôležité pochopiť adaptačný proces a vedieť, ako ho dieťaťu čo najviac uľahčiť.
A. Kritériá prijímania detí do materských škôl
Rodičia sa často pýtajú, podľa čoho sa berú deti do škôlok. JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, uvádza, že je len a len na riaditeľovi škôlky, ktoré dieťa prijme do škôlky, nikto iný o tom nerozhoduje. Častým kritériom, ktoré určí riaditeľ, je, že dieťa, ktoré si podáva prihlášku do škôlky, má v škôlke už staršieho súrodenca. Takže nájdete v škôlke oznam, že prednostne sa prijímajú deti, ktoré majú v škôlke už staršieho súrodenca.
Dôležité je tiež vedieť, že ak máte dvojičky/trojičky alebo napríklad dve deti narodené kratšie po sebe, ktorým budete podávať žiadosť o prijatie do škôlky, počítajte s tým, že nemusia byť prijaté spolu. Hoci je samozrejme logické a ľudské, že ak riaditeľ prijme jedno z dvojčiat alebo jedného zo súrodencov, prijme aj druhého, ide o logické a ľudské rozhodnutie, nie o povinnosť.
B. Proces adaptácie dieťaťa v materskej škole: Cesta k samostatnosti
Nie každý začiatok musí byť ťažký. Každé dieťa túto veľkú zmenu zvláda inak, preto aj proces adaptácie je individuálny. Adaptácia je proces prispôsobovania sa a privykania si na nové skutočnosti. K adaptácii dochádza pri každej životnej zmene, každý z nás ale túto zmenu spracováva inak. Keď dieťa ide prvýkrát do MŠ, zostáva samo v kolektíve detí s neznámou učiteľkou, čo je preňho veľká zmena. Nižšie sú popísané etapy adaptačného procesu:
- Orientačné obdobie:
- Dieťa v materskej škole: Dieťa sa stavia do úlohy pozorovateľa, spracúva množstvo podnetov a problémov, nepokúša sa nadviazať kontakt s rovesníkmi, nezaujíma sa o ich aktivity. Často rozpráva ticho, jednoslabične alebo vôbec. Nehrá sa, a ak áno, tak nie veľmi intenzívne. Je uzavreté, zdržanlivé. Dieťa môže trpieť nechutenstvom, odmieta sa stravovať v MŠ.
- Dieťa doma: Prežíva to, čo dospelí po namáhavom dni. Je neisté, unavené hlukom a množstvom podnetov. Túži po pokoji, chce si odpočinúť, obmedzuje mnohé zo svojich činností, s ktorými sa zaoberalo pred vstupom do MŠ. Zje všetko, čo pred neho predložíte, pretože jedlo v MŠ odmietlo. Potrebuje spracovať svoje dojmy a zážitky.
- Úloha rodiča: V tomto období je kľúčové nelúčiť sa s dieťaťom dlho, pretože pri dlhom lúčení dieťa zneistie, nakoľko neobvyklé správanie rodiča podporí jeho strach. Ak má možnosť, ponechá dieťa dopoludnia v MŠ a poobede si ho vyzdvihne. Po návšteve v MŠ dá dieťaťu možnosť odpočinku, nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami - nákupom, prechádzkami, pobytom na ihrisku. Obzvlášť dôležité je
tags: #po #narodeni #surodenca #dieta #skolka