Život je plný nepredvídateľných udalostí, ktoré skúšajú ľudskú odolnosť a silu, prinášajúc so sebou hlboké radosti i nesmierne straty. Niekedy sa začiatok a koniec života stretnú nebezpečne blízko, čo je neuveriteľne smutné. Pozrime sa do rodiny, ktorá čelí jednej z najťažších výziev, aké si môžete vôbec predstaviť. Budúci otec dieťaťa je nevyliečiteľne chorý a začína sa blížiť jeho koniec. Nie nadarmo sa hovorí, že keď jeden život odíde, iný život na svet príde. V tomto konkrétnom prípade sa, žiaľ, jednalo o otca a jeho vlastnú dcéru. Spôsob, akým matka situáciu vyriešila, ponúka dobrý prehľad o tom, aké úsilie sme schopní vynaložiť pre svojich blízkych. Nielen, že zvláda situáciu ako veľmi silná žena, ale tiež urýchľuje pôrod, len aby si otec dieťaťa mohol pochovať novorodenú dcéru, než zomrie. A nakoniec sa jej to tiež podarí.
Táto udalosť zdôrazňuje hlbokú túžbu rodičov postarať sa o svoje deti, či už ide o dôstojnú rozlúčku po strate alebo o láskyplné pestovanie v prvých týždňoch a mesiacoch života. Obidva aspekty - ako pochovať a popestovať bábätko - sú kľúčové pre emocionálne zdravie a celkový rozvoj rodiny a dieťaťa. Pochopenie práv, procesov a dôležitosti rodičovského prístupu môže priniesť úľavu a pomoc v najťažších chvíľach, rovnako ako aj v tých radostných, plných starostlivosti.
Emocionálny Dopad Straty Dieťaťa a Potreba Dôstojnej Rozlúčky
Strata nenarodeného dieťaťa nie je zriedkavosť. Veľa spontánnych potratov nastane vo veľmi raných štádiách tehotenstva, keď rodičia možno ani nevedia, že už sú tehotní. Ak už je tehotenstvo indikované, teda matka dostane tehotenskú knižku a tehotenstvo sa dostane do oficiálnej štatistiky, aj vtedy sa asi okolo 11 percent tehotenstiev skončí samovoľnou smrťou dieťaťa. Napríklad v roku 2014 takýmto spôsobom zomrelo niečo vyše 7 700 nenarodených detí. Tieto čísla poukazujú na obrovský počet rodín, ktoré prežívajú túto neľahkú skúsenosť.
Pre rodičov, ktorí prežívajú stratu očakávaného dieťaťa, či už potrateného, alebo predčasne odňatého, je nesmierne dôležité umožniť im dôstojne sa rozlúčiť so svojím očakávaným dieťaťom. Dovolí im to tak lepšie sa vysporiadať s bolesťou zo straty. Niekedy sa stáva, že vytúžené bábätká sú s nami len na krátky čas. Možno neprišli v pravú chvíľu, možno neboli zdravé, možno tu mali byť len nachvíľu… možno. Ak cítite potrebu dôstojnej rozlúčky so všetkým, čo k tomu patrí, máte možnosti.
Psychologička Petra Heretová z Poradne Alexis, ktorá sa stretáva s problematikou spontánnych potratov, radí: „Niekedy stačí urobiť pár symbolických vecí, napríklad dať dieťaťu meno, zorganizovať rozlúčku s ním.“ Dodáva, že pri žene, ktorá mala spontánny potrat, je to prakticky rovnaký smútkový proces ako pri úmrtí inej, už narodenej blízkej osoby. Skrátka bude to bolieť, ale postupne to prejde. Podľa nej málo žien vie, že si môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa a pochovať ich, čo tiež pomáha vyrovnať sa s tým, čo sa stalo. A je to užitočné aj preto, aby si žena zažila, že má právo brať svoje nenarodené dieťa ako plnohodnotného človeka. Obrady rozlúčky, ako sa píše aj na portáli Zastolom.sk, často pomôžu rodičom a blízkemu okoliu. Rodičia môžu dieťa pomenovať, dať zaň odslúžiť svätú omšu, urobiť si súkromný malý pohreb v kruhu rodiny alebo akékoľvek symbolické obrady rozlúčky. Spoločné rodinné smútenie pomôže predovšetkým rodičom k nadobudnutiu pokoja, uzatvoreniu bolestnej kapitoly a duchovnému povzbudeniu.
Legislatívne Možnosti Pochovania Potrateného alebo Predčasne Odňatého Dieťaťa
Súčasná legislatíva na Slovensku už viac ako 10 rokov umožňuje pochovanie potrateného dieťaťa, v ktoromkoľvek štádiu vývoja. Táto skutočnosť je však veľmi málo známa medzi rodičmi, ale aj zdravotníckym personálom, preto sa veľmi zriedka praktizuje. Je dôležité zdôrazniť, že táto možnosť je zakotvená v zákone a je právom rodičov.
O tejto problematike pojednáva Zákon o pohrebníctve č. 131/2010 Z. z. - z 3. 3, odst. 5, odst. Ďalším relevantným dokumentom je Vestník MZ SR z 1.5.2006 (55.), ktorý obsahuje odborné usmernenie o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami. V jeho prílohe je uvedená aj žiadosť o pochovanie potrateného plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu. Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (ďalej len „Zákon“) hovorí veľmi jasne: „Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.“ (§3 ods. 8 Zákona). Súčasne stanovuje povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti „vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie“. (§5 ods. 2, písm. f) Zákona).
Ak je dieťa potratené v domácom prostredí, rodičia ho môžu slobodne pochovať. Problematickejšia je situácia vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici a telíčko dieťaťa zostane v rukách zdravotníkov. Rovnaký problém nastane aj pri takzvanom zamlčanom potrate, keď dieťa zomrie, ale nedôjde k jeho spontánnemu vypudeniu. Po istom čase je zo zdravotných dôvodov potrebné dieťa vybrať z maternice a vtedy jeho pozostatky taktiež zostanú v rukách zdravotníkov. V takýchto prípadoch majú rodičia právo vyžiadať si telo svojho dieťaťa, aby ho mohli pochovať.
Zákon dáva právo požiadať o vydanie telesných pozostatkov dieťaťa obom rodičom, teda matke aj otcovi dieťaťa. Zákon nehovorí, že by sa táto možnosť vzťahovala len na dieťa potratené spontánne, teoreticky je tu teda možnosť požiadať o pohreb dieťaťa aj v prípade umelého potratu. Je síce veľmi málo pravdepodobné, že by mali rodičia v takomto prípade záujem dieťa pochovať, ale taká možnosť tu je. Do úvahy by prichádzala napríklad situácia, keď je dieťa potratené proti vôli otca. Ten môže mať záujem svoje dieťa aspoň pochovať, keď už nemal možnosť zachrániť jeho život. Žiaľ, neexistuje žiadne zákonné právo, aby sa otec dozvedel o existencii svojho nenarodeného dieťaťa ani o tom, že matka dieťaťa požiadala o umelý potrat. Iné osoby ako rodičia nemajú podľa súčasnej legislatívy právo žiadať o vydanie dieťaťa. Tu sa otvára otázka, či toto pravidlo nezmeniť a napríklad neumožniť vydanie dieťaťa na pohreb združeniam, ktoré by takúto službu chceli poskytovať. Napríklad v Taliansku pôsobia takéto združenia, ktoré na základe dohody s nemocnicami zabezpečujú pochovávanie potratených detí vrátane detí zabitých pri umelom potrate.
Zákon nijako neobmedzuje právo požiadať o pozostatky dieťaťa ani z pohľadu štádia tehotenstva. O vydanie pozostatkov teda možno požiadať aj v prípade úplne maličkých plodov, ktoré ešte morfologicky nepripomínajú dieťa s typicky ľudskou stavbou tela. V skorších štádiách tehotenstva teda pôjde skôr o pozostatky pripomínajúce tkanivo. Naopak, ak dôjde k chirurgickému vybratiu dieťaťa vo vyšších štádiách, telo dieťaťa môže byť rôzne poškodené. Rodičia by sa na takýto fakt mali vopred pripraviť, aby neboli zaskočení vzhľadom pozostatkov. Ešte pred zákrokom môžu lekára informovať, že majú záujem o vydanie plodu na pohreb, aby tomu prispôsobil spôsob vybratia plodu z maternice, ak je to možné.
Rozdiel medzi Potratom a Pôrodom Mŕtveho Dieťaťa
Od potratu treba odlíšiť prípad mŕtvonarodeného dieťaťa. Pôrodom mŕtveho dieťaťa je jeho narodenie bez znakov života (dýchanie, akcia srdca, pulzácia pupočníka alebo aktívny pohyb svalstva), pričom jeho pôrodná hmotnosť je aspoň 1000 gramov. Vyhláška MZSR upravuje rozdiel medzi potratom a dieťaťom, ktoré sa narodí v poslednom trimestri tehotenstva mŕtve, respektíve prežije len niekoľko hodín. Za potratený plod považuje dieťa bez známok života a s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 1000 gramov a „ak hmotnosť nemožno zistiť a ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov“. Rovnako sa za potrat považuje ukončenie tehotenstva v prípade, že „plod prejavuje niektorý znak života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 500 g, ale neprežije 24 hodín po pôrode.“
Rozdiel pri potrate a pôrode mŕtveho dieťaťa je v tom, že mŕtvonarodené dieťa sa zapisuje do matriky, a to do knihy narodení (do knihy úmrtí sa nezapisuje). V prípade narodenia mŕtveho dieťaťa sa má automaticky robiť pohreb, rovnako ako pri úmrtí iného človeka. Ak však ide o potrat, o vydanie dieťaťa na pohreb musia rodičia písomne požiadať. Potratené plody nie sú evidované v matrike a nemajú ani pridelené rodné číslo. Do 28 týždňa tehotenstva sa teda nevystavuje ani úmrtný list. Ak sa ostatky dieťaťa po potrate nepochovajú, alebo ak sa nepoužijú na vedecké, liečebné, preventívne alebo výučbové účely a ak neexistuje podozrenie z trestného činu, musia sa spopolniť v spaľovni. Takýto „odpad“ sa potom musí spopolniť v spaľovni. Jeho uloženie na skládku je zakázané. Ak sa však rozhodnete bábätko prevziať, zákon vám ukladá povinnosť ostatky pochovať, v opačnom prípade vám hrozí trestné stíhanie v súvislosti s hanobením ľudských pozostatkov, ako ukladá zákon. Ak sa tak proaktívne neurobia, telo potrateného dieťaťa sa považuje za odpad zo zdravotnej starostlivosti, rovnako ako ostatné časti alebo orgány ľudského tela (napríklad po amputácii).
Administratívny Proces a Praktické Kroky k Pochovaniu
Proces obstarania pohrebu potrateného dieťaťa, hoci je legislatívne upravený, si vyžaduje od rodičov aktívny prístup. Rodič požiada gynekologicko-pôrodnícke pracovisko o pochovanie dieťaťa. Žiadosť pozostáva z prvopisu a štyroch kópií (hoci iné zdroje uvádzajú tri kópie). Originál zostáva na gynekológii a kópie sú spolu s pozostatkami zaslané na patológiu. Jedna kópia zostáva na patológii, druhá sa odovzdá pohrebnej službe a tretia rodičovi. Každé gynekologicko-pôrodnícke oddelenie má k dispozícii tlačivo Žiadosť o pochovanie plodu. Gynekologicko-pôrodnícke pracovisko následne vyplní v spolupráci s rodičom žiadosť o pochovanie.
Pre rodičov je dôležité kontaktovať po návrate od gynekológia pohrebnú službu, ktorá jediná má na základe poverenia premiestniť bábätko z nemocnice do svojich priestorov, kde s ním následne môžu ďalej manipulovať. S kópiou žiadosti rodič obstará pohreb v pohrebnom ústave. Patológia nakoniec vydá pozostatky na pochovanie vtedy, keď pohrebná služba predloží doklad o obstarávaní pohrebu a ak sú splnené všetky ostatné podmienky podľa zákona. List o prehliadke mŕtveho sa nevyžaduje, pretože plody nie sú evidované v matrike a nemajú ani pridelené rodné číslo. Nahrádza ho žiadosť o pochovanie.
O vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa je potrebné požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to písomnou žiadosťou. Žiadosť je dostupná napríklad ako vzor: Žiadosť o pochovanie potrateného plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu (doc). Je dôležité, aby žiadateľ uviedol, či žiada vydať pozostatky potrateného dieťaťa sebe alebo pohrebnej službe. Vzor žiadosti bol vyhotovený ešte v roku 2006, keď minister zdravotníctva vydal Odborné usmernenie o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami (Vestník MZ SR, 1. máj 2006, čiastka 24-27, bod 55 - pdf, zip), ktorého súčasťou je aj vzor príslušnej žiadosti. Toto usmernenie bolo teda vydané ešte v čase účinnosti predchádzajúceho zákona o pohrebníctve (470/2005 Z. z.), ktorý neuvádzal možnosť vydať pozostatky potrateného dieťaťa priamo rodičovi. Žiadne novšie usmernenie zatiaľ vydané nebolo. Vzor žiadosti je preto v časti, komu majú byť pozostatky dieťaťa vydané, neaktuálny, pretože sa v ňom výslovne neuvádza možnosť požiadať o vydanie plodu priamo rodičovi.
PRAKTICKÁ RADA: V prípade, ak majú byť pozostatky plodu vydané priamo rodičovi (nie pohrebnej službe), odporúčame túto skutočnosť do žiadosti dopísať rukou.
Zákon hovorí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vydá potratený plod bezodkladne po podaní žiadosti. Tu je však dôležité upozorniť, že bezodkladne neznamená okamžite, ale skôr v primeranej lehote a bez zbytočného odďaľovania. Treba počítať aj s možnosťou, že pozostatky dieťaťa pôjdu najskôr na pitvu. V takom prípade by boli pozostatky vydané až po uskutočnení pitvy.
Nedostatok Informovanosti a Význam Osvety
V zmysle Odborného usmernenia má žiadosť vyplniť gynekologicko-pôrodnícke pracovisko v spolupráci s rodičom. Rodičia sú teda plne oprávnení požiadať príslušného zdravotníka o poskytnutie tlačiva a o pomoc s jeho vyplnením. V praxi sa však stáva, že mnohí zdravotníci nevedia o tomto práve rodičov. Môže sa stať, že vydanie pozostatkov dokonca odmietnu, nehovoriac o tom, že túto požiadavku budú zosmiešňovať. V takom prípade existujú určité právne možnosti, napríklad podanie sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo dokonca podanie žaloby na súde na ochranu osobnosti. Oveľa praktickejšie však bude najskôr dostatočne vysvetliť a preukázať, že rodič má na vydanie pozostatkov svojho potrateného dieťaťa plné právo. Treba pamätať na to, že je dosť možné, že sa v niektorých nemocniciach s požiadavkou na vydanie potrateného plodu ešte nestretli, a to aj napriek tomu, že táto možnosť existuje už niekoľko rokov.
Vo veci práva rodičov pochovať svoje potratené dieťa je potrebné šíriť osvetu. Zdravotnícke zariadenia nemajú povinnosť rodičov informovať o možnosti pohrebu ich potrateného dieťaťa. Niektoré zdravotnícke zariadenia však zvažujú zavedenie pravidla, že rodičov potratených detí budú proaktívne informovať aj o tejto možnosti, čo by mohlo zlepšeniu informovanosti veľmi pomôcť. Prax vydávania pozostatkov potrateného dieťaťa rodičovi môže byť rôzna. Hoci to zákon nevyžaduje, niektoré zariadenia môžu byť ochotné vydať potratené plody rodičovi len v prítomnosti pohrebnej služby. Naopak, niektoré zdravotnícke zariadenia vydajú pozostatky rodičom bez ďalších obmedzení a je potom na zodpovednosti rodičov, aby tieto pozostatky pochovali. V rovnakej situácii sa rodičia ocitnú aj vtedy, ak potratia doma - je na nich, či pohreb zabezpečia oficiálne cez pohrebnú službu alebo v intímnom rodinnom kruhu mimo oficiálneho cintorína.
Typy Pohrebu, Náklady a Cirkevné Obrady
Mnohé potratené deti sú pochované v intímnej atmosfére na mieste, o ktorom vedia len rodičia. No vždy je tu aj možnosť zabezpečiť pohreb prostredníctvom pohrebnej služby na cintoríne alebo v krematóriu. V niektorých krajinách nie je zriedkavosťou, že pri hrobe rodičov sa nachádzajú aj malé urny, symbolizujúce ich zomreté nenarodené deti. Na Slovensku je prax skôr taká, že sa deti pochovávajú na vyčlenenom mieste - detskom cintoríne, na ktorom môžu byť pochované aj potratené deti. (Pozri napr. Prevádzkový poriadok pohrebnej služby Humenné.) Pohrebné služby, krematóriá a pohrebiská majú zo zákona povinnosť upravovať spôsob evidencie o pochovávaní potrateného dieťaťa, takže by mali byť dostatočne pripravené aj na vybavenie žiadosti o pochovanie potrateného dieťaťa.
Čo sa týka pohrebných nákladov, pozostalí nemajú nárok na pohrebný príspevok (pretože v tomto prípade nejde o oficiálneho občana mesta, obce). Ak sa napriek tomu rozhodnete pre klasický pohreb, teda pochovanie do zeme, jeho cena sa môže vyšplhať zhruba do výšky 300 Eur.
Okrem civilného obradu je možné spraviť aj cirkevný pohreb potrateného dieťaťa. Katolícka cirkev má na tento účel osobitnú modlitbu, ktorá sa nachádza v Pohrebných obradoch (SSV 2008, Trnava, str. Katechizmus katolíckej cirkvi, č. 2300, uvádza: „S telami zosnulých treba zaobchádzať s úctou a láskou vo viere a nádeji na vzkriesenie. Pochovávanie mŕtvych je skutkom telesného milosrdenstva.“ Inštrukcia Donum vitae (Rím, 22.2.1987), čl. a Deklarácia práv počatého dieťaťa (SR, 1.6.1999), čl. 9 (1,2) taktiež potvrdzujú, že „Počaté dieťa má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti aj po smrti.“
Psychologická Podpora a Uzdravenie po Stratí Dieťaťa
Nie každý sa dokáže so stratou svojho nenarodeného dieťaťa ľahko vyrovnať. Často je to tak v prípade umelého potratu, ale niekedy aj v prípade spontánneho potratu. V procese smútenia a uzdravovania je kľúčové prijať svoje emócie a vyhľadať podporu. Na Slovensku pôsobia organizácie, ktoré sa tomuto problému venujú.
Projekt Ráchel je služba emocionálneho a duchovného uzdravenia žien i mužov zranených skúsenosťou potratu. Zameriavajú sa na prípady umelého potratu, ale svoju pomoc poskytujú aj ľuďom po spontánnom potrate. Okrem iného organizujú aj skupinový víkendový program Ráchelina vinica.
Poradňa Alexis poskytuje sociálne a psychologické poradenstvo pri nečakanom tehotenstve, ale aj ľuďom trpiacim následkami spontánneho či umelého potratu. Ich cieľom je pomáhať rodičom zvládať ťažké životné situácie s dôstojnosťou a nádejou.
Ako praktická pomoc pôsobí na Slovensku aj špecializované občianske združenie TÓBI, ktoré poskytuje zdarma poradenstvo, odbornú aj praktickú pomoc rodičom potrateného dieťaťa. Tieto združenia sú neoceniteľným zdrojom podpory pre rodiny prechádzajúce touto bolestivou skúsenosťou.
Dôležitosť Láskyplného Pestovania a Blízkosti pre Rozvoj Bábätka
Prejdime teraz k druhému, rovnako dôležitému aspektu rodičovstva - k pestovaniu a starostlivosti o bábätko od prvých chvíľ jeho života. Rodičia by nemali plačúce dieťa nechať ležať, je to dôležité pre jeho správny rozvoj. Dilemu, či plačúce dieťa vziať na ruky, alebo ho radšej nechať ležať, pozná zrejme každý rodič. Inštinkty človeku radia plačúce dieťa popestovať, rozum ovplyvnený zvykmi však presviedča k opaku - dieťa sa údajne pri častom pestovaní môže stať rozmaznané.
Tento rodičovský fenomén, či dieťa zobrať na ruky, alebo nie, zaujal vedcov na austrálskej Queenslandskej technologickej univerzite. Štúdia prišla na to, že väčšina rodičov dojčiat si bola neistá v tom, či dieťa majú popestovať, alebo nechať ho vyplakať bez dotyku. „Odpoveď je - mali by (dieťa popestovať). Deti počas prvých 12 týždňov potrebujú od svojich rodičov cítiť vysoký ohlas,“ uvádza Karen Thorpeová, hlavná výskumníčka štúdie. Podľa Thorpeovej boli impulzom pre štúdiu obavy zdravotných sestier z austrálskeho Rivertonovho centra, ktoré si všimli, že rodičia často ignorovali plačúce dieťa, obávajúc sa rozmaznávania. Výskum Austrálčanov odhalil, že 20 percent nových rodičov a 30 percent skúsených rodičov bolo neistých pri rozhodnutí, či plačúce dieťa popestovať, alebo nie. Až 25 percent nových rodičov, ale len 10 percent skúsených rodičov verilo, že pestovanie plačúceho dieťaťa ho rozmaznáva. „Jeden z rodičov povedal: Cítim sa vinný, že som zodvihol svoje dieťa, keď plače,“ čo jasne ilustruje pretrvávajúci mýtus.
Karen Thorpeová upozornila, že najmä počas prvých troch mesiacov života je vnímavý prístup rodičov veľmi dôležitý pre ďalší emocionálny a neurologický rozvoj dieťaťa. Fyzický kontakt, objatia a utešovanie nielenže posilňujú puto medzi rodičom a dieťaťom, ale tiež podporujú zdravý vývoj mozgu a emocionálnu reguláciu. Reakcia na plač dieťaťa v tomto ranom štádiu signalizuje dieťaťu bezpečie a buduje základ pre jeho dôveru vo svet. Rodičia, ktorí sú vnímaví k potrebám svojho dieťaťa a poskytujú mu láskyplnú náruč, v skutočnosti podporujú jeho emocionálnu stabilitu a nezávislosť v budúcnosti.
Iná štúdia uverejnená v uplynulých dňoch, ktorá sa zaoberala novorodencami, prišla na to, že dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov má pozitívny vplyv na mentálny rozvoj v detstve. Zistenia vychádzajú z výskumu Theletonovho inštitútu pre detský zdravotný výskum, ktorý pozoroval rast a vývoj vyše 2 500 austrálskych detí počas 16 rokov. Podľa hlavnej výskumníčky Wendy Oddyovej štúdia priniesla jasné dôkazy, že bioaktívne faktory v materskom mlieku hrajú dôležitú úlohu v rýchlom rozvoji mozgu, ktorý nastáva počas prvého roka života.
Spojenie medzi fyzickou blízkosťou, emočne dostupným rodičovstvom a zdravým vývojom dieťaťa je neodškriepiteľné. Či už ide o proces dôstojnej rozlúčky s dieťaťom, ktorému nebol dopriaty plnohodnotný život, alebo o láskyplné pestovanie a podporu dieťaťa v jeho raných fázach života, rodičovská láska je základným pilierom. Oba tieto prístupy sú prejavom hlbokého puta, ktoré sa vytvára medzi rodičom a dieťaťom, a ktoré formuje nielen individuálne osudy, ale aj celú spoločnosť.
tags: #pochovat #popestovat #babatko