Vzťah medzi rodičmi a deťmi je komplexný a mnohostranný. Hoci väčšina rodičov v očakávaní pochopiteľne a rozumne odpovedá tak, že im je jedno, či budú mať dievčatko alebo chlapčeka, hlavne aby bolo bábo zdravé, pravdou je, že mnohí by si želali konkrétne pohlavie. Dôvody pre túto preferenciu môžu byť rôzne, od osobných spomienok a túžob až po hlboko zakorenené kultúrne normy. Tento článok sa zameriava na to, ako pohlavie dieťaťa môže ovplyvniť rodinnú dynamiku, vzťah rodičov a ich celkovú spokojnosť v živote.
Kultúrne a historické súvislosti preferencie synov
V minulosti bolo praktické a žiaduce mať synov, dnes už to nemusí platiť, prinajmenšom na Západe. Inde vo svete však ešte pretrváva kult syna. V niektorých krajinách, ako sú India, Čína a Pakistan, je preferencia synov pred dcérami hlboko zakorenená a vedie k excesom, ako sú interrupcie na základe pohlavia dieťaťa, vraždy dievčat či dlhodobé privilégiá synov v oblasti majetkových práv, prístupu k vzdelaniu či dokonca k jedlu, k vode alebo k lekárskemu ošetreniu. Tieto praktiky odrážajú tradičné patriarchálne spoločenské štruktúry, kde synovia boli často považovaní za pokračovateľov rodovej línie, zabezpečenie rodiny v starobe a nositeľov rodinného dedičstva.
V iných krajinách sa táto preferencia líši. Príkladom je svedectvo rodiny, kde po prvých dvoch synoch si rodičia priali dcéru. Po narodení ďalších synov bola nakoniec dopriata aj dcéra, čo prinieslo radosť, hoci rodičia nepatrili k tým, ktorí by sa „pokúšali“, kým sa nenarodí dieťa želaného pohlavia. Tento postoj ilustruje, že aj keď existujú želania, prijatie reality a vďačnosť za zdravé dieťa sú často na prvom mieste.
Zmeny v západných spoločnostiach: Vzostup rovnosti a hodnota dcér
Amerika a západný svet prešli v tomto smere významnou transformáciou. Dcéry dnes zarábajú, často od rodičov nepotrebujú ani veno a sú schopné postarať sa o nich samy, alebo im zabezpečiť starostlivosť rovnako ako synovia. Tento posun je odrazom rastúcej rodovej rovnosti, vyššej úrovne vzdelania žien a ich silnejšej ekonomickej nezávislosti. Rodové stereotypy podporované v minulých generáciách už neplatia tak bezvýhradne.
Príkladom je 45-ročný Dávid, ktorého dcéra sa rada venuje rybárstvu a futbalu, čo nie je typické pre jeho synov. Toto ilustruje, ako sa tradičné rozdelenie aktivít na „dievčenské“ a „chlapčenské“ stiera a ako individuálne záujmy a talenty detí presahujú tieto hranice.
Americký psychológ Michael Thompson poukazuje na subtílny strach z chlapcov a problémov, ktoré by mohli priniesť. Rodičia sa obávajú porúch pozornosti, problémov so začlenením do školy alebo nájdením si dobrej práce, najmä v kontexte, kde budúce povolania vyžadujú čoraz viac sociálnych zručností, tradične pripisovaných dievčatám. Tieto obavy môžu viesť k menšej neústupnosti rodičov v túžbe po synovi a k vnímaniu výchovy chlapcov ako problematickejšej.
Americký sociológ Dan Clawson opisuje túto zmenu ako „rodovú revolúciu“. Výchova dcéry môže byť vnímaná ako výchova niekoho, kto narúša konvencie a je atraktívny, zatiaľ čo výchova syna môže byť spojená s obavami z potenciálnych problémov a menšieho akademického úspechu.
Vplyv pohlavia dieťaťa na vzťah rodičov
Podľa viacerých štúdií má na dynamiku rodiny vplyv aj pohlavie vášho dieťaťa. Hoci sa môže zdať, že pohlavie dieťaťa by nemalo ovplyvniť manželstvo, výskumy naznačujú opak.
Matt, 40-ročný otec dcéry a syna, priznáva, že so svojím 4-ročným synom má intenzívnejší vzťah. Tento pocit pripisuje nielen tomu, že syn je v zaujímavom a náučnom období, ale aj tomu, že v synovi vidí samého seba. „V istých oblastiach je úplne rovnaký. Zakaždým, keď sa na neho pozriem, vidím seba a som s ním stotožnený. Samozrejme, že milujem svoju dcéru, ale je to proste iné. Neviem, ako urobiť malé dievčatko dokonale šťastným, ale narozdiel od toho viem, ako mám urobiť šťastným svojho syna,“ opisuje svoje pocity. Tento jav, kedy rodič vidí v dieťati podobnosť so sebou samým, nazýva rodinná terapeutka Vienna Pharaon „mini-me fenoménom“.
Manželská a rodinná terapeutka Vicki Botnick z Kalifornie vysvetľuje, že matka nadväzuje od počatia so svojimi deťmi aj fyzický kontakt, čo napomáha pri vytváraní silného materinského vzťahu bez ohľadu na pohlavie dieťaťa. Otec však nemá taký intenzívny priamy kontakt, čo môže sťažiť nadväzovanie vzťahu. Lepšia súdržnosť vo vzťahu môže prichádzať v rodinách so synom, lebo muži sa snažia zohrávať rolu autority pri výchove dieťaťa a tým aj pomáhajú svojim manželkam. Vytvárajú si spoločné zvyky a tradície, ktoré sú pri vzťahu medzi otcom a synom naozaj významné.
Na druhej strane, odborníci zdôrazňujú dôležitosť vytvárania putá medzi otcami a dcérami. „Nikto za mnou nikdy neprišiel do ordinácie a nepovedal mi, že je znepokojený, že má dcéru a že to ovplyvňuje jeho manželstvo. No pravdou je, že bremeno rodičovstva často vytvára vo vzťahu partnerov napätie. Aj preto by mali matky dbať na to, aby si v maximálnej možnej miere vytvárali otcovia s dcérami vzťah a trávili spoločné chvíle. Vytváranie tohto puta nie je také prirodzené ako pri synoch, a preto im treba dopomôcť.“
Synovia a stabilita manželstva: Výskumné zistenia
Výskumy naznačujú, že synovia môžu mať pozitívny vplyv na stabilitu manželstva. V Gallupovom prieskume z roku 1941 sa pýtali rodičov, ktoré pohlavie by uprednostnili, ak by mohli mať len jedno dieťa. Američania v tom čase hlasovali prevažne za synov. Výsledky z posledného prieskumu z roku 2011 dopadli takmer rovnako a zvýhodnili synov od dcér o 12 percentuálnych bodov.
Vedci Moretti a Dahl z Kalifornskej univerzity v Berkeley vo svojom prieskume z roku 2007 zistili, že v USA má rodina s tromi dievčatami o 10 percent vyššiu pravdepodobnosť rozvodu ako rodina s tromi chlapcami. V Mexiku či Kolumbii je táto priepasť ešte väčšia, vo Vietname obrovská. Páry, ktoré neboli v manželstve a čakali spolu dieťa, uzavreli manželstvo skôr, ak ultrazvuk ukázal, že čakajú syna. Tento prieskum dokázal, že vo všeobecnosti existuje stále všade vo svete vyššia preferencia synov.
Súvislosť medzi harmóniou v rodine a synmi analyzovali aj na základe prieskumu ekonómky Laury Giulianovej z Ekonomickej univerzity Miami. Aj tu sa ukázalo, že spokojnosť párov so synmi bola vyššia. Zistili, že páry so synmi majú väčšiu pravdepodobnosť, že do troch rokov po narodení syna uzavrú manželstvo v porovnaní s pármi, ktoré majú dcéry.
Vplyv pohlavia dieťaťa na kognitívne funkcie rodičov
Zaujímavé zistenia priniesla aj dlhoročná štúdia kognitívneho starnutia rodičov na vzorke približne 13 000 ľudí vo veku 50+ rokov. Štúdia skúmala základné úrovne a miery poklesu kognitívnych funkcií u rodičov s aspoň jedným dieťaťom.
Výsledky podporujú myšlienku, že narodenie synov má dlhodobý negatívny vplyv na rodičov. Zatiaľ čo vedci presne nevedia čím je to spôsobené, zistenia naznačujú, že dôvody zrejme spočívajú skôr v interakcii rodiny ako v biologických faktoroch. Štúdia zistila, že rodičia s aspoň jedným synom mali rýchlejší pokles kognitívnych funkcií ako tí, ktorí ho nemali. Okrem toho, výsledky ukázali, že rodičia s viacerými synmi mali tento pokles ešte rýchlejší. Jednoducho povedané, narodenie chlapcov bolo spojené s rýchlejším poklesom kognitívnych funkcií oboch rodičov.
Kognitívne funkcie, čiže poznávacie funkcie, sú jednou z hlavných oblastí ľudskej psychiky. Zahrňujú pamäť, koncentráciu, pozornosť, reč, rýchlosť myslenia a schopnosť pochopenia informácií. Tento výskum naznačuje, že dynamika výchovy synov môže mať nepredvídané následky na mentálnu kondíciu rodičov v neskoršom veku.
Locus of Control a rodičovstvo: Vnútorný vs. vonkajší pohľad na svet
Koncept Locus of Control (LOC), ktorý popularizoval Julian Rotter, vysvetľuje, do akej miery ľudia veria, že majú kontrolu nad svojím životom a výsledkami udalostí v ňom. Rozlišuje sa interný LOC (viery, že udalosti sú výsledkom vlastného konania) a externý LOC (viery, že udalosti sú ovplyvnené vonkajšími okolnosťami, šťastím alebo osudom).
Tento koncept má významný vplyv na rodičovstvo. Rodičia s interným LOC preberajú zodpovednosť za výchovu svojho dieťaťa a vnímajú jeho správanie ako odraz vlastnej výchovy. Ak dieťa vyvádza, neobviňujú ho, ale analyzujú vlastné podmienky a hľadajú spôsoby, ako ich zmeniť. Sú flexibilnejší vo výchovných metódach a neváhajú ich meniť, ak nefungujú.
Naopak, rodičia s externým LOC pripisujú úspechy aj neúspechy vonkajším okolnostiam. Výchova dieťaťa je pre nich menej efektívna, pretože neveria, že by zmenou svojho správania mohli ovplyvniť atmosféru v rodine či správanie dieťaťa. Často obviňujú dieťa, partnera alebo vonkajšie okolnosti. Tento prístup sa môže prenášať z generácie na generáciu a viesť k neefektívnej výchove, ktorá nezodpovedá vývojovým potrebám dieťaťa.
Štúdie ukazujú, že matky s externým LOC sa častejšie sťažujú na správanie svojich detí a majú nižšiu vieru vo svoju schopnosť ovplyvniť vlastné šťastie. Môžu mať tiež vyšší výskyt depresie a úzkostí, pretože sa cítia bezmocné a závislé od okolia. Naopak, ženy s interným LOC vykazujú vyššiu spokojnosť a nižší výskyt psychických problémov počas materstva.
Dlhoročná štúdia z Avonu (Avon longitudinal study of parents and children) potvrdila, že zážitky z ranného detstva majú obrovský vplyv na rozvoj LOC. Deti, ktoré vyrastali v podnetnom prostredí, s rodičovskou pozornosťou a vedením k zodpovednosti, si rozvinuli interný LOC. Naopak, deti z horších socioekonomických podmienok, s menšou pozornosťou rodičov a aplikáciou fyzických trestov, si častejšie rozvinuli externý LOC.
Prístup k životu a rodičovstvu sa teda do veľkej miery preberá od rodičov a formujú ho aj podmienky, v ktorých sme sa narodili. Porozumenie vlastnému LOC je prvým krokom k žiaducej zmene a k budovaniu pozitívnejšej a efektívnejšej rodičovskej role.
Locus of Control: Čo to je a prečo na tom záleží
tags: #podmienenost #narodenie #dcery #alebo #syna