Prázdniny vytvárajú pre mladých ľudí čas a priestor nielen na vytváranie nových vzťahov, spoznávanie nových vecí, ale často aj na nové zakázané dobrodružstvá v podobe prvej cigarety či prvého pohárika alkoholu. V snahe pripraviť deťom šťastnú budúcnosť mnohí rodičia podliehajú rôznym vplyvom doby či okolia a niekedy aj nechtiac narobia svojím konaním viac zla ako dobra. Tento fenomén, často podceňovaný a stigmatizovaný, je v skutočnosti komplexnou chorobou, ktorá si vyžaduje hlboké pochopenie, trpezlivosť a odbornú pomoc. Závislé dieťa je zranené dieťa, ktoré vo veľkej miere stráda. V takej chvíli potrebuje svojho rodiča, i odbornú pomoc. Závislosť nie je zlozvyk, nie je to výchovná chyba, ktorú možno napraviť mávnutím čarovného prútika. Ak je plne rozvinutá, ak už nejde „len“ o experimentovanie, ide o chorobu, ktorú treba liečiť ako každú inú.
Definícia Závislosti a Charakteristiky Závislého Dieťaťa
Čo to vlastne znamená závislé dieťa? Ide o dieťa, ktoré svoju abstinenciu alebo to, ako funguje vo virtuálnom prostredí, nemá pod kontrolou. Má narušené, posunuté hranice alebo mu úplne absentujú. Závislosť mu ovplyvňuje všetky oblasti života a nedovoľuje mu rásť a rozvíjať sa zdravým spôsobom. To súvisí aj s kvalitou jeho života, ktorá sa podstatne znižuje. Tak ako sa závislosť postupne rozvíja, tak sa droga, prípadne počítačové hry stávajú niečím, čo obsadzuje v jeho živote prvé miesto. Sú nástrojom jeho okamžitého uspokojenia. Jeho mozog je ovplyvnený, vedie ho k tomu to pravidelne vyhľadávať.
Závislosť je stav, kedy človek nemôže, nedokáže kontrolovať svoju potrebu či chuť po určitej látke alebo po nejakej činnosti a to napriek tomu, že si je vedomý toho, že to má negatívny vplyv na jeho zdravie či dokonca jeho život. Tento stav môže byť fyzický, psychický alebo kombinácia oboch. Závislosť je v medicíne podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie choroba (teda nie len prejav slabého charakteru či vôle) a to choroba definovaná takto: duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby, alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku. Niekedy je veľmi ťažké odlíšiť zvyk od závislosti, avšak kľúčovým znakom je strata kontroly človeka nad závislosťou.
Druhy Závislostí: Od Látok po Správanie
Závislostí je veľa a nie je to len závislosť na drogách. Môže to byť patologické hráčstvo, závislosť od sexu, internetu, práce, závislosť od nakupovania, televízie, jedenia, od mobilných telefónov a mnoho ďalších. Hovoríme im tiež, že sú to tzv. „nelátkové závislosti.“ U detí sa vyskytujú závislosti od všetkých dostupných psychoaktívnych látok, ale tiež od všetkých doteraz známych porúch správania sa súvisiacich s nelátkovými závislosťami.
Závislosti sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:
1. Závislosti na látkach (chemické, látkové závislosti): Tieto závislosti sú spojené s užívaním psychoaktívnych látok, ktoré menia náladu, vnímanie a správanie.
- Alkoholová závislosť: Nadmerné a dlhodobé užívanie alkoholu, ktoré vedie k fyzickým a psychickým problémom. Prieskum TAD (tabak, alkohol, drogy) u žiakov základných škôl na Slovensku v rokoch 1994-2018 ukázal, že v roku 2018 uvádzalo 71,7% detí, že „už niekedy pili pivo“, a 49,4% víno.
- Nikotínová závislosť: Závislosť na nikotíne obsiahnutom v cigaretách a iných tabakových výrobkoch.
- Drogy (nelegálne a legálne): Patria sem opiáty (heroín, morfín, kodeín), stimulanty (kokaín, amfetamíny, metamfetamín), cannabis (marihuana), halucinogény (LSD, psilocybin) a sedatíva a hypnotiká (benzodiazepíny, barbituráty). Takisto aj závislosť na liekoch na predpis, ako sú opioidy, anxiolytiká a stimulanty predpisované na ADHD.
2. Behaviorálne závislosti (nechemické, nelátkové závislosti): Tieto závislosti sú charakterizované kompulzívnym správaním, ktoré poskytuje dočasné uspokojenie, ale vedie k negatívnym dôsledkom.
- Gambling (hazardné, patologické hranie): Patologické hazardné hry, ktoré vedú k finančným, sociálnym a emocionálnym problémom.
- Závislosť na internete a sociálnych médiách: Nadmerné používanie internetu, sociálnych médií, online hier a podobne. Deti môžu tráviť nadmerné množstvo času na mobile alebo za PC hraním hier, čo znižuje ich záujem o iné zmysluplnejšie aktivity a narúša komunikáciu s okolím. Môžu mať prehnané reakcie, keď ich niekto požiada, aby ukončili alebo prerušili „hranie“ a robili niečo iné.
- Závislosť na nakupovaní: Kompulzívne nakupovanie, ktoré vedie k finančným problémom.
- Závislosť na práci (workoholizmus): Nadmerné venovanie sa práci na úkor osobného a rodinného života.
- Závislosť na sexe a pornografii: Kompulzívne sexuálne správanie a nadmerné pozeranie pornografie.
- Závislosť na cvičení: Nadmerné a kompulzívne cvičenie, ktoré môže viesť k fyzickému zraneniu a sociálnej izolácii.
- Závislosť na jedle (kompulzívne prejedanie sa): Nekontrolovateľné jedenie veľkého množstva jedla, často ako spôsob zvládania stresu alebo emócií.
- Závislosť na technológii: Nadmerné používanie smartfónov, počítačov a iných technologických zariadení.
Každý typ závislosti má svoje špecifické príznaky a dôsledky, ale všetky môžu mať vážne negatívne dopady na fyzické a duševné zdravie, sociálne vzťahy a celkovú kvalitu života. Dr. Pándy László tvrdí, že závislosť sa oproti zdravej vášnivosti uskutočňuje na redukovanej intelektuálnej, emocionálnej a zážitkovej úrovni bez patričných pocitov zmysluplnosti a naplnenia. Ich absenciu postihnutý nahrádza postupným stupňovaním svojich zážitkov. Ľudská vášeň sama osebe nie je prejavom choroby. Súvisí s efektívnou činnosťou mozgu, predovšetkým s činnosťou amygdaly, ktorá je časťou mozgu, kde sídlia city. Keď sa pretnú dráhy medzi amygdalou a ostatnými mozgovými centrami, dochádza k neschopnosti posudzovať citový význam udalostí, čo vedie k úplnej nerozhodnosti a strate motivácie.
Cesta k Závislosti: Od Experimentovania po Plne Rozvinutú Chorobu
Nebýva zvykom, že deti majú diagnostikovanú závislosť okamžite (u detí sa zvykne počkať a skôr sa to zastrešuje ako poruchy správania spôsobené napr. zneužívaním návykových látok). K závislosti sa človek najskôr musí dopracovať. Samotný proces vzniku závislosti môžeme popísať v niekoľkých krokoch:
- Experimentovanie a príležitostné užívanie: Človek začne užívať látku alebo vykonávať činnosť zo zvedavosti, kvôli tlaku rovesníkov alebo pre hľadanie úľavy od stresu a úzkosti. Väčšina detí, s ktorými spolupracujeme v centre BUDÚCNOSŤ, k nám prichádza vtedy, keď vykazujú známky pravidelného a problémového zneužívania drog.
- Pravidelné užívanie: Používanie látky alebo vykonávanie činnosti sa stáva pravidelným, často slúži na uvoľnenie napätia alebo zvládanie emócií. V tejto fáze sa už môžu objaviť prvé negatívne dôsledky, ale človek ich zatiaľ ešte ignoruje alebo podceňuje.
- Rizikové užívanie: Používanie sa stáva častejším a vo väčších množstvách. Človek začína strácať kontrolu a stále viac sa spolieha na látku alebo činnosť na dosiahnutie pocitu pohody alebo úľavy. Tolerancia sa zvyšuje, čo znamená, že na dosiahnutie rovnakého efektu je potrebné stále väčšie množstvo látky alebo intenzívnejšia činnosť. Pri problémovom zneužívaní dieťa napr. má narušené vzťahy a komunikáciu so sociálnym okolím, nedodržuje pravidlá, kradne za účelom získania peňazí na zakúpenie drog.
- Závislosť: Užívanie látky alebo vykonávanie činnosti je už mimo kontroly človeka. Objavujú sa fyzické a psychické abstinenčné príznaky pri pokuse o ukončenie. Osoba pokračuje napriek vážnym negatívnym dôsledkom na jej zdravie, vzťahy a pracovný život.
Čím viac sa opakuje takéto správanie, tým viac si vytvára návyk, zvyšuje sa jeho tolerancia napr. k užívaniu drog, upevňujú sa v ňom tieto vzorce správania a rozvíja sa závislé správanie. Pokiaľ s tým dieťa alebo jeho okolie nič nespraví, časom by sa toto ochorenie rozvinulo v plnej sile.
Existuje mýtus, že sa dalo čakať, že niekto bude raz závislý, napríklad kvôli rodičom alebo zlému správaniu v škole. Tieto sú mýty. Dieťa môže chodiť poza školu, ale nemusí hneď zneužívať drogy. Je dôležité poznať, čo je za tým. Rovnako dieťa, ktoré má problém so zneužívaním drog alebo vykazuje prvky závislého správania sa vo virtuálnom prostredí, pokiaľ so sebou začne niečo robiť a zmení svoje fungovanie, môže dosiahnuť množstvo cieľov a žiť kvalitný plnohodnotný život. Netreba ho okamžite odpisovať spôsobom: „už z neho nikdy nič nebude,“ pretože to nie je pravda. Koľko ľudí fajčí, koľko ich denne pije alkohol (aj jeden drink denne, mimochodom, odporúčaný WHO ako prevencia ochorení ciev, je alkoholizmus)? Látková závislosť patrí k ľuďom všetkých národov odnepamäti. Nejde o to, či je niekto závislý, ale o to, koľko sa za závislosť platí, aká je jej cena.
Varovné Signály a Príznaky Rozvíjajúcej sa Závislosti
Rozoznať u dieťaťa vyvíjajúcu sa závislosť je komplikovaný proces, pretože zmeny sa dejú veľmi pomaly, v počiatočnom štádiu takmer skryte. Existuje celý rad bližšie nešpecifikovaných príznakov, ktoré poukazujú na to, že dieťa môže mať problém.
Behaviorálne príznaky:
- Strata kontroly nad užívaním látky alebo vykonávaním činnosti.
- Časté zmeny v programe dňa, zhoršenie známok či konflikty s učiteľmi.
- Zmena priateľov, v jazyku.
- Dieťa nedodržiava dohody, odmieta komunikovať s rodičmi, stráca záujem o dianie v rodine, nerešpektuje domáce povinnosti.
- Výrazne sa mení aj postoj ku kamarátom - postupne ich mení, odmieta ich predstaviť rodičom.
- Kradnutie za účelom získania peňazí na zakúpenie drog.
- Vymeškávanie školy, stretávanie sa s rizikovou partiou.
- Prichádzanie domov pod vplyvom, časté zháňanie peňazí.
- Riskantné správanie: Vystavovanie sa nebezpečným situáciám pri alebo po užití látky (napr. šoférovanie pod vplyvom).
- Zanedbávanie záujmov: Strata záujmu o činnosti, ktoré kedysi prinášali radosť a uspokojenie.
- Pokračovanie v užívaní napriek negatívnym následkom.
Emocionálne a psychické príznaky:
- Zmena nálady, nervozita, narastajúca únava či izolácia.
- Intenzívna túžba alebo nutkanie: Silná potreba užívať látku alebo vykonávať určitú činnosť.
- Psychické problémy: Zmeny v nálade, úzkosť, depresia alebo iné psychické problémy spojené s užívaním látky.
- Dieťa má prehnané reakcie, keď ho niekto požiada, aby ukončil/prerušil „hranie“ a robil niečo iné.
Fyzické príznaky:
- Podráždené oči, rozšírené alebo zúžené zrenice, napuchnuté alebo sklenené oči.
- Výstražným signálom môže byť aj nadmerné potenie, pálenie a svrbenie pokožky či zanedbávanie osobnej hygieny.
- Tolerancia: Potreba zvyšovať dávky látky, aby sa dosiahol rovnaký účinok.
- Abstinenčné príznaky: Fyzické a psychické nepríjemnosti pri pokuse o zníženie alebo ukončenie užívania látky.
- Zanedbávanie fyzického zdravia: Zhoršené zdravie kvôli užívaniu látky alebo zhoršenej starostlivosti o seba.
Závislosť: Typy, príčiny a riešenia (pre tínedžerov)
Závislosti detí nie sú len dôsledkom dospievania, ale aj zanedbanej výchovy. Nie však iba zo strany rodičov, ale aj výchovných pracovníkov a celého komplexu orgánov a organizácií, ktoré sú zodpovedné za riadenie hodnôt akceptovaných spoločnosťou. Najviac ohrozené sú deti, u ktorých sa prejavuje túžba po extatických zážitkoch s cieľom uniknúť z obvyklého, objavovať nevšedné, prekračovať hranice a prekonávať seba samého.
Kľúčová Úloha Rodiny a Prostredia pri Vzniku Závislostí
Na prudký nárast závislostí vplývajú nielen psychické, ale aj spoločensko-kultúrne faktory. Rodičia sú pre dieťa od jeho narodenia prvým a dôležitým vzorom pre jeho vývin a fungovanie. Pokiaľ dieťa vidí, že rodičia denne popíjajú alkohol a je to prirodzená súčasť ich života, tak je to nebezpečné, je tam určité riziko, že tak raz bude fungovať aj ono. Bohužiaľ sa stretávame na Slovensku často s tým, že samotní rodičia nalievajú deťom alkohol na rôznych oslavách, resp. príležitostiach.
Iný prípad je ten, keď dieťa vidí závislé správanie iba u jedného rodiča a ten druhý sa k tomu stavia negatívne, pričom môže dochádzať aj k násiliu. Vtedy sa môže viac identifikovať s tým z nich, ktorý to nerobí, a môže mať podobne odmietavý postoj na základe aj nejakých vlastných skúseností so závislým rodičom. Častokrát sa s drogami stretávajú aj doma alebo v partii, kde sa snažia zaujať, zapadnúť medzi ostatných, nebyť „iní“ než oni, považujú to za svoj únik z reality, ventil, relax, či formu zábavy. Nezriedka si tým dosycujú niečo, čo im v ich živote chýba.
Dôvodov zneužívania drog alebo závislého správania vo virtuálnom prostredí môže byť veľa. Vystupujúcimi faktormi, ktoré v tom zohrávajú dôležitú úlohu sú genetika a prostredie, v ktorom žijú, pohybujú sa. Ak chceš, aby vaše deti nenachádzali útočisko len v rovesníckych skupinách, ktoré sú často aj pochybnej povesti, pokúste sa vytvoriť si k deťom taký vzťah, ktorý bude otvorený, priateľský, ale zároveň i rešpektujúci. Práve v tomto, pre dieťa novom prostredí, túži po vzbure, pomste a často práve tu nachádza aj cestu k cigaretám, k alkoholu, k drogám alebo iným závislostiam. Keď je dieťa v rodine šťastné, málokedy prepadne závislostiam tak, aby mali absolútnu moc nad ním.
Jedným z príkladov nesprávneho vedenia dieťaťa k vnímaniu sveta je prípad matky, ktorá každé popoludnie chodí so svojou jedenásťročnou dcérou behať do lesa. Na tom by nebolo nič zlé, veď šport je veľmi zdravý a pre telo aj dušu prospešný. Lenže po hodinovom behu už dva roky nedáva dcére večeru s tvrdením, že nech sa pozrie na seba, ako vyzerá, či chce ešte viac pribrať. Nezabudne dodať, že sa taká tučná nikdy nevydá a ani si nenájde poriadnu prácu. A popri tom je dievča extrémne chudé. Hoci určite vie, že telo jedenásťročného dievčaťa sa ešte vyvíja a formuje, neustále ju už od malička vystavuje psychickému tlaku. O rôznych osudoch mladých ľudí, ktorí podľahli bulímii a anorexii, by mohli donekonečna rozprávať mnohí psychiatri.
Rodinná Dynamika a Roly v Rodinách Zasiahnutej Závislosťou
Keď človek žije so závislým, je to akoby žil vo vojnovej zóne. Zmeny v osobnosti závislého spôsobené závislosťou vytvárajú chaos. Dynamika v rodine sa točí okolo závislého, ktorý sa správa ako tyran, popiera svoj vlastný problém, vydáva príkazy a obviňuje všetkých ostatných. Aby to ostatní v rodine zvládli a vyhli sa konfrontácii, obyčajne sa správajú tak, akoby bolo všetko v poriadku a o závislosti sa ani nezmienia. Popierajú to, čo vedia, cítia a vidia. Toto všetko si vyberá ťažkú psychickú daň a často spôsobuje traumu najmä u tých najzraniteľnejších - u detí. Aj napriek tomu viac ako polovica z nich popiera, že ich rodič je závislý.
Dysfunkčné rodičovstvo spôsobuje spoluzávislosť. V rodinách, kde je závislosť, sú rodičia nespoľahliví, nedôslední a nepredvídateľní. Doma nikdy nie je pocit bezpečia a dôslednosti, čo by deťom umožňovalo normálne sa rozvíjať. Väčšina z nich trpí v dôsledku emocionálneho, ak nie fyzického zneužívania a v dôsledku toho majú problémy s dôverou a hnevom, ktoré niekedy nasmerujú aj na triezveho rodiča. V niektorých prípadoch je triezvy rodič taký vystresovaný, že je viac netrpezlivý, kontrolujúci a podráždený než alkoholik, ktorý sa možno z rodinného života celkom utiahol. Deti môžu obviňovať triezveho rodiča z toho, že zanedbáva ich potreby alebo že ich nechráni pred zneužívaním či neférovými príkazmi alkoholika. Tam, kde sú veľmi veľké konflikty medzi partnermi, sa môže stať, že ani jeden z rodičov nie je deťom emocionálne k dispozícii. Potreby a pocity detí sú ignorované. Deti sa môžu za situáciu doma veľmi hanbiť a preto nemajú blízke priateľstvá a trpia v dôsledku hanby, viny a osamelosti. Mnohé sa naučia spoliehať sa iba na seba a nemať nijaké potreby, aby sa vyhli tomu, žeby mal niekto opäť nad nimi moc.
Keďže správanie závislého je nestále a nepredvídateľné, zraniteľnosť a autenticita, ktoré sú potrebné pre intímne vzťahy, sú považované za príliš riskantné. Deti žijú v neustálom strachu a učia sa byť stále na pozore pred prejavmi nebezpečenstva, čím sa u nich vytvára neustála úzkosť pretrvávajúca do dospelosti. Mnohé sa stanú nadmerne ostražité, nedôverčivé a naučia sa zadržiavať a popierať svoje emócie, pre ktoré sa im rodičia väčšinou vysmievajú alebo ich popierajú. V extrémnych prípadoch môžu byť také odpútané, že svoje pocity úplne otupia. Toto prostredie a jeho dopad sú príčinou odovzdávania spoluzávislosti ďalšej generácii a to aj deťmi závislých, ktoré samé závislé nie sú.
V rámci rodinných systémov si deti typicky osvoja jednu alebo viac rolí, ktoré pomáhajú uvoľňovať napätie v rodine. Medzi typické roly patrí:
- Hrdina: Obyčajne je to najstaršie dieťa v rodine, ktoré sa snaží najviac stotožniť s rolou rodiča a často pomáha s rodičovskými povinnosťami. Hrdinovia sú zodpovední a samostatní. Obetujú sa a robia správne veci, aby udržali pokoj. Sú z nich dobrí vodcovia, sú úspešní, no často úzkostliví, poháňaní a kontrolovaní situáciou a osamelí.
- Prispôsobivý: Prispôsobivý sa nesťažuje. Namiesto toho, aby mal veci v svojej starostlivosti ako hrdina, snaží sa zapadnúť a prispôsobiť. V dospelosti má preto problém prevziať zodpovednosť za svoj život a ísť za svojimi cieľmi.
- Zmierovateľ: Je najcitlivejší na pocity iných a snaží sa naplniť ich emocionálne potreby a pritom zanedbáva svoje. Takisto musí objaviť to, čo chce a po čom túži a naučiť sa ísť za svojím cieľom.
- Obetný baránok: Má negatívne správanie, aby odpútal pozornosť od závislého na seba a aby prejavil pocity, ktoré závislý nedokáže. Niektorí obetní baránkovia sa stanú závislí, promiskuitní alebo majú iné výstredné správanie, aby rozptýlili samých seba a zvládali svoje vlastné emócie. Keď sa dostanú do problémov, rodičia sa práve vtedy dokážu zomknúť - lebo idú riešiť problém obetného baránka.
- Stratené dieťa: Obyčajne ide o mladšie dieťa, ktoré sa utiahne do sveta fantázie, hudby, videohier či internetu vyhľadávajúc istotu v osamelosti.
- Maskot/Klaun: Tiež je to obyčajne mladšie alebo najmladšie dieťa, ktoré zvláda strach a neistotu tým, že je milé, zábavné alebo koketné, aby uvoľnilo napätie v rodine.
Hoci tieto roly deťom pomáhajú zvládať život, v dospelosti sa často na tieto roly zafixujú a bráni im to v plnom rozvoji a sebavyjadrovaní. Roly bránia autentickej komunikácii potrebnej pre intimitu. V dospelosti môže odchýlenie od danej roly vyvolávať v človeku hrozbu podobne, ako by to bolo v detstve, no je to nevyhnutné kvôli úplnému uzdraveniu zo spoluzávislosti. Roly môžu tiež zakrývať nediagnostikovanú depresiu a úzkosť. Depresia je často chronická a nízkej intenzity - dysthymia. U mnohých sa rozvinú príznaky post-traumatického stresového syndrómu s bolestivými a retrospektívnymi spomienkami podobnými tým, čo majú vojnoví veteráni. Môže tým byť ovplyvnené aj fyzické zdravie. Štúdia zameraná na skúsenosti z nepriaznivého detstva zistila priamu súvislosť medzi prejavmi negatívneho zdravia v dospelosti a traumou z detstva. Tento prieskum sa týkal rozvodu, rôznych foriem zneužívania, zanedbávania a tiež života so závislým. Deti závislých a alkoholikov obyčajne zažívajú početné negatívne skúsenosti.
Dcéra mamy alkoholičky Lisa Frederiksen vytvorila termín „sprostredkované pitie“, ktorý označuje negatívny dopad alkoholika na druhých vo forme „toxického stresu“. Je toxický, pretože nepoľavuje a deti pred ním nemôžu uniknúť. Vo svojom vlastnom uzdravovaní našla spojenie medzi nepriaznivým detstvom, sprostredkovaným pitím a tým, ako môže toxický stres vyústiť do generačnej závislosti vrátane jej vlastného zápasu s poruchou príjmu potravy. „Sprostredkované pitie aj nepriaznivé detstvo sú dva z hlavných kľúčových faktorov pre rozvoj závislosti (medzi ktoré patrí závislosť od alkoholu). Dva kľúčové rizikové faktory sú trauma v detstve a sociálne prostredie. Keď berieme do úvahy genetickú spojitosť sprostredkovaného pitia, človek prežívajúci nepriaznivé detstvo v súvislosti so sprostredkovaným pitím má tri z piatich hlavných kľúčových faktorov pre rozvoj mozgovej choroby závislosti (alkoholizmu).“ Rozhovory s jej mamou pomohli Lise odpustiť jej a umožnili jej mame odpustiť si. Ide o taký druh odpustenia, ktorý sa vzdáva želania odlišného výsledku.
Prevencia: Budovanie Pevných Základov pre Zdravý Život
Prevencia závislostí je kľúčová a zahŕňa rôzne stratégie na individuálnej, rodinnej, školskej a komunitnej úrovni. Zdravo vybudovaný vzťah s dieťaťom založený na bezpečí, istote, dôvere, nastavenie mu jasných hraníc, úprimná a otvorená komunikácia, efektívne spoločné trávenie času s ním a vedenie ho k zdravým záujmom, či k budovaniu zdravého životného štýlu je možné považovať za určitý základ prevencie pred vznikom a rozvojom závislostí.
Podľa psychologičky Mgr. Anny Moravčíkovej z neziskovej organizácie BUDÚCNOSŤ v Nitre stačí byť milujúci rodič, ktorý dieťaťu dáva jasné hranice. Tie vytvárajú pocit bezpečia, istoty, vo výchove sú nesmierne dôležité. Ak absentujú, resp. rodičia v nich nie sú pevní, tak dieťa ich má tendenciu prekračovať. Je známe, že hranice závislých ľudí sú narušené alebo úplne absentujú. Ak dieťa má takýto problém, tak jeho rodičia by ich o to viac mali držať a byť v nich stáli. Pri rodičoch, s ktorými spolupracujeme sa stretávame s tým, že práve v tejto oblasti často zlyhávajú. Stáva sa, že akonáhle ich dieťa začína fungovať inak, lepšie, tak zvyknú poľavovať, sami seba ubezpečujú, že je už „za vodou,“ čo je rizikové a zradné.
Často pozorujeme, že rodičia majú obavy pri deťoch, ktoré sa učia abstinovať, hovoriť o téme drog, či ich závislom správaní vo virtuálnom prostredí, a radšej sa im vyhýbajú v domnení, že pripomínanie toho, čo majú ich deti za sebou, ich môže znova k tomu viesť, alebo aj im samotným to ubližuje. O týchto témach je však potrebné hovoriť zo strany rodičov alebo zo strany detí, viesť úprimnú, otvorenú komunikáciu medzi sebou, počuť, ako sa v tom cítia, čo prežívajú. To ich môže v konečnom dôsledku posunúť ďalej ako jednotlivcov alebo rodinu ako celok. Prečo? Dieťa napr. môže abstinovať, no môže mať abstinenčné príznaky. Pokiaľ s ním rodičia nehovoria na túto tému, nemusia zachytiť včas signály, dieťa s tým ostáva samo alebo sa obracia na iných ľudí, ktorí mu nemusia vždy adekvátne pomôcť. Čím dlhšie s tým ostane dieťa samé, tým vyššie je riziko, že zrecidivuje, čiže nie „hovorenie“ o tom, ale „nehovorenie“ o tom je nebezpečnejšie.
Celkovo je dobré, keď rodičia dokážu zachytiť signály, že sa s ich dieťaťom niečo deje, správa sa inak ako obvykle (napr. začne vymeškávať školu, stretáva sa s rizikovou partiou, prichádza domov pod vplyvom, často zháňa peniaze, nedodržuje pravidlá, mení sa ich komunikácia, vzťahy) a dokážu včas a primerane zareagovať, napr. vyhľadať odbornú pomoc. Psychoterapeutka ďalej upozorňuje, že zvlášť varovné by malo byť pre rodiča neprimerané udeľovanie odmeny či trestu. Prehnané nároky, nereálne predstavy a želania či neschopnosť rodiča prijať inú pravdu, stupňujú nielen sklamania u dieťaťa, ale aj nútia k únikom a klamstvám. Nesprávny je podľa nej aj postup, keď rodič siahne pri treste na ústredný záujem dieťaťa v domnienke, že trest bude o to účinnejší. „Ohrozíme tak vývoj a reguláciu postojov k záujmovej sfére dieťaťa,“ skonštatovala.
Duševné Poruchy a Závislosti: Komplexná Prepojenosť
U osôb, ktoré podľahli nejakej forme závislosti, sa častejšie ako u ostatnej populácie môžeme stretnúť s nejakou formou duševnej poruchy. Niektoré z týchto porúch môžu byť príčinou vzniku závislosti, a niektoré zase sprievodným javom pretrvávajúcej závislosti, či následkom nejakej formy závislosti. Duševné poruchy súvisiace so závislosťou môžeme rozdeliť nasledovne:
- Poruchy, ktoré vznikli a boli prítomné v čase pred vznikom závislosti: Tieto poruchy môžu byť často aj príčinou, prečo sa človek môže stať závislým od drogy. Požívanie drogy či návykové konanie môže v tomto prípade byť aj formou pokusu o samoliečbu duševnej poruchy (v prípade drogy postihnutý môže siahnuť za drogou legálnou či nelegálnou, alebo zvýšiť dávkovanie lieku, ktorý predpísal lekár - napr. sedatíva).
- Poruchy, ktoré sú priamym dôsledkom trvajúcej závislosti a intoxikácie drogou: Väčšina z nich po prerušení užívania mizne, niektoré však mávajú dlhodobejší vplyv na duševný stav (napr. užitie silných stimulantov vyvoláva následne stav ubitosti a depresívnu náladu). Sú však aj také drogy, pri ktorých sa následky intoxikácie zjavujú ešte aj o niekoľko týždňov (príkladom je užitie niektorých druhov halucinogénnych látok).
- Poruchy, ktoré nemajú súvislosť s intoxikáciou, no vznikli v dôsledku užívania drogy či návykového konania: Príkladom môže byť posttraumatická stresová porucha, ktorá vznikla ako reakcia na šokujúci zážitok (napr. smrť kamaráta ako následok užívania drogy).
Dopady Závislosti na Život Jednotlivca a Spoločnosti
Dôsledky závislostí môžu byť rozsiahle a dotýkať sa rôznych aspektov života jednotlivca.
Zdravotné dôsledky:
- Fyzické zdravie: Poškodenie orgánov, napríklad pečene pri alkoholizme, pľúc pri fajčení, mozgu pri užívaní drog. Zvýšené riziko infekčných chorôb ako HIV a hepatitída C pri injekčnom užívaní drog. Chronické ochorenia ako obezita, cukrovka, srdcové ochorenia spojené s prejedaním alebo zlým stravovaním.
- Psychické zdravie: Depresia a úzkosť sú časté pri rôznych formách závislostí. Psychózy môžu byť vyvolané niektorými drogami ako je kokaín alebo metamfetamín. Vysoké riziko sebapoškodzovania a samovražedných sklonov u ľudí s ťažkými závislosťami.
Sociálne a ekonomické dôsledky:
- Rodinné a vzťahové problémy: Časté hádky, násilie a rozvody. Zanedbávanie rodiny, napríklad zanedbávanie detí alebo partnera kvôli závislosti.
- Pracovné a finančné problémy: Strata zamestnania kvôli nízkej produktivite, absenciám alebo problémom so zákonom. Finančné problémy, výdavky na látky alebo aktivity, zadlžovanie sa a bankroty.
- Sociálna izolácia: Strata priateľov a sociálnych kontaktov kvôli závislostnému správaniu a stigmatizácii. Znížené sociálne funkcie, menej zapojenia do spoločenských aktivít a komunitného života.
Právne dôsledky:
- Kriminálne aktivity: Nelegálne činnosti ako krádeže, obchodovanie s drogami, podvody.
- Problémy so zákonom: Zatknutie, väznenie, súdne procesy.
- Strata občianskych práv: Odsúdenie môže viesť k strate práv, ako napríklad právo voliť alebo obmedzené možnosti zamestnania.
Osobné dôsledky:
- Znížená kvalita života: Nedostatok radosti a spokojnosti kvôli závislosti a jej dôsledkom. Strata záujmov a cieľov kvôli zameraniu sa na látku alebo aktivitu.
- Nízke sebavedomie a sebaúcta: Cyklus hanby a viny vedúci k ďalšiemu užívaniu.
- Dlhodobé dôsledky: Vysoká miera recidívy aj po liečbe. Niektoré účinky môžu byť nezvratné.
Hľadanie Pomoci a Proces Liečby Závislého Dieťaťa
Ak rodičia postrehnú, že ich dieťa zneužíva drogy, vykazuje prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí, alebo sa o tom dozvedia z iných strán (zo školy), môžu nás telefonicky kontaktovať, aby sme si dohodli termín prvého poradenstva. Málokedy sa stáva, že dieťa vníma, že má nejaký problém so zneužívaním drog alebo že by si uvedomovalo, že vykazuje závislé správanie vo virtuálnom prostredí. Skôr to považuje za niečo bežné, čo vidí, že robia aj jeho blízki v rodine alebo kamaráti v jeho partii. Nepripisuje tomu veľký význam, nerozumie, prečo riešime práve „jeho.“ Vo väčšine prípadov dostávame podnet zo strán rodičov, školy, aj na podnet sociálnej kurately, kde cítia väčší tlak, keďže rozhodnutie o ich prípadnom umiestnení a vyňatí z rodiny je v rukách aj iných osôb než rodičov, ktorých by vedeli ešte mnohokrát „ukecať.“
V centre BUDÚCNOSŤ v Nitre sa stretávajú s deťmi od 12 - 18 rokov, ktoré experimentujú s drogami (najčastejšie alkohol, marihuana, pervitín) alebo ich experimentovanie prerástlo do pravidelného zneužívania, alebo už vykazujú známky problémového správania v spojitosti s ich zneužívaním (napr. kradnutie za účelom získania peňazí na zakúpenie drog). Taktiež sa stretávajú s deťmi, ktoré vykazujú prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí. Naše rodiny s deťmi väčšinou spolupracujú s pedopsychiatrami, či už na základe toho, že deti si prešli už ústavnou liečbou, alebo predtým než vstúpili do spolupráce s nami, ich správanie a prežívanie si vyžadovalo pomoc zo strany týchto odborníkov. Pokiaľ dieťa nie je vedené u pedopsychiatra a vykazuje známky takého správania, prežívania, kde by bola potrebná aj táto forma pomoci, tak to rodičom, či sociálnej kuratele odporúčame.
Ak by prišli s dieťaťom, dozvieme sa o probléme/-och z ich pohľadu aj z pohľadu dieťaťa. Ak dieťa odmieta prísť alebo netuší, že sa jeho rodičia na nás obrátili, vedieme prvé poradenstvo iba s nimi a dohodneme sa aj na ďalších krokoch spolupráce, aj o zapojení dieťaťa do nej. Centrum poskytuje iba ambulantné služby pomoci. V prípade, že pre dieťa nie sú už postačujúce, tak odporúčame rodičom, prípadne kuratele, aby absolvovalo ústavnú liečbu a následne bolo umiestnené do resocializačného zariadenia s pobytovým režimom. Mgr. Anna Moravčíková pripomína, že nie je príjemné žiadnemu rodičovi hovoriť v spoločnosti o tom, že má dieťa v liečebni pre závislosť od drog. Bežnou túžbou býva aféru skryť pred zrakmi verejnosti v duchu hesla "Čo sa doma navarí, to sa doma aj zje". Spoliehať sa však na to netreba.
Rodičov sa od začiatku snažíme viesť k tomu, že nestačí, aby s nami spolupracovalo iba dieťa. Je nutné, aby aj oni boli prítomní a niečo urobili, zmenili na sebe. Z nášho pohľadu to nikdy nie je iba o dieťati. Pre efektívnosť je nutná náprava na obidvoch stranách. Rodiča sú kľúčoví, aby došlo vôbec k nejakým zmenám. Motivujeme ich aj k tomu, aby pokračovali v spolupráci aj za okolností, že ich dieťa bude umiestnené (aby naďalej získavali podporu, posilnenie a pokračovali aj vo vlastných zmenách postojov, viac sa zorientovali v problematike závislostí, dokázali zmeniť svoje dovtedajšie fungovanie, v prípade, že sa dieťa vráti do domáceho prostredia, mu boli oporou, vedeli načúvať jeden druhému, zavnímať, keď sa niečo s ním bude diať, zachytávať signály a včas i primerane na ne reagovať).
Psychologička poskytuje deťom psychologické poradenstvá, snaží sa s nimi vybudovať zdravý poradenský vzťah a získať si ich dôveru. Zameriava sa na to, čo prežívajú a ako sa to odráža v ich správaní. V rámci spoločných rozhovorov ich motivuje k zmene niektorých postojov, k tomu, či by sa vedeli na seba a na niečo pozrieť aj inak, k efektívnemu tráveniu ich voľného času, či upevňovaniu a udržiavaniu si ich abstinencie. Súčasťou sedení je aj nácvik nového správania, napr. pomáha dieťaťu naučiť sa asertívne reagovať, keď mu niekto ponúka drogu, môže si to pri nej aj precvičiť. Motivovanie týchto detí považuje za nesmierne podstatné v priebehu procesu ich zmeny. Drvivá väčšina z nich často prichádza nedobrovoľne s prevažujúcou vonkajšou motiváciou, nemajú záujem na sebe pracovať a niečo meniť. Pokiaľ by neboli motivovaní aj zo strán iných, tak by len ťažko urobili nejaké žiaduce zmeny. Systematickou prácou je možné docieliť, aby boli časom aj sami vnútorne motivovaní, nedá sa to však urýchliť. U každého dieťaťa je to individuálne a trvá to rôzne dlho. Každé dieťa, ktoré príde dobrovoľne aj nedobrovoľne, potrebuje hlavne niekoho, kto mu pomôže a nemusí to byť nutne psychológ.
Závislosť: Typy, príčiny a riešenia (pre tínedžerov)
Cesta k uzdraveniu: Ako bojovať so závislosťou? Boj so závislosťou je náročný a vyžaduje komplexný prístup. Tu sú niektoré hlavné kroky a stratégie:
- Uznanie problému: Sebareflexia a uvedomenie si, že máte problém so závislosťou, je prvým a kľúčovým krokom k zotaveniu.
- Hľadanie profesionálnej pomoci: Psychológovia a psychiatri môžu poskytnúť terapiu a predpísať lieky, ktoré pomôžu zvládnuť symptómy a túžby. Poradcovia pre závislosť sú špecializovaní odborníci, ktorí poskytujú podporu a vedenie. Pri terapii je významnou súčasťou práca s rodinou, niekedy aj s tzv. terapiou siete.
- Terapie a liečba: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) pomáha identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce a správanie. Motivačné rozhovory sú zamerané na posilnenie vnútorného motívu pre zmenu. Rodinná terapia zapája rodinu do procesu liečby, čo môže zlepšiť výsledky a podporiť zdravé rodinné dynamiky. Medikácia môže pomôcť zvládnuť abstinenčné príznaky a znížiť túžbu po látke.
- Podporné skupiny: Anonymní alkoholici (AA) a Anonymní narkomani (NA) sú 12-krokové programy, ktoré poskytujú podporu od ľudí, ktorí prechádzajú podobnými skúsenosťami. Skupinová terapia poskytuje možnosť zdieľať svoje skúsenosti a získavať podporu v skupine ľudí s rovnakým problémom.
- Zmeny životného štýlu: Dostatok spánku, zdravá strava a pravidelné cvičenie môžu pomôcť zvládnuť stres a túžby. Je dôležité identifikovať a vyhnúť sa spúšťačom - situáciám, miestam a ľuďom, ktorí môžu vyvolať túžbu po látke.
- Sociálna podpora: Podpora od blízkych môže byť kľúčová pre úspešné zotavenie. Využitie komunitných zdrojov ako sú sociálne programy, podporné skupiny a rehabilitačné centrá.
- Sebaobnova a sebastarostlivosť: Meditácia a mindfulness sú techniky na zlepšenie duševného zdravia a zvládanie stresu. Zapojenie sa do pozitívnych a uspokojujúcich aktivít a hobby.
- Dlhodobý záväzok: Boj so závislosťou je dlhodobý proces a vyžaduje neustálu prácu a odhodlanie. Je potrebné naučiť sa rozpoznávať varovné signály a mať plán na zvládanie situácií, ktoré môžu viesť k relapsu.
- Vzdelávanie a prevencia: Pochopenie mechanizmov závislosti a rizikových faktorov môže pomôcť predchádzať relapsu. Programy zamerané na prevenciu závislostí medzi mládežou a v komunitách sú nevyhnutné.
Ak dieťa si aj napriek všetkému, o čo sa rodičia snažili vo výchove, vyvinulo závislosť, netreba zúfať a nevzdávať sa. Na mnoho ťažkostí sa dá nájsť nejaké riešenie, aj keď to v danej chvíli tak nevidíme a vždy je možné robiť s tým, s čím sa dá, a to so sebou. Samotná závislosť ovplyvňuje celú rodinu a nikdy to nie je iba o jednotlivcovi, preto je potrebné pracovať nielen so závislým dieťaťom, ale aj s rodičmi, či inými blízkymi. V praxi sa často stretávame s tým, že čím dlhšie sú rodinní príslušníci ovplyvňovaní závislou osobou, tým viac sú do toho ponorení a chýba im nadhľad. Ten môžu získať časom, keď sa na to pod odborným vedením budú schopní pozrieť inak, nastaviť jasné hranice a mantinely, ktoré závislý člen nebude môcť prekročiť. Ide o dlhodobý proces a systematickú prácu na sebe. Rodič nemusí chápať svoje dieťa vo všetkom, ale môže mu načúvať, učiť sa ho nehodnotiť a prijať také, aké je. Dôvera je mnohokrát medzi závislými deťmi a ich rodičmi naštrbená, ale dá sa ju časom nanovo vybudovať, dokonca ju postaviť na lepších základoch.