Mnohí rodičia poznajú situáciu, keď sa ich dieťatko v noci budí, kričí a spánok je prerušovaný. Takéto skúsenosti môžu byť mimoriadne vyčerpávajúce, vedúce k podráždenosti a nervozite, a dokonca ovplyvňujúce exekutívne funkcie a náladu rodičov - horšie nám to myslí, zabúdame, nevieme sa sústrediť, nájsť správne slová. Ak je dieťa zlým spáčom, neustále máme v podvedomí väčší či menší strach, bojíme sa, čo dnes v noci bude. Hoci sa to môže zdať neobvyklé, problémy so spánkom nie sú u detí nič nezvyčajné. Naopak, poruchy spánku bránia deťom v kvalitnom odpočinku, ktorý nevyhnutne potrebujú. A to už ani nehovoríme o tom, že deti, ktoré sa poriadne nevyspia, môžu byť počas dňa unavené, náladové, nespokojné a mrzuté. Dokonca sa u nich môžu objaviť i problémy so správaním, školským prospechom a bezpečnosťou. Bohužiaľ, poruchy spánku u detí a dospievajúcich sú pomerne časté. Vyskytujú sa dokonca až u 30 % detí a dospievajúcich.
Myšlienka, že by malo bábätko prespať celú noc je len obyčajný výmysel 20. storočia, tvrdia výskumy (Worthman and Melby 2002; Ekirch 2005). Pre malé deti je omnoho prirodzenejšie, že sa deti počas noci budia často. Peter Fleming, profesor vývojovej fyziológie na University of Bristol, tvrdí, že ľudské bytosti nemajú predpoklady, aby spali dlhý čas bez prerušenia. Nie je to pre nich dobré. A neexistujú vôbec žiadne dôkazy, že by mal ktokoľvek, teda ani malé dieťa, akýkoľvek osoh z toho, že spí dlho a bez prerušenia. Odborníci sa naopak zhodujú, že je dobré byť ostražitý, ak sa novorodenec nebudí často. Počas aktívneho spánku totiž môže dochádzať k častejším nepravidelnostiam srdcového tepu a nepravidelnému dýchaniu dieťaťa. V tomto článku sa ponoríme do rôznych príčin, prečo sa vaše dieťa v noci nebudí, a predstavíme komplexné riešenia, ktoré môžu pomôcť vám aj vášmu bábätku k pokojnejšej noci.
Časté príčiny problémov so spánkom u dojčiat a malých detí
Každé dieťa je iné - jedinečné. Hoci sú problémy so spánkom veľmi časté, vždy sa na ne treba pozerať individuálne. To, čo pomôže jednému bábätku, nemusí byť riešením pre iné. Komplexný problém spánku u detí a jeho riešenia si vyžaduje podrobnú diagnostiku, identifikáciu príčiny poruchy spánku a spoluprácu rodiny dieťaťa.
Vývojové míľniky a spánkové regresie
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa dieťatko, či už polročné alebo staršie, v noci budí, sú vývojové míľniky a s nimi súvisiace spánkové regresie. Spánkové regresie sú obdobia, keď sa mení architektúra spánku dieťatka. K najvýraznejším patrí regresia okolo 4., 8. a 12. mesiaca. Počas týchto období sa spánok dieťatka mení - prechádza do fázy, keď sa budí častejšie, spí ľahšie a môže mať aj dlhšie nočné bdenia. Ide o prirodzený proces, ktorý súvisí s dozrievaním mozgu, a hoci môže byť pre rodičov náročný, nie je dôvodom na paniku. Výskumy ukazujú, že keď bábätká napríklad dosiahnu 6 mesiacov - NIE že sa budia menej v noci, ale rodičov budia menej v noci.
Keď sa dieťatko učí niečo nové - či už loziť, sedieť alebo chodiť - často sa tieto nové zručnosti objavujú aj v noci. Napríklad 14-mesačný syn, ktorý sa v noci budí a kričí, vyhadzuje cumlík a stavuje sa, môže práve trénovať nové pohybové schopnosti, ktoré si osvojil cez deň. Tieto svoje nové schopnosti chce praktizovať, preto im treba poskytnúť dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Okolo 4. mesiaca sa u bábätiek objavuje veľká zmena v spánku. Nazýva sa to „sleep regression“, no v skutočnosti nejde o spätný krok, ale o dozrievanie spánku. Medzi cyklami nastávajú mikroprebudenia - krátke chvíľky, keď dieťa skontroluje prostredie. U nás dospelých je to rovnaké: niekedy sa pritúlime pod perinu alebo zájdeme na toaletu. Preto je pre rodičov náročné zosúladiť sa s rytmom bábätka. Aj ročné dieťa sa budí v noci, čo je bežná realita. Sme ochotní akceptovať, že sa dieťa učí chodiť, rozprávať a jesť, a že toto učenie trvá mesiace. Spánkové problémy by nemali byť výnimkou.
Hlad, smäd a fyzický diskomfort
Najčastejšie plač a nepokoj znamenajú, že je bábätko hladné alebo smädné. Bolesti bruška, kolika, plynatosť, zápcha, choroba alebo akýkoľvek diskomfort môžu byť dôvodom, prečo dieťa nespí pokojne. Príkladom je situácia, keď sa dieťa budí v noci a pije mlieko. Ak 14-mesačný syn pije UM a rodič uvažuje, či to nebude hladom, lebo mlieko č. 3 už asi nie je také sýte ako č. 2, je to relevantná úvaha. Správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad. Pred rastovým špurtom sa mu však nevyhnete. Vo veku 5-6 mesiacov môžu do spánku zasiahnuť začínajúce zúbky, čo môže byť zdrojom bolesti a nepokoja. Medzi 7.-9. mesiacom sa pridávajú zmeny v trávení spôsobené prikrmovaním, ktoré môžu taktiež ovplyvniť kvalitu spánku. Zmena prostredia pri cestovaní, narušenie bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroba spojená so silnou horúčkou, môžu narušiť spánok. Dôležité je, aby bábätko pred spaním dostalo všetko, čo potrebuje: plné bruško, suchú plienku, primerané oblečenie.
Preťaženie a podnety počas dňa
Deti sa každý deň učia nové veci a spracovávajú nespočetné množstvo podnetov. Ak bol ich deň mimoriadne plný, mohli zažiť veľa vzrušujúcich momentov alebo nových situácií, ich mozog môže byť večer „preťažený“. To môže viesť k nepokojnému spánku alebo k tomu, že sa dieťa v noci budí a je bdelé. Na druhej strane, ak má dieťa počas dňa príliš málo spánku, jeho telo si to môže „kompenzovať“ práve v noci. Ak je posledné bdelé okno pred nočným spánkom príliš dlhé, môže sa stať, že dieťatko bude preunavené. To znamená, že jeho mozog začne produkovať viac stresových hormónov, ako je kortizol, a jeho spánok sa stane ľahším a prerušovaným. Naopak, ak má dieťatko posledné bdelé okno príliš krátke, tak sa môže stať, že bude podunavené a nevytvorí si na nočný spánok dostatočný spánkový tlak.
Nočné bdelé okná: Keď sa dieťa hrá namiesto spánku
Niekedy rodičia poznajú až príliš dobre situáciu, keď je hlboká noc, všade panuje ticho, a dieťatko si zrazu začne džavotať. Keď nazriete do postieľky, vaše dieťatko si spokojne hovie, hrá sa s rúčkami, rozhadzuje hračky alebo skúša nové zvuky. Nie je nepokojné, neplače, ale ani nespí. Rodičia sa často pýtajú, či takéto nočné bdelé okná nie sú problémom. Nočné bdenie môže mať mnoho príčin. V niektorých prípadoch ide o prirodzenú súčasť vývinu dieťatka, inokedy môže byť signálom, že jeho denný režim potrebuje drobné úpravy.
Čo robiť, ak sa dieťa v noci prebudí a hrá sa:
- Zachovajte pokoj: Hoci vás môže prekvapiť, že sa vaše dieťatko prebudilo a spokojne sa hrá, je dôležité nepodľahnúť panike. Vaše naladenie môže ovplyvniť aj jeho reakcie, preto sa snažte zostať pokojní a vnímať situáciu s nadhľadom.
- Nevstupujte do jeho priestoru, pokiaľ to nie je potrebné: Ak dieťatko neplače a zdá sa byť spokojné, môžete ho nechať samé. Niektoré deti sa po chvíli znova samé uložia a zaspať dokážu bez akejkoľvek pomoci.
- Zabezpečte tmavé a pokojné prostredie: Ak je v izbe príliš veľa svetla alebo hluku, môže to brániť dieťatku v návrate do spánku. Ak je to možné, zatemnite na spánok miestnosť a uistite sa, že nie sú prítomné žiadne rušivé podnety, ktoré by dieťatko mohli v noci stimulovať.
- Vyhnite sa interakcii: Ak dieťatko neplače, neberte ho na ruky, nerozprávajte sa s ním a nesnažte sa ho nejako zabaviť. Ak by ste s ním začali komunikovať, mohlo by si myslieť, že ide o čas na hru a nočné bdenie by sa mohlo opakovať častejšie.
- Ak je nepokojné, upokojte ho a ponúknite asistenciu, ak je potrebná: Ak dieťatko prejavuje známky frustrácie alebo potrebuje vašu prítomnosť, skúste ho jemne pohladkať po chrbátiku, ponúknuť mu cumlík alebo mu potichu spievať uspávanku.
- Sledujte jeho denný režim: Ak sa bdelé okná vyskytujú často, je dobré prehodnotiť dĺžku a rozloženie denných spánkov, ako aj čas ukladania na nočný spánok. Ak sa nočné bdelé okná vyskytujú pravidelne, trvajú veľmi dlho (viac ako hodinu) a spôsobujú výraznú únavu dieťatka aj rodičov, môže byť užitočné poradiť sa s odborníkom na spánok detí. Ten vám pomôže identifikovať možné príčiny a upraviť režim tak, aby bol spánok pokojnejší a neprerušovaný.
Parasomnie: Špecifické poruchy spánku
Poznáte situáciu, keď 12-mesačné dieťatko hodinu po uložení začne kričať v postieľke, krútiť sa a hľadať si polohu, alebo keď sa 6-ročné dieťa zrazu postaví z postele a začne sa prechádzať po izbe, či keď sa 17-ročný adolescent rozbehne po izbe, rozhadzuje veci, ba dokonca si môže ublížiť? Vo všetkých prípadoch ide o poruchu spánku - parasomniu. V tomto článku vám priblížime primárne parasomnie, čiže spánkové poruchy súvisiace priamo so stavom spánku, ku ktorým patria napríklad nočné desy, zmätočné zobudenia alebo zlé sny (nočné mory). Tieto poruchy sa prejavujú zvyčajne prvé hodiny po uspatí, pri prechode z fázy hlbokého spánku do fázy ľahšieho spánku. Dieťatko sa v tejto fáze spánku môže prebudiť, otvoriť oči, pomrviť sa, otočiť, prípadne sa prikryť a za normálnych okolností opäť zaspať. Problémy so spánkom predstavujú komplexný problém a správna identifikácia typu parasomnie je kľúčová pre adekvátne riešenie.
Nočné desy a zmätočné zobudenia
Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova, ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12. rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá. Pri nočnom desu je dôležité dieťatko neprebúdzať a netriasť ním.
Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu. Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15 min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje. Aj pri zmätočnom zobudení sa odporúča dieťa neprebúdzať a netriasť ním, ale skôr ho jemne usmerniť do postele, ak je to potrebné, a počkať, kým sa samo vráti do spánku.
Nočné hrôzy vs. nočné mory – ako ich rozoznať
Nočné mory (Zlé sny)
Najčastejšou poruchou spánku v REM fáze je zlý sen, inak nočné mory. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5 rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví, keď dieťa spí na chrbte. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť.
Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami, ale úzkostné stavy či psychologické problémy môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie. Objaví sa napríklad, keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované. Medzi 7. a 11. rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne (ak sú v tomto veku pravdepodobne ide o neriešený zlý sen, ktorý začal už v skoršom veku). Nočné mory u detí sa častejšie vyskytujú počas spánku s rýchlymi pohybmi očí (REM), čo je fáza spánku, ktorá sa zvyčajne spája so snívaním. Často sú vyvolané stresom alebo významnými životnými udalosťami.
Ako pomôcť dieťaťu pri nočných morách:Dôležité je v čase zlého sna dieťa utíšiť, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom, čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť.
- Zlý sen u 3-4 ročných detí: Tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom.
- Zlý sen u 3-6 ročných detí: Dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznym programom a reklamám, kde je veľa násilia. Ak má dieťatko zlé sny, skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak sa nočné mory vášho dieťaťa vyskytujú častejšie ako raz týždenne a bránia mu poriadne sa vyspať alebo sa vyskytujú spolu s problémami so správaním, poraďte sa o probléme s detským lekárom.
Námesačnosť (Somnambulizmus)
Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá, ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie. Námesačnosť je u detí pomerne častá, pričom v tínedžerskom veku zvykne sama odznieť.
Spôsob ako námesačnosť riešiť:Spôsob, ako námesačnosť riešiť, je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa. Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok tak, aby nebol pre dieťa nebezpečný.
- Tichý a pokojný námesačný: Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste.
- Rozrušený námesačný: Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.
Ďalšie poruchy spánku ovplyvňujúce deti
Okrem parasomnií existuje mnoho ďalších spánkových porúch, ktoré môžu brániť deťom v kvalitnom odpočinku. Identifikácia týchto problémov je kľúčová pre adekvátnu liečbu a zlepšenie celkového zdravia a pohody dieťaťa.
Obštrukčné spánkové apnoe
Krátkodobé chrápanie u detí môže byť spôsobené napríklad prechladnutím alebo alergiou. Avšak práve chrápanie je jedným z príznakov obštrukčného spánkového apnoe. Na príčine môže byť obezita, vybočená nosová priehradka alebo zväčšené nosové mandle, prípadne adenoidy. Medzi ďalšie znaky, ktoré môžu byť prítomné, patrí dýchanie s otvorenými ústami, nočné potenie alebo nepokojný spánok. Chrápanie u detí je zaujímavé, že u väčšiny detí so spánkovým apnoe sa vyskytuje aj chrápanie. Majte však na pamäti, že chrápanie u detí je pomerne bežné a nemusí vždy znamenať väčší problém. Ak však vaše dieťa hlasno alebo často chrápe, mali by ste tieto príznaky prebrať s pediatrom.
Bruxizmus
Bruxizmus - alebo škrípanie zubami sa môže vyskytovať nielen počas dňa, ale aj v noci, kedy môže narušiť spánok dieťaťa. Okrem toho môže spôsobiť poškodenie zubov či poranenie čeľustných svalov, prípadne i bolesti hlavy. Určiť príčinu bruxizmu nie je jednoduché, avšak predpokladá sa, že úzko súvisí so stresom. Pri liečbe sa zvyknú používať chrániče zubov, zabraňujúce poškodeniu zubov, ale tiež kombinácia psychoterapie a relaxačných techník na zníženie stresu a svalového napätia.
Syndróm nepokojných nôh
Syndróm nepokojných nôh, známy aj ako Willisova-Ekbomova choroba, zahŕňajúci nepríjemné pocity šklbania, ťahania, svrbenia či mravčenia v nohách, neobchádza ani najmenších. Ako príčina sa často uvádza nedostatok železa alebo genetická príčina. Je zaujímavé, že príznaky syndrómu nepokojných nôh sa zvyčajne zlepšia pri chôdzi alebo naťahovaní.
Nočné pomočovanie u detí (Nocturnal enuresis)
Nočné pomočovanie u detí sa považuje za spánkovú poruchu u detí starších ako 5 rokov, u ktorých sa vyskytuje aspoň dvakrát týždenne. Aj v tomto prípade, podobne ako pri bruxizme, môže byť na príčine emocionálny stres, ale do úvahy je potrebné vziať aj ochorenie močového aparátu či diabetes. Pri primárnom pomočovaní alebo u detí do 7 rokov liečba zvyčajne nie je potrebná. Každý rok, ako dieťa rastie, môžeme očakávať 8 až 10 % zlepšenie. Väčšina detí z pomočovania vyrastie sama.
Hypersomnia
Hypersomnia predstavuje nadmernú spavosť (viac ako 10 hodín v noci a počas dňa ďalších 4 až 8 hodín). Dieťa si môže zdriemnuť na nevhodných alebo neprijateľných miestach (napríklad v škole). Hypersomnia môže vzniknúť v dôsledku narkolepsie, ale môže byť spôsobená aj obštrukčným spánkovým apnoe. Ide tiež o príznak sprevádzajúci otras mozgu, epilepsiu či ďalšie ochorenia, od čoho sa odvíja aj následná liečba.
Základy zdravého spánkového režimu a odporúčania pre rodičov
Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúch spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Aby bola liečba skutočne úspešná, je dôležitá podrobná diagnostika, identifikácia príčiny poruchy spánku a spolupráca rodiny dieťaťa.
Spánková hygiena a rituály
Konzistentnosť je kľúč a trpezlivosť vaša sila. Zlepšenie spánkovej hygieny - u malých detí dôsledné dodržiavanie rutiny pred spaním podporuje nielen zdravý spánok, ale má aj ďalšie pozitívne výsledky, ako je rozvoj jazyka a rodinné väzby. Rituály pred spaním dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Že toto všetko je príprava naň, upokojovanie tela, umožnenie melatonínu vykonať svoju robotu. Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie. Začnite aspoň hodinku pred uložením, aby ste podporili vzájomný bonding, pustite relaxačnú hudbu, zaspievajte si - a určite pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie, ktoré dieťa nabudí a rozblázni. Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná a teda sa bude cítiť bezpečne. Zároveň regulujete denné a nočné hormonálne cykly, teda podporujete správne nastavenie vnútorných hodín.
Dodržiavanie času spánku je rovnako dôležité - snažte sa dodržiavať u detí rovnaký čas spánku počas víkendov ako počas pracovného týždňa. Odkladanie času spánku počas víkendu sťaží deťom dodržiavanie bežného rozvrhu počas pracovných dní. U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodine večer. Ale, samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka/hodinka hore dole je v poriadku. Ak by ste tieto časy stále menili, môžete premeškať napríklad signály únavy, takže od vyčerpania nebude vedieť zaspať. Postupne ako deti rastú a vyvíjajú sa, počet denných spánkov sa znižuje a aj nočný spánok sa mení. Niektorí rodičia sa tomu vehementne bránia, čo je pochopiteľné, pretože vďaka dennému spánku sa zrazu aj krajšie upratuje, doháňajú zameškané povinnosti, alebo v pokoji varí. Lenže aj to je súčasť vývoja. Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať, alebo sa dieťaťu bude horšie zaspávať v noci po prebudení, či vás už o piatej ráno bude ťahať z postele. Výskumy ukázali, že ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň. A čím neskôr ho dáte večer spať, tým horšie môže zaspávať alebo na druhý deň bude len viac unavenejšie a podráždenejšie.
Rozpoznávanie signálov únavy
Každá mama či tato spoznávajú svoje dieťatko, preto je bonding taký dôležitý. A spoločne strávený čas, venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj napríklad také príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať. Nielen večer, ale aj cez deň: žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, mrnčanie. Stáva sa, že rodičia sú natoľko zaneprázdnení, že si signály nevšimnú. Skúste ale v rámci zavedených spánkov cez deň všímať blížiaci sa čas spánku, vezmite dieťa do zatemnenej miestnosti, spomaľte aktivitu, činnosť, prípadne pustite pokojnú hudbu, biely šum (čo na vaše dieťa funguje), hladkajte ho, ľahnite si spolu, rozprávajte rozprávku a všímajte si, či tu tieto signály sú. Aj to môže pomôcť. Pozor, signálom, že dieťa je vyčerpané a že ste to premeškali, môže byť aj prehnaná aktivita, krik, plač - prestimulované a vyčerpané dieťa môže byť jedno menšie tornádo. Vtedy odstráňte stimuláciu, hry, opäť radíme vziať dieťa na tiché miesto a dopriať mu čas na upokojenie - pokojne sa s ním hojdajte, spievajte mu, rozprávajte rozprávku.
Eliminácia „spánkových barličiek“ a podpora samoregulácie
Rodičia sa stretávajú s najrozmanitejšími radami, ako dieťa primäť k spánku celú noc. Napríklad nereagovať na plač, ktorým dieťa signalizuje stres, strach alebo volanie o pomoc so zaspaním. Radíme presný opak - ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia. Je to benefit do budúcnosti - keď bude staršie a náhle sa prebudí, bude vedieť, že ste niekde tam a nemusí na vás volať a uisťovať sa dokola. Malé bábätko to ale nemá ako vedieť, príroda ho evolučne vybavila plačom, aby signalizovalo opustenosť - inak by neprežilo. To však neznamená, že keď sa bábätko prebudí, každý raz vyskočíte a zareagujete na každé jeho mrnčanie. Niekedy sa dieťa prebudí, zamrnčí, obráti hlávku a opäť zaspí. Ak by ste mu priskočili na pomoc, vytiahli z postieľky - môžete dosiahnuť presný opak - miesto opätovného upadnutia do spánku ho prebudíte (neplatí u najmenších, novorodencov, skôr od 5 - 6 mesiacov veku, ale záleží opäť od dieťaťa k dieťaťu). V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci. V prvých dvoch rokoch sa buduje bazálna dôvera - základný pocit, že svet je bezpečný a rodičia sú oporou. Ak dieťa necháme plakať, jeho hladina stresového hormónu (kortizolu) sa zvýši a môže zostať vysoká aj dlhodobo. Štúdia z roku 2011 hovorí, že deti sa skutočne naučia prestať plakať, keď sa ponechajú samé bez rodičov počas „tréningu spánku“ alebo tréningu „kontrolovaného plaču“. Tieto metódy možno upokoja rodičov na pár mesiacov, ale môžu zanechať na deťoch trvalé následky. Metóda vyplakania spôsobuje, že pod vplyvom stresu nedochádza k nervovým prepojeniam v mozgu, čo môže navždy ovplyvniť jeho vývoj.
Vplyv výživy a denného režimu
Keď deťom cez deň neposkytneme dostatok priestoru na praktizovanie ich nových schopností a venovanie sa im, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Preto je dôležité postarať sa o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to. Večer vám budú určite lepšie zaspávať. Mimochodom - to isté sa týka aj stravy. Niektoré deti večer štrajkujú pre hlad a keď sa dobre nasýtia, získajú energiu na hru, kdeže tam po spánku. Preto správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad. Večer by mal byť tichší, pokojný, v príjemnom polotme.
Prispôsobte sa spánkovým zmenám, ktoré prichádzajú okolo 4. mesiaca. Po 8.-10. mesiaci ukladajme bábätko vtedy, keď je naozaj ospalé. Nepremiestňujme dieťa do inej izby a nenechávajme ho vyplakať. Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú.
Pozor na obrazovky a modré svetlo
Aj keď sa odporúča, aby deti do dvoch rokov neboli vystavené obrazovkám moderných technológií, nie vždy sa to dá dodržať. Napríklad pri cestovaní si rodičia pomáhajú tabletom, aby dieťa nekričalo a nepreplakalo, alebo sa k nim dostanú detičky vďaka starším súrodencom, ktorí sa cez tablety vzdelávajú. Nech už je to váš prípad alebo nie, odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzbudzujúceho ospalosť. Navyše niektoré štúdie (konkrétne britská) hovoria, že každá hodina naviac strávená na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút menej spánku v noci. Nešlo len o kratší spánok, ale aj horšie zaspávanie. Takže preč s večernou stimuláciou tabletami a mobilmi.
Prechod z postieľky do veľkej postele
Áno, ide o ďalší krásny míľnik v živote dieťaťa, ale je skutočne naň pripravené práve to vaše a práve v tomto momente? Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe. Napríklad tak, že v nej začne spávať cez deň, alebo spoločne v nej trávite čas večer a odpustíte, ak si v noci príde ľahnúť k vám, do postele, na ktorú si tak zvyklo. Alebo z tohto procesu spravte malú oslavu - dieťa si vyberie vlastné obliečky, plyšáka, tlmené nočné osvetlenie - ale postieľku pre istotu stále nechajte pripojenú k vlastnej posteli ako pripomienku, že stále je u vás vítané. A potom sa spoločne rozhodnite - aj s dieťaťom - dať jej zbohom.
Dojčenie a nočné budenie: Spánková asociácia alebo potreba?
Elena, matka ročnej dcéry Alžbetky, hovorí, že jej dcéra sa v noci budila dvakrát za hodinu. Elena ju stále dojčí a odstavenie od mlieka odďaľuje. Pediatrička jej vysvetľovala, že malá sa len uisťuje, či má pri sebe mliekareň, ale Elena tomu veľmi neverí. Niekedy ju stačí pri prebratí len chytiť za ruku. Vo svojej poradenskej praxi sa psychologička Zemandl stretáva s deťmi, ktoré nie sú ani neboli dojčené a budia sa v noci niekoľkokrát aj vo veku troch rokov. Súvisí to skôr s temperamentovými črtami. Odstavenie od dojčenia nemusí vyriešiť problém nočného budenia. Dojčenie však podľa nej môže byť spánkovou asociáciou, a teda spôsob, akým dieťatko upadá do spánku. Na spánkových asociáciách sa dá citlivo pracovať.
Ak chceme uspávanie na rukách nahradiť zaspávaním v blízkosti rodiča na posteli, tak odporúčame napríklad postupne zjemňovať pri hojdaní rozsah pohybu a približovať sa k posteli. So stále jemnejším hojdaním sa pokúste dieťa položiť s tým, že mu napríklad necháte ruku na hrudníku, ktorou jemne pohojdávate jeho telíčko. Dieťa pritom vníma tepovú frekvenciu. Elena si Alžbetku v noci najskôr brávala do manželskej postele a po nadojčení ju opatrne premiestnila do postieľky. Jej dcéra sa však často pri tomto presune zobudila a občas sa úplne prebrala. Alžbetka najčastejšie zaspáva po nadojčení v náručí alebo na Elene v nosiči, keď sú cez deň mimo domova. Zemandl upozorňuje, že nie každé dieťa potrebuje nadmerné zásahy pri uspávaní. Kým máme doma trojkilového novorodenca, je uspávanie na rukách veľmi prirodzené a príjemné, ale skôr či neskôr bude tento návyk neudržateľný. Uspávať dieťa v náručí nie je nič nevhodné, naopak, dieťatku doprajeme blízkosť a bezpečnú náruč, no v práci s rodičmi, ktorí sa na pôrod alebo na počatie pripravujú, sa mi ukazuje, ako veľmi je prospešné vysvetliť im, ako bábätká spia a čo potrebujú na to, aby sme podporili ich vlastnú sebareguláciu s čo najmenšími zásahmi. Podľa detskej psychologičky je preto dôležité dopriať si čas na pozorovanie dieťaťa. Pri mrviacom sa novorodencovi to môže byť len jemný zvuk ššššš z otcových úst alebo pokojný tep a dych mamy ležiacej vedľa.
Realistické očakávania a dôležitosť rodičovského pohodlia
Všetky tieto rady sú krásne a dobre znejú, ale prax je a býva úplne iná. Jednak preto, že každé dieťa je malá osobnosť a individualita a možno práve v prípade toho vášho neplatí nič z toho, čo tu spomíname. Najmä ak napríklad ste neustále na cestách, takže o spánkovom režime sa nedá hovoriť. Alebo ste rozvedená, dieťa je v striedavej starostlivosti a otec/matka, s ktorým už nezdieľate spoločnú domácnosť, tieto zásady nedodržiava. Práve konzistentnosť u oboch rodičov je dôležitá pri navykaní si na istý režim a rutinu. No pripomíname, že niektorí rodičia majú aj napriek tomu očakávania, ktoré sa s realitou ani nestretli. Ako spoločnosť netrávime pri bábätkách dosť času, aby sme napríklad vedeli, že ich spánok nie je lineárny, že nie je prirodzené, aby od narodenia spali samé vo vlastnej posteli a vlastnej izbičke. Aby sme poznali ich vývoj a mohli využiť intuíciu (ktorá sa tým kriví).
Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám. A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte. Alebo narušíte flexibilitu sem tam rutinou. Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej. Darcia F. Narvaez, profesorka psychológie na Notre Dame University, tvrdí, že väčšina rodičov má predstavu, že dospelí spia 8 hodín v kuse. Nie, nespia. Len životný štýl, ktorý žijeme nás prinútil, aby sme zhrnuli všetok náš potrebný spánok dokopy, aby sme mohli následne ísť do práce a počas dňa súvisle pracovať. Historicky to tak však nebolo. Podľa Fleminga sa aj biologicky prispôsobíme novému životnému štýlu spoločnosti, no potrvá to mnoho rokov. Tento biologický model sa vyvíjal pol milióna rokov. Podľa doktorky Narvaez sa ľudské mláďa rodí o 9-18 mesiacov skôr, ako je to pri zvieratách. Keď sa pozriete na zvieratá, takmer hneď po pôrode sú schopné vstať a začať jesť. Človek to nedokáže. Stále sme ako plod a bez aktívnej starostlivosti matky by sme jednoducho neprežili. Ak si dieťa neustále žiada, aj počas noci, našu blízkosť, mali by sme si jeho pocity prirovnať k tomu, že je vlastne akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia (z tehotenského bruška). Aby dieťa mohlo začať spávať celú noc, musí dôverovať svojmu telu, že ho udrží pri živote, aj keď ho ešte neovláda, že dokáže samé čeliť aj negatívnym myšlienkam. Spánkový cyklus dospelého človeka je odlišný ako ten detský. Trvá okolo 90-100 minút, kým sa úplne zobudí a následne zase zaspí. U detí takýto cyklus trvá približne 50 minút. Jedna štúdia tvrdí, že deti medzi 2 - 9 mesiacmi sa budia v priemere 3-krát za noc. Na spojenie medzi inteligenciou a častým budením prišiel doktor Fleming. Psychologička Darcia Narvaez zase upozorňuje na fakt, že deti, ktoré sú bližšie k rodičom a sú napĺňané ich potreby, tak sú omnoho empatickejšie a majú lepšie sebaovládanie a svedomie.
Peter Fleming realizoval štúdiu o spoločnom spaní matiek a bábätiek v posteli. Zaujímal sa o bližšie okolnosti náhlych neobjasnených úmrtí bábätiek počas rokov 2003 - 2006, aby potvrdil alebo vyvrátil posolstvo kampane z 90.-tych rokov, ktorá vyzývala rodičov, aby nespali spoločne s bábätkami v jednej posteli, lebo tak môžu zapríčiniť ich náhle úmrtie počas spánku. Najdôležitejšie pre dostatočné chápanie správania sa bábätka a jeho nočného budenia je, aby si rodičia uvedomili, že dieťa nie je dostatočne vyvinuté, aby bolo samostatné. Po príchode na svet potrebuje mať pocit, akoby naďalej žilo nejaké obdobie v „externom tehotenskom brušku matky“. Preto hľadá neustály kontakt, pevné objatie, dojčenie na požiadanie (v brušku malo predsa prístup k potrave neustále) a pod. Rodičia sa dlho tešia na príchod bábätka a keď príde, nepochopiteľne nie sú pripravení prispôsobiť sa jeho rytmu a tomu, čo potrebuje, aby dobre prospievalo, ani v úvodnej fáze. Neustále hľadajú rôzne „zlepšováky“, ako ho čo najrýchlejšie prispôsobiť sebe. Snahou o zmenu spánkového rytmu bábätka vyplakaním a podobne mu môžete spôsobiť viac škody, ako sebe úžitku.
Ste vyčerpaní? Ľahnite si spať vedľa dieťaťa aj vy a povinnosti odložte na inokedy - vaše zdravie je prvoradé. Ak máte pocit, že to nezvládate, pamätajte na to, že nedostatok spánku má vplyv na exekutívne funkcie a aj na náladu - horšie nám to myslí, zabúdame, nevieme sa sústrediť, nájsť správne slová. V praxi sa psychologička Zemandl stretáva so skutočne vyčerpanými otcami, mamami a zúfalými rodinami. V každej rodine však vieme nájsť spôsob, ako optimalizovať návyky tak, aby dieťatko malo dosť blízkosti a bezpečia a mohlo zostať dojčené a v rámci možností dostali aj rodičia dosť spánku. Často pomôže napríklad zmena prostredia pri cestovaní, keď z rodiča opadne stereotyp a potreba dodržania režimu, alebo keď uspávanie preberie druhý rodič.
Základné pravidlá bezpečného spánku pre dojčatá
Na záver len pridávame, na čo ale v prípade spánku určite nezabúdajte, aby ste zaistili dieťaťu adekvátny spánok, dodržali pravidelný režim dňa, eliminovali nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastavili veku primerané limity a zabezpečili pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.
- Ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnej, rovnej podložke, žiadne mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a predstavovali by prekážku pre dýchacie cesty.
- Ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa, hlavy kvôli dýchacím cestám.
- Ukladajte ich nadojčené, nakŕmené, prebalené, čisté.
- Ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu.
- Deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodiča.
tags: #polrocne #dieta #v #noci #nespi