V dnešnej uponáhľanej dobe, plnej podnetov a neustálych zmien, sa stále viac rodičov obracia k princípom pomalého rodičovstva. Tento prístup nie je len ďalšou výchovnou metódou, ale predovšetkým reakciou na rýchly životný štýl, ktorý zasahuje aj do života našich najmenších. Cieľom je dať deťom priestor na prirodzený vývoj a rodičom viac času na prítomnosť a pozorovanie svojich detí.
Čo je pomalé rodičovstvo?
Pomalé rodičovstvo (slow parenting) nie je o presnom návode, ale skôr o filozofii, ktorá zdôrazňuje uvoľnenie a umožnenie dieťaťu rozvíjať sa a spoznávať svet vlastným tempom. Zástancovia tohto prístupu uprednostňujú minimalizmus - menej hračiek, menej podnetov, menej krúžkov a menej termínov. Pomalé rodičovstvo alebo slow parenting nie je ďalšia výchovná metódka. Ide predovšetkým o reakciu na rýchlu dobu, ktorá si žiada veľa podnetov, rozhodnutí a zmien. A ktorá do veľkej miery zasahuje aj našich najmenších. Na spoločenské zmeny pred desaťročím zareagovali aj rodičia, aby pomohli deťom udomácniť sa v novom, rýchlejšom svete. Začali im vytvárať detstvo plné krúžkov, kontroly, neustálej rodičovskej prítomnosti a ochrany pred všetkým nevhodným. Pomaly ale iste však dorastá generácia detí, ktoré si napriek intenzívnej rodičovskej starostlivosti nevie nájsť miesto vo svete. Dospievajúci sa cítia byť pod neustálym tlakom okolia. Chýba im sebadôvera, spokojnosť a emocionálna stabilita. Ako odpoveď na ich problémy sa formuje myšlienka rodičovstvo spomaliť a uvoľniť - rozviazať ruky a fantáziu deťom a dať rodičom viac priestoru na to, aby boli len prítomní a pozorovali dieťa. No predovšetkým - dať rodine čas.
Princípy pomalého rodičovstva
Pomalé rodičovstvo prináša návrat k základným hodnotám, ktoré boli v minulosti prirodzenou súčasťou detstva. Rodičovský minimalizmus znamená, že menej hračiek a podnetov umožňuje deťom objavovať svet okolo seba a rozvíjať fantáziu. Dostatok času na hru je pre deti prirodzenou činnosťou, ktorá rozvíja ich charakter, schopnosti a vnútornú vyrovnanosť. Nechať deťom priestor na spontánne nápady a pohyb je kľúčové pre ich zdravý vývoj. Byť prítomný, ale nevstupovať do hry, pokiaľ o to deti nepožiadajú, podporuje ich samostatnosť. Obyčajné veci, ako je presýpanie piesku, nosenie vody vo vedierku, zbieranie trávy a trhanie kvetov, sú v ranom veku dôležitejšie ako spievajúce knižky a najnovšie lego. Ak dáte stopku množstvu programu a množstvu vecí, spomalí sa celá rodina. Dôležité je nechať deťom priestor, aby robili, čo ich baví.
Vplyv rodičovskej interakcie na deti
Deti nemôžu uniknúť atmosfére, ktorú vytvárajú rodičia kvalitou svojich interakcií. Všetky živé bytosti ovplyvňuje kvalita dýchaného vzduchu a deti nemajú kam odísť z rodičovského domu, kde vdychujú kvalitu emočnej dynamiky svojich rodičov. Dôsledky sú dlhodobé, pozitívne aj negatívne. Väčšina problémov v správaní a vo vzťahoch u detí v škole je produktom negatívnej dynamiky rodičov doma. Najúčinnejší spôsob, ako zlepšiť správanie a výkony dieťaťa v škole, je pracovať priamo s jeho rodičmi a zlepšiť vzťah dospelých doma. Postarať sa o telesné potreby detí je základ, ale nestačí to. Postarať sa o dobrý vzťah medzi matkou a dieťaťom, otcom a dieťaťom je zásadné, ale nestačí to. Kvalita osobného priestoru medzi rodičmi je síce neviditeľná pre dospelých, ale veľmi viditeľná pre deti. Aby sme prevzali plnú zodpovednosť za svoje deti, musíme prevziať zodpovednosť za kvalitu vzťahu medzi rodičmi doma. Rodičovstvo znamená, že náš dospelý vzťah už nie je súkromnou záležitosťou.
Princípy pre udržateľné vzťahy dospelých
Po mnohých rokoch vzťahového poradenstva boli skúsenosti skonsolidované do niekoľkých kľúčových princípov potrebných pre udržateľné vzťahy dospelých. Krízový manažment je najdrahšou a najmenej efektívnou formou riadenia. Zvyčajné pasce v dospelých vzťahoch sú predpovedateľné a vieme s nimi pracovať. Sú normálne, dajú sa očakávať a dá sa s nimi múdro zaobchádzať. Dospelý vzťah je ako záhrada: akokoľvek krásna je na začiatku, keď sa do seba zaľúbime, vyžaduje neustálu opateru, starostlivosť, kultiváciu. Musíme trhať burinu, prerezávať, presádzať, prihnojovať. Potrebuje dostatok slnka, vzduchu a vlahy. Ak prenecháme vzťah plynutiu času, zomrie - pomaly či rýchlo. Problém sa nedá vyriešiť z rovnakej úrovne vedomia, v ktorej bol vytvorený. Konflikt nemusí byť smerovaný na dieťa a aj tak zasiahne dieťa! Čokoľvek robíme svojmu spolurodičovi, robíme aj svojmu dieťaťu, či už zámerne alebo nie. Potenciálne to môžeme mať pod kontrolou. Na tanec treba dvoch ale stačí, ak jeden z toho vystúpi a prestaneme tancovať. To isté platí pre hádky. V ktoromkoľvek okamihu, uprostred akejkoľvek hádky sa každý jeden z dvojice môže zastaviť, vystúpiť z nej, pozrieť sa na seba samého a „reštartovať sa“ z iného miesta v sebe. Nevzali ste si anjela, ale muža alebo ženu, komplexnú ľudskú bytosť, akou ste aj vy sám: kombináciu svetla, temnoty a všetkého medzi tým. Je to naivné a neinteligentné očakávať od kohokoľvek dokonalosť.
Ako zlepšiť komunikáciu vo vzťahu | NA CESTE V RODINE 2
Zodpovednosť a zmena v rodičovstve
Princíp udržateľného, zdravého vzťahu je, že jediná osoba, ktorú môžete skutočne zmeniť, ste vy sám! Nie je možné zmeniť toho druhého. Kedykoľvek sa budete snažiť zmeniť niekoho iného, iba rozpútate ďalšiu vojnu. Väčšina domácich hádok je zapríčinená deštruktívnym predpokladom, že si môžete vynútiť, aby sa ten druhý zmenil. Keď sa o to pokúšame, iba lejeme olej do ohňa konfliktu. Každý má svoj vlastný uhol pohľadu, ktorý vytvára individuálnu realitu. Až keď akceptujeme tento princíp, až potom môžeme objaviť vyššiu pravdu a vytvoriť vyššiu realitu. Ak chceme zmeniť vlastný vzorec správania, musíme mu veľmi dobre porozumieť. Osobnej zmene musí predchádzať sebapoznanie a osobná zmena je jediným základom pre zmenu vo vzťahu. Obranné reakcie dominujú v životoch všetkých zvierat, a to vrátane „ľudského zvieraťa“, ale nato, aby sme sa stali plne ľudskými, človek musí neustále pracovať na prekonávaní vlastných automatických reakcií. Domáce hádky musia skončiť! Nikto v nich nikdy nie je víťazom. Je to toľko vecí v živote, ktoré chceme mať inak, ale je aj množstvo toho, čo nás nesie a podporuje, za čo môžeme byť vďační. Je iba na našom rozhodnutí zastaviť sa a oceniť, čo máme vo svojom vnútri i vonku, naplniť sa vďačnosťou. Zážitok vďačnosti vyživuje dušu a pestuje lásku. Naše deti si nás vybrali za rodičov, to je mimoriadne privilégium a čin neuveriteľnej dôvery.
Povzbudenie ako nástroj pomalého rodičovstva
Poznáte to, keď zabudnete niekoľko dní poliať kvety a zvädnuté listy vám nekompromisne naznačujú, aby ste ihneď chytili krhličku a dali im napiť? Napadlo vás niekedy, že takto sa môžu mnohokrát cítiť aj naše deti, keď prežívame každodennú hektiku pracovných dní? Tiež ich zabudneme „poliať“ záujmom, láskou, porozumením? Čím ich privítame ako prvé, keď ich po celom dni stretneme? Nie je to najmä kontrola úspešnosti v škole, výkonov na krúžkoch a splnených povinností? Témou zamyslenia je povzbudenie ako vedomý proces „zalievania“ našich kvetov - detí, v ktorom sa snažíme sústrediť na pozitívne vlastnosti a stránky správania nášho dieťaťa. Týmto mu dodávame základnú tekutinu - „vodu“ pre vybudovanie sebadôvery založenej na vedomí vlastnej hodnoty. Deti potrebujú povzbudenie tak, ako rastlina vodu.
Paralela s výchovou a prístup k deťom
Koncepcia rodiča ako „policajta“ je v našich rodinách bežne zaužívaná. Prežili sme to my v našom detstve, robíme to podobne našim deťom. Rodič pôsobí ako kontrolór. Kontroluje úlohy, povinnosti, dodržiavanie hygieny, napĺňanie voľného času a kopec ďalších „drobností“. Miesto skutočného záujmu o dieťa skĺzneme do tejto štandardnej role. Koncept efektívneho rodičovstva učí úplne iným prístupom. K dieťaťu pristupuje ako k rovnocennému partnerovi so záujmom o jeho prežívanie skutočnosti. Väčšina rodičov, s ktorými o výchovných témach diskutujeme, má v sebe zakódovanú predstavu o tom, že ich úlohou je poukazovať na chyby, ktorých sa ich deti dopúšťajú. Deti sú podvedome presvedčené o tom, že sú také, za aké ich označíme. Je veľmi podstatné mať stále na pamäti, že obraz ktorý vytvárame o našich deťoch sa pomaly, ale iste stáva ich životom. Hovorí o tom aj známe príslovie: „Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.“
Praktické spôsoby povzbudenia
Najzdravšími a zároveň najmocnejšími typmi pre posilnenie pozitívnych prvkov charakteru dieťaťa je zaskočenie rodičovskou pozornosťou. Nie je žiadnou námahou pristaviť sa pri dieťati, ktoré sa hrá a povedať mu, že vidíte radosť, ktorú mu daná činnosť prináša. Práve tento druh pozornosti „dobíja baterky“ vzájomného vzťahu a ukazuje, že vnímame záujmy dieťaťa, že nám na ňom záleží. Ďalším účinným spôsobom ako budovať vedomie vlastnej hodnoty u dieťaťa je zastavenie kritiky a negatívneho hodnotenia. Niektorí z rodičov môžu namietať, že toto je práve cesta, ktorá vychováva nekriticky sebavedomých, respektíve neznesiteľne egoistických jedincov. Avšak cieľom tohto prístupu je v skutočnosti pravý opak. Deti potrebujú otestovať svoje hranice, aby poznali svoje schopnosti a rozšírili svoje obzory. Deti vás prekvapia svojimi schopnosťami ak im dáte možnosť ich vyskúšať v čase, keď už sa cítia na to pripravení. Vašou úlohou ako rodiča je len rozoznať tento kritický moment a využiť ho na povzbudenie dieťaťa.
Chvála vs. Povzbudenie
Keďže teraz sme si priblížili účinné spôsoby, ako dieťa povzbudiť, je potrebné spomenúť i jedno dôležité rozlíšenie. Poviete si, čo je to za špekuláciu veď chvála je presne to, čo dieťa očakáva, keď sa mu niečo podarí. Chvála je slovným vyjadrením viazaným na predvedený výkon a výsledok. Príliš veľa takejto chvály môže viesť ku nežiadúcemu účinku na dieťa. Môže začať veriť tomu, že má hodnotu len vtedy, ak má úspechy. Ak má stále samé jednotky, ak má upratanú izbu, alebo vyhráva preteky. Okrem toho dieťa sa stáva závislé na hodnotení zvonka, na názore ostatných. Pri povzbudení ide o reakciu na pokrok, proces a snahu s ktorou dieťa do činnosti vstupuje.
Lenivé rodičovstvo ako cesta k samostatnosti
Počuli ste už spojenie lenivé rodičovstvo? Myšlienkou lenivého rodičovstva je, že svojím prístupom posilňujete sebadôveru dieťaťa. Poskytujete svojmu dieťaťu príležitosti, ktoré následne posilnia u dieťaťa nezávislosť a zodpovednosť. Umožňujete dieťaťu, aby na chvíľu bojovalo samo, než aby ste mu hneď bežali na pomoc. Tento výchovný prístup je v zásade protikladom prehnanej starostlivosti a ochrany detí a môže uľahčiť život mnohým rodičov. Celá podstata tohto spôsobu výchovy je v tom, že rodičia poskytujú svojmu dieťaťu čo najviac priestoru a príležitosti pre samostatnosť. Psychologička Anna Bykovova je presvedčená, že týmto štýlom výchovy dáva svojim deťom príležitosť stať sa samostatnejšími. Rodičovskou lenivosťou má na mysli nerobiť všetko sama. Dôverujte dieťaťu. Dôverujte sebe. Nemajte prehnané obavy, ak dieťa lezie na preliezačky. Neprehrávajte si vopred negatívne scenáre, čo sa môže stať, ak nezasiahnete.
Vedomé a láskavé rodičovstvo
Byť rodičom je tá najnáročnejšia a najzodpovednejšia úloha, ktorú v živote máme. Túžime byť pre svoje deti tým najlepším sprievodcom života a zároveň čelíme realite plnej výziev, vyčerpania a pochybností. Je dobré si sám v sebe ujasniť, kam má naša výchova smerovať. Úprimne, tak, ako to cítime my sami. Nie tak, ako sa nám to snažia podsúvať rodičia, svokrovci, susedia, tréneri zo športových krúžkov, či dávno zakorenené predstavy z minulosti. Pokiaľ v tom máme jasno, bude sa nám oveľa ľahšie orientovať v rodičovských technikách a štýloch. Vyhneme sa tak tomu, že preberáme do svojho života všetky rady a tipy od okolia, aj tie, ktoré nesúznia s našim cieľom a našimi hodnotami. Neexistuje jednoduchší a účinnejší nástroj na zlepšenie súrodeneckých vzťahov a pestovanie vzťahu s deťmi, ako tzv. špeciálny čas. Ide o vyhradený čas, ktorý strávite s dieťaťom jeden na jedného, plne prítomný len pre toho druhého, čo znamená vypnúť mobil a neriešiť nič iné.
Rôzne pohľady na moderné výchovné systémy
Metóda objatia, voľné či lenivé rodičovstvo, biovýchova. Miléniová generácia rodí detí a vyberá si, ktorou cestou sa pri ich výchove vyberie. Podľa spisovateľky Veroniky Šikulovej sú dnešné mamičky také isté ako ich mamy. Svoje deti ľúbime rovnako, aj keď doba nás zmenila. Dnes je okolo všetkého veľa rečí a mnoho návodov na použitie. Ak sa človek chce niečoho "chytiť“, často nevie čoho, a tak sa chýta všetkého… Aj my sme veľa čítali, rovnako ako dnešné mamičky. Myslím si však, že vzťah mama a dieťa má byť trochu intímny. Na opačnej strane barikády stojí napríklad Katarína Filová, ktorá sa stala biomatkou. Tým, že som si zvolila tento spôsob výchovy a starostlivosti o svoje deti, dostala som sa do sporu takmer s každým. Začiatky s rodičmi a s rodinnými príslušníkmi z jednej aj druhej strany boli ťažké. Je to pochopiteľné, keďže o ničom z toho, čo som aplikovala do výchovy, ani len nepočuli. Pre nich to boli moderné internetové výmysly, hoci opak je pravda. Katarína si tvrdohlavo išla za spôsobom života, pre ktorý sa rozhodla a ktorému dôverovala.
Rodičovstvo a osobný rast
Vychovávať deti, keď si na ne sám, je samo o sebe náročné, no robiť to a zároveň sa uzdravovať zo závislosti, je obzlášť zložité. Väčšina rodičov priznáva, že čas a energia, ktorú venujú výchove detí, ich vyčerpáva. Áno, je jasné, že to za to stojí, no niektoré dni ťa môžu tak veľmi vysiliť, že sotva dokážeš stáť na nohách. Keď k tomu pridáš pravidelnú účasť na skupinách a prácu na Krokoch, život sa môže stať naozaj hektickým. To je dôvod, prečo je potrebné pristupovať k takémuto rodičovstvu a uzdravovaniu s optimistickým postojom. Pomocou určitého úsilia a múdrosti sa môžeš naučiť, ako zvládať potreby detí a zároveň si nájsť čas, ktorý potrebuješ pre seba. Buduj si podpornú sieť. Ako rodič, ktorý sám vychováva deti, možno nemáš veľa možností na rozhovory s inými dospelými ani dostatočnú podporu, preto si buduj podpornú sieť. Mať iných, s ktorými môžeš zdieľať svoj život a ktorí ťa budú povzbudzovať, je veľmi dôležité. Byť rodičom je úžasný dar. Ak si na deti sám, pamätaj, že v tom nie si sám. Mnohí iní sú v podobnej situácii ako ty a zvládajú to celkom dobre.
tags: #pomale #rodicovstvo #ako #dopoved #na #rychly