Slovensko je krajina s bohatou históriou, ktorá sa však často píše v tieni radikálnych zmien. Na mieste mnohých zaniknutých dedín dnes stoja kaplnky či pamätné a informačné tabule. Desiatky obcí zanikli počas 20. storočia v rôznych regiónoch Slovenska, pričom v mnohých prípadoch išlo o veľké dediny, ktorých história siahala až do stredoveku. Dôvodov zániku bolo viacero: hlavnými boli napríklad stavba vodných nádrží alebo diel, výstavba priemyselných podnikov či vznik vojenských výcvikových priestorov. Veľkú skupinu obcí zničila vojna.
Osudy obcí, ktoré vzala voda a priemysel
Najviac dedín zaniklo práve kvôli výstavbe vodných diel. Medzi najznámejšie patrí Slanica, rodisko Antona Bernoláka, ktorá ležala pri sútoku Polhoranky a Bielej Oravy. Kvôli častým záplavám rozhodli úradníci o vysťahovaní Slanice a okolitých obcí, ktoré v roku 1953 navždy zmizli z mapy pod hladinou Oravskej priehrady. V súčasnosti tam nájdete Slanický ostrov umenia. Počas údržby Oravskej priehrady na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia mali pôvodní obyvatelia možnosť prísť sa ešte raz pozrieť na svoje rodisko, keďže bolo možné vidieť niektoré zachované obvodové steny alebo strechy domov, studne či pivnice.
Ďalším príkladom je obec Starina, ktorá skončila ako jediná úplne celá pod hladinou rovnomennej vodnej nádrže. Jej výstavbou, ktorá prebiehala počas rokov 1981 - 1988, chceli inžinieri vyriešiť havarijný nedostatok vody pre Košice. Celkovo sa kvôli výstavbe nádrže muselo vysťahovať takmer 3,5-tisíc obyvateľov. Násilné vysťahovanie spôsobilo mnohým obyvateľom traumu a tí, ktorí ju ako tak prekonali, dodnes navštevujú zachované studne vo vysťahovaných dedinách a nosia si do panelákov čistú pramenitú vodu.
Iný charakter zániku zažili Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom, ktoré mali viac ako 1300 obyvateľov. Kedysi to bola jedna z najkrajších a najstarších obcí Žiarskej kotliny. Jej zánik sa začal v 50. rokoch pre splodiny z výroby v neďalekej novopostavenej hlinikárni. Okná boli krátko po dôkladnom umytí nepriehľadné, deti sa domov vracali špinavé od čiernej mastnej hmoty. Z pasienkov sa nevracal dobytok, pretože sa nevedel postaviť na nohy, hynuli včely a stromy prestali rodiť. Dedina, ktorá predtým prekvitala, zrazu spustla a úradne ju zrušili v roku 1969.
Vojenské priestory a miesta duchov
Samostatnou kapitolou sú obce, ktoré museli ustúpiť vojenským potrebám. Ruskinovce, založené nemeckými osadníkmi po roku 1240, boli povýšené na kráľovské mesto. Osudnými sa jej stali až 50. roky minulého storočia, kedy vznikol Vojenský obvod Javorina. So zemou zrovnali všetko vrátane sakrálnych stavieb. Práve na ich mieste dnes stojí symbolický drevený kostolík, pri ktorom sa z času na čas stretávajú rodáci z obce. Výstavbe Vojenského obvodu Javorina nepadla za obeť iba táto dedinka, ale aj celé katastrálne územia obcí Ľubické Kúpele, Blažov a Dvorce.
Miestom duchov sa stalo Kalište pri Banskej Bystrici. Obec padla za obeť nemeckým vojenským jednotkám, ktoré ju vypálili 18. marca 1945. Zo 42 domov ostalo iba šesť, no po oslobodení sa do nich už nikto nevrátil. Dnes je Kalište národnou kultúrnou pamiatkou a na mieste vysadili Sad života, ktorý pozostáva zo 105 ovocných stromov, pričom každý symbolizuje jednu vypálenú dedinu na Slovensku.
SK8 a ZMOS predstavujú spoločný pozičný dokument k reforme verejnej správy na Slovensku
Súčasné tváre slovenského cestovného ruchu
Napriek stratám z minulosti je dnešné Slovensko vyhľadávanou destináciou, kde sa prírodné krásy spájajú s rekreačným vyžitím. Portál Hauzi.sk pravidelne prináša rebríček najnavštevovanejších lokalít. Titul najnavštevovanejšej obce za rok 2017 si vyslúžila očarujúca Terchová, ktorá je v obklopení národného parku Malá Fatra priam oázou pokoja a pohody. Rodisko Jánošíka je domovom Relax centra Terchovec, lanového parku či dejiskom obľúbených podujatí Jánošikove dni.
Na druhom mieste sa umiestnilo kúpeľné mestečko Veľký Meder, ktoré je v prvom rade vyhľadávané vďaka termálnemu kúpalisku Thermal Corvinus. Bronzovú pozíciu obsadila Podhájska, kde sa hlavným atraktívom stalo termálne kúpalisko prirovnávané vďaka zdravotným účinkom geotermálnej vody k Mŕtvemu moru. Štvrté miesto patrí obci Zuberec, ktorá je vstupnou bránou do Roháčov a sídlom Múzea oravskej dediny v Brestovej.
Vodné nádrže ako centrá rekreácie
Okrem zaniknutých dedín sú vodné plochy na Slovensku symbolom letného oddychu. Vodná nádrž Zemplínska šírava, známa ako „slovenské more“, ponúka sedem turistických stredísk. Najväčšie stredisko Hôrka je centrom zábavy a nočného života. Voda v nádrži dosahuje v lete príjemné teploty a areál je ideálny pre milovníkov vodných športov, jachtingu či rybolovu.
Slnečné jazerá v Senci, umelo vytvorené v roku 1845 bagrovaním štrku, patria medzi najnavštevovanejšie rekreačné strediská. Kedysi známe pod názvom „Slovenské Tahiti“ ponúkajú širokú paletu aktivít pre rodiny s deťmi, vrátane aquaparku Aquathermal Senec.
Liptovská Mara, vybudovaná v rokoch 1969 až 1975, zaplavila územie, kvôli čomu muselo byť presídlených 13 obcí a viac než 4 000 obyvateľov. Dnes je to jedna z najobľúbenejších vodných nádrží na Slovensku. V obci Liptovský Trnovec nájdete kempy, pláže a možnosti zapožičania paddleboardov či výletných lodí. Neďaleko Mary na úpätí vrchu Úložisko sa nachádza aj jedinečný Archeoskanzen Havránok, kde sa môžete dozvedieť o histórii Keltov.
V pohorí Považský Inovec leží vodná nádrž Duchonka, miesto ako stvorené na dovolenku. Názov je pravdepodobne odvodený z čias ťažby železnej rudy, keď sa „dúchalo“ do ohňa pri tavení. Okolie jazera je plné borovíc a briez a v lete sa tu konajú rozličné festivaly a koncerty.
Skanzeny ako svedkovia tradícií
Históriu a spôsob života na slovenskom vidieku najlepšie ilustrujú skanzeny. Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčším skanzenom na Slovensku, kde na rozsiahlom území nájdete vyše 140 historických objektov. Lesnícky skanzen Vydrovo pri Čiernom Balogu zas fascinuje svojou rozsiahlosťou a prepojením s Čiernohronskou železničkou, ktorá návštevníkov prenesie do čias parných lokomotív.
V severovýchodnej časti Slovenska, v Bardejovských kúpeľoch, sa nachádza najstarší skanzen svojho druhu, ktorý prezentuje kultúru Rusínov, Šarišanov a Lemkov. Každé z týchto miest, či už ide o miesta zaniknutých obcí, kde dnes šumia stromy nad zvyškami základov, alebo o pulzujúce letoviská pri vodných nádržiach, nesie v sebe kus slovenskej identity, ktorú je dôležité uchovávať. Od konkrétnych osudov jednotlivcov a ich vysťahovaných domovov až po celonárodné úsilie o záchranu ľudovej architektúry v skanzenoch, Slovensko zostáva krajinou s vrstvenou a hlbokou pamäťou.
tags: #porod #do #vody #na #slovensku #mesta