Jazvečík je plemeno, ktoré si vďaka svojej povestnej psej tvári a jedinečnému vzhľadu získalo srdcia mnohých milovníkov zvierat po celom svete. Títo kompaktní psíci, známi tiež pod nemeckým názvom „Dachshund“ (čo doslova znamená „jazvečí pes“), sa veľmi rýchlo spoznajú podľa stavby ich tela: krátke nôžky nesú svalnaté, dlhé telo. Vzpriamene držaná hlava a uši visiace dole sú tiež typickým znakom jazvečíkov. Charakteristický je pre jazvečíka v pomere so zvyškom tela aj veľmi dlhý chrbát, čo mu vyslúžilo žartovné prirovnanie k párku. Hoci sa jedná o nízkeho psíka, zástupcovia tohto plemena sa pohybujú pomerne rýchlo a svižne. Napriek svojej obľube a širokému rozšíreniu, nie je jazvečík vhodným psom pre začiatočníkov a podriaďuje sa len jasnej autorite, čo z neho robí výzvu pre neskúsených majiteľov. Dlhosrstý jazvečík, s jeho elegantnou a krásnou srsťou, je jedným z troch typov srsti, ktoré toto obľúbené plemeno ponúka, a stal sa obzvlášť obľúbeným na výstavách.
Typické Črty a Rozmanitosť Plemena
Jazvečík má nízku, krátkonohú a predĺženú, no zároveň kompaktnú postavu. Jeho telo je dobre osvalené, hlava je nosená smelo a výraz tváre je pozorný a odhodlaný. Celkový vzhľad je opísaný ako nízky, krátkonohý, podlhovastý, ale kompaktný pes s mocným svalstvom, so smelým a vyzývavým držaním hlavy a chytrým výrazom tváre. Telo i nohy sú však svalnaté so súmerne pretiahnutou hlavou so zvedavými očkami mandľového tvaru, v ktorých sa zračí nielen inteligencia, ale aj šibalstvo. Ušká sú široké, dole zaoblené, ovisnuté smerom dole. Cez svoje krátke nohy sú psy tejto rasy pomerne dosť rýchli a obratní.
V členských krajinách FCI sa jazvečík chová v deviatich rasách, ktoré zahŕňajú tri srsťové variety v troch veľkostiach. Najväčšia je štandardná veľkosť, od ktorej sú miniaturizáciou odvodené dve menšie rasy: trpasličia a králičia. Veľkostné rasy sa rozlišujú podľa obvodu hrudníka, ktorý sa meria vo veku 15 mesiacov, kedy sa kostra psa považuje za definitívne vyzretú a ustálenú.
Štandardný jazvečík je najväčším zástupcom, ktorého hmotnosť sa pohybuje okolo 9 kg, hoci milovníci plemena bežne hlásia hmotnosti od 5 do 7,25 kg. Obvod hrudníka štandardného jazvečíka je viac ako 35 cm, pričom u sučiek sa pohybuje od 35 do 45 cm a u psov od 37 do 47 cm. Hmotnosť sa pohybuje v závislosti od pohlavia, od 8 do 12 kg. Štandardný jazvečík je najuniverzálnejším variantom, ideálnym pre poľovnú prácu aj rodinný život.
Trpasličí jazvečík je o niečo menší, s obvodom hrudi medzi 30 - 35 cm a hmotnosťou 6 - 7 kg, hoci niektoré zdroje uvádzajú maximálnu hmotnosť cca 4 kg. Obvod hrudníka u sučiek je od 30 do 35 cm a u samcov od 32 do 37 cm. Vzrastom je o niečo menší, než jazvečík štandardný, ale zároveň väčší, ako jazvečík králičí. Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6,5 kg. Je menší ako štandardný jazvečík, no stále dostatočne odolný a obratný na prácu v lese. Trpasličí jazvečík je vhodný najmä ako spoločník, aj keď pri dôslednom výcviku už od šteniatka môže byť využitý aj na poľovanie. Trpasličí a králičí jazvečík sa môžu navzájom páriť a v jednom vrhu môžu byť šteniatka trpasličie aj králičie - záleží len na tom, ako v dospelosti dorastú.
Králičí jazvečík je najmenší člen tohto rodu, ktorého objem hrudi sa pohybuje len do 30 cm a váži maximálne 3 kg. Jeho obvod hrudníka je do 30 cm u sučiek a do 32 cm u samcov. Maximálna hmotnosť je cca 4 kg. Kostra králičieho jazvečíka musí byť dostatočne silná pre pracovné určenie, príliš drobné a jemné jedince nie sú žiadúce. Tento typ je vzrastovo najmenší a bol vyšľachtený účelne na lov králikov v králičích norách, práve preto je obvod hrudníka až životne dôležitý - zaseknutím sa by mohol uhynúť. Králičí jazvečík je početne najmenej zastúpené plemeno, nakoľko v jednom vrhu sa rodia v priemere jedno až štyri šteniatka - ich cena začína na 1200€.
Rozmanitosť panuje pri tomto obľúbenom psíkovi aj v srsti. Rovnako ako rozlišujeme tri typy jazvečíkov, rozlišujeme aj minimálne tri druhy srsti, ktoré toto plemeno môže mať. Podľa terajšej klasifikácie rozoznávame jazvečíky hladkosrsté, dlhosrsté a hrubosrsté. Osrstenie sa rozdeľuje do troch typov:
Hladkosrstý jazvečík, často označovaný aj ako „krátkosrstý“, je za vývojovo najstarší typ a svojimi vlastnosťami najviac zodpovedá prototypu obrazu typického jazvečíka: nezávislý, inteligentný až mudrujúci, ostrý s výraznými poľovnými vlastnosťami. Srsť je krátka, lesklá, hladko priliehajúca a tvrdá, hustá kdekoľvek na tele. Hladkosrsté psy majú srsť samočistiacu a pri znečistení srsti stačí, ak ich utriete mokrou handričkou a jedenkrát týždenne je potrebné ich vyčesať. Pĺznu dvakrát za rok. Hladkosrstý jazvečík exceluje odolnosťou voči bodliakom a trávam, ale zato nie je príliš nadšený pri práci v zimných mesiacoch, pretože ho krátka srsť tak neochráni. Počas zimných mesiacov je potrebné venovať zvláštnu pozornosť ochrane psa pred chladom, keďže jeho krátka srsť neposkytuje dostatočnú izoláciu. Dlhodobé vystavenie mrazu môže viesť k zdravotným problémom, ako je vypadávanie srsti (najmä na chvoste a ušiach) alebo podchladenie. Napriek nenáročnej údržbe môže v obdobiach pĺznutia predstavovať výzvu, pretože krátke, tvrdé chlpy sa majú tendenciu pevne zachytávať do kobercov, sedačiek a odevov.
Dlhosrstý jazvečík má nádherne hodvábne lesklú a mierne zvlnenú srsť, pĺznu rovnako tak dvakrát za rok a vyžadujú vyčesávanie. Srsť je mäkká, hladká, jemná, splývajúca, hodvábna lesklá. Je symbolom elegancie a ladnosti, čo z neho robí častého účastníka výstavných kruhov. Srsť je zmiešaná s podsadou, priliehavá, dlhšia pod krkom a na spodnej strane tela, na ušných lalôčikoch, ktorých okraje presahujú, a na zadnej strane hrudných a panvových končatín (kde vytvára „vlajky“ a „nohavice“). Najdlhšia je na spodnej strane chvosta, kde tvorí „vlajku“. Starostlivosť o dlhú srsť je samozrejme náročnejšia a vyžaduje pravidelné kefovanie, najmä v oblastiach, kde sa srsť ľahko zamotáva (za ušami, na chvoste a nohách). Poľovne sa využíva aj ako farbiar, dokáže hlasno hnať zver z húštiny, alebo ju dohľadať podľa poranenia. Dlhosrstý jazvečík sa stal najrozšírenejším variantom, snáď pre svoju krásnu jemne splývajúcu dlhú srsť, ktorú zdedil krížením hladkosrstej formy so španielmi, po ktorých zdedil i jemnejšiu a poslušnejšiu povahu. Najpriateľskejší z troch variantov je dlhosrstý jazvečík.
Drsnosrstý jazvečík má kratšiu srsť hrubého charakteru na dotyk, ktorá je ako drôtiky, vrátane fúzov. Vyžaduje trimovanie aspoň dvakrát ročne a pozor na časté umývanie šampónom, nie je pre tento druh kožuchu vhodné. Hrubosrstá forma vznikla skrížením s teriérmi a stala sa najobľúbenejším rázom jazvečíkov medzi poľovníkmi, hlavne pre svoju odolnosť, otužilosť a nenáročnosť. Hrubosrstý jazvečík je služobne najmladším typom jazvečíka, no aktuálne patrí medzi najobľúbenejšie varianty. Vznikol krížením s plemenami ako bradáč a rôzne typy teriérov, čo prispelo k jeho výraznému vzhľadu a robustnej osobnosti. Drsnosrstá verzia je obľúbená medzi poľovníkmi najmä pre výbornú ochranu srsti pred chladom a nástrahami lesa. Starostlivosť o drsnosrstého jazvečíka zahŕňa pravidelné trimovanie srsti, aby sa odstránili odumreté chlpy a podporil zdravý rast novej srsti.
Všetky tri varianty môžeme obdivovať v mnohých rôznych farbách. Jazvečík je najčastejšie hnedý, tzv. srnčia, alebo čierny, či čiernošedý s hnedými odznakmi na nohách, hrudi a papuli. Môžeme nájsť jedinca s napríklad hrdzavým, zlatistým alebo hrdzavo-zlatistým sfarbením, často sú tiež dvojfarební jedinci v kombinácii hnedej a čiernej či s fliačikmi. Rozlišujú sa:
- Jednofarebné jazvečíky: červená, červenožltá, žltá, všetko s prímesou alebo bez prímesi čiernej srsti. Uprednostňuje sa čistá farba a červená pred červenožltou a žltou. Aj psy s výdatnou prímesou čiernej srsti patria sem a nie medzi inak sfarbené psy. Biela nie je žiaduca, v prípade malých bielych znakov sa nevylučuje. Ňucháč a pazúriky sú čierne.
- Dvojfarebné jazvečíky: farba sýta čierna alebo hnedá vždy s červenohnedými alebo žltými znakmi (pálením) nad očami, po bokoch papule a na spodnej pere, na vnútornom okraji uší, na predhrudí, na vnútornej a zadnej strane končatín, na labkách, okolo konečníka a odtiaľ asi do jednej tretiny až polovice spodnej strany chvosta. Ňucháč a pazúriky čiernych psov sú čierne, pri hnedých psoch hnedé alebo čierne. Biela nie je žiaduca, v prípade jednotlivých malých fľakov nie je vylučujúcou chybou.
- Škvrnité (tigrované, pásikavé) jazvečíky: základ farby srsti je vždy tmavá farba (čierna, červená alebo sivá). Žiaduce sú nepravidelné sivé ale aj béžové škvrny (nežiaduce sú veľké platne). Nemá prevažovať ani svetlá ani tmavá farba. Farba pásikavého jazvečíka je červená alebo žltá s tmavšími pásikmi. Pokrývajú ich svetlejšie fľaky. Biela sa tu však nevyskytuje, pretože len tak môže jazvečík farebne zapadať do svojho okolia vďaka typickému maskovaciemu sfarbeniu.
Pôvod a Bohatá História Jazvečíka
Jazvečík má nielen zaujímavý vzhľad, ale aj dlhú a fascinujúcu históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Najskoršie zmienky o existencii krátkonohých psíkov s dlhým telom pochádza už zo Starého Egypta, kde bolo nájdené ich vyobrazenie na rytinách a soškách. V krajinách ako Mexiko, Peru, Grécko či v Číne sa našli sošky podobné jazvečíkom. A tak isto aj v rímskych vykopávkach sa našli kosti podobné jazvečíkovi. Konkrétnejšie zmienky o plemene nápadne sa podobajúce dnešným jazvečíkom nájdeme v období okolo 15. storočia.
Oficiálne sa však datuje obdobie vzniku plemena Jazvečík na 18. - 19. storočie. Nemecko je považované za domovinu jazvečíka, kde bol údajne v stredoveku cielene chovaný. Následne sa objavujú poznatky o tejto rase konečne aj v Nemecku, ktoré je považované za jeho domovinu. Ich obľuba v tejto krajine je nevídaná. Oficiálne chovy pre držiteľov pochádzajúcich aj zo šľachtických kruhov vznikli na konci 19. storočia, ale štandard pre chov pochádza až z roku 1925. Označenie plemena bolo účelné: jazvečíky sprevádzali poľovníkov a boli nasadení predovšetkým na lov líšok a jazvecov (odtiaľ teda označenie jazvečík). Krátke nohy umožňovali vniknutiu do nor jazvecov a líšok, pričom úloha jazvečíka spočívala hlavne v tom, aby vyhnal zviera z úkrytu. Do boja s dotyčným obyvateľom nory sa jazvečík nemal púšťať.
Tiež na zemi ukazovali jazvečíky mimoriadny talent a podávali skvelé výkony, napríklad pri stopovaní. Jazvečík vyniká svojimi schopnosťami na povrchu aj pod zemou - je známy hlasitosťou na stope, durením a prácou na pofarbenej stope. Jazvečík má schopnosť zastúpiť pri práci v lese farbiara a dokáže zver hlasno hnať z húštiny, alebo ju dohľadať podľa poranenia, tzv. podľa farby. Vzhľadom k lovu na malé zvieratá akými sú tchor a králik, vznikol časom tlak na vyšľachtenie ešte menšej varianty jazvečíka.
Za vývojovo najstarší typ je považovaný hladkosrstý jazvečík. Niekedy v období 15. storočia dochádza ku kríženiu hladkosrstého typu so "španielom" a vzniká dlhosrstý, mestský variant tohto plemena. Hrubosrstá forma zas vznikla skrížením s teriérmi.
K najznámejším prívržencom plemena jazvečíkov patril Napoleon Bonaparte, ktorý sa s nimi rád nechával vyobrazovať a dokonca pomenoval jedného zo svojich miláčikov Napoleon. Jeho posledný štvornohý priateľ našiel po svojej smrti miesto posledného odpočinku vedľa sarkofágu, v ktorom spočíva samotný Napoleon. Ako loveckí psi boli jazvečíky spočiatku vnímaní ako privilegované plemeno pre šľachtu, a tak ich mnohí nechávali, aby im odpočívali pri nohách. Cisár Vilém II. nechal svojmu milovanému jazvečíkovi Erdmannovi vytesať na náhrobok: „Spomíname na našeho verného jazvečíka Erdmanna (1890 - 1901)“. Aj britská kráľovná Alžbeta II., známa svojou veľkou vášňou pre welšských corgi, nenechala na jazvečíky dopustiť, dokonca chovala plemeno zvané Dorgis, čo je kríženec Corgi a jazvečíka. Ani umelci nezostali voči jazvečíkom chladní a nechali sa nimi inšpirovať. Maliar Pablo Picasso a jeho jazvečík Lump tvorili nerozlučnú dvojku, čo dokazujú aj mnohé fotografie. Aj umelec Andy Warhol zvečnil svojich jazvečíkov Archie a Amosa v svojich dielach.
Potom už jazvečík nebol len plemenom pre privilegovanú hornú triedu. Naopak zdvihla sa vlna záujmu a plemeno sa rozšírilo po celej Európe. Hlavne v Nemecku sme mohli zaznamenať krátkonohých psíkov. Sprevádzali svojich pánov mestom alebo na prechádzke lesom - obľúbenosť jazvečíka v domácnostiach rástla. Tiež Olympijské hry z roku 1972 napomohli etablovaniu plemena. Ich maskotom sa stal bodkovaný jazvečík Waldi, ktorý mal reprezentovať hosťovskú zem a bol prezentovaný ako „typicky nemecký“. Dnes je jazvečík považovaný skôr za exota než za módneho psíka a na ulici ich stretávame skôr zriedka. V Nemecku, v „základne“ jazvečíkov a ich priateľov, sú počty ročných prírastkov šteniat stále nižšie. To je spôsobené aj pribúdajúcimi psami iných plemien podobnej veľkosti. Od jack-russell teriéra po mopsíka - milovníci psov majú v súčasnosti oveľa väčší výber ako predtým. Aj napriek príležitostným vtipom na účet jazvečíkov, keď sú nazývaní „párky v rohlíku“ a ich vyobrazeniu na zadnej náprave dlhých TIR vozov, má toto plemeno stále mnoho skalných fanúšikov, ktorí vedia oceniť tohto chytrého, sebavedomého psíka.
Štandard Plemena: Detailný Pohľad na Jazvečíka
Jazvečík je podľa štandardu kynologickej spoločnosti FCI zaradený do skupiny IV - Jazvečíky. Každý jedinec musí typovo zodpovedať svojmu pohlaviu. Vyznačuje sa hrdým držaním hlavy a pozorným výrazom tváre.
Hlava je podlhovastá, pri pohľade zhora a z profilu sa rovnomerne zužuje až po špičku nosa, nie je však špicatá. Jarmové kosti výrazne vystupujú. Nadočnicové oblúky sú výrazné. Mozoček je pomerne plochý, čelný sklon je len naznačený a postupne prechádza do mierne klenutého nosového chrbta. Nos je veľký, dlhý a úzky.
Papuľa je dlhá, dostatočne široká a mocná. Ústa sa musia široko otvárať.
Čeľuste a zuby sú silne vyvinuté. Skus musí byť nožnicový, pravidelný a presne zapadajúci. Chrup je úplný, so silnými, presne priliehajúcimi špičákmi. Pysky sú blízko čeľustí a zubov, horná čeľusť úplne zakrýva dolnú čeľusť. Chýbanie dvoch P1 (premolárov 1) sa nepokladá za chybu. Ako chyba sa hodnotí chýbanie jedného P2 (premoláru 2), ak okrem M3 nechýbajú iné zuby a odchýlka od korektne uzavretého nožnicového zhryzu. M3 (moláre 3) sa pri posudzovaní nezohľadňujú.
Oči sú stredne veľké, oválne, dostatočne od seba vzdialené, s jasným, energickým a predsa priateľským výrazom, nie pichľavé. Farba je žiariaca tmavá červenohnedá až čiernohnedá pri každom sfarbení psa. Takzvané sklovité, rybie alebo perleťové oči sú nežiaduce a tolerujú sa len u psov s farbou merle.
Uši sú vysoko, nie príliš vpredu nasadené, dostatočne, ale nie príliš dlhé, pekne zaoblené, nie úzke, špicaté alebo so záhybmi. Sú pohyblivé.
Krk musí byť dostatočne dlhý, voľný a vysoko nasadený, svalnatý. Krk by mal byť mierne klenutý.
Trup: Horná línia tela pri pohľade zboku plynule prechádza od krku k mierne sklonenému chrbtu. Kohútik by mal byť výrazný, vysoký. Chrbát po vysokom kohútiku je v priebehu ďalších hrudných stavcov rovný alebo mierne klesá, je pevný a dobre osvalený. Bedrá sú primerane osvalené a dostatočne dlhé. Zadok by mal byť široký, primerane dlhý, mierne sklonený. Predhrudie je výrazné. Hrudník má oválny tvar a je priestranný. Hrudná kosť je silná a výrazne vystupuje, takže sa na obidvoch stranách tvoria jamky; hrudný kôš je pri pohľade spredu oválny, pri pohľade zhora a zboku je priestranný, čím zaručuje dostatočne veľký priestor pre srdce a pľúca; rebrá dosahujú ďaleko dozadu a postupne prechádzajú do línie brucha. Brucho je mierne vtiahnuté.
Chvost nie je príliš vysoko nasadený, nesený v predĺžení línie chrbáta, mierne klesá. Na chvoste srsť vytvára bohatú vlajku.
Hrudné končatiny sú svalnaté, dobre zauhlené, suché, rovné, silne osrstené, s labkami smerujúcimi rovno dopredu. Plecia sú plasticky osvalené, svalnaté, dlhé a šikmé. Ramenné kosti sú silné a dobre osvalené, voľne pohyblivé. Predlaktia sú krátke, avšak tak dlhé, aby odstup od zeme predstavoval asi tretinu výšky v kohútiku a mali by byť rovné. Tlapy s tesne uzavretými prstami sú správne klenuté, so silnými, odolnými a pružnými stielkami a krátkymi, silnými pazúrmi. Prvé prsty („palce“) sú nefunkčné, ale nesmú byť odstránené.
Panvové končatiny sú silne osvalené, v dobrých proporciách k predku a sú rovnobežné. Stehná sú pevne osvalené a dostatočne dlhé. Kolená sú široké a silné, silne zauhlované. Predkolenia sú krátke, dobre osvalené. Hánky by mali byť dobre zaoblené, šľachovité a suché. Kopytá sú pomerne dlhé, holenné kosti sú pohyblivo spojené s predkolením. Labky sú tvorené štyrmi tesne priliehajúcimi, správne klenutými prstami, ktoré sa dotýkajú zeme vysokými chodidlovými vankúšikmi.
Pohyb je priestranný, plynulý a výdatný, s dlhým, nízkym vykročením, mocným záberom, pružne prechádza na líniu chrbáta. V akcii predné a zadné končatiny vykračujú paralelne. Vpredu nemá ísť naúzko a nepádluje, prsty nie sú roztiahnuté ani stlačené.
Všetky odchýlky od požiadaviek štandardu by sa mali považovať za chyby a posudzovať presne podľa ich závažnosti s ohľadom na zdravie a pohodu psa alebo suky.
Povaha a Temperament: Malý Pes s Veľkým Srdcom a Vôľou
Malý psík s veľkým sebavedomím: jazvečík je živý, odvážny, zábavný, priateľský, aj takto môžeme opísať toto menšie plemeno psíka. Je často opísaný ako šikovný, živý a odvážny malý psík. Jazvečíky majú povesť zábavných a nebojácnych. Ako lovecký pes má jazvečík v sebe prirodzenú túžbu po koristi - cieľom výchovy by teda malo byť zvládnutie lovu. Jazvečík je bystrý, svojhlavý, ostražitý pes, ktorý sa bez správnej výchovy stáva pánom domu, presadzujúcim si svoje nároky. Pri poľovnom využití býva náruživý, výborný stopár, húževnatý v teréne, neváhajúci sa vydať do nory i za o mnoho väčším protivníkom. Svoju odvahu vie preukázať aj pri práci na diviačej stope, kde čelí rádovo väčšiemu zvieraťu. Dohľadaného diviaka vytrvalo hlásia, no držia si odstup. Štekotom privolajú psovoda, ktorý následne lov ukončí. Z tohto dôvodu sa v chove podporujú hlasité jedince.
Jazvečík má svoju vlastnú (tvrdú) hlavu a jeho výchova vyžaduje veľkú trpezlivosť, empatiu a dôslednosť. Jeho pôvodné využitie ako loveckých psov hrá v tomto ohľade veľkú rolu. Ako takí boli často v pozícii, keď sa museli sami rozhodnúť a jednať sebavedome a odvážne. Keďže bol jazvečík pôvodne vyšľachtený pre samostatnú prácu pri love, rástlo s touto úlohou aj jeho sebavedomie. Z toho pramení ich hlavná povahová črta, a to určitá tvrdohlavosť, veľké sebavedomie a dominantnosť. V spojení s veľkou inteligenciou je to vražedná kombinácia. Preto potrebuje od začiatku dôsledný výcvik, so stanovením hraníc, kam už nemôže. Jazvečíky patria medzi psov, ktorí pracujú samostatne a radi tiež určujú všetko, ako sa len dá. Jazvečíky typu „will to please“, ktorí s radosťou čakajú na nové úlohy a snažia sa urobiť svojich pánov na každý pád šťastnými, tvoria prehliadnuteľnú menšinu.
Pre milovníkov jazvečíkov platí jedno heslo: začať už od štenacieho veku s láskyplnou, ale dôslednou výchovou! Tým sa posilňuje aj prepojenie medzi majiteľom a zvieraťom, ktoré by malo byť pri jazvečíkoch vytvárané pozvoľna a opatrne. Hoci majú sklony k tvrdohlavosti a neuznávaniu autorít, sú to spravidla vyrovnaní sprievodcovia, ktorí nie sú agresívni ani ustrašení. Výchova však musí byť láskavá, bez nátlaku. Ako rovný s rovným. Jazvečík potrebuje jednoznačne prísnu, ale citlivú výchovu, ktorou je mu od malička potrebné vštepovať jasné pravidlá. Nemá vo zvyku poslúchať na slovo a pri každej príležitosti rád demonštruje svoju osobnosť. Pre milovníkov jazvečíkov by sa malo zdôrazniť, že tento pes nie je vhodný ako prvý spoločník pre neskúsených majiteľov. Jeho výcvik si vyžaduje dôslednosť, trpezlivosť a čas, pretože jazvečík má sklony skúšať hranice svojho majiteľa - a to nielen v šteňacom veku, ale aj v dospelosti.
Jazvečík je spoločenský a fixovaný na svojho majiteľa a jeho rodinu, nerád je sám, a preto nepatrí trvalo do vonkajšieho koterca. K cudzím ľuďom však býva rezervovaný a často na nich šteká, pretože sa ich snaží strážiť. Charakteristickou vlastnosťou jazvečíka je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom. Pri návšteve často hlasitým štekotom dávajú najavo príchod. Tento charakterový rys sa môže hlavne pri stretnutí s väčším psom prejaviť a vyvolať konflikt, pretože jazvečík sa zdráha prejaviť náležitý rešpekt.
Temperament ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane dedičnosti, výcviku či socializácie. Ako každý pes, aj jazvečík potrebuje skorú socializáciu už od šteniatka. Veľmi dôležitá je včasná socializácia s ostatnými psami i cudzími ľudmi. Včasná socializácia je nevyhnutná. Na okolie s deťmi alebo inými psami by si malo toto plemeno zvykať už od šteniatka, aby s nimi neskôr zvládli vychádzať. S deťmi vychádza dobre, ale nesmie sa s ním zaobchádzať ako so živou hračkou, má svoju vlastnú dôstojnosť. Jazvečík je vhodným plemenom aj pre mladšie deti, s ktorými rád trávi čas a hrá sa. Je však dôležité, aby bol správne socializovaný - rovnako aj deti. S inými zvieratami vychádzajú dobre, ale to závisí od včasnej socializácie. Tak sa ho dá naučiť spolužitie aj s inými zvieratami, ale pokiaľ sa budú menší jedinci pohybovať voľne po trávniku, stanú sa v očiach jazvečíka korisťou. Môže žiť v "spoločnej domácnosti" s domácimi zvieratami, ak je na ne od malička zvyknutý.
Jazvečík sa naučí rýchlo, čo sa od neho očakáva - a drží sa toho. Pokiaľ sa náhodou necháte zmiasť psím pohľadom, ktorý na Vás pri výchove vrhne, bude to potom bez hanby zneužívať. Milovníci jazvečíkov by mali v tomto prípade myslieť do budúcnosti viac než inokedy a tiež nekupovať šteniatko z ľútosti, keďže každým takto zakúpeným jedincom podporujú dopyt po zvieratách za nízku cenu. Pri výchove a výcviku sa ho majiteľ nikdy nesmie snažiť zlomiť. Neznáša dobre výčitky, nehovoriac o iných trestoch, "urazí" sa a prestane komunikovať. Keďže je veľmi vnímavý a bystrý, dobre rozumie intonácii hlasu.
Naučte sa socializovať rýchlo, ale bezpečne
Starostlivosť o Dlhosrstého Jazvečíka: Krása, Ktorá Vyžaduje Pozornosť
Aby sa jazvečíky cítili skutočne dobre vo svojej koži, je potrebné im venovať náležitú starostlivosť. Kefujte svojho psíka najlepšie viackrát týždenne - nezáleží na tom, či sa jedná o dlhosrsté alebo krátkosrsté plemeno. Starostlivosť o dlhú srsť je samozrejme náročnejšia a vyžaduje pravidelné vyčesávanie, najmä v oblastiach, kde sa srsť ľahko zamotáva (za ušami, na chvoste a nohách). Svojimi krátkymi nôžkami jazvečíky často šramotia v hustom kroví. Preto pri kefovaní nezabúdajte ani na kontrolu prípadnej hávede, ktorá sa mohla v srsti Vášho miláčika ubytovať.
Jazvečíky majú veľkú výdrž a energiu. Milujú prechádzky alebo sa radi hrajú vonku s inými psami. Potrebuje pravidelný pohyb. Hoci je malý vzrastom, jazvečík má veľa energie a potrebuje dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu. Športové aktivity, ako sú agility, nie sú pre jazvečíky veľmi vhodné, zato radi podnikajú prechádzky. Dôležité je tiež zaistenie dostatku pohybu, čo je najlepší spôsob ako predísť ochoreniu chrbta, na ktoré jazvečíky trpia. Pokiaľ beriete jazvečíka na prechádzku, určite zaistite, aby mal dostatok priestoru k ňuchaniu a blázneniu.
Jazvečík je atletické plemeno, zvládne aj dlhšie túry s prihliadnutím na vhodný terén - pravidelný pohyb je potrebný pre budovanie svalstva a pre lepšie držanie tela "core" a samotnej chrbtice. Len prechádzka okolo domu nie je dostatočná. Tiež sa používajú na lov zvierat. Sú aktívni v dome ale taktiež sa vedia prispôsobiť aj životu v byte, pokiaľ majú dostatočné množstvo denného pohybu. Ak nie je zvyknutý na lov, bude vďačný za dlhšie prechádzky, ale je prispôsobivý, nemusia byť každodenné. Jeho lovecké vlohy sú tak hlboko zakódované, že ak sa rozhodne loviť na prechádzke v prírode, zvyčajne na zavolanie neposlúchne, preto tam, kde je takéto riziko, je lepšie viesť ho na vodítku. Celkovo voľný pohyb v prírode bez vodítka odporúčame len pri maximálne poslušných a špičkovo vycvičených psoch. Pri voľnom pohybe je vhodné použiť GPS obojok s dlhým dosahom - niektoré modely ponúkajú pokrytie až 30 km, čo je užitočné najmä v prípade, že by sa jazvečík rozhodol nasledovať stopu.
Jazvečík nie je náročný na kŕmenie a väčšinou mu chutí všetko, až príliš. To ale bohužiaľ často vedie k tomu, že má sklony k priberaniu a nadváhe. Výživa preto musí vždy zodpovedať jeho veku a fyzickej aktivite, ktorú vykonáva. S maškrtami si tiež dajte pozor. Najčastejšou formou kŕmenia psov je kŕmenie s granulami. Odporúča sa vždy preštudovať zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl. Dôležité je vybrať krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez častých alergénov, ako sú kukurica a obilie. Jazvečíky majú sklony k obezite, nie však vinou ich metabolizmu - ich pohľad, vytrvalosť a pažravosť obmäkčí nejedného majiteľa. Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa.
Štandardné dlhosrsté jazvečíky by mali byť udržiavané v teple, pretože ich malé telá neznášajú chlad dobre. Dobrým nápadom môže byť zimná výbava vhodná pre psov.
Zdravie a Prevencia: Ako Udržať Jazvečíka Vo Forme
Jazvečíky všeobecne patria k plemenám s dlhou životnosťou, môžu mať však svoje špecifické zdravotné problémy. Už pri pohľade na jeho stavbu tela je jasné, že takto dlhá chrbtica je náročnejšia na prevádzku. Kvôli dlhému chrbátu v pomere ku krátkym nohám, sú jazvečíky veľmi náchylní práve na ťažkosti s chrbátom a stavcami, hlavne vyskočenie platničky (IVDD - degenerácia medzistavcových platničiek) sa im často stáva. Pri tomto ochorení dochádza k stlačeniu nervu vo vnútri stavca, vďaka čomu potom psík nemôže ovládať napr. zadné končatiny.
Riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom - najmä smerom dolu. Pokúsiť sa tomuto problému predísť je samozrejme lepšie, ako ho potom liečiť: preto je treba psíkovi dopriať veľa pohybu, aby posilňoval svalstvo v oblasti chrbta a tiež si udržoval správnu hmotnosť, čo je veľmi dôležité pre zdravie Vášho štvornohého miláčika. Jazvečíky sú tiež veľmi náchylné k nadváhe, čo môže následne opäť prispieť k problémom s chrbticou, ale aj končatinami.
Chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbáta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste. Veľmi dôležité je preto dbať už od šteňacieho veku na správny pohyb, kedy by sa malo vyvarovať zbytočným zoskokom z výšok alebo časté chodenie po schodoch.
Pokiaľ už ku krívaniu zapríčinenému ochorením došlo, nie je možné stav zvrátiť, ale je možné zmierňovať symptómy liekmi, fyzioterapiou alebo chirurgickým zákrokom. Krátke nohy jazvečíkov môžu znamenať nešťastie: môže dochádzať k skorej osifikácii, ktorá potom vedie k pokriveniu končatín. Niektoré jazvečíky sú náchylné na epileptické záchvaty.
Hlavnou časťou starostlivosti o jazvečíka je poskytnúť mu dostatok pohybu a rôznych aktivít (napríklad rýchla chôdza, plávanie), ktoré zamestnajú jeho hlavu a telo (nosework, poľovanie, pachové práce).
Život s Jazvečíkom: Spoločník pre Aktívnych Majiteľov
Chytré hlavičky sa potrebujú stále niečím zaoberať, aby na nich neprišla dlhá chvíľa. Aportovanie, hľadanie skrytých predmetov v dome či na záhrade, trénovanie trikov - to všetko je pre chytrých psíkov vítaná zmena, a zároveň tieto činnosti posilňujú puto medzi človekom a zvieraťom. Najmä tí mladší bývajú veľmi aktívni, vtedy je lepšie poskytnúť im nejaké zamestnanie. Pokiaľ sú jazvečíky správne motivovaní, majú tendenciu rýchlo sa učiť. Použite pozitívne posily, ako sú odmeny, aby ste udržali ich pozornosť pri tréningu. Konzistentnosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspešnému výcviku jazvečíka. Je vhodné venovať sa mu viackrát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť.
Hoci je jazvečík ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí radi trávia čas v prírode, je zároveň skvelým rodinným psom. Má veľmi blízky vzťah so svojou rodinou a vyžaduje byť jej aktívnou súčasťou. V rodinnom kruhu je prítulný, jemnocitný, bdelý strážny pes, dobre sa znášajúci s deťmi, ale ostrý voči iným psom a nevítaným návštevám. Jazvečík nebol, aj napriek svojej veľkosti, nikdy typickým gaučovým psom, aj keď má samozrejme rád hladkanie. Toto platí aj pre rodinné spolužitie s týmto psíkom a mali by ste tento rys určite zohľadniť nielen Vy, ale hlavne deti.
Čo sa obydlia týka, bude mu vyhovovať ako rodinný domček, tak aj menší byt. Vďaka správnej socializácii bude dobre vychádzať aj s malými členmi svojej rodinnej svorky. Len je nutný dozor, úplný flegmatik to nie je a dokáže sa v prípade nekomfortu aj ohnať. Jazvečík je prekvapivo dobrým plavcom a rád bude tráviť čas pri jazere, kde si môže zaplávať.
Zodpovedné Obstaranie Jazvečíka: Kde Nájsť Toho Pravého
Chceli by ste si každý deň užívať pohľad na jazvečíka a priviesť si ho domov? Dobrá voľba! Ale predtým, než mu dáte nový domov, by ste mali vedieť nasledovné: Jazvečíky sa dožívajú 15 rokov aj viac - ste pripravení prijať za psíka zodpovednosť na tak dlhú dobu? Premyslite si tiež, čo spravíte s psíkom v prípade Vašej neprítomnosti, napr. kvôli ochoreniu alebo dovolenky. V mnohých hoteloch môžu zostávať aj psíci - informujte sa teda na prípadné možnosti. Tiež je dobré spýtať sa iných chovateľov jazvečíkov na spolužitie s týmto psíkom. Na internete nájdete veľmi skoro spústu milovníkov tohto plemena, ktorí sa s Vami podelia o svoje tipy či skúsenosti.
Plemeno si Vás omotalo okolo prstu a ste rozhodnutí, že si jazvečíka zaobstaráte? Potom sa pusťte do hľadania! Pri voľbe chovateľa by ste si mali dávať pozor na nasledujúce veci: chovateľ by mal určite byť členom jedného zo spolkov alebo klubov pre chovateľov jazvečíkov. Hoci i tu sa môžu vyskytnúť čierne ovce, väčšinou práve členstvo je základným znakom seriózneho chovateľa. Prehľad chovných jedincov nájdete na klubových stránkach chovateľov jazvečíkov.
Tiež by malo prebehnúť zoznámenie s prostredím, kde chovateľ žije, aby ste si spravili obrázok o tom, kde šteňa vyrastalo a aké malo podmienky. Mali by ste vidieť aj súrodencov a rodičov Vami zvoleného psíka. Šteniatka by mali pôsobiť zdravo, spokojne. Seriózny chovateľ je tiež veľmi zvedavý: zaujíma sa o tom, ako bude jeho chránenec žiť ďalej a kladie otázky ohľadne trávenia voľného času so psom a tiež to, kde bude bývať. Kúpna zmluva je samozrejmosťou. Chovateľ vám tiež rád poskytne informácie o zdravotných prehliadkach a poradí vám, ktoré zo šteniatok by sa ku vám najlepšie hodilo. Už v prvých týždňoch sa totiž prejavuje ich temperament. Následne s vami preberie výživu a správnu starostlivosť o psíka a ochotne vám poradí. Váš malý jazvečík sa ku vám nasťahuje najskôr v ôsmych týždňoch veku.
Pokiaľ netrváte na šteňati, existujú aj spolky, ktoré ponúkajú starších jedincov a tí tiež hľadajú nový domov. Starší jedinec býva dobre vychovaný, čo určite oceníte. To je pre začínajúceho chovateľa veľké plus, keďže nemusia preberať elementárnu, kompletnú výchovu mladého psíka. Chovatelia rovnako ako sprostredkovatelia starších psíkov Vám dokážu dobre poradiť! Aj v útulku nájdete často vďačných jedincov, ktorí sa tešia, až získajú nový domov.
Šteňa jazvečíka s PP (preukazom pôvodu) sa pohybujú od 400€, plus výdavky na povinné očkovania či odčervovanie šteniatka. Cena králičieho jazvečíka začína na 1200€.
Veľký pozor by ste si mali dávať hlavne na tých chovateľov, ktorí ponúkajú zvieratá za “výhodnú” cenu. Keď zodpovedným chovateľom záleží na psíkovi, prevezmú za neho zodpovednosť a starajú sa o neho poctivo, ale „čiernym“ predajcom záleží len na zisku. Psíci sú odobraní od matky často príliš skoro, pričom tá je vnímaná len ako továreň na ďalšie šteňatá. Toto jednanie so sebou nesie aj sociálne a zdravotné deficity, ktoré prinesú Vám aj Vašej peňaženke mnohé utrpenia: šteňatá sú potom chronicky choré alebo sa u nich krátko po zakúpení rozvinie choroba. V prípade "náhodných vrhov" alebo dokonca množiteľov, ktorí psy množia hlavne kvôli zárobku, bez preukazu o pôvode psa a bez členstva v klube chovateľov, nemáte záruku, že ide o pravého jazvečíka. Či už výzorovo alebo povahovo, zdravie a charakter takéhoto psíka môžu byť narušené. Naozajstní priatelia jazvečíkov vedia, že: jazvečík z dobrého chovu je síce nákladný, ale k nezaplateniu!
tags: #porod #jazvecika #dlhosrsteho