Úvod: Jedinečnosť každého pôrodu
Pôrod je jedinečný a intenzívny zážitok, jeden z najdôležitejších a najkrajších momentov v živote rodiny. Je to proces, ktorým sa bábätko dostáva z tela matky na svet, cesta z maternice pôrodnými cestami. Pôrod môže vyvolať mnoho emócií, od vzrušenia až po obavy. Každý pôrod je iný a nemôžete predvídať, ako bude váš pôrod prebiehať, pretože každá žena a každé bábätko sú jedinečné. Na tento významný životný okamih sa však môžete pripraviť, čo vám pomôže lepšie zvládnuť emocionálne napätie. Dôležité je mať dostatok informácií, ktoré vám dodajú pohodu a znížia stres.
Pôrodné doby a ich priebeh
Pôrod sa zvyčajne delí na štyri hlavné doby, ktoré majú svoj vlastný priebeh a charakteristiky.
Príznaky blížiaceho sa pôrodu
Žena môže na sebe cítiť, že sa pôrod blíži. Môžu to byť rôzne telesné pocity, ako aj únava a potreba oddychovať. Medzi bežné príznaky patria poslíčkovia, ktoré sú nepravidelné sťahy maternice, pripravujúce telo na pôrod. Môže nastať pokles bruška, kedy sa bábätko posúva nižšie do panvy, čo môže spôsobiť úľavu od tlaku na žalúdok a pľúca. Ďalším príznakom je odtok hlienovej zátky, ktorá uzatvára krčok maternice a môže sa uvoľniť a odtiecť. Tlak bábätka na močový mechúr spôsobuje častejšie nutkanie na močenie. Niekedy sa telo čistí pred pôrodom, čo vedie k hnačke.
Prvá doba pôrodná: Otváranie a príprava
Prvá doba pôrodná je najdlhšou fázou a trvá približne 10 - 12 hodín u prvorodičiek a 6 - 8 hodín u viacrodičiek. Počas nej sa postupne otvára krčok maternice a stenčuje sa. Kontrakcie sú pravidelnejšie, intenzívnejšie a častejšie. Maternicu sa otvára rýchlejšie. Krčok maternice sa otvára, bábätko sa posúva v pôrodných cestách, chystá sa narodiť. V tejto fáze sa rozširuje tzv. pôrodná bránka, ktorá nakoniec skoro úplne splynie s pošvou, uvoľní cestu dieťatku. Plodová voda odtečie, väčšinou samovoľne. Ak k tomu nedôjde, pôrodník pri vaginálnom vyšetrení šetrne pretrhne plodovú blanu, aby voda mohla odtiecť. Prvá doba pôrodná je presne ten čas, kedy vám pôrodník môže ponúknuť epidurál. Anestetikum sa podá injekciou do hornej časti bedrovej chrbtice, kedy je kŕčok maternice optimálne rozšírený, a o jeho použití si rozhodnete samy.
Druhá doba pôrodná: Príchod bábätka
Počas tejto doby sa bábätko rodí. V druhej fáze pôrodu sa kontrakcie opakujú už po 2-3 minútach, sú silnejšie a môžu trvať 60-90 sekúnd. Pôrodník skontroluje, či dieťatko zostupuje pôrodnými cestami správne otočené. Ak je všetko v poriadku, môžete prirodzene v rytme vlastných kontrakcií začať tlačiť. Dĺžka tejto doby záleží od toho, ako žena intenzívne tlačí a ako intenzívne pracuje na tom, aby sa bábätko narodilo. Obvykle to trvá 10 - 20 minút. V týchto chvíľach je dôležité, aby žena spolupracovala s bábätkom. Bábätko sa tlačí do pôrodných ciest, chce sa dostať von a úlohou ženy je mu pomôcť. Akonáhle je hlavička dieťaťa v panvovom východe, pôrodník zhodnotí, či radšej nastrihnúť hrádzu, aby hlavička lepšie prešla, alebo nie. Keď je vonku hlavička s plieckami, máte to najnáročnejšie za sebou.
Tretia a štvrtá doba pôrodná: Oddych a sledovanie
- a 4. doba pôrodná sú oddychové. Asi 5 minút po dieťatku vyjdu plodové obaly a placenta. Môžete cítiť slabšie kontrakcie, nie je to ale podmienkou. Štvrtá doba pôrodná je potom preventívna. Lekársky personál vás ešte približne 2 hodiny po pôrode sleduje kvôli riziku silnejšieho popôrodného krvácania. Po pôrode sa matka túli s bábätkom a dojčí ho.
Miesto pôrodu a lekársky dohľad
Kedy ísť do pôrodnice
Pôrod len zriedka prebieha tak rýchlo a dramaticky ako vo filmoch a odtečenie plodovej vody vám povie, kedy ísť do pôrodnice, zhruba len v polovici prípadov. Príchod bábätka spoľahlivo ohlásia kontrakcie. Tie najskôr pocítite ako tlak v podbrušku alebo ako nutkanie ísť na toaletu. Kontrakcie budú postupne častejšie a silnejšie. Za kontrakcie môžete považovať aj poslíčky alebo nepravé kontrakcie. Pri nich sa maternica ešte len pripravuje na pôrod, ale ešte nerodíte. Od kontrakcií ich rozoznáte tak, že sa bolesť nestupňuje. Ak sa začnú pravidelné kontrakcie alebo odtečie plodová voda, je čas ísť do pôrodnice.
Pôrod v nemocnici: Aktívne vedený pôrod a jeho aspekty
Pôrod v nemocnici sa označuje ako aktívne vedený pôrod. Prebieha pod dozorom lekárov a pôrodných asistentiek, ktorí v prípade potreby aktívne zasahujú do priebehu pôrodu. Na príjme zdravotnícky personál spíše potrebné dokumenty a vykoná vstupné vyšetrenie. V nemocnici sú k dispozícii samostatné pôrodné izby (boxy), ktoré sú vybavené všetkým potrebným pre pôrod. Každá z nich má vlastné sociálne zariadenie. Nachádza sa tam pôrodné lôžko, kreslo pre otecka, vybavenie na kontrolu novorodenca a úložný priestor pre veci rodičov. Vaginálne vyšetrenie vykonáva primárne váš ošetrujúci lekár, s vaším súhlasom môže vyšetrenie urobiť aj skúsená pôrodná asistentka. Vnútrožilovú kanylu nezavádzame rutinne.
Polohy pri pôrode a techniky tlačenia
Vo väčšine slovenských pôrodníc sa rodí na chrbte v polosede. Žena je v tzv. polosede s vyvýšenou hlavou a nohami spustenými smerom dole. Ak ženy chcú rodiť v inej polohe, v takom prípade je možné rodiť na boku alebo na pôrodnej stoličke. Počas tlačenia je dôležité spolupracovať s pôrodnou asistentkou a tlačiť efektívne. Pri pôrode je dobré si predstaviť, v akom úzkom priestore je hlavička bábätka. Je žiadúce, aby sa dieťa narodilo čo najrýchlejšie, aby adaptácia bábätka bola čo najlepšia, preto je dôležité, aby dieťa pôrodným kanálom prešlo rýchlo. Dôležité je počas pôrodu tlačiť aspoň 3x počas jednej kontrakcie. V takom prípade je pravdepodobnejšie, že hlavička pôjde rýchlejšie, ako keď tlačíte 1x a zbytok kontrakcie napríklad prerozprávate. Často ženy rozprávajú o tom, ako to bolí, ako už nechcú, ako už nevládzu. Čo síce pôrodnému personálu isto neprekáža, no potom sa pôrod čakaním na ďalšie kontrakcie zbytočne predlžuje.
Dôležité je si predstaviť, ako tlačíte:
- Počas pôrodu sa tlačí, akoby žena sedela na záchode.
- Snažíte sa nerozprávať.
- Pracujete brušným lisom.
- Tlačíte smerom do konečníka.
- Ste trošku schúlené v klbku; ak sa žena namiesto predklonu zakláňa, môže mať popraskané žilky na tvári.
- So zatvorenými očami. Ak má žena počas pôrodu otvorené oči, bude ich mať červené a popraskané.
- Veľmi dôležité je správne dýchanie. Počas tlačenia je potrebný hlboký nádych, ktorý dodá silu na tlačenie. Sila nádychu je veľmi veľká. Ak sa žena nadýchne krátko, dokáže tlačiť 3 sekundy, ak sa nadýchne hlboko, dokáže tlačiť 20 sekúnd.
Keď sa rodí bábätko, najťažší je pôrod hlavičky, pretože je tvrdá, najväčšia, nemôže sa stlačiť. Keď sa porodí hlavička, potom je už pôrod telíčka často jednoduchší. Je potrebné však naďalej intenzívne tlačiť, podľa inštrukcií lekára. Bábätko sa musí dostať von celé, až potom je po všetkom. Počas pôrodu by ženy mali reagovať na inštrukcie pôrodníka - napr. tlačiť intenzívnejšie, zakašlať, predýchať kontrakciu, pretože aj tým, že reagujete a prijímate takéto rady, môžete predísť veľkým poraneniam.
Riešenie komplikácií a špecifické zákroky
V prípade, že pôrod nepostupuje a je potrebné podporiť činnosť maternice, je potrebné podať infúziu s oxytocínom. Oxytocín sa nepodáva rutinne, ale iba na základe medicínskej indikácie, ktorú vám vopred vysvetlíme. Za určitých okolností môžeme pristúpiť k šetrnému prerušeniu plodových obalov (amniotómii). Ak sa dieťatku nechce von prirodzenou cestou alebo dôjde ku komplikáciám, je nutný pôrod cisárskym rezom. Ten je rýchly a vďaka anestetikám bezbolestný. Niekedy môže byť po konzultácii s lekárom plánovaný dopredu. Hojenie po pôrode je potom ale dlhšie a bolestivejšie, predsa len máte na bruchu nemalú jazvu. Štúdie tiež ukazujú, že deti narodené cisárskym rezom zvyknú mať slabšiu imunitu, než deti narodené prirodzenou cestou. Pri cisárskom reze totiž neprechádzajú rodidlami, kde prídu do styku s prirodzenými kultúrami laktobacilov, ktoré sú základom našej neskoršej obranyschopnosti. Také deti je obzvlášť dôležité kŕmiť materským mliekom aspoň prvých 6 mesiacov. Paradoxne však práve deti narodené tzv. sekciou zvyknú byť podľa štúdií po 3 mesiacoch menej dojčené. Ak dojčenie nie je možné, spýtajte sa pediatra na náhradnú mliečnu výživu s prebiotickými kultúrami mliečneho kvasenia a galaktooligosacharidy. V prípade potreby máme k dispozícii bezpečné metódy na zvládnutie pôrodu ako pôrodnícke kliešte či vákuumextraktor. K vyvolávaniu pôrodu pristupujeme po 41. týždni tehotenstva, pri rizikových stavoch ako tehotenská cukrovka či vysoký tlak, alebo pri známkach ohrozenia bábätka.
Prvé chvíle so svetom: Starostlivosť o novorodenca a matku
Ošetrenie novorodenca a bonding
Po narodení sa bábätko ošetrí, odváži a odmerajú sa jeho rozmery. Keď sa bábätko narodí, prestrihne sa pupočník, väčšinou dieťa zoberú na ošetrenie. Trvá asi 10 - 15 minút, v závislosti od komplikácií. Bábätká sa len osušia, odmerajú, odvážia, pediater zhodnotí stav novorodenca, skontroluje, či na bábätku nie sú nejaké vývojové chyby. Dieťa sa označí, napíše sa mu na chrbátik priezvisko, dostane číslo na ruku, také isté číslo sa potom dáva mamičke. Pri ošetrení môže byť partner, ktorého úlohou je rozprávať sa s pediatrom, či je všetko v poriadku, pozerať sa na dieťa, môže ho fotiť, môže si ho chytiť, aby tam bol tiež prvotný kontakt s otcom. Keď sa bábätko ošetrí, dáva sa mu jednorázová plienka, obyčajná plienka, na hlavu čiapočka, a takto zabalené bábätko sa vracia mamičke na bruško. Je na žene, či ho chce mať nahé alebo zabalené v plienke. Ak chce mať žena nahé dieťatko, z plienky sa rozbalí a pokračuje sa v bondingu na brušku, môžete ho dojčiť, podporuje sa rýchly nástup laktácie. Po pôrode nasleduje bonding, kedy sa bábätko položí na bruško matky, aby sa vytvorila väzba medzi nimi. Je to najkrajší pocit, ktorý môžete zažiť, keď si dieťa objímete, keď cítite, ako sa vám hmýri na bruchu, keď cítite jeho teplo, a keď tie imaginárne fľaky z ultrazvuku dostanú reálny obraz a vidíte presne, ako bábätko vyzerá. Má to vplyv aj na imunizáciu dieťaťa, osídľuje sa baktériami matky, rovnako emocionálny a sociálny význam. Takýto prvotný bonding priaznivo pôsobí na rozvíjanie laktácie, pretože tým, že je pri matke, blízko prsníkov, sa spúšťa tvorba prolaktínu a oxitocínu, ktoré sú zodpovedné za tvorbu mlieka. Ak to zdravotný stav dovolí, umožníme dotepanie pupočníka (1 - 3 minúty) a okamžitý kontakt koža na kožu s bábätkom. Bábätko vám položíme na hruď, bonding trvá dve hodiny.
Dotepanie pupočníka a jeho význam
Bežnou praxou pri fyziologickom pôrode je aj dotepanie pupočníka. Je potrebné zvážiť, či je dieťa v poriadku, či dýcha, či plače a ak to tak je, môže sa nechať pupočník dotepať. Väčšinou dotepe za 5 - 7 minút. Pokiaľ by sa však vyskytli nejaké komplikácie, pôrod je pre dieťa ťažší, bábätko sa horšie adaptuje, neplače, je potrebné mu poodsávať plodovú vodu, v takom prípade je lepšie prestrihnúť pupočník skôr a bábätko ošetriť, ako ho nechať na brušku a spôsobiť, že vdýchne plodovú vodu a riskovať nejaké komplikácie.
Popôrodná doba a šestonedelie
Po pôrode placenty sa pristupuje k ošetreniu poranení. Lekár skontroluje krčok a pošvu, či tam nie sú žiadne poranenia. Ak tam poranenie je, treba ho zašiť. Ošetruje sa vstrebateľnými stehmi - stehy, ktoré sú vo vnútri sa vstrebú samé, tie čo sú zvonku na hrádzi, vypadávajú samé približne po 10 - 14 dňoch. Keď je všetko zošité, žene zložia nohy, môže ležať na tom pôrodnom boxe 2 hodiny. Sleduje sa krvácanie, zavinovanie maternice, ako sa sťahuje pôrodné poranenie. Partner tam môže byť celý čas so ženou. Vhodné je, aby sa počas tohto času prisalo bábätko na prsník. Ako už bolo spomenuté, podporuje to laktáciu, ale aj zavinovanie maternice, z ktorej sa vypudzuje krv. Počas týchto dvoch hodín môžete komunikovať s rodinou, môžete telefonovať, môžete sa fotiť. Je na to, aby ste sa s dieťaťom zoznámili, spoznali sa a užili si prvé momenty s bábätkom osamote všetci traja. Po uplynutí dvoch hodín od pôrodu je mamička prevezená na oddelenie šestonedelia. Vo väčšine pôrodníc už na toto oddelenie partneri so ženou nejdú. Bábätko si vezmú sestričky z novorodeneckého oddelenia. Po uplynutí cca 30 - 60 minút, kedy už žena začína chodiť, a vie sa už o seba postarať, je bábätko prinesené mamičke a tá ho má už pri sebe celých 24 hodín. Vo väčšine nemocníc existuje tzv. rooming-in systém, to znamená, 24-hodinová starostlivosť o dieťa matkou. Pokiaľ sa žena dobre cíti, nemá komplikovaný pôrod, nebola tam veľká strata krvi počas pôrodu, potom je vhodné, aby to bábätko pri mamičke bolo, aby sa oň starala.
Dôležitosť informácií a psychickej pohody
Dôležité pre ženu, ktorá rodí, sú informácie. Pýtajte sa aj 20x na tú istú vec. Každý vám odpovie. To isté platí aj na oddelení šestonedelia. Keď máte odpovede na svoje otázky, ste pokojnejšie, nie ste vystresované a lepšie príjmate starostlivosť o seba, tak aj o dieťa. Mať informácie, znamená mať pohodu. Pokiaľ budete vystresované, nervózne, budete prežívať pôrod aj starostlivosť o dieťa v negatívnom zmysle. Pokiaľ budete rozmýšľať v tom zmysle, že čo zlé sa ešte stane, bude to celé prebiehať úplne inak, ako ste si vysnívali. Keď sa dá, tak sa personál snaží vaše sny zrealizovať, no zároveň myslí aj na zadné vrátka v podobe komplikácií, ktoré môžu nastať. Dôležité je tiež vedieť, že termín pôrodu niekedy nie je úplne spoľahlivý a máloktorá žena v ňom naozaj porodí. Lekári berú za štandardný termín pôrodu akýkoľvek čas medzi 39.-42. týždňom tehotenstva. O predčasnom pôrode hovoríme až vtedy, keď sa dieťatko narodí pred dokončeným 37. týždňom tehotenstva. Po 42. týždni tehotenstva lekári zvyčajne vyvolávajú pôrod umelo. Prenášanie dieťatku neprospieva a drobnejšie mamičky by potom s pôrodom väčšieho bábätka mohli mať problém.
Predčasný pôrod: Cesta životného bojovníka
Definícia a kritické obdobia nezrelosti
Niektoré situácie prichádzajú v živote nečakane a musíme sa s nimi jednoducho vysporiadať. Platí to aj v prípade, ak sa bábätko vypýta na svet extrémne skoro. Za extrémne prematúrnych (nezrelých) novorodencov sa považujú bábätká narodené pred 28. týždňom tehotenstva alebo s pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g. Hranica prežívania je na Slovensku určená ukončeným 24. týždňom tehotenstva, v niektorých krajinách je to dokonca 23. Obdobie medzi 23. až 26. týždňom sa v odbornej literatúre označuje aj názvom sivá zóna. Bábätká narodené v sivej zóne sú na rozhraní medzi pôrodom a potratom, životom a smrťou a pohybujú sa na veľmi tenkom ľade.
Zdravotné výzvy a medicínska starostlivosť
Keď sa bábätko narodí extrémne zavčasu, jeho orgány nie sú dostatočne zrelé a funkčné. Napríklad, kým novorodenec narodený v 24. týždni má šancu na prežitie 70 percent a riziko trvalých následkov cca 80 až 90 percent, v 28. týždni je šanca na prežitie 90 percent a riziko trvalých následkov je asi 20 percent. Na druhej strane však treba podotknúť, že sú to len štatistické čísla. Extrémne nedonoseným novorodencom hrozí ihneď po narodení riziko podchladenia kvôli nedostatku podkožného tuku, tenkej nezrelej koži a nepomeru medzi povrchom tela a hmotnosťou. Aj keď má novorodenec spontánnu dychovú aktivitu, tá je zväčša nedostatočná. Ak sa stav dieťaťa zhoršuje napriek ventilačnej podpore, je potrebné podanie látky, ktorá znižuje povrchové napätie pľúc, tzv. surfaktantu. Preferovaným spôsobom je jeho podanie cez tenkú hadičku zavedenú do priedušnice pomocou laryngoskopu, tzv. LISA metódou.
Extrémne nedonosení novorodenci sú umiestňovaní do inkubátora, ktorý má stabilnú teplotu a vlhkosť a poskytne im potrebný teplotný komfort počas prvých týždňov života. Na polohovanie v inkubátore slúžia polohovacie pomôcky, ako napr. novorodenecké hniezdo, tzv. cocoon. Pomáhajú bábätkám zaujať komfortnú polohu, akú mali v maternici. Vzhľadom na závažnú nezrelosť pľúc im v začiatkoch pri dýchaní pomáhajú prístroje. Preferovaným spôsobom je podporná neinvazívna ventilácia, t.j. CPAP. Nevyhnutnou podmienkou je dostatočná spontánna dychová aktivita. Na podporu dýchania a prevenciu apnoických páuz (vynechávanie dychu) sa podáva kofeín. Ak je aj napriek tomu dýchanie neefektívne, povrchné, nedochádza k adekvátnej výmene plynov a stúpa v krvi kysličník uhličitý, je na mieste intubácia a umelá pľúcna ventilácia. Rozhodujúca pre ďalší osud je aj primeraná koncentrácia kyslíka. Mal by byť podávaný v takých koncentráciách, aby sa udržali cieľové saturácie krvi kyslíkom v rozmedzí 90 až 94 percent. Pri prejavoch nízkeho krvného tlaku je potrebné doplniť objem tekutín a podporiť krvný obeh liekmi, tzv. katecholamínmi. Cirkulačná nestabilita môže byť spôsobená aj pretrvávaním srdcového skratu medzi aortou a pľúcnicou - otvorený artériový duktus.
Čo najskôr po narodení je potrebné začať s infúznou výživou. Musí obsahovať adekvátny príjem tekutín a živín, aby zabezpečila primeraný rast bábätka. S výživou mliekom sa začína čo najskôr, akonáhle je dieťa cirkulačne stabilné. Najlepšou výživou pre predčasniatka je materské mlieko, eventuálne pasterizované ženské mlieko (od darkyne). Podáva sa cez výživovú cievku zavedenú do žalúdka. Keďže materské mlieko nemá dostatočný obsah bielkovín, je potrebné mlieko pre predčasniatka obohacovať o bielkoviny, vápnik a fosfor vo forme fortifikačného prášku, ktorý sa do mlieka primiešava. Extrémne nedonosení novorodenci sú vzhľadom na nezrelý imunitný systém veľmi náchylní na infekčné komplikácie. Prispieva k tomu aj množstvo hadičiek a podporných prístrojov, od ktorých sú závislí a pomáhajú im udržať sa pri živote.
Odborná pomoc a dôležitosť perinatologických centier
Pre prognózu novorodencov má zásadný význam predpôrodná príprava vyzrievania pľúc pomocou kortikoidov, ktorá významne zvyšuje ich prežívanie a znižuje chorobnosť. Ich šanca na kvalitný život sa zvyšuje, pokiaľ sa narodia v perinatologickom centre s novorodeneckou jednotkou intenzívnej starostlivosti. Neonatológovia (špecialisti, ktorí sa o takéto bábätká starajú) poskytnú rodičom všetky potrebné informácie týkajúce sa zdravotného stavu, šancí na prežitie a možných komplikácií. Nikto však nevie presne predvídať, čo bude nasledovať. Ak dieťa po pôrode nedýcha, je prvým rozhodnutím, ktorému budú lekári a rodičia čeliť, či ho začať resuscitovať alebo nie. Najzraniteľnejšie obdobie, kedy nastáva najviac závažných komplikácií, je obdobie tesne po pôrode a následne prvé dva až tri týždne života. Pri rozhodovaní, či liečiť alebo nenavyšovať intenzívnu liečbu je dôležité, či má bábätko poškodený mozog v dôsledku krvácania alebo nedokrvenosti. Z hľadiska prognózy je to najpodstatnejší ukazovateľ.
Príbehy a skúsenosti rodičov s predčasniatkami
Extrémne predčasniatka sú veľmi krehké bytosti, ale sú to zároveň veľkí bojovníci, ktorí si zaslúžia náš obdiv, lásku, podporu. Potrebujú, aby sme ich vedeli počúvať a byť im nápomocní. Mamičky, ktoré prešli skúsenosťou predčasného pôrodu, zdieľajú cenné informácie a povzbudenia.
Jedna mamička spomína, že jej dieťa sa narodilo v 28. týždni. „Dlho nevedel sám dýchať, odniesli si to u neho hlavne pľúca, má 6 rokov a doteraz sa ťažšie z chorôb lieči, ale ináč je zdravý, chodí, rozpráva, v septembri ide do školy.“ Iná mamička rodila v 30. týždni. „Žiadne problémy a zrazu bum, zo dňa na deň preeklampsia, takže hneď ako ma prijali do pôrodnice tak som mala cisársky rez pretože malý sa už ani nehýbal. Narodil sa s váhou 900g. V inkubátori bol asi 6 týždňov, potom ešte dva týždne v postieľke až kým nemal váhu 1900g, potom nás pustili.“ Dodáva, že „teraz sa s tými predčasniatkami dá urobiť veľmi veľa. Môj malý dýchal veľmi dobre, doteraz nemáme žiadne problémy, v septembri mi ide do škôlky a je veľmi šikovný.“ Upozorňuje však: „Akurát sa priprav na to, že prvé dva-tri roky budete chodiť po kontrolách, napr. gastro, ušné, neurológia, kardio, kým nezačne chodiť tak predpokladám, že aj na cvičenia.“ Zdôrazňuje, že „u každého bábätka je to rôzne.“ Pripomína: „Veľmi super je, keď môže mamička klokankovať, aj keď je ešte bábo v inkubátore.“
Ďalšia skúsenosť hovorí o pôrode v 35. týždni: „Bol tyzden v inkubatore pre mierne problemy s dychanim a infekciu. PO 2 tyzdnoch od porodu nas oboch prepustili z nemocnice. Meral 46 cm a 2560g. Teraz ma 2 roky a uz nevidiet rozdiel medzi nim a detmi narodenymi v termine. Bol hypotonicky (stale je, hrozi skolioza), motoricky zaostaval. Rehabilitacia do 18m. (nic nezvladnutelne). Posadil sa ako 10,5m, 11,5m zacal stvornozkovat a 17m zacal chodit. Mal pruh na oboch slabinach (operacia v 5m) a pupocny pruh, ktory je zatial pritomny a este sa nezrastol.“ Táto mamička mala problém aj s dojčením: „Takze som 2,5m poctivo odsavala a potom sa chytil a dojcila som do 22m. Bol trochu uplakanejsie dieta, kedze este nebol jeho cas na porod, ale nic co by satka a nosenie nevyriesilo.“ Dodáva: „Takze u nas nic hrozne. Deti su bojovnici a zvladnu toho vela. Drzim palce.“
Mamička, ktorá rodila v 35. týždni s mierami 2770g/ 46 cm bez akýchkoľvek komplikácií, s Apgar 10, bola prepustená na 4. deň po pôrode. „Jediný problém ktorý sme neskôr mali bola chudokrvnosť, ktorú majú asi všetky predčasniatka… Je veľmi živý, hravý, v ničom nezaostáva. Má 20 mesiacov a váži 15,5 kg, takže niektorých rovesníkov aj predbehol.“ Pripomína však, že „je to veľmi individuálne.“
Iná žena opisuje, ako bola pri prvom dieťati hospitalizovaná pre hroziaci predčasný pôrod v ukončenom 32. týždni. „O týždeň v stredu teda v 33. týždni mi začala odtekať plodová voda (pritom som celý čas v nemocke ležala a stále mi dávali infúzie). Odtok plodovej vody bol vo fázach s menším únikom a tak ma napichali kadečím a udržiavali na vzdychárni - oznámili mi, že mi budú pichať steroidy na dovývin pľúc bábätka a budú udržiavať do utorka, kedy urobia SC.“ Pôrod nakoniec prebehol akútnou sekciou v pondelok kvôli krvácaniu. „Bábätko malo 2x pupočnú šnúru okolo krku, Apgarovej skóre bolo po 1min 9 a po ďalších min. už 10. Bol malinký len 43cm a nemal ani 2kg - presne 1990g.“ Chlapec bol v inkubátore 6 dní, potom v postieľke. „Mal dosť silnú žltačku a mal nedostatok červených krviniek a bol spavý. Rozhodli sa teda pre nedostatočnú vlastnú tvorbu krviniek dať mu krvnú transfúziu. Tá mu pomohla.“ Bol prepustený na 17. deň po narodení s váhou 2280g. „Následne po prepustení sme boli sledovaní v nedonoseneckej ambulancii a tiež na neurológii… + chodili sme rok aj na hematológiu a bral Maltofer a pyridoxin… dnes už je z neho školák a nemá žiadne 'následky' z nedonosenia… iba okuliare.“ Odporúča: „V každom prípade choď pri podozrení na predčasný pôrod ležať do pôrodnice a najlepšie tam, kde majú spádovú neonatológiu, aby nemuseli po narodení bábätko prevážať sanitkou alebo vrtuľníkom pri komplikáciách.“
Jedna mamička prešla preeklampsiou: „mala sa narodila sekciou pre moj zhorsujuci sa stav v 33tt+4… vahou 1420g. Ja mam preeklampsiu, som 32tt+0, uz skoro 2 tyzdne lezim v nemocke. vtedy mi zistil, ze malinka zaostava na brusku 4tt, hlavicka a stehienko boli v termine… mala mala cca 1250g, preto ma odoslal na monitoring do nemocnice, kde som nastupila hned v utorok, cize pred 12dnami… cely tyzden mi natacali zaznamy z ctg, ktore vyzerali fajn, mali sme dohodnuty monitoring na 14dni hospitalizacie… prietoky koncom minuleho tyzdna tiez este ok… v pondelok mi ale premerali tlak, a tam sa to uz viezlo… tlak 180/130, 160/110, nasledne odbery krv kde kyselina mocova bola uz vysoka, v stredu kontrolne vysetrenia, kde vysledky este horsie, mala sice nieco nabrala, mala 1400g, ale uz aj prietoky hranicne, a preto este v stredu rozhodli o ukonceni tehotenstva a v stvrtok rano sekcia… malinka sa narodila s hmotnostou 1420g.“ Po prepustení jazdí za malou každý deň: „Uz nie je na nic napojena, len sa vyhrieva v inkubatore, momentalne ma 980g, tak doktorka chce este chvilku pockat s klokankovanim, nieco nad kilo. Inak je mala cula, ziva, doktorke robi radost a moje mliecko jej chuti.“
Vplyv prenatálneho vývoja a humánneho pôrodu
Vedomie dieťaťa pred narodením a jeho vnímanie
Nové poznatky a výskumy prenatálnej psychológie prinášajú nové informácie pre lekárov a tým im umožnia vyhnúť sa mnohým prípadom patologického priebehu tehotenstva a komplikáciám pri pôrode. Dodávajú nádej pre matky a otcov, pretože ide o prehĺbenie a obohatenie rodičovstva, a zároveň sú nádejou pre ešte nenarodené dieťa, ktoré bude mať z nových poznatkov najväčší prospech. Teraz vieme, že už v tehotenstve máme do činenia s bytosťou, ktorá má svoje vlastné vedomie, odpovedá na lásku a preciťuje ju v oveľa väčšej miere, ako sme si doteraz mysleli. Počas vývoja v maternici i pri narodení si preto zaslúži - a vlastne aj vyžaduje - citlivejšiu, dôkladnejšiu a humánnejšiu starostlivosť. Väčšina toho, čo o tejto problematike vieme (potvrdili to fyziologické, neurologické, biochemické a psychologické štúdie), sa týka dieťaťa od šiesteho mesiaca jeho vnútromaternicového života. Podľa všetkých meradiel sa dieťa v tomto okamihu stáva fascinujúcou ľudskou bytosťou. Dokáže si pamätať, počuje, dokonca sa učí. Dokáže vycítiť a reagovať nielen na nedefinované emócie, akými sú láska a nenávisť, ale aj na oveľa jemnejšie odstupňované citové stavy, akými sú citová nejednoznačnosť a rozpoltenosť.
Emocionálne prepojenie a psychologická podpora matky
Pri formovaní nového života spolupôsobí množstvo ďalších faktorov. Myšlienky a city sú iba časťou z mnohých takýchto vplyvov. V porovnaní napríklad s genetickou dedičnosťou sú však jedinečné tým, že ich možno ovládať. Žena nimi môže pozitívne pôsobiť do takej miery, do akej si želá. To však neznamená, že budúce šťastie dieťaťa závisí od schopnosti matky mať dobrú náladu dvadsaťštyri hodín denne. Občasné pochybnosti, neistoty a úzkostné stavy sú počas tehotenstva bežný jav. Aj tie môžu v skutočnosti napomáhať vývoju ešte nenarodeného dieťaťa. Ide skôr o to, že nastávajúca matka získava s novými poznatkami nový spôsob, ako v pozitívnom smere aktívne ovplyvňovať emocionálny vývoj svojho dieťaťa. To, ako sa matka počas pôrodu cíti, má nesmierny vplyv na jeho priebeh. Ak je uvoľnená, plná dôvery a na narodenie svojho dieťaťa sa teší, má veľmi dobré vyhliadky na to, že pôrod bude jednoduchý a bez komplikácií. Ak je plná pochybností a obáv a nie je si istá svojou úlohou budúcej matky, riziko komplikácií úmerne vzrastá. To, prirodzene, neznamená, že každý vážny stres matky nevyhnutne spôsobí poškodenie dieťaťa. No ktovie, akej veľkej fyzickej a emocionálnej ujme by mohli zdravotnícki profesionáli (akými sú gynekológovia, pôrodníci a zdravotné sestry) zabrániť jednoducho tým, že emocionálnemu zdraviu tehotnej ženy budú venovať práve takú pozornosť, akú venujú jej fyzickému zdraviu? Znamenalo by to hlavne zdržanlivejšie a rozvážnejšie využívať rutinné prístupy, lieky, monitorovanie dieťaťa, cisárske rezy a ďalšiu rozvinutú techniku, ktorá prevláda v pôrodných sálach.
Pôrod ako zážitok pre dieťa: Hľadanie humánnosti
Pôrod je prvý, dlhšie trvajúci emocionálny a fyzický otras, ktorým dieťa prechádza a na ktorý nikdy úplne nezabudne. Prežíva okamihy neuveriteľného zmyslového zážitku - okamihy, keď každý kúsok jeho tela obmýva teplá plodová voda matky a obopínajú ho matkine svaly. Tieto okamihy sa však striedajú s okamihmi veľkej bolesti a strachu. Aj za najpriaznivejších okolností pôrod rezonuje celým jeho telom ako seizmický otras vyvolaný zemetrasením. V jednej chvíli sa jeho telíčko blažene vznáša v teplom kúpeli plodovej vody a v nasledujúcom okamihu sa ocitá v pôrodných cestách, čo znamená začiatok krušnej skúsenosti, ktorá môže trvať celé hodiny. Rovnako vysiľujúci je aj koniec pôrodu. Myseľ dieťaťa zaznamenáva každý pocit, gesto a pohyb. Teraz už jej pozornosti nič neunikne. Dokonca aj ten najmenší detail zanecháva nezmazateľné pamäťové stopy, napriek tomu, že si ich v budúcnosti sotva dokáže spontánne vybaviť. To nevie takmer nikto z nás, pôrod totiž spôsobuje určitý druh amnézie. Príčinou je oxytocín, ktorý matka vylučuje v prvej i v druhej pôrodnej dobe (je to základný hormón v tele matky, ktorý vyvoláva sťahy maternice a laktáciu). Prítomnosť tohto hormónu je teda zrejme hlavnou príčinou toho, že mnohé spomienky spojené s naším narodením z nášho vedomia vymiznú.
Francúzsky pôrodník Frederick Leboyer, autor práce o netraumatizujúcom pôrode, to intuitívne vycítil. Aj preto tak dôrazne presadzoval jemnejšie metódy pôrodu. To, čo sa klinicky zistilo, jeho závery potvrdzuje. Novorodenec veľmi citlivo vníma, ako prichádza na svet, teplé, bezpečné a humánne prostredie je preňho veľmi dôležité. Vníma nehu, mäkkosť a láskavý dotyk, rovnako však vníma aj opak. Odlišným spôsobom reaguje na silné svetlo, zvuky prístrojov a chladnú neosobnú atmosféru, ktorá sa v nemocničnej pôrodnej sále tak často vyskytuje. Zďaleka nejde o samotný pôrod. Ako poznamenal dr. Leboyer už v 70. rokoch minulého storočia, ťažko si možno predstaviť desivejší vstup do života ako ten, ktorý pôrodníctvo (hoci bez zlého úmyslu) vymyslelo pre ďalšiu generáciu detí. Bábätká sa najčastejšie rodia v miestnostiach charakteristických svojím ostrým osvetlením a chladnými oceľovými prístrojmi. Prítomní sú cudzí ľudia s rukavicami na rukách. Keď už je bábätko na svete, oddelia ich od ich často omámených a liekmi opojených matiek a bez dlhých ceremónií uložia do inkubátora. Je prekvapujúce, že tento systém starostlivosti ešte existuje. Nastal čas, aby sme si konečne uvedomili, do akej miery je pre novorodencov i rodičov škodlivý. Ak zmeníme svoj prístup a uvedomíme si, aké je to pre nás a naše deti dôležité, môžeme predchádzať traumám, násiliu, manipulácii, drogám… a vytvoriť svet porozumenia, radosti, lásky a harmónie.
Vývoj bábätka v 7. mesiaci života
Motorické a koordinačné schopnosti
Pre 7. mesiac je typický pohyb. Dieťa objavilo jeho čaro, ale pokroky nastávajú aj v iných smeroch. Vývoj jemnej motoriky v 7. mesiaci značne napreduje. Vieme, že dieťa v 6. mesiaci už dokázalo predmet uchopiť a držať len prstami, ale v 7. mesiaci je uchopenie predovšetkým prostredníctvom dlane. Zdokonaľuje sa schopnosť dieťaťa prekladať si predmet z ruky do ruky. Tiež už dokáže udržať v každej ruke jeden predmet - dokáže si na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov uchytiť iný predmet do druhej ruky bez toho, aby pustilo ten, čo už v prvej ruke má. Zo začiatku s nimi vykonáva súmerné pohyby - napr. s nimi búcha po stole alebo navzájom o seba. U dieťaťa sa spresňujú pohyby a dokáže buchnúť napr. hračkou do inej hračky. Pri prekladaní hračiek z ruky do ruky a tiež pri ďalších manipuláciách si dieťa cvičí schopnosť púšťať hračku alebo predmet z ruky. Zlepšuje sa aj koordinácia ruka-oko. Dieťa si predmet už nielen podáva z ruky do ruky, ale vie si ho aj namieriť k ústam, napr. fľašu, lyžičku. Na uchopovanie predmetov prestáva používať všetky prsty a pokúša sa o pinzetový (kliešťový) úchop - použije ukazovák spolu s palcom. Tento jav je však veľmi individuálny, u niektorých detí sa môže objaviť skôr, u iných neskôr. Niektoré deti už dokážu samy sedieť, ale aj keď sa im to podarí, dlho nevydržia. Chrbtica dieťaťa na to ešte nie je pripravená, drobec sa za chvíľu zvalí a môže si ublížiť. Deti, ktoré sa takto neprirodzene dávajú do sedu, môžu mať neskôr zlé držanie tela a často nelozia. Pre tento vek je kľúčové lozenie. Podmieňuje rozvoj motoriky, ako aj chrbtového svalstva. Preto sa majú rodičia snažiť, aby sa dieťa najskôr naučilo loziť, a následne sa samo naučí posadiť sa. Navyše, deti, ktoré veľa lozia, sa rýchlo naučia stavať sa na nohy.
Komunikačné a sociálne pokroky
Značný pokrok pozorujeme vo vývine reči - koncom 6. mesiaca dieťa reaguje na 2 - 3 slová, dokáže otočiť hlavu smerom k slovom označenému predmetu. V 7. mesiaci sa dieťa učí reagovať na slová výzvy aj inými pohybmi - napr. na riekanku: „Ťapi, ťapi…“ tlieskať rukami, či na slová: „Urob pá-pá.“ zamávať. Začína dieťa vyslovovať dvojhláskové slabiky opakovane a žvatlať - napr. „ba-ba“, „ma-ma“, „ta-ta“, „da-da“. Napreduje aj sociálny vývin. Sedemmesačné dieťa už dokáže reagovať na známe osoby, na tie, ktoré sa mu páčia úsmevom, natiahnutím rúk a na tie „ostatné“ aj plačom či grimasou. Tiež lepšie „číta“ výraz tváre inej osoby, môže sa zľaknúť či rozosmiať, ak naňho robíte grimasy. Prehlbuje sa vzťah medzi dieťaťom a osobami okolo neho. Dieťa sa stáva aktívnym v sociálnom styku. Upozorňuje na seba hlasom, naťahuje ručičky. Lepšie chápe mimiku človeka. Reaguje úsmevom na úsmev dospelého a mračí sa na zamračenú tvár. Dáva prednosť osobe, ktorá sa o neho najviac stará.
Výživa, spánok a zdravotné prehliadky
V 7. mesiaci má už väčšina dojčiat aspoň 1 - 2 zuby, no niektorí rekordmani ich majú viac a iní si na ne ešte počkajú. S tým súvisí aj väčšia mrzutosť, slinenie, hryzenie hračiek. Práve v tomto období už dojčené i nedojčené deti ochutnávajú tuhé príkrmy a ich jedálniček sa čoraz viac rozrastá. V noci sa dieťa môže častejšie budiť na hlad, ale naopak, 7. mesiac je pre mnohé deti zlomový, lebo začínajú prespať celú noc. Aj tento mesiac je potrebné navštíviť pani doktorku, ktorá v rámci poradne zhodnotí zdravotný stav od minulej prehliadky. Okrem hmotnosti, dĺžky, obvodu hlavičky ju bude určite zaujímať, ako sa dieťatko má, ako papá, ako napreduje motoricky, ako sa vyvíjajú jeho reflexy. Mamička sa môže poradiť aj ohľadne zavádzania príkrmov, a čo robiť, ak dieťa trápia boľavé ďasienka.
Stimulácia a podpora rodičov
Hra je pre rozvoj dieťaťa kľúčová. V tomto mesiaci už dokáže zareagovať na výzvy k jednoduchým hrám, ako vytlieskavačka „Ťap-ťap, ťapušky…“, schovávačka „Kuki-kuk!“ či „Barany buc“. Je to priestor aj pre oteckov, aby sa s deťmi zahrali na lietadielko, vyskúšali, ako robí vláčik a pod. Týmito hrami sa nielen rozvíja slovná zásoba, ale zlepšuje aj porozumenie, pretože dieťa začína konať na základe výzvy. Rodič má byť dieťaťu vzorom - vo všetkom, aj v reči. K rozvoju reči dieťa potrebuje dostatok stimulov. Povzbudzovať ho k reči je kľúčové. Netreba sa však prispôsobiť detskej reči (teda šušľať, prehĺtať hlásky), ale vyslovovať čisto a jasne. V 7. mesiaci už dieťa dokáže džavotať slabiky a môže zareagovať aj na svoje meno, otočiť hlavičkou, keď ho rodič zavolá. Je dobré dať dieťa párkrát počas dňa do sedu (napr. pri kŕmení v stoličke, pri hre na nohách rodiča), ale je nesprávne dávať ho sedieť napr. do rohu postieľky a chrbátik mu podoprieť vankúšom. Aby dieťa lozenie bavilo, motivujte ho hračkou, ktorú pred neho položíte.
tags: #porod #siedmeho #dietata