Pôrod je jedinečný a intenzívny zážitok, ktorý zásadne zmení život ženy a vystaví ju stresu. Tento významný životný okamih môže vyvolať mnoho emócií, od vzrušenia a nádeje až po hlboké obavy a strach. Mnohé budúce mamičky, najmä prvorodičky, sa obávajú, či budú vedieť rozpoznať signály blížiaceho sa pôrodu a či budú psychicky pripravené na tento moment. Dá sa na pôrod vlastne pripraviť? Skúsenosti ukazujú, že psychika je pri pôrode najviac a dôležitosť prípravy nemožno podceňovať. Hoci sú niektoré pôrody ľahšie a iné ťažšie, a na internete sa často dočítate práve tie s komplikáciami, málokedy sa človek rozpíše, že mal super normálny pôrod. To vedie k zbytočnému stresu. Na pôrod sa môžete pripraviť, no je dôležité si uvedomiť, že každý pôrod je iný a nemôžete predvídať, ako bude váš pôrod prebiehať. Kľúčom je pokoj, dôvera v telo a prijatie podpory, ktorú každá žena v tomto období potrebuje.
Psychická Príprava na Pôrod: Kľúč k Pohode a Zvládaniu Obáv
Na pôrod sa dá psychicky pripraviť, čo potvrdzujú mnohé ženy. Je to aj o vašom pohľade a rozhodnutí. Ak sa budete stresovať a báť a hovoriť si rôzne scenáre hrôzostrašné, tak to také bude. Je veľmi dôležité nečítať príliš veľa negatívnych príbehov a katastrofických scenárov. Každá žena je totiž iná a každá prežíva pôrod inak. Mnohé ženy prikrášľujú story, čo môže vytvárať mylné predstavy. Hlava hore a netreba sa stresovať, bábätko von už nejako musí.
Pre psychickú pohodu počas pôrodu sa odporúča študovať jednotlivé fázy pôrodu, ako správne dýchať, informovať sa o podmienkach v nemocnici, kde idete rodiť, a zvážiť možnosti tlmenia bolesti. Jednou z veľmi odporúčaných metód je hypnopôrod. Kniha "Hypnopôrod" od Monganovej, ktorá je dostupná za cca 10-12 EUR, obsahuje techniky, ktoré môžu pomôcť. Netreba zachádzať do krajností, ako je pôrod doma bez doktorov, ale treba si z toho vziať to podstatné - svoju vnútornú pohodu a predýchavať kontrakcie. V tejto knižke sú tuším dve také „meditácie“, ktoré možno nájdete aj na nete.
Vizualizácia je silný nástroj. Treba si vizualizovať, ako to pekne zvládate, čo prispieva k pocitu kontroly a pokoja. Keď to na vás príde, budete vedieť, že je to ono a upokojíte sa. Aj keď ste „veľký strachoprd“, dá sa naozaj pripraviť na pôrod a veriť, že to zvládnete. Kľúčové je byť kľudný a hovoriť si, že všetko bude dobre.
Niektoré ženy zastávajú názor, že čím menej zbytočných informácií sa dozviete, tým lepšie. Berú pôrod ako nutnú prirodzenosť a nepredstavujú si v hlave hororové scenáre. Najlepšia psychická príprava je predstava zdravého bábätka v náručí. Ako ho hladíte a bozkávate a milujete ho. Vždy keď vás chytí panika z blížiaceho sa pôrodu, predstavte si tú maličkú bytosť, ktorá má dar spraviť vás najšťastnejšou ženou na svete.
Sústredenie sa na pozitívne aspekty a dôvera vo vlastné telo môžu zmeniť prežívanie pôrodu. Jedna žena opísala svoj druhý pôrod, ktorý zvládala psychicky tisíckrát lepšie, a naozaj bol aj tisíckrát lepší a rýchlejší. Pri každej kontrakcii vnímala svoje telo, cítila, ako sa tlačí malý von, a v rámci predýchavania sa s ním rozprávala, ako za chvíľku bude už s nimi. Naopak, pri prvom pôrode sa sústredila iba na to, kedy skončí kontrakcia, a tak to aj trvalo dlho. Podľa nej je najdôležitejšia psychická príprava a bez zbytočného stresu. Miesto študovania fáz pôrodu a všetkých tých „medicínskych“ vecí, o to nech sa starajú zdravotníci na sále, je lepšie sústrediť sa na seba a na bábätko, ktoré bude o chvíľku s vami.
Fyzická Príprava a Tlmenie Bolesti Počas Pôrodu
Popri psychickej príprave existujú aj fyzické metódy, ktoré môžu uľahčiť pôrod a pomôcť zmierniť bolesť. Mnohé ženy s nimi majú pozitívne skúsenosti. Medzi tieto metódy patrí používanie pomôcok ako Epino alebo fitlopta, ale aj jednoduché úľavové techniky.
Epino, pomôcka na predpôrodnú prípravu, pomohlo úžasne jednej mamičke, ktorá vďaka nemu cítila, kedy už pôrod príde. Vďaka precvičovaniu s epinom, vedela, kedy ide rodiť, čo prispelo k jej pocitu pohody a zníženiu obáv.
Horúca sprcha a hopsanie na fitlopte sú ďalšie osvedčené metódy na uvoľnenie počas kontrakcií. Na začiatku, keď bola doma, veľmi pomohla aj fitlopta, pri pohupovaní na nej a krúžení bokov sa bolesť rozptyľovala. Jednej mamičke osobne pomohla na uvoľnenie horúca sprcha a hopsanie na fitlopte počas kontrakcií - ešte, že tam bola sama, ako dodala s úsmevom. Bolo krásnym zážitkom, že Jakubko v brušku spolupracoval, tá sprcha robila obom dobre. Neustále sa mu prihovárala a vôbec nemyslela na seba.
Samozrejme, netreba sa klamať - bez nejakej bolesti to nebude, veď tak to my ženy máme dané. Avšak existujú účinné spôsoby tlmenia pôrodných bolestí, ktorými lekári vedia pomôcť. Epidurálna analgézia (Epi) je jednou z najčastejších a najefektívnejších metód. Mnohé ženy s ňou majú veľmi dobré skúsenosti. Jedna mamička uviedla, že sa jej pôrod zdal úplne v pohode, aj vďaka epi. Iná žena, hoci bola „fakt strachoprd“, potvrdila, že jej epi fakt tak vynikajúco zabrala, že potom už necítila žiadne bolesti. Cize mala naozaj fajn pôrod. Netreba sa obávať podania epidurálnej analgézie a kľudne si ju dať, ak zle znášate bolesť, prečo nie. Samozrejme, nie je záruka, vyskytnú sa aj také, ktorým epi nezaberie alebo im ju nemôžu dať. Ale je to možnosť, ktorá môže pôrod urobiť menej bolestivým.
Pôrodné bolesti sa dajú zvládnuť aj dýchaním a sústredením. Počas prestávok medzi kontrakciami si vždy trochu oddýchnete, dosť na to, aby ste zvládli ďalšie kolo. Keď už pôjde úplne do tuhého, tam už to netrvá dlho a v podstate o sebe ani neviete. Mnohé prvorodičky zaryto odmietajú epi a pomoc, keď ešte o nič nejde. Ale keď príde bolesť, tak mnohé zmenia názor, každá to zvláda inak, tak prečo si neulaviť, ak sa dá. Každá žena by sa však mala rozhodnúť sama, čo je pre ňu najlepšie.
Rozpoznávanie Signálov Blížiaceho sa Pôrodu: Kedy Vedieť, Že Je Čas?
Mnohé budúce mamičky sa boja, že nebudú vedieť rozoznať signály, že pôrod sa už skutočne blíži. Tehotenstvo u žien trvá 40 týždňov, no bábätko sa na svet môže vypýtať kedykoľvek, keď je už pripravené, hoci aj o niekoľko dní skôr. Najmä prvorodičky sa obávajú, či budú vedieť zistiť, že deň D je už tu. Stáva sa, že budúce mamičky sa niekoľkokrát prevezú do pôrodnice v domnení, že to už začína, no personál nemocnice ich pošle domov. Samozrejme, lepšie je merať cestu niekoľkokrát, než ani raz a niečo podceniť.
Telo vám to povie. Ak si stále nie ste istá, či si už máte zobrať pobalený kufor a štartovať do nemocnice, naznačí vám to niekoľko signálov. Je dôležité rozlišovať medzi nepravými a pravými znakmi blížiaceho sa pôrodu.
Nepravé znaky:
- Falošné tvrdnutie bruška (poslíčkovia / Braxton-Hicksove kontrakcie): Od 30. týždňa sa už telo pomaly začína pripravovať na pôrod. Budúce mamičky môžu postupne jeden až trikrát za deň pociťovať tzv. falošné tvrdnutie bruška. Ide o chvíľkové stuhnutie alebo napnutie, ktoré po krátkom čase odznie. Pôrodná asistentka Barbora Vörösová vysvetľuje: „Je to činnosť maternice, ktorá reaguje na pohybovú aktivitu bábätka, fyzickú aktivitu ženy alebo psychickú záťaž. Maternica je sval, ktorý reaguje aj na takéto podnety.“ Ak sa predčasne sťahuje bruško 3-krát do dňa, je to v poriadku. Ak je ale tvrdnutie celodenné, je vhodné oboznámiť s tým ošetrujúceho lekára. Keď je to reakcia na fyzickú aktivitu, cvičenie, chodenie, tak si treba vyložiť nohy, oddýchnuť si, zastaviť sa, zrelaxovať a prejde to. Pomôže aj magnézium, ktoré zrelaxuje sval, ale nie je to úplná liečba.
- Odchod hlienovej zátky: Ďalším nepravým znakom, že bábätko je pripravené prísť na tento svet, môže byť odchod hlienovej zátky. Tá prakticky uzatvára krčok maternice a chráni dieťatko nielen pred vonkajším svetom, ale hlavne pred rôznymi infekciami. Na konci tretieho trimestra sa hlienová zátka uvoľňuje, čo signalizuje telu, že pôrod sa skutočne blíži a krčok maternice sa pomaly začne otvárať. Pôrodná asistentka ďalej objasňuje: „Hlienová zátka je väčšia masa hlienu, ktorú si nájde žena väčšinou okolo termínu pôrodu na nohavičkách. Je to iné ako tehotenský hlien, ktorý je belavý, nehrudkový, nezapáchajúci. Hlienová zátka je žlto hnedý, belavý a hustejší, želatínový hlien, ktorého je pomerne dosť.“ Sú ale ženy, ktoré to vôbec nespozorujú a odíde im až na pôrodnej sále, niektorým ženám zase odíde aj 2 týždne pred pôrodom, a sú aj také, ktoré skutočne do 24 až 48 hodín aj porodia. Je to teda veľmi individuálne.
Pravé znaky a kedy ísť do pôrodnice:
- Odtok plodovej vody: Plodová voda obklopuje bábätko počas jeho celého pobytu v maternici. Chráni ho tak pred nárazmi a inými vplyvmi z vonkajšieho prostredia, rovnako pred infekciou a udržiava jeho stálu telesnú teplotu. Keď voda začne odtekať, je to skutočný dôvod na chystanie sa do pôrodnice. Existujú 2 najčastejšie spôsoby odtoku plodovej vody. V prvom prípade odchádza len malé množstvo vody, čo je zapríčinené buď pretrhnutím amniového vaku vo vyšších partiách alebo pretrhnutím iba jedného obalu. Žene tak vyteká len pár kvapiek a často potom pomôžu s celkovým pretrhnutím obalu až v pôrodnici. V druhom prípade dochádza k celkovému pretrhnutiu amniového vaku pred hlavičkou bábätka, čo vedie k oveľa väčšiemu odtoku plodovej vody. Odborníčka vysvetľuje: „Buď sa zobudím na pocit, že som ako keby pocikaná, ale nie je to moč, ktorý má špecifickú vôňu a farbu, ale je to nejaká tekutina, ktorá zo mňa pomaly vyteká. Sú to zhruba 2-3 poháre tekutiny, ktoré mi stekajú po nohách.“ Ak má žena pochybnosti a myslí si, že je to vodnatejší tehotenský hlien, plodovej vody je zvyčajne oveľa viac. Ak tehotná napriek všetkému pochybuje a nevie to vyhodnotiť, je vhodné odísť na vyšetrenie ku gynekológovi alebo do pôrodnice. „Žena by si mala dať čistú neparfumovanú vložku a tú vložku odovzdať. Personál na vložku naleje Temešváryho roztok a ak ide o plodovú vodu, tak roztok vložku zafarbí do zelena a je to jasné,“ doplnila skúsená zdravotníčka. Dôležité je tiež poznamenať, že niektorým ženám aj keď odtečie plodová voda, ešte nezačnú kontrakcie, je to individuálne. Ideálny čas na odchod do pôrodnice, ak odtiekla plodová voda a nemáte kontrakcie, je do 2 hodín, samozrejme môžete aj skôr. Ak je ale plodová voda zelená, červená, hnedá, rôsolovitá alebo zapácha, odchádza sa do pôrodnice ihneď.
- Pravé pôrodné kontrakcie: Kontrakcie, alebo tiež sťahy, tlaky, pnutia, či vlny sú pravidelné sťahy maternice, ktoré pomáhajú vypudzovať bábätko von. Môžu byť predčasné a pôrodné. „Ak tehotná žena nevie rozoznať, či ide o falošné kontrakcie, tzv. poslíčkov, alebo už pravé pôrodné kontrakcie, tak je dôležité zistiť, či ide o pravidelnosť. Zoberiem si papier, pero a hodinky, alebo mobilnú aplikáciu na meranie kontrakcií, kde to zaznamenávam a sledujem ich pravidelnosť,“ povedala Vörösová. Kontrakcie sa môžu objaviť, párkrát sa opakovať, no po chvíľke prestanú. Ak to nevie žena vyhodnotiť, je vhodné dať si teplú sprchu na oblasť podbruška, chrbtice a genitálu a keď sú to poslíčkovia, tak teplá voda spôsobí na maternici, že sa zrelaxuje a prejde to. Alebo keď sú bolesti bruška, niekedy pomôže aj keď sa dobre vyciká a vyprázdni a uvoľní sa trošku priestor v brušku. Ak to ale neprejde, kontrakcie začnú byť pravidelné a zintenzívnia sa, tak sú to pôrodné kontrakcie. Ak navyše máte aj kontrakcie, tak by mali trvať aspoň hodinu a byť pravidelné, ideálne každých 8 až 5 minút. Pri 5-minútových kontrakciách by ste už mali bezpodmienečne byť na ceste do pôrodnice. Určite by žena nemala doma čakať príliš dlho. Radšej prísť trochu skôr a chvíľku počkať, ako neskoro, uzavrela pôrodná asistentka Barbora Vörösová a majiteľka centra GraviFit.
Pripravený a pobalený kufor do pôrodnice by žena mala mať zhruba od 36. týždňa, pre prípad, že ak sa dostavia signály, aby bolo všetko pripravené na bezproblémovú cestu.
Skutočné Pôrodné Príbehy: Spektrum Ženských Skúseností
Každý pôrod je jedinečný a intenzívny zážitok, ktorý formuje spomienky ženy. Niektoré pôrody sú ľahšie, iné ťažšie, a spektrum ženských skúseností je veľmi široké. Mnohé ženy si z pôrodu odnesú krásne spomienky, zatiaľ čo iné môžu prežiť traumatické zážitky, ktoré ovplyvňujú ich život dlhé roky.
Medzi pozitívne skúsenosti patrí napríklad pôrod, ktorý sa napriek dlhému trvaniu spája s krásnymi spomienkami. Jedna žena opísala, ako pri druhom pôrode, hoci bol dlhý, má na neho krásne spomienky, najmä keď jej dali dieťatko na brucho a videla jej do tváre, čo potvrdilo jej tušenie, že to bude dievčatko. Iná mamička, ktorá preležala celé prvé tehotenstvo v strachu, sa neskutočne tešila na pôrod. Bol rýchly, do troch hodín, v nemocnici bola 1,5 hodiny. Hoci bolelo, tá bolesť sa nedá k ničomu porovnať, no na konci, keď už myslíte, že je váš koniec, tak to už je naozaj koniec, to je na tom úžasné tá úľava. Jej druhý pôrod bol ešte rýchlejší, do hodiny, čo bolo super.
Pôrody nemusia byť vždy dramatické. Jedna žena sa obávala dlhého pôrodu, keďže "pamflety pre matky" tvrdili, že prvý pôrod trvá 9 a viac hodín. Nakoniec porodila za hodinu prvé dieťa a žiadna dráma sa nekonala. Pre niektoré je pôrod „v pohode, aj pôrod aj šitie. Na druhý deň som nevedela, že som rodila.“ Krpata sa síce narodila až po 33 hodinách, ale stálo to za to, a dokonca počas tlačenia srandovala s doktorom. Niektoré ženy majú dvakrát cisársky rez a druhý bol veľmi fajn. Tešila sa ku koncu tehotenstva, kedy to už bude za ňou, že už nebude neforemná, nebude fúkať ako lokomotíva, normálne sa naje, a jasné, najviac na toho malého človeka, kedy ho konečne uvidí naživo. Pôrod bol pre ňu len spôsob, ako sa s ním zoznámiť.
S1E21 | PÔROD OČAMI MUŽA vs. ŽENY | Otec pri pôrode
Na druhej strane, pôrod môže zanechať aj hlboké rany. Jedna mamička sa podelila o svoju skúsenosť, keď už takmer dva roky od pôrodu cíti, že prvý takmer rok bol strašný. Myslela si, že to psychicky ani nemôže prežiť, 8-9 mesiacov mala až nutkavé myšlienky na samovraždu. Miesto krásneho zážitku sa cíti zlomená, zranená, zneužitá, dokola sa jej vynárajú spomienky na ten deň, čo jej ovplyvňuje každý deň. Hoci je to teraz už lepšie, spomienky sa jej stále vynárajú. Cíti výčitky, že má zdravé dieťa a ona je zdravá, a prežíva to takto zle. Hoci by rada mala už druhé dieťa, už nikdy nechce prežiť to, čo v ten deň. Dáva vinu sebe, lekárom, sestričkám, pôrodnici. K lekárovi, ktorý viedol jej pôrod, cíti až nenávisť, že jej dokázal spôsobiť takéto veci a ani okom pri tom nemrkol. Takéto skúsenosti sú silným signálom, že treba vyhľadať psychológa, aj keď je času máličko a finančné možnosti sú obmedzené. V takýchto situáciách je dôležité hľadať pomoc a podporu.
Zážitky z pôrodu sú naozaj rôznorodé a nemali by sme ich zľahčovať ani zveličovať. Každá žena prechádza inou cestou a je dôležité rešpektovať individuálnosť jej spomienok.
Pôrodná Trauma a Strata Dieťaťa: Spomienky, Ktoré Bolia Navždy
Smrť dieťatka si nepraje zažiť žiadny rodič, tobôž, keď sa to stane v druhej polovici tehotenstva. Spomienka, ktorá bolí, môže mať rôzne podoby, napríklad odtlačky detských rúk a nožičiek, ktoré dostanete po pohrebe dieťaťa. O svoju skúsenosť sa podelili manželia Peter a Magdaléna, ktorým sa po trojročnom manželstve a snahe o dieťa podarilo koncom roku 2011 počať nový život - Matejka. Predtým Lenke vyoperovali jeden vaječník, a druhý nefungoval tak, ako mal. Napriek tomu, že ich všade posielali len na umelé oplodnenie, čo kategoricky odmietli, podarilo sa im počať prirodzene.
Tehotenstvo bolo relatívne bezproblémové, no problém začal pri krvácaní na začiatku 22. týždňa. Matejko sa predčasne narodil v 22. týždni tehotenstva a pri pôrode, žiaľ, zomrel. Lekári nedokázali povedať, prečo sa to stalo. Peter spomína na necitlivý prístup, keď lekár pri pôrode volal detského lekára, ktorý odmietol prísť, s odôvodnením, že „tam nie je šanca“. Táto bezmocnosť bola pre rodičov najťažšia - bezmocnosť čokoľvek urobiť, aby zachránili jeho život, a o to ťažšie to bolo, keď doktorka necitlivo povedala, že „necháme to na prírodu“. Matejko neprežil samotný pôrod a narodil sa už mŕtvy.
Lenka si želala, aby s ňou Peter mohol byť v tej ťažkej chvíli, no pri pôrode byť nemohol. Po pôrode chcela Matejka vidieť. Sestričky ho odnášali tak, aby na neho nevidela, no lekár im povedal, aby jej ho ukázali, lebo nebol dôvod, aby ho nevidela. Vyzeral, akoby spinkal, a Lenka stále má pred očami to maličké uško. Pôrodná asistentka Barbora Vörösová tiež hovorí o dôležitosti individuálneho prístupu k ženám, ktoré prežívajú stratu dieťaťa.
Najväčší šok prišiel, keď v nemocnici situáciu klasifikovali ako potrat a do 25. týždňa je to len biologický odpad, ktorý treba spáliť v spaľovni. Peter to opísal ako obrovský šok: „Kam sa podela elementárna ľudskosť? Kde to žijeme? V 21. storočí? Veď do poslednej chvíle manželka cítila jeho pohyby. Mal už takmer 30 cm.“ Prognózy boli veľmi zlé, a hoci vedeli, že Matejko nebude dlho žiť, ak sa narodí, túžili po tom, aby bol pochovaný. S významnou pomocou pani Magdalénky Poloňovej z občianskeho združenia Tóbi, ktoré sa zaoberá aj pomocou s pochovávaním nenarodených detí, sa podarilo zvrátiť osud mŕtveho telíčka ich synčeka. Pohrebné obrady na miestnom cintoríne sa takmer nelíšili od bežného pohrebu.
Peter si spomína na intímne chvíle pred obradom, keď sám niesol najmenšiu bielu truhličku pre deti (cca 60 cm) k hrobovému miestu. Otvoril truhličku, aby sa s ním ešte mohli rozlúčiť, prikryli ho krstnou košieľkou a do ruky mu dali ruženček. Pre Lenku bol najťažší samotný pôrod a strata Matejka.
Peter vytvoril autentické odtlačky Matejkových ručičiek a nožičiek, ktoré daroval manželke až po pohrebe. Bol to pre ňu ako darček od syna. Spomína na vnútorné výčitky, či je to normálne, robiť odtlačky mŕtvemu dieťaťu, či to nie je neúctivé. „Mojím vnútrom lomcovalo. Ale niečo bolo silnejšie. Láska k manželke a pocit, že sa tejto jedinečnej, málinko zhmotnenej spomienke určite poteší.“ Matejko bol v truhličke zabalený v nemocničnej látke, no Peter trval na otvorení. Po prvotnom šoku našiel v klbku schúleného, spinkajúceho malilinkého človiečika, úplne vyvinutého. Vtedy bola vhodná chvíľa na urobenie odtlačkov.
Cez takúto tragédiu pomáha preniesť sa viera, ako uviedol Peter, a prítomnosť rodiny a najmenších detičiek, ktoré Lenku liečili. Opora manžela a možnosť smútiť, rozlúčiť sa a mať kam ísť k hrobu zapáliť sviečku, je kľúčová. Také reči ako „na to treba čím skôr zabudnúť“, alebo že „to sa stáva veľa ženám“, či „pri prvom tehotenstve je to bežné“, sú veľmi necitlivé. „Na to treba čím skôr zabudnúť,“ to boli slová, ktorými Lenku vyprevádzala zdravotná sestra z nemocnice. Namiesto zabudnutia je dôležité s nádejou a vierou kráčať vpred, uvedomiť si pokoru prijať aj kríž do svojho života a nájsť pokoj v srdci.
Rola Zdravotníkov a Dôležitosť Vzájomnej Spolupráce
Rola zdravotníckeho personálu - lekárov, pôrodných asistentiek a sestričiek - je počas pôrodu kľúčová. Spolupráca medzi rodičkou a zdravotníkmi môže výrazne ovplyvniť priebeh a celkový zážitok z pôrodu.
Mnohé odborné stanoviská, rovnako ako skúsenosti žien, naznačujú, že niekedy má žena zbytočne veľa načítaného, naštudovaného, vyskúšaného, rady zo všetkých možných strán, a potom sa cíti „múdra“ pri pôrode a nespolupracuje s lekármi. Podľa niektorých lekárov vraj stačí počúvať svoje telo a rady lekárov a sestričiek a dopadne to všetko dobre. Preto je niekedy naozaj lepšie veľa nečítať, neštudovať a nepozerať internet, ale snažiť sa myslieť pozitívne a veriť, že to zvládnete. Dievčatá radia dobre, zbytočne veľa sa tým nezaoberať. Spoľahnite sa na svoje telo a toho malého pampúšika v bruchu. Príroda veľmi dobre vie, čo robí a proces pôrodu je predovšetkým prudko biologická záležitosť, počas ktorého vám budú tie prečítané knihy a hororové story nanič. Ukľudniť sa, pokojne dýchať a robiť, čo vám radia sestričky a lekár, sústrediť sa na to, že tá bolesť nebude trvať večne, sú asi jediné rady, aké vám možno dať.
Avšak skúsenosti rodičiek tiež ukazujú, že prístup personálu môže byť rôzny a nie vždy ideálny. Niektoré ženy zažili neochotný personál, ktorý im pôrod znepríjemnil, napríklad pri zašívaní. Iné dokonca cítia nenávisť voči lekárom, ktorí im spôsobili traumatické zážitky, a ani okom pri tom nemrkli. Na druhej strane, existujú aj príklady empatického a podporného personálu. Jedna mamička spomína na lekárku, ktorá stála pri nej, hladila ju po hlave, podávala servítky a prejavovala empatiu, pričom sa neskôr dozvedela, že ide o lekárku, ktorá sa modlí za ťažké prípady a krstí deti v náročných situáciách. Tieto skúsenosti podčiarkujú dôležitosť ľudskosti a profesionálneho, ale zároveň súcitného prístupu zdravotníkov.
Diskusia o úľave od bolesti, ako je epidurálna analgézia, je tiež súčasťou spolupráce. Ženy to rady zdramatizujú a nadsadzujú, zveličujú v ženskom kolektíve, kde sa táto téma často pretriasá. Pôrodná asistentka Barbora Vörösová dodáva, že „nehrať na hrdinku“ je dôležité. Nehovorí, že to robíte, ale pousmieva sa, ako prvorodičky zaryto odmietajú epi a pomoc, keď ešte o nič nejde. Ale keď príde bolesť, tak mnohé zmenia názor, pretože každá to zvládame inak, tak prečo si neulaviť, ak sa dá. Každá sa samozrejme nech rozhodne ako chce. Ak máte pocit, že by vám tehotenské cvičenia psychicky pomohli, tak na ne choďte, prečo nie.
Dôvera vo svoje telo a schopnosť počúvať vlastné inštinkty sú rovnako dôležité ako spolupráca s lekárskym tímom. Sústrediť sa na seba a na bábätko, ktoré bude o chvíľku s vami, je podľa odborníkov najdôležitejšie.
tags: #porod #spomienka #dospeleho